Preskočiť na obsah
  |  

Szijjártó: Deviaty balík sankcií EÚ podporíme, lebo neohrozuje maďarské záujmy

V prípade deviateho sankčného balíka Európskej únie voči Rusku sa podarilo dosiahnuť výnimky, vďaka ktorým nie sú ohrozené národné záujmy Maďarska. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v pondelok v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský minister dodal, že nové opatrenia ovplyvňujúce energetický sektor nie sú súčasťou týchto sankcií. "Pre nás bolo dôležité, aby balík sankcií nijak neohrozil bezpečnosť dodávok energií," podčiarkol Szijjártó.

Podľa jeho slov maďarská vláda žiadala vyradenie viacerých osôb zo sankčného zoznamu Únie, pretože v ich prípade hrozí vážne riziko zablokovania komunikačných kanálov, ktoré sú ešte otvorené. "Na ukončenie vojny je potrebné vyjednávanie, bez ktorého sa stráca nádej na mier," zdôraznil Szijjártó.

Európska komisia (EK) 7. decembra predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine. Je zameraný proti ruským ozbrojeným silám, ďalším bankám a desiatkam ruských predstaviteľov.

Návrh EK obsahuje zaradenie ďalších takmer 200 osôb a organizácií na sankčný zoznam EÚ. Sankcie sa týkajú aj ďalších troch ruských bánk. Obmedzí sa aj prístup Moskvy k dronom priamo, ale aj prostredníctvom dodávateľov z tretích krajín, ako napríklad z Iránu.

EK navrhuje tiež nové obmedzenia vývozu pre tovar dvojakého použitia, ktorý by mohla zneužiť ruská vojnová mašinéria, ako aj ekonomické opatrenia voči ruskému energetickému a ťažobnému sektoru.

(tasr)

  |  

Smer obvinil Stančíka a OĽaNO z korupcie. Pripravuje trestné oznámenie

Opozičný Smer-SD pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s postupmi koaličného hnutia OĽaNO a jeho poslancov. Podpredsedovia strany Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha na tlačovej konferencii hovorili o kupovaní si poslušnosti poslancov hnutia pri hlasovaní. Poukázali i na prípad z Národného ústavu reumatických chorôb (NÚRCH) v Piešťanoch a odvolanie Daniely Doležalovej z jeho vedenia. Tvrdia, že to malo byť dôsledkom sporu s otcom súčasného štátneho tajomníka Andreja Stančíka (OĽaNO). Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ale uviedlo, že lekárka prišla o miesto pre organizačné zmeny.

Predstavitelia Smeru-SD tvrdia, že Doležalovú mali odvolať po upozorneniach na chyby iného lekára, otca štátneho tajomníka Stančíka. Po ich spore a hrozbách z jeho strany si ju mali zavolať na ministerstvo, kde jej odovzdali odvolací dekrét a zdôvodnili to organizačnými zmenami.

Doležalová však tvrdí, že Stančík s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom tlačili na vedenie rezortu, aby ju vyhodili. Následne sa stal Stančík štátnym tajomníkom, čo malo byť podľa Doležalovej súčasťou dohody. Poukázala aj na hlasovanie o takzvanom prorodinnom balíčku. Tvrdí, že jej to potvrdili iní členovia koalície.

Blaha pripomenul situáciu pri schvaľovaní balíčka a Stančíkov prvotný odmietavý postoj. Hovorí o politickej korupcii. "Stančík zradil všetko, v čo veril. Kvôli dvom veciam, teplá stolička štátneho tajomníka a živočíšna pomsta jeho tatka, ktorý nemal rád svoju nadriadenú," uviedol s tým, že Stančík by mal skončiť vo funkcii.

"Rozhodnutím MZ SR o zmene zriaďovacej listiny NÚRCH sa s účinnosťou od 1. júla 2022 zmenil kolektívny (trojosobový) štatutárny orgán – rada riaditeľov v zložení generálny riaditeľ, ekonomický riaditeľ a medicínsky riaditeľ – na jednoosobový štatutárny orgán," uviedlo ministerstvo v reakcii pre TASR.

V reakcii na zmenu boli podľa rezortu dňom 30. júna odvolaní z vedenia traja štatutári a do funkcie riaditeľa ústavu bol vymenovaný iný lekár. "Vymenovaný bol na dobu určitú, do obsadenia miesta úspešným uchádzačom výberového konania, najdlhšie na šesť mesiacov. Výberové konanie sa uskutočnilo 15. novembra a úspešným uchádzačom bol Milan Derco, ktorý sa ako jediný do výberového konania prihlásil," dodalo MZ.

(tasr)

  |  

Krajiny EÚ pridajú dve miliardy eur do fondu, cez ktorý vojensky pomáhajú Kyjevu

Členské krajiny Európskej únie v pondelok súhlasili s navýšením finančných prostriedkov vo fonde, ktorý sa používa na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. Informuje o tom spravodajca TASR na základe správy agentúry Reuters.

Krajiny EÚ zriadili Európsky mierový nástroj (EIP) v marci 2021. Cez tento fond mohli zaistiť aj nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev, avšak finančné zdroje sa po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli. Aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

"Dnešné rozhodnutie zabezpečí, že budeme mať dosť financií na to, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov," povedal Borrell v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

V EIP, vytvorenom s pôvodným cieľom financovať napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike, je do roku 2027 k dispozícii suma 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

(tasr)

  |  

Kremeľ: Rusko teraz neplánuje meniť jadrovú doktrínu

Rusko v blízkej dobe neplánuje žiadne zmeny svojej jadrovej doktríny, povedal v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na agentúru Interfax.

Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva minulý týždeň povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na jadrový útok. Zároveň poukázal na to, že Spojeným štátom ich jadrová doktrína umožňuje prvý útok jadrovými zbraňami. Putin uviedol, že Rusko musí v tejto súvislosti uvažovať o svojej bezpečnosti.

Podľa ruskej jadrovej doktríny z roku 2020 je nasadenie atómových zbraní možné len vtedy, keď nepriateľ takéto zbrane hromadného ničenia nasadí voči Rusku alebo voči jeho spojencom. Použitie jadrových zbraní Ruskom je možné aj v tom prípade, keď je jeho existencia ohrozená konvenčnými zbraňami, spresňuje DPA.

Po napadnutí Ukrajiny nechal Putin uviesť ruské jadrové sily do zvýšenej pohotovosti. Bolo to vnímané ako hrozba voči USA a štátom NATO, aby sa nezapájali do vojny.

(tasr)

  |  

Navaľnyj tvrdí, že je vystavený novej forme psychického nátlaku. Na samotku mu pričlenili odsúdeného, ktorý nedodržiava osobnú hygienu

Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v pondelok informoval o novej forme psychického nátlaku, ktorému je vystavený zo strany vedenia väzenského tábora, kde si odpykáva trest. Na samotku, kde je za trest na 11 dní, mu pričlenili odsúdeného, ktorý nedodržiava osobnú hygienu.

Na Navaľného príspevok na sociálnej sieti Facebook v pondelok upozornila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR. Politik uvádza, že po tom, ako ho dozorcovia od polovice augusta niekoľkokrát nedokázali zlomiť, zvolili inú metódu a dali mu do cely "bezdomovca". Navaľnyj upozornil, že v malých celách, kde vzdialenosť medzi väzňami je na dĺžku paže, urobí spoluväzeň, ktorý nedodržiava hygienu, "váš život neznesiteľným".      

Vedeniu väznice už Navaľnyj medzičasom tlmočil svoje rozhorčenie a o presun do inej cely požiadal aj dotyčný väzeň. Vedenie väznice však ich sťažnosti odmietlo. Vysvetlilo, že presun spoluväzňa do inej cely by bol možný jedine vtedy, ak by bol zo strany Navaľného vystavený fyzickému násiliu.

"Ak ho začnete biť, preložíme ho," citoval Navaľnyj vyjadrenie vedenia väznice.

Nateraz Navaľnyj aspoň "vyhrážkami, krikom a dovolávaním sa svedomia" presvedčil svojho spolubývajúceho, aby si začal umývať ruky a tvár.

"Pripadám si ako učiteľka v škôlke, kde sú však namiesto detí bezdomovci žijúci pod teplovodom," konštatoval Navaľnyj aj na platforme Twitter.

Navaľnyj, ktorý si odpykáva trest vo väzení s prísnym režimom stráženia vo Vladimírskej oblasti, bol nedávno už po ôsmykrát poslaný za trest na samotku. Tentoraz tam musí zostať 11 dní.

Po tom, ako bol v auguste roku 2020 otrávený bojovým jedom triedy novičok, sa Navaľnyj dlhší čas liečil a zotavoval v Berlíne. Začiatkom roka 2021 sa vrátil do Ruska, kde ho zadržali priamo na letisku a následne začali stíhať.

Najprv mu súd v kauze Yves Rocher zmenil podmienečný trest na nepodmienečný a krátko nato bol v prípade urážky na cti voči veteránovi odsúdený na zaplatenie pokuty a v prípade podvodu a urážky sudcu dostal deväť rokov väzenia. Tieto stíhania považuje Navaľnyj i jeho priaznivci za politicky motivované zo strany Kremľa.

V polovici júna roku 2022 Navaľného presunuli z väznice v meste Pokrov do väznice s prísnym režimom v Melechove.

(tasr)

  |  

EÚ poskytne 220 miliónov eur na posilnenie hraničných kontrol na východe Turecka

Európska komisia (EK) v pondelok schválila finančnú pomoc vo výške 220 miliónov eur na posilnenie hraničných kontrol na východnej hranici Turecka. Tým sa celková pomoc EÚ v roku 2022 prijatá v súvislosti s utečencami v Turecku zvýšila na 1,235 miliardy eur.

Tohoročná finančná pomoc je určená na zaistenie základných potrieb utečencov, ich ekonomickú podporu a tiež na lepšiu kontrolu hraníc, cez ktoré prichádzajú migranti. Uvedená suma je súčasťou dodatočného balíka troch miliárd eur, ktorý EÚ odobrila vlani v júni na pomoc utečencom v Turecku na roky 2021 až 2023.

Tohoročný balík pomoci pozostáva zo štyroch programov: 400 miliónov eur v hotovosti pre utečencov na ich každodenné potreby; 234 miliónov eur na projekty tureckej stratégie zamestnanosti utečencov; 381 miliónov eur na program zameraný na najzraniteľnejších utečencov (starší ľudia, zdravotne postihnutí atď.) a 220 miliónov eur na podporu opatrení na kontrolu hraníc na východnej hranici Turecka (hranice s Iránom a Irakom).

Komisia spresnila, že v Turecku sa nachádza najviac utečencov na svete – od roku 2015 približne štyri milióny, z toho je 3,6 milióna predstavujú registrovaní sýrski utečenci a 330-tisíc je z iných krajín.
EÚ od roku 2015 vynaložila na migrantov v Turecku 9,5 miliardy eur.

(tasr)