Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovinsko ponúklo pomoc pri urovnaní napätia medzi Kosovom a Srbskom

Slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajonová v pondelok ponúkla pomoc pri pokusoch EÚ nájsť trvalé riešenie sporu medzi Kosovom a Srbskom, informovala agentúra STA.

Fajonová spresnila, že po začatí rozhovorov medzi Kosovom a Srbskom by sa vo veci mohol angažovať osobitný vyslanec slovinského ministerstva zahraničných vecí pre západný Balkán Anžej Frangeš.

Pripomenula, že EÚ má na stole návrh na dosiahnutie komplexnej dohody medzi Belehradom a Prištinou. "Toto vidím ako kľúč k normalizácii a upokojeniu situácie medzi oboma krajinami," uviedla s tým, že v najbližších dňoch sa bude konať množstvo diplomatických aktivít na mieste aj v inštitúciách EÚ.

Viac podrobností a prípadný širší konsenzus v rámci EÚ — o návrhu dohody, ako aj o vzťahoch s partnermi v regióne — by tak mohli byť známe do konca týždňa.

Fajonová označila situáciu v severnom Kosove za veľmi znepokojujúcu a vyzvala obe strany, aby sa zdržali ďalšieho násilia.

Napätie na severe Kosova eskalovalo tento víkend po tom, čo sa neznámi útočníci dostali do prestrelky s políciou a hodili ohlušujúci granát na príslušníkov policajnej a justičnej misie EÚ zameranej na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX).

Stovky Srbov, rozhorčených zadržaním bývalého policajta, postavili zátarasy, ktoré ochromili dopravu cez dva hraničné priechody z Kosova do Srbska.

NATO, EÚ a šéf európskej diplomacie Josep Borrell odsúdili útok na hliadku misie EULEX a vyzvali na odstránenie barikád postavených Srbmi na severe Kosova.

Priština a Belehrad sa následne navzájom obvinili zo zodpovednosti za posledné incidenty.      

V dôsledku napätej situácie sa vedenie Kosova rozhodlo odložiť komunálne voľby v obciach so srbskou väčšinou. Pôvodne sa tieto voľby mali konať v polovici decembra, na základe rozhodnutia prezidentky Vjosy Osmaniovej sa presunuli na apríl.

(tasr)

Minúta  |  

Na súde v USA obvinili Líbyjčana za atentát na lietadlo nad škótskym Lockerbie

Líbyjčana obviňovaného z výroby bomby, ktorá v roku 1988 odpálila dopravné lietadlo americkej spoločnosti Pan Am nad Škótskom a zabila 270 ľudí, v pondelok oficiálne obvinili na americkom súde. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Líbyjčan Abú Agila Muhammad Masúd Chajr al-Marímí, ktorý údajne pracoval ako tajný agent pre režim bývalého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, bol obvinený zo "zničenia lietadla s následkom smrti".

Federálna prokuratúra uviedla, že nemá v úmysle žiadať pre obvineného trest smrti, ale Masúdovi hrozí v prípade odsúdenia doživotné väzenie.

Lietadlo americkej spoločnosti Pan Am, linka č. 103 z Londýna do New Yorku, explodovalo vo vzduchu 21. decembra 1988. O život prišlo všetkých 259 osôb na palube, ako aj 11 ľudí zo škótskeho mesta Lockerbie, nad ktorým sa stroj v čase explózie nachádzal.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 96 rokov zomrela údajne posledná havajská princezná

Vo veku 96 rokov zomrela údajne posledná havajská princezná Abigail Kinoiki Kekaulike Kawananakoa. Jej rodokmeň zahŕňal kráľovskú rodinu, ktorá kedysi vládla nad ostrovom, pričom súčasne bola aj potomkom írskeho podnikateľa, ktorý sa stal jedným z najväčších vlastníkov pôdy na Havaji, informovala v pondelok agentúra AP.

Podľa agentúry AP Abigail Kinoiki Kekaulike Kawananakoa síce nemala žiadny oficiálny titul, ale bola živou pripomienkou havajskej monarchie a symbolom havajskej národnej identity, ktorá na ostrove pretrvala aj po tom, ako kráľovstvo v roku 1893 zvrhli americkí obchodníci. Havaj je v súčasnosti 50. štátom USA.

AP objasnila, že Abigailiným prastarým otcom bol írsky obchodník James Campbell, ktorý zbohatol ako majiteľ plantáží s cukrovou trstinou a bol jedným z najväčších vlastníkov pôdy na Havaji. Časť bohatstva nadobudnutého Campbellom zdedila aj Abigail.

Abigail Kinoiki Kekaulike Kawananakoa v mladosti študovala na viacerých univerzitách v zahraničí. Počas života financovala rôzne projekty vrátane štipendií pre domorodých havajských študentov, postavila sa proti projektu železničnej dopravy v Honolulu, podporovala protesty proti teleskopu, darovala štátu viaceré predmety patriace kráľovskej rodine. Jednou z jej vášní bol chov dostihových koní.

Krátko bola zasnúbená s mužom, no vo väčšine jej dlhodobých vzťahov figurovali ako partnerky ženy. V roku 2017 uzavrela manželstvo s Veronicou Gail Worthovou, s ktorou predtým spolu žili 20 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Twitter rozpustil Radu pre budovanie dôvery a bezpečnosti

Spoločnosť Twitter amerického podnikateľa Elona Muska rozpustila v pondelok svoju Radu pre budovanie dôvery a bezpečnosti, teda poradnú skupinu takmer 100 nezávislých občianskych, ľudskoprávnych a ďalších organizácií, ktorú Twitter vytvoril v roku 2016. Jej cieľom bolo riešiť nenávistné prejavy na sociálnej sieti a rôzne ďalšie problémy ako zneužívanie detí, samovraždy či sebapoškodzovanie.

Rada mala naplánované stretnutie so zástupcami spoločnosti Twitter v pondelok neskoro večer. Twitter však radu v e-maile krátko pred stretnutím informoval, že ju rozpúšťa. Potvrdili to mnohí jej členovia, ktorí si pre obavy z odplaty želali zostať v anonymite. Agentúre AP poskytli aj snímky e-mailu od Twitteru.

V e-maile sa uvádzalo, že Twitter "prehodnocuje možnosti, ako čo najlepšie zapracovať názory zvonku" a rada "nie je na túto prácu tým najlepším orgánom".

"Naša práca robiť z Twitteru bezpečné, informujúce, poučné miesto bude rýchlejšia a agresívnejšia než kedykoľvek v minulosti, ale my budeme stále vítať vaše nápady, ako tento cieľ dosiahnuť," stálo ešte v e-maile s podpisom "Twitter".

(tasr)

Minúta  |  

EÚ sa dohodla na pomoci 18 miliárd eur Ukrajine, Maďarsko stiahlo veto

Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v pondelok večer v princípe dohodli na spoločnom balíku pomoci vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu v roku 2023 a na najmenej 15-percentnej globálnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Ide o významný krok, ktorým sa zmenšuje aj spor medzi EÚ a Maďarskom.

Dohoda 27 veľvyslancov umožňuje, aby Budapešť dostala väčšiu časť sľúbených peňazí z fondov Únie, ktoré boli ohrozené pre sťažnosti ostatných členských štátov, že maďarský premiér Viktor Orbán sa odklonil od demokratického právneho štátu.

Maďarsko doteraz využívalo svoje právo veta a blokovalo tak obe dohody - ostatné členské krajiny sa sťažovali, že Orbán toto právo zneužíva, aby sa dostal k zmrazeným eurofondom a k peniazom v rámci maďarského plánu obnovy.

"Megadohoda!" napísalo české predsedníctvo EÚ v pondelok večer na Twitteri a dodalo: "Veľvyslanci v princípe jednomyseľne schválili balíček finančnej podpory, ktorý má Ukrajine poskytnúť (pôžičku) 18 miliárd eur v roku 2023. České predsedníctvo dodržalo svoj sľub Ukrajine postaviť sa Rusku a EÚ zostáva jednotná."

Dohoda je zatiaľ stále dočasná, pretože ju musia formálne schváliť členské štáty EÚ, až následne začne platiť. V tomto sa však neočakávajú žiadne ťažkosti.

Táto dohoda prichádza pred štvrtkovým summitom lídrov EÚ a pokračovanie sporu s Budapešťou mohlo toto stretnutie zmeniť na chaotickú, komplikovanú udalosť, píše AP.

Na základe dohody bude mať Maďarsko schválený plán obnovy (po pandémii) a môže tak dostať 5,8 miliardy eur. Musí však splniť 27 podmienok týkajúcich sa demokratických reforiem, a to v oblasti nezávislosti justičných orgánov a právneho štátu. Mnoho členských krajín už vyhlásilo, že Maďarsko urobilo niektoré pozitívne kroky.

Pokiaľ ide o eurofondy, EÚ z nich zmrazí Budapešti namiesto 7,5 miliardy eur, navrhnutých Európskou komisiou, približne 6,3 miliardy eur, teda asi o 1,2 miliardy eur menej.

Spomínaná dohoda umožňuje Orbánovi cítiť sa víťazne, pretože dokázal zmierniť postihy, ktoré mu hrozili, píše AP.

Inštitúcie EÚ sú v spore s Orbánom celé roky. Rozhodli sa ho už prestať tolerovať pre "neliberálnu demokraciu", ktorú zaviedol v Maďarsku, ako ju sám nazval. Podľa ostatných lídrov EÚ sa však nezhoduje s tradičnou západnou liberálnou demokraciou.

Mnohé rozdeľujúce otázky pri Orbánovi však zostávajú, prinajmenšom jeho vzťah s Ruskom, ktorý je vnímaný ako zhovievavý v porovnaní s ostatnými 26 členskými štátmi EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

NRC: V Európe sa v zime očakáva ďalšia vlna státisícov ukrajinských utečencov

Šéf Nórskej rady pre utečencov (NRC) Jan Egeland očakáva v zime ďalšiu vlnu státisícov ukrajinských utečencov prichádzajúcich do Európy, ktorí vo svojej krajine čelia neúnosným podmienkam. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru odrezali v ostatnom čase milióny ľudí od dodávok pitnej vody, tepla a elektriny. Moskva tvrdí, že neútočí na civilistov, ale že chce svojimi útokmi zmenšiť schopnosť Ukrajiny bojovať a prinútiť ju vyjednávať. Kyjev útoky na civilnú infraštruktúru označuje za vojnové zločiny.

"Nikto nevie, koľko ich bude, avšak iste budú státisíce ďalších utečencov (z Ukrajiny), keďže strašné a nezákonné bombardovanie civilnej infraštruktúry robí život na mnohých miestach neúnosným," povedal Egeland, ktorý sa začiatkom decembra vrátil z Ukrajiny. "Takže sa obávam, že kríza v Európe sa ešte viac prehĺbi a zatieni obdobné krízy inde vo svete," dodal.

Na humanitárnu pomoc je podľa údajov OSN na Ukrajine odkázaných približne 18 miliónov ľudí, čiže 40 percent z celkovej populácie tejto krajiny. Ďalších 7,8 milióna už z Ukrajiny ušlo do iných častí Európy.

Hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) agentúre Reuters povedala, že údaje z posledných týždňov "zatiaľ nenaznačujú výrazný nárast v počte prekročení hraníc". Dodala však, malý nárast v tomto smere hlásili niektoré krajiny susediace s Ukrajinou, ako napríklad Poľsko či Rumunsko.

Hovorkyňa zároveň uviedla, že UNHCR sa v súvislosti s touto zimou pripravuje na viaceré možné scenáre vrátane nárastu v počte vnútorne vysídleného obyvateľstva na Ukrajine, ako aj nárastu počtu ukrajinských utečencov v Európe.

NRC je humanitárna organizácia pôsobiaca celkovo v 35 krajinách, vrátane Ukrajiny a susedného Rumunska, Moldavska a Poľska, kde poskytuje mimoriadnu aj dlhodobú pomoc.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.