13. decembra 2022 | 9:09

Minúta | 13. decembra 2022 | 9:09

Priemysel zaznamenal v októbri 2022 medziročné zvýšenie tržieb o sedem percent

Priemysel zaznamenal v októbri 2022 medziročné zvýšenie tržieb o sedem percent. Tržby najdôležitejšieho odvetvia v štruktúre ekonomiky tak šiesty mesiac po sebe stúpali, avšak októbrové tempo rastu sa spomalilo o takmer polovicu. Pozitívny výsledok zaznamenalo trinásť zo šestnástich sledovaných odvetví priemyslu, respektíve špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkový pozitívny výsledok tržieb v priemysle najvýznamnejšie ovplyvnil najmä rast tržieb vo výrobe kovov o 21,1 percenta, vo výrobe dopravných prostriedkov o 9,2 percenta a vo výrobe elektrických zariadení o 28,6 percenta. Naopak, výrazný medziročný pokles tržieb sa zaznamenal v dodávke elektriny a plynu o 17,8 percenta. Tržby v stavebníctve sa po septembrovom raste vrátili k poklesu a v októbri 2022 sa medziročne znížili o 2,5 percenta.

Po očistení od sezónnych vplyvov medzimesačne klesli tržby vo všetkých piatich sledovaných odvetviach ekonomiky. Najmiernejšie sa znížili v informačných a komunikačných činnostiach o 0,7 percenta a vo vybraných trhových službách o jedno percento. O čosi väčší medzimesačný pokles sa zaznamenal v priemysle o 1,9 percenta, v stavebníctve o dve percentá a najviac v doprave a skladovaní o 3,5 percenta.

V súhrne za desať mesiacov roka 2022 tržby medziročne vzrástli dvojciferne v doprave a skladovaní o 25,6 percenta, ako aj v informačných a komunikačných činnostiach o 14,6 percenta. Objemovo najvýznamnejší priemysel dosiahol kumulovaný medziročný rast tržieb o 7,7 percenta a vybrané trhové služby stúpli o jedno percento. Stavebníctvo zaznamenalo pokles tržieb o 2,5 percenta.

(tasr)

13. decembra 2022 | 8:57

Minúta | 13. decembra 2022 | 8:57

Rusko používa proti Ukrajine 40-ročnú muníciu, tvrdí americký predstaviteľ

Rusko počas takmer desaťmesačnej vojenskej agresie na Ukrajine používa desaťročia starú muníciu s vysokou mierou poruchovosti, pretože vyčerpáva svoje zásoby. Vyhlásil to nemenovaný vysokopostavený vojenský predstaviteľ USA, ktorého v pondelok citovala tlačová agentúra Reuters.

"Čerpajú zo starnúcich zásob munície, čo jasne naznačuje, že sú ochotní používať i staršiu muníciu, z ktorej časť bola pôvodne vyrobená pred viac ako 40 rokmi," uviedol vojenský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

Spojené štáty obviňujú Rusko, že so zámerom posilniť svoju palebnú silu sa obracia na Irán a Severnú Kóreu, keďže Moskva vyčerpáva svoje štandardné zásoby munície.

Americký predstaviteľ odhaduje, že použiteľné zásoby munície Rusku postačia do začiatku roka 2023, ak sa neuchýli k zahraničným dodávateľom a starším zásobám. Používanie staršej munície je však spojené s rizikami, tvrdí predstaviteľ.

"Inými slovami – nabijete muníciu, držíte si palce a dúfate, že vystrelí, alebo že vybuchne, keď dopadne," povedal. Podľa amerických a ukrajinských predstaviteľov Irán poskytol Rusku bezpilotné lietadlá na použitie proti Ukrajine.

Moskva sa tiež pokúša získať od Iránu stovky balistických rakiet a ako protihodnotu mu ponúka bezprecedentnú vojenskú a technickú podporu, uviedla v piatok veľvyslankyňa Británie pri OSN Barbara Woodwardová.

Británia si je "takmer istá, že Rusko sa snaží získať zbrane zo Severnej Kórey a ďalších štátov, na ktoré sa vzťahujú prísne sankcie, pričom ich vlastné zásoby sa citeľne zmenšujú", dodala britská diplomatka.

Irán v novembri priznal, že dodal Moskve bezpilotné lietadlá, ale uviedol, že boli zaslané ešte pred vojnou na Ukrajine. Rusko popiera, že používa tieto iránske zbrane na útoky proti ukrajinským cieľom, ako aj to, že mu zbrane dodáva KĽDR.

(tasr)

13. decembra 2022 | 8:53

Minúta | 13. decembra 2022 | 8:53

EÚ sa dohodla na medzinárodnej minimálnej dani vo výške 15 percent pre veľké firmy

Členské štáty Európskej únie (EÚ) sa po dlhej blokáde dohodli na smernici týkajúcej sa presadenia dôležitej medzinárodnej minimálnej dane pre veľké firmy. V pondelok (12. 12.) neskoro večer o tom informovalo české predsedníctvo EÚ po zasadnutí stálych predstaviteľov členských štátov EÚ. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Cieľom globálnej minimálnej dane je zabrániť firmám, aby presúvali svoje zisky do daňových rajov. Medzinárodné firmy s minimálnym ročným obratom 750 miliónov eur musia podľa nej nezávisle od miesta, kde sídlia, platiť daň vo výške minimálne 15 percent. Smernica by sa mala do konca roka 2023 stať súčasťou medzinárodného práva.

Doteraz dohodu na konečnom znení textu blokovalo už len Maďarsko. Niektoré štáty ako Nemecko však v uplynulých dňoch pohrozili Budapešti, že zablokujú schválenie maďarského plánu obnovy. To by malo za následok, že na konci roka by prepadlo 70 percent z 5,8 miliardy eur určených pre Maďarsko.

Spoločne so smernicou týkajúcou sa minimálnej dane bol v pondelok večer schválený aj maďarský plán obnovy. Podľa Európskej komisie (EK) sa však peniaze z neho začnú vyplácať až po tom, ako Budapešť splní celkovo 27 podmienok. Tie majú zabezpečiť dodržiavanie štandardov právneho štátu, ale aj to, aby sa peniaze z plánu obnovy nespreneverili.

Na veľkej medzinárodnej legislatíve zdaňovania firiem sa dohodli EÚ a USA v minulom roku spoločne s ďalšími približne 130-timi krajinami. Mala by tiež zabezpečiť, aby medzinárodné internetové koncerny, ako napríklad Facebook, neplatili dane len doma, ale aj v štátoch, kde skutočne dosahujú zisky. Na tejto časti legislatívy sa ešte stále pracuje a jej presadenie je stále ďaleko.

(tasr)

13. decembra 2022 | 8:02

Minúta | 13. decembra 2022 | 8:02

Ukrajinský minister: Svet musí prehodnotiť jadrovú bezpečnosť

Svet musí "prehodnotiť jadrovú bezpečnosť" po tom, ako Rusko obsadilo najväčšiu európsku atómovú elektráreň v juhoukrajinskom meste Záporožie. Pred utorkovou konferenciou v Paríži to v rozhovore pre agentúru AFP povedal ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko.

Cieľom medzinárodnej konferencie, ktorú organizuje Francúzsko, je zabezpečiť financovanie obnovy poškodenej infraštruktúry na Ukrajine a posilniť podporu Kyjeva v boji proti ruskej okupácii.

Za uplynulé dva mesiace cielené ruské útoky zničili najmenej 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Haluščenko preto na konferencii požiada o potrebné zariadenia a finančné prostriedky, aby Ukrajinci zvládli zimu.

V pondelkovom rozhovore Haluščenko povedal, že ruská invázia na Ukrajine "úplne mení naše chápanie jadrovej bezpečnosti". Ako bod obratu označil práve obsadenie Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES).
ZAES, ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, v marci obsadili ruské jednotky a v jej okolí pokračuje ostreľovanie.

"Nikto nečakal, že niekto dokáže dobyť jadrovú elektráreň… Táto situácia nás absolútne núti prehodnotiť, čo by sme mali robiť z hľadiska bezpečnosti," povedal Haluščenko pre agentúru AFP.

Obsadenie jadrovej elektrárne Ruskom "zničilo" podľa ministrových slov akékoľvek zdanie záchrannej siete, ktorú poskytujú dohody uzatvorené západnými krajinami a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

Podľa Haluščenko sa otázka bezpečnosti jadrových elektrární týka nielen Ukrajiny, ale všetkých krajín sveta. "Znamená to, že akékoľvek rakety, ktoré by mohli letieť, povedzme, až 2-tisíc kilometrov, by mohli zasiahnuť akýkoľvek jadrový reaktor," dodal.

(tasr)

13. decembra 2022 | 7:54

Minúta | 13. decembra 2022 | 7:54

Nemecko: Útočník na synagógu zadržiaval vo väzení dvoch rukojemníkov

Extrémista odsúdený na doživotie za útok na synagógu zadržiaval v pondelok večer ako rukojemníkov dvoch zamestnancov väznice pri Magdeburgu. Pri akcii zásahovej jednotky bol zranený a rukojemníkov oslobodili. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Extrémista Stephan Balliet si vo väznici v mestečku Burg severovýchodne od Magdeburgu odpykáva doživotie za smrteľný útok na synagógu v Halle z roku 2019. V pondelok večer asi o 21.00 zajal dvoch zamestnancov a asi hodinu ich zadržiaval, potvrdilo v utorok ráno ministerstvo spravodlivosti. Pri oslobodzovacej akcii nebol nikto okrem Ballieta zranený, nemecký Štátny kriminálny úrad začal okolnosti incidentu vyšetrovať.

Extrémista sa 9. októbra 2019 počas židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia) pokúsil zaútočiť na synagógu v Halle v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Svoj čin streamoval naživo cez internet. Dvere na synagóge však mali závoru a preto sa mu nepodarilo dostať dovnútra. Pri úteku zastrelil dvoch ľudí a dvoch zranil.

V decembri 2020 bol odsúdený na doživotie, pričom sa vyjadril, že "útok na synagógu nebol chybou". Otvorene tiež popieral holokaust, čo je v Nemecku trestným činom. Ako informovala DPA, patril medzi nespolupracujúcich a ťažko zvládnuteľných väzňov.

(tasr)

13. decembra 2022 | 7:43

Minúta | 13. decembra 2022 | 7:43

Spisovateľka Rowlingová podporuje centrum pre obete sexuálneho násilia

Za podpory britskej spisovateľky J. K. Rowlingovej začalo v pondelok v Edinburghu pôsobiť centrum na podporu žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia. Informuje o tom britská stanica BBC.

Centrum Beira's Place je pomenované podľa škótskej bohyne zimy a tím jeho odborníkov bude bezplatne poskytovať sociálnu a psychologickú podporu a právne poradenstvo. Pôjde o cielenú podporu ženám, dodala Rowlingová.

Autorka ságy o čarodejníkovi Harrym Potterovi, ktorá žije v škótskom hlavnom meste a pomáha financovať nové centrum pre ženy, v minulosti niekoľkokrát hovorila o tom, že aj ona zažila domáce násilie.

Otvorenie centra však prichádza v čase, keď v Spojenom kráľovstve diskuskutujú o uznaní "rodovej identity" a Rowlingovú kritizujú zástancovia "práv transrodových osôb". Krititujú aj ďalšie členky správnej rady Beira's Place, dodala BBC. Centrum by malo byť otvorené aj "transrodovým a nebinárnym ľuďom".

Rowlingová v minulosti v príspevkoch na sociálnej sieti Twitter tvrdila, že transrodové osoby by mali byť definované podľa svojho biologického pohlavia. Neskôr sa zastala ženy, ktorú z práce prepustili za transfóbne príspevky na sociálnych sieťach.

Neskôr tiež na Twitteri komentovala článok s názvom "Ľudia, ktorí menštruujú", pričom poukázala na to, že že jeho autor nedokáže použiť slovo "ženy". Aktivisti ju následne spolu s vyhrážkami upozorňovali, že "menštruáciu môžu mať aj binárne či transrodové osoby, ktoré sa ako ženy neidentifikujú".

(tasr)

13. decembra 2022 | 6:33

Minúta | 13. decembra 2022 | 6:33

Slovinsko ponúklo pomoc pri urovnaní napätia medzi Kosovom a Srbskom

Slovinská ministerka zahraničných vecí Tanja Fajonová v pondelok ponúkla pomoc pri pokusoch EÚ nájsť trvalé riešenie sporu medzi Kosovom a Srbskom, informovala agentúra STA.

Fajonová spresnila, že po začatí rozhovorov medzi Kosovom a Srbskom by sa vo veci mohol angažovať osobitný vyslanec slovinského ministerstva zahraničných vecí pre západný Balkán Anžej Frangeš.

Pripomenula, že EÚ má na stole návrh na dosiahnutie komplexnej dohody medzi Belehradom a Prištinou. "Toto vidím ako kľúč k normalizácii a upokojeniu situácie medzi oboma krajinami," uviedla s tým, že v najbližších dňoch sa bude konať množstvo diplomatických aktivít na mieste aj v inštitúciách EÚ.

Viac podrobností a prípadný širší konsenzus v rámci EÚ — o návrhu dohody, ako aj o vzťahoch s partnermi v regióne — by tak mohli byť známe do konca týždňa.

Fajonová označila situáciu v severnom Kosove za veľmi znepokojujúcu a vyzvala obe strany, aby sa zdržali ďalšieho násilia.

Napätie na severe Kosova eskalovalo tento víkend po tom, čo sa neznámi útočníci dostali do prestrelky s políciou a hodili ohlušujúci granát na príslušníkov policajnej a justičnej misie EÚ zameranej na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX).

Stovky Srbov, rozhorčených zadržaním bývalého policajta, postavili zátarasy, ktoré ochromili dopravu cez dva hraničné priechody z Kosova do Srbska.

NATO, EÚ a šéf európskej diplomacie Josep Borrell odsúdili útok na hliadku misie EULEX a vyzvali na odstránenie barikád postavených Srbmi na severe Kosova.

Priština a Belehrad sa následne navzájom obvinili zo zodpovednosti za posledné incidenty.

V dôsledku napätej situácie sa vedenie Kosova rozhodlo odložiť komunálne voľby v obciach so srbskou väčšinou. Pôvodne sa tieto voľby mali konať v polovici decembra, na základe rozhodnutia prezidentky Vjosy Osmaniovej sa presunuli na apríl.

(tasr)

13. decembra 2022 | 6:28

Minúta | 13. decembra 2022 | 6:28

Na súde v USA obvinili Líbyjčana za atentát na lietadlo nad škótskym Lockerbie

Líbyjčana obviňovaného z výroby bomby, ktorá v roku 1988 odpálila dopravné lietadlo americkej spoločnosti Pan Am nad Škótskom a zabila 270 ľudí, v pondelok oficiálne obvinili na americkom súde. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Líbyjčan Abú Agila Muhammad Masúd Chajr al-Marímí, ktorý údajne pracoval ako tajný agent pre režim bývalého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, bol obvinený zo "zničenia lietadla s následkom smrti".

Federálna prokuratúra uviedla, že nemá v úmysle žiadať pre obvineného trest smrti, ale Masúdovi hrozí v prípade odsúdenia doživotné väzenie.

Lietadlo americkej spoločnosti Pan Am, linka č. 103 z Londýna do New Yorku, explodovalo vo vzduchu 21. decembra 1988. O život prišlo všetkých 259 osôb na palube, ako aj 11 ľudí zo škótskeho mesta Lockerbie, nad ktorým sa stroj v čase explózie nachádzal.

(tasr)

13. decembra 2022 | 6:22

Minúta | 13. decembra 2022 | 6:22

Vo veku 96 rokov zomrela údajne posledná havajská princezná

Vo veku 96 rokov zomrela údajne posledná havajská princezná Abigail Kinoiki Kekaulike Kawananakoa. Jej rodokmeň zahŕňal kráľovskú rodinu, ktorá kedysi vládla nad ostrovom, pričom súčasne bola aj potomkom írskeho podnikateľa, ktorý sa stal jedným z najväčších vlastníkov pôdy na Havaji, informovala v pondelok agentúra AP.

Podľa agentúry AP Abigail Kinoiki Kekaulike Kawananakoa síce nemala žiadny oficiálny titul, ale bola živou pripomienkou havajskej monarchie a symbolom havajskej národnej identity, ktorá na ostrove pretrvala aj po tom, ako kráľovstvo v roku 1893 zvrhli americkí obchodníci. Havaj je v súčasnosti 50. štátom USA.

AP objasnila, že Abigailiným prastarým otcom bol írsky obchodník James Campbell, ktorý zbohatol ako majiteľ plantáží s cukrovou trstinou a bol jedným z najväčších vlastníkov pôdy na Havaji. Časť bohatstva nadobudnutého Campbellom zdedila aj Abigail.

Abigail Kinoiki Kekaulike Kawananakoa v mladosti študovala na viacerých univerzitách v zahraničí. Počas života financovala rôzne projekty vrátane štipendií pre domorodých havajských študentov, postavila sa proti projektu železničnej dopravy v Honolulu, podporovala protesty proti teleskopu, darovala štátu viaceré predmety patriace kráľovskej rodine. Jednou z jej vášní bol chov dostihových koní.

Krátko bola zasnúbená s mužom, no vo väčšine jej dlhodobých vzťahov figurovali ako partnerky ženy. V roku 2017 uzavrela manželstvo s Veronicou Gail Worthovou, s ktorou predtým spolu žili 20 rokov.

(tasr)

13. decembra 2022 | 6:06

Minúta | 13. decembra 2022 | 6:06

Twitter rozpustil Radu pre budovanie dôvery a bezpečnosti

Spoločnosť Twitter amerického podnikateľa Elona Muska rozpustila v pondelok svoju Radu pre budovanie dôvery a bezpečnosti, teda poradnú skupinu takmer 100 nezávislých občianskych, ľudskoprávnych a ďalších organizácií, ktorú Twitter vytvoril v roku 2016. Jej cieľom bolo riešiť nenávistné prejavy na sociálnej sieti a rôzne ďalšie problémy ako zneužívanie detí, samovraždy či sebapoškodzovanie.

Rada mala naplánované stretnutie so zástupcami spoločnosti Twitter v pondelok neskoro večer. Twitter však radu v e-maile krátko pred stretnutím informoval, že ju rozpúšťa. Potvrdili to mnohí jej členovia, ktorí si pre obavy z odplaty želali zostať v anonymite. Agentúre AP poskytli aj snímky e-mailu od Twitteru.

V e-maile sa uvádzalo, že Twitter "prehodnocuje možnosti, ako čo najlepšie zapracovať názory zvonku" a rada "nie je na túto prácu tým najlepším orgánom".

"Naša práca robiť z Twitteru bezpečné, informujúce, poučné miesto bude rýchlejšia a agresívnejšia než kedykoľvek v minulosti, ale my budeme stále vítať vaše nápady, ako tento cieľ dosiahnuť," stálo ešte v e-maile s podpisom "Twitter".

(tasr)