Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko používa proti Ukrajine 40-ročnú muníciu, tvrdí americký predstaviteľ

Rusko počas takmer desaťmesačnej vojenskej agresie na Ukrajine používa desaťročia starú muníciu s vysokou mierou poruchovosti, pretože vyčerpáva svoje zásoby. Vyhlásil to nemenovaný vysokopostavený vojenský predstaviteľ USA, ktorého v pondelok citovala tlačová agentúra Reuters.

"Čerpajú zo starnúcich zásob munície, čo jasne naznačuje, že sú ochotní používať i staršiu muníciu, z ktorej časť bola pôvodne vyrobená pred viac ako 40 rokmi," uviedol vojenský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

Spojené štáty obviňujú Rusko, že so zámerom posilniť svoju palebnú silu sa obracia na Irán a Severnú Kóreu, keďže Moskva vyčerpáva svoje štandardné zásoby munície.

Americký predstaviteľ odhaduje, že použiteľné zásoby munície Rusku postačia do začiatku roka 2023, ak sa neuchýli k zahraničným dodávateľom a starším zásobám. Používanie staršej munície je však spojené s rizikami, tvrdí predstaviteľ.

"Inými slovami – nabijete muníciu, držíte si palce a dúfate, že vystrelí, alebo že vybuchne, keď dopadne," povedal. Podľa amerických a ukrajinských predstaviteľov Irán poskytol Rusku bezpilotné lietadlá na použitie proti Ukrajine.

Moskva sa tiež pokúša získať od Iránu stovky balistických rakiet a ako protihodnotu mu ponúka bezprecedentnú vojenskú a technickú podporu, uviedla v piatok veľvyslankyňa Británie pri OSN Barbara Woodwardová.

Británia si je "takmer istá, že Rusko sa snaží získať zbrane zo Severnej Kórey a ďalších štátov, na ktoré sa vzťahujú prísne sankcie, pričom ich vlastné zásoby sa citeľne zmenšujú", dodala britská diplomatka.

Irán v novembri priznal, že dodal Moskve bezpilotné lietadlá, ale uviedol, že boli zaslané ešte pred vojnou na Ukrajine. Rusko popiera, že používa tieto iránske zbrane na útoky proti ukrajinským cieľom, ako aj to, že mu zbrane dodáva KĽDR.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ sa dohodla na medzinárodnej minimálnej dani vo výške 15 percent pre veľké firmy

Členské štáty Európskej únie (EÚ) sa po dlhej blokáde dohodli na smernici týkajúcej sa presadenia dôležitej medzinárodnej minimálnej dane pre veľké firmy. V pondelok (12. 12.) neskoro večer o tom informovalo české predsedníctvo EÚ po zasadnutí stálych predstaviteľov členských štátov EÚ. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Cieľom globálnej minimálnej dane je zabrániť firmám, aby presúvali svoje zisky do daňových rajov. Medzinárodné firmy s minimálnym ročným obratom 750 miliónov eur musia podľa nej nezávisle od miesta, kde sídlia, platiť daň vo výške minimálne 15 percent. Smernica by sa mala do konca roka 2023 stať súčasťou medzinárodného práva.

Doteraz dohodu na konečnom znení textu blokovalo už len Maďarsko. Niektoré štáty ako Nemecko však v uplynulých dňoch pohrozili Budapešti, že zablokujú schválenie maďarského plánu obnovy. To by malo za následok, že na konci roka by prepadlo 70 percent z 5,8 miliardy eur určených pre Maďarsko.

Spoločne so smernicou týkajúcou sa minimálnej dane bol v pondelok večer schválený aj maďarský plán obnovy. Podľa Európskej komisie (EK) sa však peniaze z neho začnú vyplácať až po tom, ako Budapešť splní celkovo 27 podmienok. Tie majú zabezpečiť dodržiavanie štandardov právneho štátu, ale aj to, aby sa peniaze z plánu obnovy nespreneverili.

Na veľkej medzinárodnej legislatíve zdaňovania firiem sa dohodli EÚ a USA v minulom roku spoločne s ďalšími približne 130-timi krajinami. Mala by tiež zabezpečiť, aby medzinárodné internetové koncerny, ako napríklad Facebook, neplatili dane len doma, ale aj v štátoch, kde skutočne dosahujú zisky. Na tejto časti legislatívy sa ešte stále pracuje a jej presadenie je stále ďaleko.

(tasr)

Minúta  |  

Letectvo USA oznámilo úspešné použitie hypersonickej zbrane

Americké letectvo v pondelok oznámilo úspešné použitie hypersonickej strely. "Tento test bol prvým štartom úplného prototypu operačnej rakety," dodalo vo vyhlásení. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Funkčnosť zbrane rýchlej odozvy (ARRW) AGM-183A v piatok vyskúšali pri pobreží Kalifornie, pričom "dosiahla hypersonickú rýchlosť vyššiu ako päťnásobok rýchlosti zvuku, dokončila svoju dráhu letu a vybuchla v oblasti terminálu", uviedlo letectvo USA.

Spojené štáty majú viacero programov hypersonických zbraní a výskumné stredisko Pentagonu DARPA začiatkom tohto roka otestovalo iný typ hypersonickej rakety.

Podobné špičkové strategické zbrane vyvíjajú aj Čína a Rusko. Ich zavedenie do výzbroje armád predstavuje potenciálnu hrozbu pre globálnu vojenskú rovnováhu. Dokážu dopraviť jadrové hlavice presne na cieľ, pričom sa pohybujú príliš vysokou rýchlosťou a súčasné obranné zariadenia ich nedokážu zachytiť, píše AFP.

Spojené štáty vo svojej správe o protiraketovej obrane za rok 2022 zdôraznili ich rastúce nebezpečenstvo. "Hypersonické zbrane, navrhnuté tak, aby sa vyhli americkým senzorom a obranným systémom, predstavujú čoraz komplexnejšiu hrozbu kvôli ich dvojitej (jadrovej/konvenčnej) povahe, náročnému profilu letu a manévrovateľnosti," uvádza sa v správe.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský minister: Svet musí prehodnotiť jadrovú bezpečnosť

Svet musí "prehodnotiť jadrovú bezpečnosť" po tom, ako Rusko obsadilo najväčšiu európsku atómovú elektráreň v juhoukrajinskom meste Záporožie. Pred utorkovou konferenciou v Paríži to v rozhovore pre agentúru AFP povedal ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko.

Cieľom medzinárodnej konferencie, ktorú organizuje Francúzsko, je zabezpečiť financovanie obnovy poškodenej infraštruktúry na Ukrajine a posilniť podporu Kyjeva v boji proti ruskej okupácii.

Za uplynulé dva mesiace cielené ruské útoky zničili najmenej 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Haluščenko preto na konferencii požiada o potrebné zariadenia a finančné prostriedky, aby Ukrajinci zvládli zimu.

V pondelkovom rozhovore Haluščenko povedal, že ruská invázia na Ukrajine "úplne mení naše chápanie jadrovej bezpečnosti". Ako bod obratu označil práve obsadenie Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES).
ZAES, ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, v marci obsadili ruské jednotky a v jej okolí pokračuje ostreľovanie.

"Nikto nečakal, že niekto dokáže dobyť jadrovú elektráreň… Táto situácia nás absolútne núti prehodnotiť, čo by sme mali robiť z hľadiska bezpečnosti," povedal Haluščenko pre agentúru AFP.

Obsadenie jadrovej elektrárne Ruskom "zničilo" podľa ministrových slov akékoľvek zdanie záchrannej siete, ktorú poskytujú dohody uzatvorené západnými krajinami a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

Podľa Haluščenko sa otázka bezpečnosti jadrových elektrární týka nielen Ukrajiny, ale všetkých krajín sveta. "Znamená to, že akékoľvek rakety, ktoré by mohli letieť, povedzme, až 2-tisíc kilometrov, by mohli zasiahnuť akýkoľvek jadrový reaktor," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Útočník na synagógu zadržiaval vo väzení dvoch rukojemníkov

Extrémista odsúdený na doživotie za útok na synagógu zadržiaval v pondelok večer ako rukojemníkov dvoch zamestnancov väznice pri Magdeburgu. Pri akcii zásahovej jednotky bol zranený a rukojemníkov oslobodili. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Extrémista Stephan Balliet si vo väznici v mestečku Burg severovýchodne od Magdeburgu odpykáva doživotie za smrteľný útok na synagógu v Halle z roku 2019. V pondelok večer asi o 21.00 zajal dvoch zamestnancov a asi hodinu ich zadržiaval, potvrdilo v utorok ráno ministerstvo spravodlivosti. Pri oslobodzovacej akcii nebol nikto okrem Ballieta zranený, nemecký Štátny kriminálny úrad začal okolnosti incidentu vyšetrovať.

Extrémista sa 9. októbra 2019 počas židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia) pokúsil zaútočiť na synagógu v Halle v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Svoj čin streamoval naživo cez internet. Dvere na synagóge však mali závoru a preto sa mu nepodarilo dostať dovnútra. Pri úteku zastrelil dvoch ľudí a dvoch zranil.

V decembri 2020 bol odsúdený na doživotie, pričom sa vyjadril, že "útok na synagógu nebol chybou". Otvorene tiež popieral holokaust, čo je v Nemecku trestným činom. Ako informovala DPA, patril medzi nespolupracujúcich a ťažko zvládnuteľných väzňov.

(tasr)

Minúta  |  

Spisovateľka Rowlingová podporuje centrum pre obete sexuálneho násilia

Za podpory britskej spisovateľky J. K. Rowlingovej začalo v pondelok v Edinburghu pôsobiť centrum na podporu žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia. Informuje o tom britská stanica BBC.

Centrum Beira's Place je pomenované podľa škótskej bohyne zimy a tím jeho odborníkov bude bezplatne poskytovať sociálnu a psychologickú podporu a právne poradenstvo. Pôjde o cielenú podporu ženám, dodala Rowlingová.

Autorka ságy o čarodejníkovi Harrym Potterovi, ktorá žije v škótskom hlavnom meste a pomáha financovať nové centrum pre ženy, v minulosti niekoľkokrát hovorila o tom, že aj ona zažila domáce násilie.

Otvorenie centra však prichádza v čase, keď v Spojenom kráľovstve diskuskutujú o uznaní "rodovej identity" a Rowlingovú kritizujú zástancovia "práv transrodových osôb". Krititujú aj ďalšie členky správnej rady Beira's Place, dodala BBC. Centrum by malo byť otvorené aj "transrodovým a nebinárnym ľuďom".

Rowlingová v minulosti v príspevkoch na sociálnej sieti Twitter tvrdila, že transrodové osoby by mali byť definované podľa svojho biologického pohlavia. Neskôr sa zastala ženy, ktorú z práce prepustili za transfóbne príspevky na sociálnych sieťach.

Neskôr tiež na Twitteri komentovala článok s názvom "Ľudia, ktorí menštruujú", pričom poukázala na to, že že jeho autor nedokáže použiť slovo "ženy". Aktivisti ju následne spolu s vyhrážkami upozorňovali, že "menštruáciu môžu mať aj binárne či transrodové osoby, ktoré sa ako ženy neidentifikujú".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.