Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Laššáková odmieta špekulácie o možnej pripravovanej vláde Hlasu so SaS a PS. Sú to konšpirácie OĽaNO, tvrdí

Bývalá ministerka kultúry a poslankyňa za stranu Hlas-SD Ľubica Laššáková odmieta špekulácie o možnej budúcej vláde Hlasu so stranou SaS a hnutím Progresívne Slovensko (PS). Žiadne tajné rokovania o možnej spolupráci sa podľa nej nekonajú a ide o čisté špekulácie.

Ako povedala Laššáková v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl, tieto konšpirácie predkladá hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) s cieľom, zneistiť poslancov okolo Tomáša Tarabu alebo Republiky. „Netreba tomu veriť, netreba dnes zostavovať vládu, pretože všetko by bolo len v rovine špekulácií,“ uviedla.

Laššáková verí, že dnes vláda padne a nebude potrebné referendum 21. januára, v ktorom sa obyvatelia majú vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Ak by vláda nepadla, treba podľa nej zmeniť ústavný zákon a umožniť skrátenie volebného obdobia. Dodala, že vysoké preferencie berie strana Hlas-SD s pokorou, pretože nakoniec rozhodnú ľudia vo voľbách. Súčasná vláda by podľa nej mala čím skôr skončiť.

„Ak vám 60 percent ľudí povie, že treba predčasné voľby a ak vám 90 percent obyvateľov vysloví nespokojnosť s vládou, tak treba niečo robiť. Kto je tam prilepený na tých stoličkách?“ povedala Laššáková.

(sita)

Minúta  |  

Koncoročné odmeny sa chystá za tento rok vyplácať menej firiem

Koncoročné odmeny sa chystá za tento rok vyplácať 45 percent firiem na Slovensku. Vlani sa tak pritom vyjadrilo ešte 54 percent firiem. Aktuálne 22 percent z nich odmeny vyplatí v rovnakej výške ako v minulosti, zatiaľ čo 24 percent ich pre neistú ekonomickú situáciu zníži. V priemere každá siedma firma odmeny musela tento rok zrušiť úplne. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Datank pre ČSOB.

Z pohľadu výšky odmien 27 percent zamestnávateľov spomínalo rozmedzie šesť až pätnásť percent podielu z ročného platu, zatiaľ čo ďalších 23 percent firiem vyplatí odmeny v priemernej výške jedného až piatich percent z ročného platu. V tejto súvislosti treba podľa ČSOB poznamenať, že v mnohých prípadoch sa výška odmien priamo viaže na pracovné výsledky a dosiahnuté finančné ukazovatele firiem za celý účtovný rok, preto zamestnávatelia k ich vyplácaniu pristupujú až v jarných mesiacoch, nie v závere roka.

V rámci prieskumu sa zamestnávateľov pýtali aj na to, či v dôsledku rastúcich životných nákladov zvyšovali svojim zamestnancom výšku mzdy. Dvadsaťdva percent firiem tento rok zvýši plošne platy. Ďalších trinásť percent zvyšovalo mzdy vybraným zamestnancom. Naopak, k plošnému znižovaniu miezd, prioritne z dôvodu zhoršených ekonomických podmienok, pristúpili tri percentá opýtaných zamestnávateľov a ďalšie dve percentá znížili platy vybraným zamestnancom.

Exkluzívny prieskum pre ČSOB uskutočnila spoločnosť Datank telefonickou formou na reprezentatívnej vzorke 307 respondentov počas októbra a novembra 2022. Cieľom výskumu je pravidelne monitorovať sentiment firiem a na základe detailnej segmentácie odhadnúť ich očakávania do budúcnosti. V rámci výskumu sa sledujú aj najčastejšie bariéry podnikania a názory firiem na aktuálne ekonomické témy.

(sita)

Minúta  |  

Vorobelová: Je pre mňa neprípustné, aby Heger o vláde vyhlasoval, že je proukrajinská a proeurópska. Budem hlasovať za jej pád

Nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR Slavěna Vorobelová bude hlasovať za pád vlády. Oznámila to v stanovisku pre médiá.

"Budem hlasovať za Slovensko a slovenský národ. Uvedomujem si vážnosť situácie, uvedomujem si, že predčasné voľby v dohľadnom čase nebudú, uvedomujem si aj všetky riziká, ktoré by vyplývali z prípadného pádu Hegerovej vlády, a uvedomujem si aj to, že tento marazmus sa musí čo možno najskôr skončiť," skonštatovala poslankyňa.

Je pre ňu neprípustné, aby premiér Eduard Heger (OĽaNO) pri obhajobe svojej vlády vyhlasoval, že jeho vláda je proukrajinská, proeurópska. "Pre mňa je najdôležitejšie, aby vláda bola v prvom rade proslovenská," dodala.

Vorobelová sa dostala do NR SR po tom, ako z nej musel odísť odsúdený šéf ĽSNS Marian Kotleba.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci Borguľa a Krošlák vystupujú z klubu Sme rodina a budú hlasovať za pád vlády

Poslanci Martin Borguľa a Ján Krošlák dnes oznámili, že vystupujú z poslaneckého klubu Sme rodina a budú hlasovať za pád vlády.

Borguľa na sociálnej sieti napísal, že vystúpenie z poslaneckého klubu je jeho osobné a dobrovoľné rozhodnutie. „Nechcem, aby moje hlasovanie vrhalo tieň na kolegov a kamarátov v našom klube. Môj hlas majú do poslednej chvíle v rukách tak, ako som nedávno zverejnil, dvaja ľudia: premiér Heger a minister Mikulec,“ uviedol Borguľa.

Dodal, že minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) má za sebou také enormné množstvo profesionálnych, ale aj ľudských zlyhaní, že dávno nemá čo hľadať na svojom mieste. Takému premiérovi, ktorý toto nevidí alebo nechce vidieť, dôveru vysloviť nemôžem, napísal. Zároveň podotkol, že nikto ho neťahá do iného poslaneckého klubu a ani on žiadne nehľadá. „Moje srdce aj naďalej bije pre Sme rodina,“ napísal Borguľa.

https://standard.sk/291418/borgula-zverejnil-polnocny-status-ktory-zrejme-pochova-vladu/

Ján Krošlák dnes na facebooku oznámil, že sa rozhodol hlasovať za pád vlády pod taktovkou Igora Matoviča (OĽaNO). „Áno, Igora Matoviča, lebo vláda Eduarda Hegera tu nikdy nebola a Igor Matovič aj po svojom odchode z premiérskeho kresla neprestal škodiť tejto krajine. Dnes nebudem hlasovať za návrat mafie a koniec demokracie, ale za odchod sekty, ktorá spôsobila chaos a teror v tejto krajine,“ uviedol.

Zároveň dodal, že si váži prácu viacerých ministrov, ktorí si zaslúžia rešpekt, ale to nič nemení na tom, že si myslí, že krajinu riadi nekompetentná skupina ľudí okolo Igora Matoviča, ktorá by mala odísť.

Vzhľadom k tomu, že jeho názory nie sú totožné s názormi vedenia hnutia Sme rodina, vystupuje z poslaneckého klubu. Členov klubu si váži a ich prácu a názory rešpektuje. Dnes sa podľa jeho slov rozhodne o tom, či bude vláda pokračovať vo svojej agónii, alebo ľudia dostanú možnosť nanovo rozhodnúť, kto bude kormidlovať túto krajinu.

(sita)

Minúta  |  

Reálny pokles miezd sa v októbri prejavil už vo všetkých odvetviach. Zamestnanosť však stúpla

Priemerná nominálna mesačná mzda medziročne v októbri rástla vo všetkých odvetviach ekonomiky, a to od necelých troch percent v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev až do štrnástich percent v ubytovaní či v stavebníctve. Vysoký rast spotrebiteľských cien však spôsobil, že reálne mzdy medziročne klesli prvýkrát vo všetkých odvetviach. Zamestnanosť medziročne vzrástla, no v troch z desiatich sledovaných odvetví zamestnancov ubúdalo. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Najzasiahnutejšie boli reštaurácie a pohostinstvá, kde reálne mzdy poklesli o 10,4 percenta. Zníženie reálnej mzdy o sedem a viac percent bolo vo veľkoobchode, informáciách a komunikácii, v predaji a oprave motorových vozidiel, ale aj vo vybraných trhových službách. Pokles miezd nižší ako jedno percento bol v ubytovaní a v stavebníctve.

Za prvých desať mesiacov tohto roka sa nominálna mesačná mzda v jednotlivých odvetviach v priemere medziročne zvýšila od piatich do 19-tich percent. Vysokému tempu inflácie od začiatku roka odolalo len odvetvie ubytovania, v ktorom mzdy reálne vzrástli o viac ako šesť percent. V ostatných deviatich odvetviach mzda klesla, najviac, o vyše šiestich percent, sa medziročne reálne prepadla vo vybraných trhových službách a v informáciách a komunikácii. Výraznejší pokles sa prejavil aj v priemysle, ktorý v podnikoch s 20-timi a viac zamestnancami zamestnáva najvyšší počet – viac ako pol milióna osôb. Medziročne reálna mzda v priemysle klesla o 3,6 percenta.

V októbri medziročne vzrástol počet zamestnaných osôb v siedmich spomedzi desiatich sledovaných odvetví ekonomiky. Výraznejší rast na úrovni približne jedenásť percent sa prejavil iba v sektoroch ubytovanie, ako aj v podnikoch, ktoré sa venujú činnostiam reštaurácií a pohostinstiev. Obe tieto odvetvia sa však ešte boria s nedostatkom zamestnancov, o ktorých prišli počas dvoch pandemických rokov. Počet zamestnancov bol medziročne vyšší o 4,1 percenta aj v informáciách a komunikácii, a o viac ako dve percentá v doprave a skladovaní či v maloobchode. Naopak, pokles zamestnaných bol vo vybraných trhových službách o 1,7 percenta a v najväčšom zamestnávateľskom odvetví, v priemysle, v ktorom je zamestnanosť medziročne nižšia už osem po sebe idúcich mesiacov.

Mierny úbytok zamestnanosti sa prejavil aj vo veľkoobchode. Od začiatku roka do konca októbra 2022 zamestnanosť medziročne vzrástla v deviatich z desiatich sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 9,3 percenta, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,7 percenta a v informačných a komunikačných činnostiach o takmer päť percent. Pokračoval úbytok zamestnaných osôb v priemysle, a to o 0,7 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament: Poslanci pokračujú v riadnej schôdzi, o 11.00 ich čaká hlasovanie o vláde

Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú v riadnej 78. schôdzi. V úvode dňa sa venovali novelám obchodného zákonníka a exekučného poriadku z dielne rezortu spravodlivosti.

O 11.00 čaká poslancov hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Návrh podala opozičná SaS, pod zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho. Vláda návrh odmieta.

https://standard.sk/291429/vlade-mozno-ostavaju-len-hodiny-prinasame-strucne-odpovede-na-hlavne-otazky/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.