13. decembra 2022 | 11:13

Minúta | 13. decembra 2022 | 11:13

LOZ bude tlačiť na akúkoľvek vládu, aby plnila záväzky dohodnuté v memorande

Lekárske odborové združenie (LOZ) bude tlačiť na akúkoľvek vládu, aby plnila záväzky dohodnuté v memorande o zlepšení systému zdravotníctva. Na utorkovej tlačovej besede to uviedol predseda LOZ Peter Visolajský. Naplnenie memoranda berie ako záväzok pre akúkoľvek vládu. LOZ podľa neho trvá na tom, aby vláda splnila všetkých osem požiadaviek lekárskych odborárov.

„Pre nás sa to zvýšením platov nemocničných lekárov nekončí," povedal. V najbližších týždňoch sa chce stretnúť s predstaviteľmi vlády a žiadať harmonogram plnenia jednotlivých opatrení.

Vládu predseda LOZ vyzýva, aby začala riešiť problémy slovenského zdravotníctva. Upozornil na to, že v memorande sa vláda zaviazala urobiť poriadok vo financovaní nemocníc, aby sa nemocnice už viac nezadlžovali. Súčasťou memoranda je tiež podľa Visolajského záväzok zaviesť systém DRG do konca roka 2024. Kabinet má tiež zabezpečiť dostatočný počet zdravotníckeho personálu, pričom personálne normatívy majú byť súčasťou zákona. Lekárske fakulty na Slovensku majú každoročne prijať o sto slovenských študentov medicíny viac na úkor zahraničných študentov. Podľa podpísaného memoranda by tiež vláda mala do 30. júna 2024 presadiť nový zákon o univerzitných nemocniciach. Kabinet má tiež riešiť vzdelávanie mladých lekárov, či zvýšenie miezd zdravotných sestier.

Šéf LOZ tvrdí, že práve vďaka výpovediam lekárov sa otvorila debata o ambulantnom sektore. Nie je pritom za plošné zvýšenie financií pre ambulantný sektor, keďže tento sektor potrebuje zásadné reformy. „Riešenie, ktoré priniesla minulá vláda, ako je stratifikácia nemocníc a súčasná vláda prišla s optimalizáciou siete nemocníc, problém nerieši. Fungovanie nemocníc je dané tým, že máme ambulantný sektor, ktorý produkuje množstvo pacientov do nemocníc úplne zbytočne," povedal. Odvolal sa pritom na údaje Útvaru hodnoty za peniaze, podľa ktorých by sa po zmene legislatívy na Slovensku ušetrilo 111 miliónov eur.

Premiér Eduard Heger, minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a predseda LOZ Peter Visolajský na konci novembra spoločne podpísali memorandum o zlepšení systému zdravotníctva. Vláda týmto krokom reaguje na hromadné podanie výpovedí lekárov v nemocniciach. Znenie memoranda je kompromisom, ktorý sa od polovice novembra dosiahol v rokovaniach medzi zástupcami vlády a predstaviteľmi LOZ.

Kabinet sa v memorande zaväzuje vyvinúť systémové kroky najmä k financovaniu zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. Ďalšie záväzky vlády hovoria o zvýšení počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, podpore vzdelávania v zdravotníctve, reforme vzdelávania lekárov, či zabezpečení mzdovej konkurencieschopnosti Slovenska pri získavaní lekárov.

(sita)

13. decembra 2022 | 10:59

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:59

Belgickí vyšetrovatelia prehľadali kancelárie v Európskom parlamente

Belgickí vyšetrovatelia prehľadali v pondelok kancelárie v Európskom parlamente v Bruseli. Učinili tak v rámci vyšetrovania údajných úplatkov od Kataru, ktorý aktuálne organizuje majstrovstvá sveta vo futbale. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Belgická polícia obvinila štyroch ľudí, medzi nimi aj grécku europoslankyňu a podpredsedníčku Európskeho parlamentu Evu Kailiovú. Katar akúkoľvek vinu poprel. Poslanci budú o škandále rokovať v utorok.

Belgická prokuratúra uviedla, že v dome jedného podozrivého našla hotovosť v hodnote asi 600-tisíc eur, v byte europoslanca 150-tisíc eur a ďalších niekoľko stotisíc eur v kufríku v hotelovej izbe v Bruseli. Orgány skonfiškovali aj počítače a mobilné telefóny.

Vyšetrovanie uskutočňujú okrem Belgicka aj v Taliansku. Od piatka „zmrazili“ informačné technológie desiatich zamestnancov parlamentu, aby sa predišlo zmiznutiu údajov potrebných na vyšetrovanie. Štyroch podozrivých zatknutých belgickou políciou obvinili z „účasti v zločineckej organizácii, prania špinavých peňazí a korupcie“, uviedla prokuratúra vo vyhlásení v nedeľu. V stredu sa postavia pred súd v prípravnom konaní.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová medzičasom odvolala z funkcie spomenutú Kailiovú, ktorá zastávala post europoslankyne osem rokov. Grécke úrady taktiež zmrazili majetok patriaci političke, jej manželovi a najbližším rodinným príslušníkom.

(sita)

13. decembra 2022 | 10:58

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:58

Až 70 percent mladých ľudí nevie, o čom bude januárové referendum

Až 70 percent mladých ľudí nevie, o čom januárové referendum bude. Približne polovica Slovákov zvažuje účasť na referende. Len 30 percent respondentov je o svojej účasti rozhodnutých. Agentúra NMS Market Research zrealizovala prieskum zameraný na referendum od 18. do 22. novembra na vzorke 1 027 respondentov starších ako 18 rokov.

Dňa 21. januára 2023 sa na Slovensku uskutoční referendum s jednou otázkou: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“ Agentúra NMS Market Research sa pýtala respondentov, či vedia, čoho sa bude týkať referendum.

Až 60 percent opýtaných uviedlo, že vedia. Výrazne častejšie v skupine, ktorá sa v otázke referenda nevyzná, nájdeme mladšie vekové generácie od 18 do 44 rokov. „Mladá generácia do 24 rokov má najmenší prehľad. Až 70 percent mladšej generácie nevie, o čom bude januárové referendum,“ dopĺňa výsledok Denisa Lakatošová z NMS Market Research Slovakia. Vo vekovej kategórii od 25 do 34 a od 35 do 44 rokov je to 53 percent respondentov, ktorí nevedia, čoho sa bude referendum týkať. Nasleduje veková skupina 45- až 54-ročných, kde je to 38 percent a u 55- až 64-ročných je to 30 percent. Najväčší prehľad o blížiacom sa referende má najstaršia veková kategória 65 a viac rokov, kde len 18 percent opýtaných nevedelo odpovedať, čoho sa referendum bude týkať.

Rozhodnutých prísť na referendum je podľa prieskumu 30 percent respondentov. Častejšie sú to muži a ľudia vo vekovej kategórii 65 a viac rokov. 21 percent ľudí je skôr naklonených zúčastniť sa na referende. 18 percent respondentov odpovedalo, že sa na referende skôr nezúčastnia. Rovnako 18 percent opýtaných odpovedalo, že sa na referenda rozhodne nezúčastní a 13 percent nevedelo odpovedať.

Takmer dve tretiny Slovákov súhlasia, aby mali v budúcnosti občania v referende alebo poslanci NR SR možnosť skrátiť volebné obdobie ktorejkoľvek vlády. Proti je 23 percent a 12 percent sa nevedelo vyjadriť. „S otázkou súhlasí aj tretina z tých, ktorí sa neplánujú zúčastniť na referende. Môžeme predpokladať, že títo ľudia vnímajú svoju účasť na referende aj s ohľadom na minulé referendá ako zbytočnú,“ uzavrela Denisa Lakatošová.

NMS Market Research je česká výskumná agentúra. Okrem výskumu trhu skúma aj politické a spoločenské témy. Na Slovensku má samostatnú pobočku NMS Market Research Slovakia. NMS je členom medzinárodnej organizácie Európskej spoločnosti pre výskum názorov a marketingu (ESOMAR) a národnej organizácie Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA).

(sita)

13. decembra 2022 | 10:48

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:48

SHMÚ: Na severnom a strednom Slovensku klesnú v noci teploty na -20 stupňov Celzia

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) varuje pre silnými mrazmi, ktoré v stredu zasiahnu okresy severného a stredného Slovenska.

Meteorológovia vydali výstrahu druhého stupňa pre nízkymi teplotami pre okresy Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Brezno, Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Spišská Nová Ves a Rožňava. Výstraha druhého stupňa tu platí od polnoci do 7.00, pričom teplota vzduchu môže klesnúť na - 20 stupňov Celzia. SHMÚ o tom informoval na svojej webovej stránke.

SHMÚ vydal na stredu 14. decembra aj výstrahy prvého stupňa pred vznikom snehových jazykov a závejov, ako aj pred vetrom na horách. Výstraha sa taktiež týka severného a stredného Slovenska. Ústav upozorňuje, že silný mráz predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a fyzické aktivity v exteriéroch.

(sita)

13. decembra 2022 | 10:45

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:45

Väčšina Slovákov prichádza pre zdražovanie o úspory

Výdavky Slovákov v uplynulých mesiacoch neustále rastú, no ich príjmy vo väčšine prípadov nie. Situácia tak vedie u mnohých k poklesu úspor, pričom viac ako štvrtine ľudí spadli finančné rezervy za rok prakticky na nulu. Vyplynulo to z reprezentatívneho prieskumu Home Credit.

Niečo vyše polovica slovenských domácností mala príjmy na rovnakej úrovni, osem percent hovorí o ich poklese. Na druhej strane, 39 percent rodín zaznamenalo za uplynulý rok vyššie príjmy v porovnaní s minulosťou. Najčastejšie si prilepšili maximálne o 200 eur mesačne. Takmer 30 percent opýtaných sa počas uplynulých 12 mesiacov dočkalo zvýšenia platu, štrnásť percent však s takouto požiadavkou v práci neuspelo, no najviac bolo takých, ktorí o vyššiu mzdu vôbec nepožiadali.

Finančne náročný rok sa negatívne prejavuje aj na úsporách Slovákov. Väčšina z nich, teda 56 percent, musela pre vyššie životné náklady siahnuť na svoje úspory, čo sa negatívne prejavilo na ich výške. Viac ako štvrtina ľudí dokonca za uplynulý rok prišla o celú svoju finančnú rezervu.

Prieskum od 13. do 17. októbra uskutočnila agentúra Stem/Mark na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 506 respondentov od 18 do 64 rokov, a to pre Home Credit Slovakia.

(sita)

13. decembra 2022 | 10:42

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:42

Čína podala v rámci WTO sťažnosť na USA pre ich obmedzenia exportu čipov

Čína podala v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sťažnosť na Spojené štáty pre ich obmedzenia týkajúce sa vývozu čipov, uviedlo v pondelok (12. 12.) večer čínske ministerstvo obchodu. Podľa Číny americké reštrikcie ohrozujú globálne dodávateľské reťazce. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

USA v októbri ohlásili nové kontroly exportu, ktorých cieľom je obmedziť schopnosť Číny kupovať a vyrábať najmodernejšie čipy s vojenským využitím. To ešte viac komplikuje snahy Pekingu o rozvoj svojich vlastných čipov rovnako ako moderných zbraňových systémov. Reštrikcie sa týkajú vývozu niektorých najmodernejších čipov rovnako ako sprísnenia kontroly predaja vybavenia na výrobu čipov.

Čínske ministerstvo obchodu v pondelok obvinilo USA z toho, že kladie prekážky "normálnemu medzinárodnému obchodu s tovarmi, vrátane čipov", ohrozuje stabilitu globálnych dodávateľských reťazcov a "protekcionistickými praktikami porušuje pravidlá medzinárodného obchodu". Cieľom sťažnosti je ochrana "legitímnych práv a záujmov" Číny, dodalo čínske ministerstvo obchodu.

Čína navyše pripravuje balík na podporu vývoja a výroby polovodičov v objeme viac než jeden bilión čínskych juanov (135 miliárd eur), uviedli pre agentúru Reuters tri zdroje. Stimuly sú súčasťou snáh Pekingu o dosiahnutie sebestačnosti v oblasti čipov a reakciou na reštrikcie USA.

Stimuly na podporu produkcie a vývoja čipov by mali byť poskytnuté v priebehu piatich rokov vo forme dotácií a daňových úľav.

(tasr)

13. decembra 2022 | 10:22

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:22

Denník Rzeczpospolita: Krajiny EÚ vrátili do Poľska nelegálnych migrantov

Členské štáty EÚ vrátili do Poľska 353 nelegálnych migrantov, pričom 76 z nich sa do EÚ dostalo nelegálne po prekročení bielorusko-poľskej hranice. Informuje o tom správa agentúry PAP, ktorá sa odvoláva na utorkové vydanie denníka Rzeczpospolita.

Podľa denníka nelegálni migranti boli vrátení do Poľska na základe takzvaného nariadenia Dublin III. Podľa neho migranti, u ktorých sa zistí nelegálny vstup do EÚ, musia byť vrátení do krajiny vstupu.

Vrátení boli aj nelegálni migranti, ktorí v Poľsku požiadali o azyl, ale potom sa presunuli do iných členských štátov EÚ. Rzeczpospolita uvádza, že najnovšie prípady vrátenia nelegálnych migrantov sú iba začiatkom tohto procesu.

"Pre Poľsko to bude znamenať, že prijme niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí – aby neboli deportovaní do krajiny pôvodu – požiadali o azyl v Poľsku, hoci si to neprajú," tvrdí liberálnokonzervatívny denník.

Právnička Maria Poszyteková a spolupracovníčka Helsinskej nadácie pre ľudské práva novinám povedala, že "pravidlá upravujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti (o azyl), nesúvisia s krajinou, v ktorej by sa osoba žiadajúca o medzinárodnú ochranu chcela nakoniec usadiť".

(tasr)

13. decembra 2022 | 10:16

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:16

Laššáková odmieta špekulácie o možnej pripravovanej vláde Hlasu so SaS a PS. Sú to konšpirácie OĽaNO, tvrdí

Bývalá ministerka kultúry a poslankyňa za stranu Hlas-SD Ľubica Laššáková odmieta špekulácie o možnej budúcej vláde Hlasu so stranou SaS a hnutím Progresívne Slovensko (PS). Žiadne tajné rokovania o možnej spolupráci sa podľa nej nekonajú a ide o čisté špekulácie.

Ako povedala Laššáková v relácii týždenníka Plus 7 dní Karty na stôl, tieto konšpirácie predkladá hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) s cieľom, zneistiť poslancov okolo Tomáša Tarabu alebo Republiky. „Netreba tomu veriť, netreba dnes zostavovať vládu, pretože všetko by bolo len v rovine špekulácií,“ uviedla.

Laššáková verí, že dnes vláda padne a nebude potrebné referendum 21. januára, v ktorom sa obyvatelia majú vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Ak by vláda nepadla, treba podľa nej zmeniť ústavný zákon a umožniť skrátenie volebného obdobia. Dodala, že vysoké preferencie berie strana Hlas-SD s pokorou, pretože nakoniec rozhodnú ľudia vo voľbách. Súčasná vláda by podľa nej mala čím skôr skončiť.

„Ak vám 60 percent ľudí povie, že treba predčasné voľby a ak vám 90 percent obyvateľov vysloví nespokojnosť s vládou, tak treba niečo robiť. Kto je tam prilepený na tých stoličkách?“ povedala Laššáková.

(sita)

13. decembra 2022 | 10:10

Minúta | 13. decembra 2022 | 10:10

Koncoročné odmeny sa chystá za tento rok vyplácať menej firiem

Koncoročné odmeny sa chystá za tento rok vyplácať 45 percent firiem na Slovensku. Vlani sa tak pritom vyjadrilo ešte 54 percent firiem. Aktuálne 22 percent z nich odmeny vyplatí v rovnakej výške ako v minulosti, zatiaľ čo 24 percent ich pre neistú ekonomickú situáciu zníži. V priemere každá siedma firma odmeny musela tento rok zrušiť úplne. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Datank pre ČSOB.

Z pohľadu výšky odmien 27 percent zamestnávateľov spomínalo rozmedzie šesť až pätnásť percent podielu z ročného platu, zatiaľ čo ďalších 23 percent firiem vyplatí odmeny v priemernej výške jedného až piatich percent z ročného platu. V tejto súvislosti treba podľa ČSOB poznamenať, že v mnohých prípadoch sa výška odmien priamo viaže na pracovné výsledky a dosiahnuté finančné ukazovatele firiem za celý účtovný rok, preto zamestnávatelia k ich vyplácaniu pristupujú až v jarných mesiacoch, nie v závere roka.

V rámci prieskumu sa zamestnávateľov pýtali aj na to, či v dôsledku rastúcich životných nákladov zvyšovali svojim zamestnancom výšku mzdy. Dvadsaťdva percent firiem tento rok zvýši plošne platy. Ďalších trinásť percent zvyšovalo mzdy vybraným zamestnancom. Naopak, k plošnému znižovaniu miezd, prioritne z dôvodu zhoršených ekonomických podmienok, pristúpili tri percentá opýtaných zamestnávateľov a ďalšie dve percentá znížili platy vybraným zamestnancom.

Exkluzívny prieskum pre ČSOB uskutočnila spoločnosť Datank telefonickou formou na reprezentatívnej vzorke 307 respondentov počas októbra a novembra 2022. Cieľom výskumu je pravidelne monitorovať sentiment firiem a na základe detailnej segmentácie odhadnúť ich očakávania do budúcnosti. V rámci výskumu sa sledujú aj najčastejšie bariéry podnikania a názory firiem na aktuálne ekonomické témy.

(sita)