Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália podpísala bezpečnostný pakt s Vanuatu

Austrália v utorok podpísala bezpečnostný pakt s ostrovným štátom Vanuatu, čím sa Canberra snaží upevniť svoje postavenie v južnom Tichomorí a obmedziť vplyv Číny. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová oznámila podpis zmluvy počas návštevy Vanuatu. Ide o druhú takúto dohodu Austrálie v Tichomorí, pričom podobnú zmluvu uzavrela v októbri s Fidži.

Podľa Wongovej je Austrália hrdá na to, že pre Vanuatu je "partnerom v oblasti bezpečnosti". "Sme presvedčení o tom, že bezpečnosť je našou spoločnou zodpovednosťou," vyhlásila Wongová v Port Vila, hlavnom meste Vanuatu.

Najnovšia dohoda sa týka oblastí ako obrana, polícia a pomoc pri katastrofách, zmluva s Fidži je zameraná na väčšiu vojenskú mobilitu, spresňuje AFP.

Austrália a USA sa snažia posilniť svoj vplyv v Tichomorí od apríla tohto roku, keď Čína oznámila, že podpísala bezpečnostnú dohodu so Šalamúnovými ostrovmi, ktoré ležia severne od Austrálie.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Orbán v Bruseli vyhral, ale nie je zaručené, že splní podmienky EÚ

Pondelňajšia večerná dohoda v Bruseli znamená víťazstvo maďarského premiéra Viktora Orbána, ale nie je žiadna záruka, že Maďarsko splní záväzky v oblasti princípov právneho štátu. Uviedol to v utorok spravodajský server Politico.

Orbánovi podľa servera prospeli dve veci. Jednou je systém Európskej únie, ktorý vyžaduje v mnohých závažných otázkach konsenzus, druhým je intenzívna snaha EÚ o zachovanie obrazu svojej jednoty, pričom neďaleko zúri vojna.

Pondelňajšia dohoda však automaticky neznamená, že Maďarsko získa miliardy v čase, keď je jeho ekonomika nestabilná. "Nič nezaručuje, že Maďarsko bude schopné splniť svoj sľub prijať 27 reforiem súvisiacich s princípmi právneho štátu," píše Politico.

Pre EÚ dohoda prináša určitú úľavu na ukrajinskom fronte. Ak Európsky parlament v utorok rozhodnutie schváli, od januára sa môže začať s platbami Ukrajine, uvádza Politico.

Poslankyňa Európskeho parlamentu za maďarskú opozičnú Demokratickú koalíciu (DK) a premiérka tieňovej vlády Klára Dobrevová si však myslí, že Orbán utrpel ponižujúcu prehru.

"Nikdy v histórii EÚ sa nestalo, že by kvôli skorumpovanej vláde nevyplatili miliardy eur. Únia splnila svoju povinnosť a zabránila tomu, aby peniaze patriace Maďarom ukradol Orbán," napísala na Facebooku.
Minister zodpovedný za územný rozvoj a využitie únijných zdrojov Tibor Navracsics v utorok vyhlásil, že ciele, ktoré si Maďarsko v júli vytýčilo, sa splnili.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v pondelok večer v princípe dohodli na spoločnom balíku pomoci vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu v roku 2023 a na globálnej 15-percentnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Tým sa prekonáva aj spor medzi EÚ a Maďarskom.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko začalo neohlásenú previerku bojovej pripravenosti vojakov

Bielorusko, blízky spojenec Ruska, spustilo v utorok neohlásenú previerku bojovej pripravenosti vojakov, oznámilo ministerstvo obrany v Minsku. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

O armádnom cvičení rozhodol bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, pričom vojaci budú nacvičovať rýchly presun do určenej oblasti, použitie vybavenia a stavbu mostov ponad rieky Neman a Berezina na západe a východe Bieloruska.

"Na toto obdobie je naplánovaný prevoz vojenského vybavenia a príslušníkov armády a bude dočasne obmedzený pohyb civilistov (doprava) po určitých verejných cestách a častiach terénu," uviedol bieloruský rezort obrany vo vyhlásení.

Najnovšia vojenská aktivita Bieloruska spolu s minulotýždňovým protiteroristickým cvičením vyvoláva obavy, že Rusko môže v nasledujúcich mesiacoch vystupňovať svoj útok na Ukrajinu aj z územia Bieloruska.

Minsk síce uvádza, že do vojny na Ukrajine nevstúpi, no Lukašenko už predtým vyslal bieloruských vojakov spolu s ruskými do blízkosti ukrajinských hraníc. Zdôvodnil to hrozbou zo strany Ukrajiny a Západu.

Lukašenko je najbližším spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a Moskve pred inváziou na Ukrajinu poskytol bieloruské územie na vyslanie jej vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Hlasovanie o osude vlády sa presúva na štvrtok. Za jeho odloženie hlasovali aj Borguľa a Taraba

Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa posúva na štvrtok (15. 12.) na 17.00.

Poslanci Národnej rady (NR) SR o tom rozhodli v utorok napoludnie, keď odsúhlasili procedurálny návrh predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša. Odôvodnil to potrebou vytvoriť priestor na rokovania o riešení vzniknutej krízy vrátane možnosti volieb.

Presunutie hlasovania podporili poslanci OĽANO, Sme rodina vrátane Martina Borguľu, ktorý avizoval podporu pádu vlády a odchod z klubu. Okrem toho presun termínu podporili aj nezaradení poslanci zo strany Za ľudí aj Martin Čepček, Katarína Hatráková, Miroslav Kollár, Ján Mičovský, Martin Klus či poslanci okolo Tomáša Tarabu. Klub Smeru-SD bol proti, rovnako tak poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD a Ján Krošlák, ktorý avizoval podobný postup ako Borguľa. Strana SaS sa zdržala.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po schválení návrhu prerušil aktuálne rokovanie až do termínu hlasovania.

O osude vlády sa malo pôvodne hlasovať v utorok o 11.00 h. Návrh na vyslovenie nedôvery kabinetu Eduarda Hegera (OĽaNO) predložila opozičná SaS, pod zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.

Líder SaS Richard Sulík v pléne počas diskusie uviedol, že si vie po páde vlády predstaviť jej riadnu a zmysluplnú rekonštrukciu. V takom prípade by SaS kabinet podporila, no nebola by jeho súčasťou. Hovoril aj o možnosti predčasných volieb či úradníckej vlády.

V pléne vystúpili aj viacerí členovia vlády a premiér. Návrh SaS odmietali. Liberálov vyzvali, aby urobili krok späť. Argumentovali zachovaním demokratickej vlády a upozorňovali na riziká návratu Smeru-SD a Hlasu-SD.

Poslanci SaS, Smeru-SD aj nezaradení z Hlasu-SD avizovali podporu návrhu. Za chceli hlasovať aj koaliční poslanci zo Sme rodina Martin Borguľa a Ján Krošlák. Rovnaký postoj zaujali aj nezaradení poslanci Tomáš Valášek či Slavěna Vorobelová.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO si vypýtalo polhodinovú prestávku na rokovanie poslaneckých klubov. Pellegrini: Chcú zmeniť termín

Predseda poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Michal Šipoš dnes pred hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde podal procedurálny návrh na 30-minútovú prestávku na rokovanie poslaneckých klubov. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) prestávku umožnil.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podali dvadsiati poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) a desiati poslanci Hlasu – sociálna demokracia (Hlas-SD). Návrh odôvodnili tým, že vláda ohrozuje základy ústavnosti a dôvery v demokratický režim.

Nezaradený poslanec Peter Pellegrini za odsunom vidí snahu koalície pokúsiť sa ešte o dohodu na posunutí hlasovania na iný termín. Šíri sa podľa jeho slov informácia, že koalícia už na to aj pripravila procedurálny návrh.

https://standard.sk/289054/spekuluje-sa-ze-matovic-a-mikulec-podaju-demisiu-a-odidu-z-vlady-fico-dostal-ponuku-ktoru-odmietol/

(sita, tasr)

Minúta  |  

LOZ bude tlačiť na akúkoľvek vládu, aby plnila záväzky dohodnuté v memorande

Lekárske odborové združenie (LOZ) bude tlačiť na akúkoľvek vládu, aby plnila záväzky dohodnuté v memorande o zlepšení systému zdravotníctva. Na utorkovej tlačovej besede to uviedol predseda LOZ Peter Visolajský. Naplnenie memoranda berie ako záväzok pre akúkoľvek vládu. LOZ podľa neho trvá na tom, aby vláda splnila všetkých osem požiadaviek lekárskych odborárov.

„Pre nás sa to zvýšením platov nemocničných lekárov nekončí," povedal. V najbližších týždňoch sa chce stretnúť s predstaviteľmi vlády a žiadať harmonogram plnenia jednotlivých opatrení.

Vládu predseda LOZ vyzýva, aby začala riešiť problémy slovenského zdravotníctva. Upozornil na to, že v memorande sa vláda zaviazala urobiť poriadok vo financovaní nemocníc, aby sa nemocnice už viac nezadlžovali. Súčasťou memoranda je tiež podľa Visolajského záväzok zaviesť systém DRG do konca roka 2024. Kabinet má tiež zabezpečiť dostatočný počet zdravotníckeho personálu, pričom personálne normatívy majú byť súčasťou zákona. Lekárske fakulty na Slovensku majú každoročne prijať o sto slovenských študentov medicíny viac na úkor zahraničných študentov. Podľa podpísaného memoranda by tiež vláda mala do 30. júna 2024 presadiť nový zákon o univerzitných nemocniciach. Kabinet má tiež riešiť vzdelávanie mladých lekárov, či zvýšenie miezd zdravotných sestier.

Šéf LOZ tvrdí, že práve vďaka výpovediam lekárov sa otvorila debata o ambulantnom sektore. Nie je pritom za plošné zvýšenie financií pre ambulantný sektor, keďže tento sektor potrebuje zásadné reformy. „Riešenie, ktoré priniesla minulá vláda, ako je stratifikácia nemocníc a súčasná vláda prišla s optimalizáciou siete nemocníc, problém nerieši. Fungovanie nemocníc je dané tým, že máme ambulantný sektor, ktorý produkuje množstvo pacientov do nemocníc úplne zbytočne," povedal. Odvolal sa pritom na údaje Útvaru hodnoty za peniaze, podľa ktorých by sa po zmene legislatívy na Slovensku ušetrilo 111 miliónov eur.

Premiér Eduard Heger, minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a predseda LOZ Peter Visolajský na konci novembra spoločne podpísali memorandum o zlepšení systému zdravotníctva. Vláda týmto krokom reaguje na hromadné podanie výpovedí lekárov v nemocniciach. Znenie memoranda je kompromisom, ktorý sa od polovice novembra dosiahol v rokovaniach medzi zástupcami vlády a predstaviteľmi LOZ.

Kabinet sa v memorande zaväzuje vyvinúť systémové kroky najmä k financovaniu zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. Ďalšie záväzky vlády hovoria o zvýšení počtu lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, podpore vzdelávania v zdravotníctve, reforme vzdelávania lekárov, či zabezpečení mzdovej konkurencieschopnosti Slovenska pri získavaní lekárov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.