Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini: Budeme za pád vlády, aj keby odstúpil Igor Matovič

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR okolo Petra Pellegriniho budú za pád vlády aj v prípade, keby z funkcie odišiel minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Pellegrini považuje presun hlasovania o páde vlády za prejav slabosti a strachu zo strany premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Poslanci Martin Borguľa a Tomáš Taraba vítajú presun hlasovania.

"Budeme stále za pád tejto vlády, on je stále predseda najsilnejšej politickej strany, to by ničomu nepomohlo. Máme informácie, že sa môže do štvrtka stať, že odstúpi nielen Igor Matovič, ale aj Roman Mikulec," povedal novinárom Pellegrini. Myslí si, že nakoniec možno teatrálne urobí demisiu premiér. "Alebo prídu s tým, že nám začnú ponúkať termín predčasných volieb," dodal s tým, že zatiaľ majú informácie o voľbách na začiatku septembra, no preferuje ich aspoň koncom júna.

Borguľa podporil presunutie hlasovania. Je rád, že sa vytvoril priestor na rokovanie. "Vytvoril sa priestor aj na splnenie mojej podmienky a budem čakať, čo sa bude ďalej diať," povedal, že rokovanie s premiérom ešte nebolo. Nedostal informácie, že by mohol premiér ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) odvolať. Borguľa chce hlasovať za pád vlády, pokiaľ ostane Mikulec na svojej stoličke.

Taraba vidí v nasledujúcich dvoch dňoch priestor na dohodu na predčasných voľbách. "Pre opozíciu je najlepší jún, padajú hlasy, že koalícia by chcela september," povedal novinárom s tým, že neexistuje základný legislatívny rámec na vypísanie predčasných volieb. Návrh novely Ústavy SR z dielne Sme rodina o možnosti skrátiť volebné obdobie podľa neho neprejde, pokiaľ ho nepodporí OĽaNO.

"SaS si dala podmienku, že my ako opozícia máme zahlasovať za vyhodenie tej časti, kde ľudia majú v referende možnosť skrátiť si volebné obdobie," povedal. Existuje podľa neho šanca dohodnúť sa na predčasných voľbách. "Ak sa dohodneme na termíne predčasných volieb, rozprávajme sa o podobe, v akej vláda dovládne," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Odsunutím hlasovania by sa mal vytvoriť priestor, aby Matovič odstúpil

Odsunutím hlasovania o vyslovení nedôvery vláde by sa mal vytvoriť priestor na to, aby minister financií Igor Matovič (OĽaNO) odstúpil z funkcie. V utorok to povedal poslanec a líder SaS Richard Sulík. SaS by mala podľa neho aj ďalšie pripomienky k prípadnej rekonštrukcii vlády.

Vládu podľa Sulíka opäť podržali fašisti. Predpokladá, že k hlasovaniu o páde vlády vo štvrtok dôjde. Za poslanecký klub SaS budú všetci prítomní a jednotní. Ako avizovali, budú hlasovať za. Sulík tiež deklaroval, že s nikým nebudú vyjednávať ani ho presviedčať.

Každý poslanec by mal podľa Sulíka zahlasovať takým spôsobom, ako považuje za najlepšie. Uviedol, že krajina sa, zmieta v problémoch a myslí si, že každý vidí, že aktuálna vláda je extrémne zlá a pácha veľké škody. Sulík tvrdí, že je potrebné s tým niečo urobiť, inak predpokladá, že sa vo februári 2024 triumfálne vráti Robert Fico (Smer-SD), dokonca možno vyhrá voľby. Toto ale podľa neho nechcú a mienia konať teraz, aby zaistili aspoň nejakú šancu, že i budúca vláda bude demokratická.

Na margo poslanca Krošláka uviedol, že strana SaS vopred avizovala, že nebude s nikým vyjednávať ani nikoho presviedčať.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde dnes parlament presunul na štvrtok 15. decembra o 17:00. Procedurálny návrh podal predseda poslaneckého klubu hnutia Obyčajných ľudí a nezvislých osobnosti Michal Šipoš s odôvodnením „potreby vytvorenia priestoru o riešení vzniknutej krízy vrátane možnosti volieb“. Za jeho návrh hlasovalo 77 poslancov, 52 bolo proti, 21 sa zdržalo.

(tasr, sita)

Minúta  |  

EÚ odsúhlasila udelenie štatútu kandidátskej krajiny Bosne a Hercegovine

Členské štáty EÚ sa v utorok dohodli, že Bosne a Hercegovine udelia "štatút kandidátskej krajiny" na vstup do Únie. Nestabilná balkánska krajina sa tak dostala na začiatok dlhej cesty k členstvu v EÚ. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP, ktorá cituje diplomatické zdroje.

Ministri európskych záležitostí v Bruseli štatút kandidátskej krajiny odsúhlasili po tom, ako Európska komisia v októbri odporučila začať prijímací proces. Očakáva sa, že tento krok formálne podpíšu lídri EÚ na štvrtkovom samite v Bruseli.

Bosna a Hercegovina sa spolu s Moldavskom a Gruzínskom uchádza aj o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Podporu im v tejto súvislosti vyslovili členské krajiny NATO po stretnutí ministrov zahraničných vecí koncom novembra v Bukurešti.

Európski lídri sa obávajú, že krajiny v južnom a východnom susedstve Severoatlantickej aliancie stratia trpezlivosť pri čakaní na členstvo v EÚ i NATO. Následne by mohli byť menej stabilné a zraniteľnejšie voči ruským a čínskym snahám o získanie vplyvu.

Moldavsko aj Gruzínsko majú na svojom území odštiepenecké regióny okupované ruskými vojakmi. V Bosne a Hercegovine je pre etnické spory Srbov, Chorvátov a Moslimov dlhodobo politicky nestabilná situácia, pričom vnútropolitickú situáciu komplikuje aj zasahovanie zo strany Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Stanovisko Smeru je nemenné, všetci poslanci budú hlasovať za pád vlády

Pozícia opozičnej strany Smer-SD k vysloveniu nedôvery vláde je nemenná, všetkých 27 poslancov bude na hlasovaní prítomných a bude hlasovať za koniec vlády. Predseda strany Robert Fico o tom informoval po utorkovom posunutí hlasovania. Odmieta akékoľvek "kšefty a obchody", najmä s ľuďmi, ako je líder OĽaNO Igor Matovič. Tvrdí, že parlament prekvitá politickou korupciou. Jediným demokratickým riešením krízy sú podľa Fica predčasné voľby.

"Vo štvrtok (15. 12.) hlasujeme za pád vlády a urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli predčasné parlamentné voľby, ktoré by mali byť v prvej polovici roka 2023," vyhlásil Fico. Obáva sa ďalšieho posúvania hlasovania. Vyzdvihol význam januárového referenda o možnosti skrátiť volebné obdobie.

Matovič mal ponúknuť Smeru, že ak nezahlasuje za pád vlády, je pripravený rokovať o predčasných voľbách v septembri 2023. Fico však "obchodovanie" so šéfom OĽaNO odmieta.

Fico hovorí o mafiánskych metódach, ktorými vedenie Národnej rady SR riadi parlament. "Ak má takto pokračovať rokovanie, tak budeme svedkami ďalších pokusov o politickú korupciu," podotkol. Za politickú korupciu považuje napríklad ponuky na miesta na kandidátke strany.

Líder Smeru tiež vyzval predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), aby sa ospravedlnil za narážky v pléne o korupcii v súvislosti s poslancami Smeru. Zdôraznil, že nikto zo Smeru nie je z korupcie podozrivý ani obvinený.

Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa posúva na štvrtok na 17.00. Poslanci Národnej rady SR o tom rozhodli v utorok napoludnie, keď odsúhlasili procedurálny návrh predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša. Odôvodnil to potrebou vytvoriť priestor na rokovania o riešení vzniknutej krízy vrátane možnosti volieb.

(tasr)

Minúta  |  

Austrália podpísala bezpečnostný pakt s Vanuatu

Austrália v utorok podpísala bezpečnostný pakt s ostrovným štátom Vanuatu, čím sa Canberra snaží upevniť svoje postavenie v južnom Tichomorí a obmedziť vplyv Číny. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová oznámila podpis zmluvy počas návštevy Vanuatu. Ide o druhú takúto dohodu Austrálie v Tichomorí, pričom podobnú zmluvu uzavrela v októbri s Fidži.

Podľa Wongovej je Austrália hrdá na to, že pre Vanuatu je "partnerom v oblasti bezpečnosti". "Sme presvedčení o tom, že bezpečnosť je našou spoločnou zodpovednosťou," vyhlásila Wongová v Port Vila, hlavnom meste Vanuatu.

Najnovšia dohoda sa týka oblastí ako obrana, polícia a pomoc pri katastrofách, zmluva s Fidži je zameraná na väčšiu vojenskú mobilitu, spresňuje AFP.

Austrália a USA sa snažia posilniť svoj vplyv v Tichomorí od apríla tohto roku, keď Čína oznámila, že podpísala bezpečnostnú dohodu so Šalamúnovými ostrovmi, ktoré ležia severne od Austrálie.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Orbán v Bruseli vyhral, ale nie je zaručené, že splní podmienky EÚ

Pondelňajšia večerná dohoda v Bruseli znamená víťazstvo maďarského premiéra Viktora Orbána, ale nie je žiadna záruka, že Maďarsko splní záväzky v oblasti princípov právneho štátu. Uviedol to v utorok spravodajský server Politico.

Orbánovi podľa servera prospeli dve veci. Jednou je systém Európskej únie, ktorý vyžaduje v mnohých závažných otázkach konsenzus, druhým je intenzívna snaha EÚ o zachovanie obrazu svojej jednoty, pričom neďaleko zúri vojna.

Pondelňajšia dohoda však automaticky neznamená, že Maďarsko získa miliardy v čase, keď je jeho ekonomika nestabilná. "Nič nezaručuje, že Maďarsko bude schopné splniť svoj sľub prijať 27 reforiem súvisiacich s princípmi právneho štátu," píše Politico.

Pre EÚ dohoda prináša určitú úľavu na ukrajinskom fronte. Ak Európsky parlament v utorok rozhodnutie schváli, od januára sa môže začať s platbami Ukrajine, uvádza Politico.

Poslankyňa Európskeho parlamentu za maďarskú opozičnú Demokratickú koalíciu (DK) a premiérka tieňovej vlády Klára Dobrevová si však myslí, že Orbán utrpel ponižujúcu prehru.

"Nikdy v histórii EÚ sa nestalo, že by kvôli skorumpovanej vláde nevyplatili miliardy eur. Únia splnila svoju povinnosť a zabránila tomu, aby peniaze patriace Maďarom ukradol Orbán," napísala na Facebooku.
Minister zodpovedný za územný rozvoj a využitie únijných zdrojov Tibor Navracsics v utorok vyhlásil, že ciele, ktoré si Maďarsko v júli vytýčilo, sa splnili.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v pondelok večer v princípe dohodli na spoločnom balíku pomoci vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu v roku 2023 a na globálnej 15-percentnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Tým sa prekonáva aj spor medzi EÚ a Maďarskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.