Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemeckí výrobcovia varujú pred náhlym odchodom z Číny

Vplyvná nemecká federácia výrobcov strojov v utorok varovala pred náhlym odchodom z Číny pre obavy o tesné väzby medzi najväčšou európskou ekonomikou s autoritárskou ázijskou krajinou. Informuje o tom správa AFP.

Nemecké firmy čelia výzvam, aby znížili svoju veľkú závislosť od druhej najväčšej svetovej ekonomiky po ruskej invázii na Ukrajinu a následnom znížení exportu ruskej energie do Európy.

Zväz nemeckých výrobcov strojov a zariadení (VDMA) však upozornil, že Čína je pre jeho 3 500 členov "obrovským a dôležitým trhom" a varoval pred príliš unáhlenými krokmi.

"Čínsky trh nie je možné nahradiť v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte," povedal prezident VDMA Karl Haeusgen. "Vývoz do Číny poskytuje dobre platené a vysokokvalifikované pracovné miesta v Nemecku."

Namiesto toho vyzval Berlín, aby podporil firmy v Nemecku, pomohol im otvoriť nové predajné trhy a naliehal na Európsku úniu (EÚ), aby uzavrela nové dohody o voľnom obchode v Ázii.

Haeusgen však pripustil, že hospodárska politika Číny má negatívny vplyv na zahraničné spoločnosti a Berlín by mal prehodnotiť svoj vzťah s Pekingom.

Zároveň ale obhajoval prekvitajúce obchodné vzťahy s Čínou a uviedol, že otvorenie čínskej ekonomiky pomohlo stámiliónom Číňanov dostať sa z chudoby.

Varoval tiež pred ničivými následkami, ak Čína zaútočí na Taiwan, pričom povedal, že Západ bude pravdepodobne reagovať rovnako po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára.

Moskva od začiatku vojny čelí bezprecedentným sankciám, pričom mnohé západné spoločnosti zastavili v Rusku výrobu. Peking považuje demokratický, samosprávny Taiwan za súčasť svojho územia a zvyšuje vojenský, diplomatický a ekonomický tlak na ostrov.

Výzvy VDMA na diverzifikáciu podnikania na nové trhy mimo Číny sa zhodujú s postojom nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý tiež varoval pred ostrým "odtrhnutím sa" od ázijského giganta.

Scholz v novembri navštívil Čínu v sprievode delegácie vrcholových manažérov, čo vyvolalo hnev nad tesnými ekonomickými väzbami Nemecka na autoritárske režimy.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Komisia SEC obvinila zakladateľa kryptoburzy FTX z okrádania investorov

Americká komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) obvinila v utorok zakladateľa kryptomenovej burzy FTX Samuela Bankmana-Frieda z okradnutia zákazníkov a investorov o miliardy dolárov. V pondelok podnikateľa v oblasti kryptomien zatkli na Bahamách, informuje správa agentúry AFP.

"Dnes ženieme na zodpovednosť pána Bankmana-Frieda za to, že získal podvodom miliardy dolárov od investorov v FTX a zneužíval finančné prostriedky zákazníkov obchodujúcich na FTX," uviedla SEC vo vyhlásení.

"Sam Bankman-Fried postavil pomocou financií získaných podvodom domček z karát a investorom tvrdil, že ide o jednu z najbezpečnejších budov v oblasti kryptomien," uviedol predseda komisie pre cenné papiere Gary Gensler.

Vo vyhlásení SEC sa uvádza, že v súvislosti s náhlym kolapsom kryptoburzy FTX vyšetrujú ďalšie porušenia zákona o cenných papieroch a viacero subjektov a osôb.

Kryptoburza FTX fungovala od roku 2019, začiatkom novembra požiadala v USA o ochranu pred veriteľmi. Nedokázala totiž získať dostatok finančných prostriedkov na odvrátenie svojho kolapsu, keď z nej obchodníci v priebehu 72 hodín vytiahli asi šesť miliárd dolárov. Bankman-Fried následne rezignoval z pozície výkonného riaditeľa FTX.

Podľa AFP sa finančná situácia FTX náhle zhoršila po správe z 2. novembra. V nej sa odhalili blízke väzby FTX s ďalšou spoločnosťou Bankmana-Frieda s názvom Alameda Research, ktorá obchodovala s kryptomenami. Ukázalo sa totiž, že veľká časť majetku spoločnosti Alameda Research bola vybudovaná na kryptomene FTT, ktorú založila FTX a jej hodnota nie je nezávislá.

(tasr)

Minúta  |  

Český súd vrátil do boja o prezidentskú funkciu podnikateľa Karla Diviša

Podnikateľ Karel Diviš sa bude môcť uchádzať o funkciu prezidenta ČR. Na Najvyššom správnom súde uspel so sťažnosťou proti rozhodnutiu ministerstva vnútra, ktoré ho odmietlo zaregistrovať pre nedostatok podpisov.

V prezidentských voľbách nebude môcť kandidovať Denisa Rohanová, ktorej registráciu napadla skupina senátorov. V utorok to potvrdil predseda volebného senátu Najvyššieho správneho súdu (NSS) Tomáš Langášek.

Podnikateľ Diviš bol po rozhodnutí ministerstva vnútra presvedčený, že v jeho prípade išlo o metodickú chybu. "Všetko úsilie sa vyplatilo, veľká vďaka všetkým za vytrvalú podporu, som späť v hre!" zareagoval Diviš na sociálnej sieti Twitter na vyhlásenie NSS.

Podnikateľ Karel Janeček so svojou sťažnosťou neuspel. Tak ako Janečkovu, aj jeho kandidatúru ministerstvo odmietlo pre nedostatok podpisov. Obaja ich odovzdali viac ako potrebných 50-tisíc, systém ministerstva však mnohé vyhodnotil ako neplatné. Janeček vtedy uviedol, že boli vyradené neoprávnene, napríklad aj jeho vlastný podpis.

So sťažnosťou sa na NSS obrátila aj skupina senátorov, ktorá nesúhlasila s registráciou Denisy Rohanovej. Jej kandidatúru potvrdili poslanci Poslaneckej snemovne ešte z predchádzajúceho funkčného obdobia, mnohí však už poslancami nie sú. Podľa NSS česká ústava predpokladá, že musí ísť o poslancov či senátorov, ktorí aktuálne vykonávajú svoju funkciu a majú tak politickú legitimitu. Janeček aj Rohanová v CNN Prima News uviedli, že sa obrátia na Ústavný súd ČR.

"S rozhodnutím NSS o registrácii kandidátov na prezidenta sa musíme najprv zoznámiť. Rozhodnutie však rešpektujeme a zohľadníme ho v budúcej praxi," komentovalo rozhodnutie ministerstvo vnútra.

NSS dostal 13 podnetov k registračnému procesu pre prezidentskú voľbu a väčšinu z nich zamietol. V januárových voľbách prezidenta ČR si tak voliči budú môcť vyberať z deviatich uchádzačov.

Prvé kolo sa uskutoční 13. a 14. januára 2023, prípadné druhé kolo potom o dva týždne neskôr, 27. a 28. januára. Pôjde o tretie voľby, v ktorých si Česi svojho prezidenta vyberú v priamej voľbe.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: V prípade, ak vláda padne, by sa čo najskôr mali konať parlamentné voľby

V prípade, ak vláda padne, by sa čo najskôr mali konať parlamentné voľby. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) to povedal po presunutí hlasovania o vyslovení nedôvery vláde na štvrtok.

Cieľom by podľa neho malo byť predísť úradníckej vláde, či vláde príslušníkov nejakej strany. Taká vláda by podľa neho nemala legitimitu, ani podporu v parlamente. Nechce ani to, aby vláda v demisii vládla do ďalších parlamentných volieb. Na termíne im podľa Kollára až tak nezáleží, ak sa to bude dať urobiť v septembri, tak nech sú v septembri, ak to pôjde v júni, nech sú vtedy. Za účelom predídenia úradníckej vláde je ochotný rokovať i s Robertom Ficom (Smer-SD), Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), Tomášom Tarabom (nezaradený) či s OĽaNO o predčasných voľbách. Považuje to za normálne.

Návrh na zmenu ústavy, ktorý by umožnil konanie predčasných volieb, zatiaľ nestiahli a je stále v hre. Podľa Kollára to, či ho prerokujú pred alebo po hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde, zavisí od toho, či sa dohodnú. Rokovania podľa neho budú prebiehať, no nevedel sa vyjadriť k výsledku. Rokovať je podľa neho potrebné naprieč celým politickým spektrom.

Predpokladá, že k predĺženiu došlo preto, aby si niektorí koaliční partneri vo vnútri strany vyriešili vzťahy. Reagoval tak na otázku, či je hnutie OĽaNO naklonené podpore predčasných volieb.

Sme rodina má jasno v postoji pri hlasovaní o dôvere vlády

Sme rodina má jasno v otázke o svojom postoji pri návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Hnutie vo štvrtok (15. 12.) zahlasuje tak, ako sa patrí na koaličného partnera, uviedol Kollár.

"Buď sa dovtedy dohodneme v nejakom širšom spektre politických strán, že sa dohodneme na predčasných voľbách, to je jeden scenár, druhý scenár je, že sa urobí rekonštrukcia vlády, tretí je, že niekto odstúpi z ministerského postu," povedal Kollár s tým, že alternatív možných riešení je viacero.

Kollár odmieta, že by pred utorkovým pôvodným termínom hlasovania prišiel s ponukou o jeho posune. "Boli sme pripravení ísť hlasovať. Boli by sme proti pádu vlády," uviedol. Vzhľadom na návrh koaličného partnera odsun podporili. Považuje to za legitímne, keďže postup odsúhlasilo aj plénum NR SR. Naznačil, že hlasovanie sa odsunulo aj preto, aby vznikol priestor pre koaličného partnera vysporiadať sa s jednotlivými scenármi riešení. Nechcel však konkretizovať, čo by si mal partner vysporiadať.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Rusko: Vojská nestiahneme, Ukrajina musí akceptovať novú územnú skutočnosť

Rusko v utorok odmietlo žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk. Ukrajina podľa Ruska musí akceptovať novú územnú "skutočnosť", informuje správa agentúry Reuters.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova nová územná skutočnosť znamená, že Rusko má štyri "nové subjekty". Nadobudlo ich v septembri anexiou štyroch ukrajinských oblastí, Organizácia spojených národov ju však odsúdila ako nelegálnu. "Bez toho, aby sa bral ohľad na tieto nové skutočnosti, nie je možné dosiahnuť pokrok," uviedol Peskov.

Peskov reagoval aj na požiadavky, ktoré Zelenskyj predostrel v pondelok skupine G7. Zahŕňali viac vojenskej pomoci pre Ukrajinu, podporu jej finančnej a energetickej stability a podporu mierového riešenia, ktorého súčasťou je stiahnutie ruských vojsk už začiatkom týchto Vianoc. "To sú tri kroky smerujúce k pokračovaniu vojny," vyhlásil Peskov s tým, že o stiahnutí ruských vojsk z Ukrajiny do konca tohto roka nemôže byť reč.

Od anexie štyroch ukrajinských oblastí prišlo Rusko o značnú časť okupovaného územia na juhu a východe Ukrajiny a stále častejšie hovorí o ochote rokovať o mieri. Podľa Moskvy však Kyjev a Západ nie sú na rokovania pripravené. Rusko tiež odmieta, že by sa hovorením o diplomatickom riešení situácie snažilo získať čas na preskupenie svojich vojsk.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO: Poslanci dostali 48 hodín na to, aby si rozmysleli položenie vlády

Demokratickí poslanci dostali 48 hodín na to, aby si rozmysleli položenie demokratickej vlády v spolupráci s mafiou. Uviedlo to koaličné hnutie OĽaNO na sociálnej sieti v súvislosti s posunutím hlasovania o vyslovení nedôvery vláde.

Občiansko-demokratická platforma hnutia OĽaNO a nezaradení poslanci Martin Klus, Ján Mičovský, Juraj Šeliga a Jana Žitňanská podporujú presunutie hlasovania a očakávajú rokovania demokratických síl, ktoré zastavia "ďalšiu deštrukciu a rozpad". Odmietajú, aby sa súčasná politická kríza riešila na úkor skrátenia volebného mandátu. "Predčasné voľby nepovažujeme za riešenie situácie. Očakávame, že koaliční lídri vrátane predsedu vlády, predsedu hnutia OĽaNO, ako aj lídra SaS využijú tento čas na vytvorenie dohody aj za cenu rekonštrukcie vlády," skonštatovali.

Minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič na sociálnej sieti uviedol, že SaS slúži mafii. "Hlasovanie sme odložili, aby sme celému Slovensku ukázali, že 'demokrati' z SaS a Progresívneho Slovenska sa neštítia kryť to najodpornejšie, čo môže v politike byť – kupovanie poslanca, ktorý sa zrazu zobudí a zistí, že sa mu v noci obrátilo svedomie," napísal.

Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa posúva na štvrtok (15. 12.) na 17.00. Poslanci Národnej rady SR o tom rozhodli v utorok napoludnie, keď odsúhlasili procedurálny návrh predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša. Odôvodnil to potrebou vytvoriť priestor na rokovania o riešení vzniknutej krízy vrátane možnosti volieb.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.