Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na konferencii v Paríži sa vyzbierala miliarda eur na pomoc Ukrajine počas zimy

Na medzinárodnej darcovskej konferencii, ktorá sa konala v utorok v Paríži, sa na pomoc Ukrajine počas aktuálnej zimy vyzbierala približne miliarda eur. Oznámila to francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová. TASR o tom informuje na základe správ denníka The Guardian a agentúry AFP.

Ministerka uviedla, že takúto sumu prisľúbilo Ukrajine dovedna 46 krajín a 24 medzinárodných organizácií. Prostriedky budú použité na obnovu zdecimovanej ukrajinskej energetickej siete, ako aj dodávky potravín a vody a pôjdu tiež do zdravotníctva a dopravy.

"Ide o pomoc alebo vecné dary. Nie sú to pôžičky," zdôraznila Colonnová. Prostriedky budú podľa jej slov uvoľnené v nasledovných dňoch a mesiacoch, pričom Ukrajine pomôžu posilniť počas zimných mesiacov jej civilnú infraštruktúru.

Takmer polovica z prisľúbených financií, a síce zhruba 400 miliónov eur, je určená na obnovu ukrajinskej energetickej siete čeliacej ruským útokom. "Nemôžeme ich (Ukrajincov) nechať samých čeliť agresorovi," povedala šéfka francúzskej diplomacie.

Colonnová okrem tohto potvrdila spustenie novej platformy – takzvaného Parížskeho mechanizmu, spravovaného Európskou komisiou, ktorý má koordinovať pomoc Ukrajine. Platforma umožní darcom vidieť potreby Ukrajiny a tiež záväzky iných krajín.

"Pre nás na Ukrajine je to veľmi silný odkaz… Ukazuje to, že celý civilizovaný svet podporuje Ukrajinu," povedal novinárom ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Colonnová taktiež vyzdvihla, že na utorňajšej konferencii sa okrem iných zúčastnili aj krajiny ako Bahrajn, Kambodža, Katar, India, Indonézia a Turecko. "Tieto krajiny vidíte na medzinárodných konferenciách pre Ukrajinu len zriedkavo," povedala novinárom.

(tasr)

Minúta  |  

Časť zákona o verejných vodovodoch je v rozpore s ústavou, rozhodol Ústavný súd

Časť zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách je v rozpore s ústavou. Rozhodol o tom v utorok Ústavný súd (ÚS) SR. Ide o ustanovenia, ktoré ukladajú vlastníkom verejných vodovodov povinnosť na vlastné náklady zabezpečovať opravy a údržbu vodovodných prípojok, ktoré sa na vodovod pripájajú.

Novelizáciu zákona z konca minulého roka napadla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Národná rada (NR) SR schválila zmenu zákona 14. decembra 2021 napriek vetu hlavy štátu a jej žiadosti o úpravy. Podľa prezidentky sa v novele zavádza ústavne nesúladné, nerovnaké postavenie vlastníkov verejných vodovodov na strane jednej a vlastníkov vodovodných prípojok a nehnuteľností, ktorým prípojky slúžia, na strane druhej.

"Schválený zákon paušálne ukladá vlastníkom verejných vodovodov povinnosť na vlastné náklady zabezpečiť opravy a údržbu cudzieho majetku (vodovodné prípojky zriadené na verejnom priestranstve) bez toho, aby bolo riadne zdôvodnené, prečo je taký režim nevyhnutný," uviedla Čaputová v stanovisku. V marci ÚS pozastavil účinnosť týchto ustanovení.

ÚS na utorkovom zasadaní zároveň prijal na ďalšie konanie návrh skupiny 30 poslancov NR SR na posúdenie ústavnosti zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ako aj návrh Najvyššieho správneho súdu (NSS) k zákonu o pobyte cudzincov.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér sa nezúčastní na samite v Bruseli, dôvodom je vnútropolitická situácia

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) sa nezúčastní na samite lídrov Európskej únie v Bruseli. Dôvodom je vnútropolitická situácia na Slovensku. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.

"Listom požiadal českého premiéra Petra Fialu o zastupovanie Slovenskej republiky na samite v Bruseli," uviedla Janíková. Paralelne sa naša neúčasť a zastupovanie oznamuje aj predsedovi Európskej rady.
Na samite lídrov sme boli napríklad naposledy zastupovaní Českou republikou vo februári 2020.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda pomáha ruským vojakov vzdať sa pomocou dronu

Velenie ukrajinských ozbrojených síl zverejnilo videonávod v ruštine, ktorý vojakom ruskej armády bojujúcim na Ukrajine radí, ako sa bezpečnejšie vzdať, a to za pomoci bezpilotného lietadla. V utorok o tom informovala britská stanica BBC.

Video je dostupné aj na účte generálneho štábu ukrajinskej armády na sociálnej sieti Facebook. "Rozhodli sme sa použiť drony, aby bol proces vzdania sa bezpečnejší," uvádza sa vo videu.

Vysvetľuje sa v ňom, že ruskí vojaci, ktorí sa rozhodnú vzdať, by mali najprv prostredníctvom platformy Telegram kontaktovať projekt Chcem žiť. Následne dostanú ďalšie pokyny a v prípade potreby im oznámia súradnice miesta a čas príletu kvadrokoptéry.

Na danom mieste a v určenom čase musí ruský vojak nadviazať vizuálny kontakt s dronom, dať ruky hore a nasledovať dron, ktorý ho bude navigovať na miesto stretnutia s vojakmi ukrajinskej armády.

Podľa pravidiel projektu Chcem žiť, ktorý existuje od polovice septembra, ukrajinská strana zajatcom z radov ruskej armády garantuje dodržiavanie Ženevských dohovorov, to znamená tri jedlá denne, lekársku starostlivosť, právnu podporu od medzinárodných organizácií, pravidelnú komunikáciu s príbuznými a možnosť výmeny za vojakov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí sú v zajatí v Ruskej federácii.

Súčasťou projektu Chcem žiť je aj návod, ako sa vyhnúť mobilizácii v Rusku, ktorú ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v polovici septembra a síce bola označená za ukončenú, ale príslušný výnos o tom Kremeľ nevydal, čo podľa viacerých ľudskoprávnych aktivistov vyvoláva právnu neistotu.

Takzvaná čiastočná mobilizácia v Rusku bola vyhlásená 21. septembra a v rámci nej boli do bojov na Ukrajine povolané tisíce záložníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo ohlásilo nové sankcie proti Rusku a Iránu

Spojené kráľovstvo ohlásilo v utorok nové sankcie proti dvanástim ruským vojenským veliteľom a štyrom Iráncom podieľajúcim sa na výrobe a dodávkach dronov ruským silám, ktoré ich využívajú pri útokoch na Ukrajinu. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Britská vláda spresnila, že medzi dvanástimi ruskými armádnymi dôstojníkmi, na ktorých uvalila sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu cestovania do Spojeného kráľovstva, je aj generálmajor Robert Baranov. Ten je údajne zodpovedný za jednotku, ktorá má na starosti programovanie a nasmerúvanie riadených striel.

Medzi najnovšie sankcionovanými Iráncami je okrem iných generálny riaditeľ spoločnosti, ktorá vyrába motory pre drony využívané Rusmi na Ukrajine.

Britský Úrad pre zahraničné veci a medzinárodný rozvoj (FCDO) uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári bolo zabitých viac než 6-tisíc civilistov. O život prišli najmä pri raketových a delostreleckých útokoch ruských síl.

"Úmyselné cielenie útokov voči civilistom a civilným objektom je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva, vyhlásil FCDO s tým, že v takýchto útokoch zohrávali významnú úlohu drony vyrobené v Iráne.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly uviedol, že režim v Teheráne, ktorý posledné mesiace čelí vlne civilných protestov, uzatvára "špinavé dohody" s Moskvou "v zúfalej snahe prežiť".

Spojené štáty minulý týždeň vyjadrili z tohto spojenectva Moskvy a Teheránu znepokojenie a uviedli, že je škodlivé pre Ukrajinu, susedné štáty Iránu, ako aj pre celý svet.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinci poškodili most v Melitopole, tvrdia proruskí predstavitelia

Proruskí predstavitelia Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny obvinili v utorok proukrajinské elementy z poškodenia mosta vedúceho do strategicky dôležitého mesta Melitopol, ktoré je obsadené Rusmi. Informuje o tom podľa správy agentúry AFP.

"Most v obci Konsťantynivka v oblasti východného predmestia Melitopolu poškodili teroristi," uviedol predstaviteľ Ruskom dosadenej oblastnej správy Vladimir Rogov. Dodal, že útok bol vykonaný pomocou výbušnín.

Rogov nešpecifikoval rozsah poškodenia mostu. Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach však vidno, že stredná časť mosta sa zrútila.

Podľa Rogova bol pritom tento most používaný na zásobovanie Ruskom kontrolovaných častí územia v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Tie tvoria pre Rusko pozemný koridor k polostrovu Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

K útoku na most prišlo po tom, čo ukrajinskí vojaci počas víkendu zaútočili na Melitopol a otvorili tak nový front, v rámci ktorého sa Ukrajina usiluje dobyť späť územie na juhu. Melitopol je dôležitým dopravným uzlom a je kľúčový pre oslobodenie juhu Ukrajiny. Rusko obsadilo Melitopol krátko po začiatku invázie.

Rusko obvinilo prokyjevské sily už z množstva sabotáží vrátane výbuchu, ktorý poškodil Kerčský most spájajúci Krym s pevninským Ruskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.