Preskočiť na obsah
Minúta  |  

David O'Sullivan sa stal prvým osobitným vyslancom pre sankcie Európskej únie

Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že prvým medzinárodným osobitným vyslancom pre vykonávanie sankcií uvalených Európskou úniou sa stane David O'Sullivan. Tento bývalý generálny tajomník eurokomisie, exveľvyslanec EÚ v Spojených štátoch a vysoký diplomat EÚ sa tejto funkcie ujme v druhej polovici januára 2023. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia spresnila, že cieľom vytvorenia tejto funkcie je posilniť súčasné medzinárodné opatrenia a zabezpečiť nepretržité diskusie na vysokej úrovni s tretími krajinami. Snahou je vyhnúť sa obchádzaniu alebo ignorovaniu reštriktívnych opatrení, ktoré EÚ uvalila na Rusko od začiatku vojny proti Ukrajine. O'Sullivan bol predtým okrem iného prevádzkovým riaditeľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, zodpovedným za zriadenie nového diplomatického zboru EÚ (2010 – 2015).

Bol aj šéfom Generálneho riaditeľstva EK pre obchod (2005 – 2010), keď bol hlavným vyjednávačom rokovaní o rozvoji v Dauhe a zodpovedným za dohľad nad implementáciou niekoľkých dohôd o voľnom obchode a uzavretím dohody EÚ s Južnou Kóreou. Pôsobil tiež ako generálny tajomník Európskej komisie (2000 – 2005) a aj ako vedúci kabinetu bývalého predsedu eurokomisie Romana Prodiho (1999 – 2000).

(tasr, min)

Minúta  |  

Hegera na samite v Bruseli zastúpi český premiér Fiala

Slovenského premiéra Eduarda Hegera zastúpi na samite EÚ v Bruseli predseda českej vlády Petr Fiala. Potvrdil to hovorca českého premiéra Václav Smolka. Dôvodom Hegerovej neúčasti je vnútropolitická situácia na Slovensku.

"Môžem potvrdiť, že premiér ČR Petr Fiala bude na zasadnutí Rady zastupovať predsedu vlády SR Eduarda Hegera," uviedol Smolka. Listom ho o to požiadal slovenský premiér. V stredu sa v Bruseli uskutoční spoločný samit Európskej únie a Združenia národov Juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Hlavnými témami budú nielen obchodná spolupráca, ale aj to, ako sa ázijské krajiny stavajú k ruskej agresii na Ukrajine. Úrad vlády ČR zdôraznil, že ide o vôbec prvý samit vedúcich predstaviteľov členských štátov EÚ a ASEAN. Koná sa pri príležitosti 45. výročia diplomatických vzťahov medzi oboma blokmi.

Predsedať mu budú predseda Európskej rady Charles Michel spoločne s kambodžským premiérom Hunom Senom. Očakáva sa, že vedúci predstavitelia na záver samitu vydajú spoločné prehlásenie. Fiala by mal v mene EÚ podpísať dohodu o partnerstve EÚ s Malajziou a Thajskom, ktorá nastaví podmienky užšej spolupráce EÚ s krajinami v tejto oblasti.

Vo štvrtok potom Fiala zastúpi Slovensko na poslednom zasadnutí Európskej rady v tomto roku. Medzi hlavnými témami stretnutia bude podľa českého úradu vlády vojna na Ukrajine a s ňou spojené otázky energetiky, ekonomiky a bezpečnosti.

(tasr, min)

Minúta  |  

Misia europarlamentu navštívi Bratislavu. Monitorovacia skupina sa bude zaujímať o vraždy v bare Tepláreň

Európsky parlament (EP) v utorok potvrdil, že v piatok 16. decembra príde do Bratislavy trojčlenná misia Monitorovacej skupiny EP pre demokraciu, právny štát a základné slobody (DRFMG). Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

Témou aktuálnej misie bude situácia LGBTIQ+ ľudí na Slovensku po vraždách z nenávisti v bratislavskej Teplárni, kde zahynuli Juraj Vankulič a Matúš Horváth.

Šéfkou delegácie bude holandská liberálna poslankyňa Sophie In ‘t Veldová. V delegácii bude aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu) z frakcie Európskej ľudovej strany a bulharská poslankyňa Elena Jončevová z tábora socialistov a demokratov (S&D).

Delegácia má na programe stretnutie s premiérom Eduardom Hegerom a viacerými ministrami, ako aj s vysokými predstaviteľmi prokuratúry a polície, médiami a občianskou spoločnosťou. Na stretnutie s delegáciou EP boli pozvaní aj poslanci NR SR.

Delegácia europarlamentu navštívi aj bar, kde 12. októbra došlo k streľbe so smrteľnými následkami.
Europarlament v správe pre médiá uviedol, že tento útok bol vyhlásený za trestný čin z nenávisti proti komunite LGBTIQ+ a 17. októbra za teroristický útok.

V správe EP sa uvádza aj to, že na Slovensku je manželstvo ústavne definované ako zväzok jedného muža a jednej ženy a neexistuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia ani civilné partnerstvo a že v posledných rokoch bolo predložených viacero legislatívnych návrhov proti LGBTIQ+ osobám.

EP upozornil, že podľa prieskumov verejnej mienky len 31 percent Slovákov súhlasí s tým, že LGBTIQ+ osoby by mali mať rovnaké práva ako heterosexuálni ľudia. Ide o najnižší podiel spomedzi členských krajín EÚ.

Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva pozorne sleduje situáciu na Slovensku od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z februára 2018. Na Slovensko vycestovalo už niekoľko delegácií europarlamentu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kremeľ odmieta návrh, aby sa ruské jednotky z Ukrajiny stiahli do Vianoc

Kremeľ v utorok odmietol návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa ruské jednotky do Vianoc stiahli z územia Ukrajiny. "O stiahnutí ruských jednotiek z Ukrajiny do konca roka nemôže byť ani reči," povedal Peskov podľa britskej stanice BBC monitorovanej agentúrou TASR.

Hovorca Kremľa súčasne upozornil, že pre dosiahnutie mieru je potrebné vziať do úvahy "začlenenie nových regiónov do Ruska". Mal pri tom na mysli oblasti na východe Ukrajiny, ktorých proruské vedenia zorganizovali sporné referendá a na ich základe požiadali Moskvu o svoje pričlenenie k Ruskej federácii.

Zelenskyj navrhoval stiahnutie ruských jednotiek z územia Ukrajiny ako "konkrétny zmysluplný krok k diplomatickému urovnaniu, o ktorom sa v Moskve tak často hovorí."

Zelenskyj v pondelok počas videkonferencie s predstaviteľmi krajín skupiny G7 predostrel aj návrh na uskutočnenie "svetového mierového summitu". Ten by podľa Zelenského určil, ako a kedy má Kyjev implementovať jednotlivé body svojho mierového plánu, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť a územnú celistvosť Ukrajiny.

Zelenskyj okrem toho vyzval krajiny G7, aby Ukrajine dodali viac zbraní na obranu pred ruskými útokmi, vrátane moderných tankov, ale aj raketového delostrelectva a "rakiet dlhého doletu".

Ukrajinský líder apeloval na Moskvu, aby podnikla "zásadný" krok smerom k diplomatickému riešeniu konfliktu. Rusko by malo podľa neho svoje jednotky z Ukrajiny stiahnuť do Vianoc. "Nevidím dôvod, prečo by to Rusko nemalo spraviť teraz – do Vianoc," dodal Zelenskyj podľa TASR.

(tasr, min)

Minúta  |  

Litva predĺžila núdzový stav na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom do jari

Litovský parlament zahlasoval v utorok za opätovné predĺženie núdzového stavu v regiónoch hraničiacich s Ruskom a Bieloruskom. Platiť bude do 17. marca budúceho roku. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Opatrenia vyplývajúce z núdzového stavu sa týkajú pohraničných oblastí, ako aj ďalších hraničných kontrolných stanovíšť, akými sú napríklad letiská či vlakové stanice. Zodpovedné orgány majú na základe nich právomoci zastavovať a kontrolovať vozidlá a ľudí v pohraničnej oblasti. Posilnená bude aj ochrana strategických objektov a infraštruktúry.

"Navrhujeme predĺžiť tento (núdzový) stav, keďže sa nič nezmenilo, nič sa nezlepšilo, len sa to zhoršilo," povedala poslancom litovská premiérka Ingrida Šimonyté. Poukázala na to, že do Bieloruska prišli ďalší ruskí vojaci.

Litva susedí s ruskou exklávou Kaliningrad ležiacou pri Baltskom mori, ako aj s Bieloruskom, ktoré je kľúčovým spojencom Moskvy. Litva považuje prebiehajúcu ruskú ofenzívu na Ukrajine za priamu hrozbu pre vlastnú bezpečnosť.

Litva zaviedla núdzový stav bezprostredne po začiatku ruskej invázie. Dosiaľ bol predĺžený už dva razy. Po tom, čo najprv platil v celej krajine, bol v septembri v rámci druhého predlžovania obmedzený na pohraničné regióny a kontrolné stanovištia.

Núdzový stav zaviedla Litva na hraniciach s Bieloruskom už v novembri 2021. Toto rozhodnutie súviselo s tisíckami migrantov, ktorí sa pokúšali prekročiť vonkajšie hranice EÚ z Bieloruska.

(tasr, min)

Minúta  |  

Systémy Patriot, umiestnené na Slovensku, budú musieť ísť o rok na údržbu späť do Nemecka

Nemecká vláda musí najneskôr na budúci rok rozhodnúť o prípadnej ďalšej účasti Bundeswehru na vzdušnej obrane Slovenska, ktoré je spojencom Nemecka v Severoatlantickej aliancii. Systémy protivzdušnej obrany Patriot umiestnené v SR musia byť totiž koncom roka 2023 prevezené do Nemecka na technickú údržbu.

Tlačová agentúra SR sa odvoláva na správu nemeckého rezortu obrany týkajúcu sa pripravenosti nemeckých ozbrojených síl, ktorá bola predstavená Spolkovému snemu a v utorok z nej citovala agentúra DPA.

"Na zachovanie operačnej pripravenosti systémov Patriot je od roku 2024 nevyhnutné rozsiahle prezbrojenie, keďže v opačnom prípade by bola závažne ohrozená interoperabilita s integrovaným systémom protivzdušnej obrany NATO," píše sa v správe.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné systém presunúť do Nemecka. Toto prezbrojenie systémov Patriot už bolo dohodnuté s príslušnými podnikmi v Nemecku a nie je možné ho ďalej oddialiť.

DPA pripomína, že SR darovala Ukrajine na obranu pred ruskými útokmi vlastný systém protivzdušnej obrany S-300. Aj preto Berlín poskytol Slovensku systémy Patriot v rámci zaistenia ochrany východného krídla NATO.

Momentálne sa konajú rokovania aj o umiestnení nemeckých systémov Patriot v Poľsku. DPA konštatuje, že kapacity nemeckej protivzdušnej obrany sú obmedzené materiálovo aj personálne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.