Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Martinčania sa môžu tešiť: Vo štvrtok otvoria v meste super lacný obchod

MARTIN - Otvorenie tohto obchodu spôsobilo ošiaľ v hlavnom meste a teraz sa prevádzka holandskej siete otvára aj v Martine.

Martinská predajňa má rozlohu 773 metrov štvorcových a nachádza sa v retail parku Campo di Martin na adrese Jilemnického 11453/63B. Otvorená bude každý deň od 8:00 do 20:00. Martinská predajňa sa otvára vo štvrtok a trnavská v sobotu.

„Z našej expanzie mám veľkú radosť. Tento týždeň otvárame ďalšie dve predajne – jednu na strednom Slovensku a jednu na západnom Slovensku. Verím, že náš jedinečný koncept bude v nových lokalitách prinajmenšom rovnako úspešný ako v doteraz otvorených obchodoch. Ďalšie lokality predstavíme už čoskoro,“ hovorí Sławomir Nitek, regionálny riaditeľ Action pre Poľsko, Českú republiku, Slovensko a Rakúsko. Celkovo bude mať spoločnosť na Slovensku šesť predajní.

https://standard.sk/364087/gastroenterolog-radi-toto-su-hlavne-priznaky-hemoroidov/

A plánuje spoločnosť otvoriť v našom regióne ďalšie predajne? "Momentálne nemá Action na presný termín plánované otváranie ďalších pobočiek v Žilinskom ani Trenčianskom kraji. Otvárať však budú v iných regiónoch," uviedol za spoločnosť Action Radovan Jankovič. 

Obyvatelia Martina a Trnavy sa môžu tešiť na unikátnu ponuku 6-tisíc kvalitných výrobkov zo 14 produktových kategórií (od hračiek a náradia cez záhradkárske potreby až po DIY a trvanlivé jedlo) za tie najnižšie ceny.

https://standard.sk/2824/rozhodovanie-volejbalovych-zapasov-je-konicek-zivi-ho-praca-na-univerzite/

V predajniach Action zákazníci nájdu vždy prekvapivý sortiment – 150 produktov sa každý týždeň obmieňa. Viac než 1 500 produktov stojí menej než jedno euro a priemerná cena všetkých výrobkov nedosahuje ani 2 eurá.

Ambíciou Action je sprístupniť udržateľnosť každému. Ako líder medzi diskontmi cíti reťazec zodpovednosť za neustále zlepšovanie kvality svojich produktov a dodávateľských reťazcov, a s tým súvisiace znižovanie emisií CO 2 . Action dbá na elimináciu uhlíkovej stopy a presadzovanie cirkulárneho hospodárskeho modelu. Až 92 percent drevených a 90 percent bavlnených produktov pochádza z udržateľných zdrojov. Do roku 2024 chce reťazec dosiahnuť, aby sa 100 percent týchto produktov vyrábalo udržateľne.

https://standard.sk/359420/mozno-mate-podu-za-statisice-eur-a-ani-o-tom-neviete-stat-vytvoril-zoznam-ktory-pomoze-najst-dedicov/

Action vstúpil na lokálny trh v marci 2023, pričom už od roku 2021 má na Slovensku distribučné centrum. Z blízkosti Bratislavy zásobuje rakúske a nemecké predajne.

(redakcia, tlačová správa)

Minúta  |  

Exprezidenta Brazílie odsúdili za korupciu na takmer deväť rokov väzenia

Brazílsky najvyšší súd v stredu odsúdil bývalého prezidenta Fernanda Collora de Mella na osem rokov a 10 mesiacov väzenia za korupciu. Exprezidentov prípad bol súčasťou rozsiahleho vyšetrovania korupcie známeho ako operácia Autoumyváreň, informovala agentúra AFP.

Najvyšší súd usvedčil Collora z toho, že ako senátor v rokoch 2010-14 prijal úplatky vo výške 20 miliónov realov (4 milióny dolárov) výmenou za sprostredkovanie kontraktov pre stavebnú spoločnosť spojenú s dcérskou spoločnosťou štátnej ropnej spoločnosti Petrobras.

Sedemdesiattriročný Collor, ktorý viedol Brazíliu v rokoch 1990-92, už mal problémy s justíciou - ako prvý demokraticky zvolený prezident krajiny po vojenskej diktatúre v rokoch 1964-85 bol nútený odstúpiť z funkcie, aby sa vyhol impeachmentu, a to aj pre obvinenia z korupcie.

Začiatkom mája ho sudcovia Najvyššieho súdu - pomerom hlasov osem ku dvom - uznali vinným z korupcie a prania špinavých peňazí v prípade Petrobas.                        

Operácia Autoumyváreň odhalila rozsiahly korupčný systém, do ktorého boli zapojené veľké stavebné firmy a politici z viacerých politických strán Brazílie, ale aj z Ekvádoru a Paru. Usvedčených z korupcie už bolo vyše 150 osôb a stovky ďalších čelia obvineniam.

Vyšetrovanie kauzy Autoumyváreň viedlo aj k odsúdeniu súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu za úplatkárstvo, čo mu zabránilo kandidovať vo voľbách v roku 2018.

Lula da Silva strávil následne rok a pol vo väzení. Jeho odsúdenie bolo neskôr zrušené, čím sa tomuto ľavicovému lídrovi otvorila cesta ku kandidatúre a víťazstvu v minuloročnom prezidentskom súboji.

Pracovná skupina, ktorá stála za rozsiahlym vyšetrovaním zaoberajúcim sa prípadmi úplatkárstva medzi spoločnosťou Petrobras a brazílskou politickou elitou, pracovať v roku 2014 a oficiálne bola rozpustená v roku 2021.

(tasr)

Minúta  |  

Mike Pence údajne na budúci týždeň oznámi kandidatúru na post prezidenta USA

Bývalý republikánsky viceprezident USA Mike Pence na budúci týždeň oznámi svoju prezidentskú kandidatúru. Vstúpi tak do súboja o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany proti svojmu bývalému „šéfovi" Donaldovi Trumpovi, uviedla v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené so situáciou.

Kampaň pred prezidentskými voľbami 2024 už v utorok večer odštartoval republikánsky guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis.

Donald Trump, za ktorého úradovania Pence pôsobil ako viceprezident, svoju prezidentskú kandidatúru ohlásil už vlani v novembri.

Trump na svojho bývalého viceprezidenta zanevrel, keď odmietol podporiť jeho snahy o zneplatnenie výsledkov prezidentských volieb z roku 2020, v ktorých zvíťazil demokrat Joe Biden. Donald Trump ich dodnes označuje za sfalšované.

Zdroje citované agentúrou Reuters uviedli, že Mike Pence chystá oznámenie o začatí svojej kampane na stredu 7. júna. Mal by tak urobiť prostredníctvom videa a prejavu, ktorý prednesie v štáte Iowa, kde sa začiatkom budúceho roka odštartujú prezidentské primárky.

Mike Pence stál za Trumpom počas celého ich spoločného úradovania v rokoch 2017–2021. Od Trumpovej volebnej porážky sa však od neho začal čoraz viac dištancovať – prispel k tomu aj útok protrumpovských demonštrantov na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021.

V mnohých otázkach Pence zastáva rovnaké konzervatívne postoje ako Donald Trump, snaží sa však prezentovať ako umiernenejšia alternatíva k bývalému exprezidentovi a osloviť tých republikánskych voličov, ktorých odradzuje Trumpova konfrontačná rétorika a správanie. Okrem iného sa usiluje získať podporu v radoch početnej komunity amerických evanjelikálnych kresťanov.

Úmysel uchádzať sa o prezidentskú kandidatúru už ohlásilo viac než šesť republikánskych politikov, čo by mohlo podľa agentúry Reuters prispieť k rozdrobeniu hlasov protitrumpovskej opozície počas primárok.

V prieskumoch má zatiaľ obrovský náskok Donald Trump: Pence v priemere zaznamenáva menej než štvorpercentnú podporu, zatiaľ čo Trump sa pohybuje okolo 53 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Ugandský prezident odmieta ustúpiť od drastického zákona proti LGBT

Ugandský prezident Yoweri Museveni v stredu odmietol výzvy medzinárodného spoločenstva, aby zrušil zákon proti homosexuálom, ktorý je považovaný za jeden z najtvrdších na svete. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.

"Zákon je podpísaný, nikto s nami nepohne," uviedol Museveni vo vyhlásení svojho úradu po stretnutí s členmi svojej strany Hnutie národného odporu (MRN).

Zákon, ktorý Museveni podpísal, síce nekriminalizuje príslušnosť k LGBTQ komunite ako takú, no trest smrti za tzv. "závažnú homosexualitu" hrozí tým, ktorí by mali pohlavný styk s osobami nakazenými vírusom HIV či s maloletým a inými skupinami zraniteľných osôb. Ľudia usvedčení z "pokusu o závažnú homosexualitu" budú môcť ísť za mreže až na 14 rokov.

Podpísaním zákona sa Museveni vzoprel varovaniam, že schválenie kritizovaného zákona proti homosexualite by mohlo narušiť vzťahy medzi Kampalou a kľúčovými zahraničnými partnermi a darcami pomoci vrátane Washingtonu.

Museveniho krok vyvolal výzvy na tvrdú reakciu zo strany diplomatických a finančných podporovateľov Ugandy.

Homosexualita bola v Ugande kriminalizovaná v rámci koloniálnych zákonov, ale od získania nezávislosti od Británie v roku 1962 nedošlo k odsúdeniu za dobrovoľný sexuálny styk medzi osobami rovnakého pohlavia.

(tasr)

Minúta  |  

Macron v Bratislave: EÚ potrebuje inovatívne formáty členstva, aby uspokojila aj Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave vyzval na rozšírenie Európskej únie o ďalšie krajiny. Podľa neho by EÚ mala prísť s inovatívnymi formátmi členstva, aby mohla vyhovieť integračným ambíciám krajín z Balkánu či východnej Európy vrátane Ukrajiny, informuje TASR.

"Európska únia by sa mala inovovať, o tom niet pochýb. Vymyslieť by mala viacero formátov a objasniť ciele každého z nich," povedal Macron.

"Toto je jediný spôsob, ako môžeme splniť legitímne očakávania krajín západného Balkánu, Moldavska či Ukrajiny... a zároveň zachovať aj geopolitickú efektívnosť súčasnej Európskej únie spolu s dosiahnutým stupňom integrácie v oblasti klímy, právneho štátu a hospodárstva," zdôraznil francúzsky prezident.

Podľa neho je alternatívou k takémuto prístupu buď nechať kandidátske krajiny čakať "donekonečna", alebo ich prijať do Únie zrýchlene, čo by však narušilo fungovanie súčasnej Európskej únie.

Macron sa vo štvrtok v moldavskom Kišiňove zúčastní na druhom summite Európskeho politického spoločenstva, ktorého vznik sám inšpiroval. Prvý takýto summit sa uskutočnil vlani na jeseň v Prahe, do Kišiňova by malo prísť 47 lídrov štátov. Európske politické spoločenstvo má ambíciu "prekročiť mantinely rozširovania" Európskej únie a slúžiť na politický dialóg, koordináciu – predovšetkým v bezpečnostných otázkach – a stabilizáciu susedstva EÚ, popísal jeho ciele vlani predseda Európskej rady Charles Michel.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínska prezidentka verí, že jej krajina tento rok získa štatút kandidáta na člena EÚ

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v stredajšom prejave v Európskom parlamente (EP) v Bruseli vyhlásila, že je "presvedčená", že Európska únia udelí Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny do konca tohto roka. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Zurabišviliová argumentovala, že Gruzínsko pracuje na dosiahnutí demokratických štandardov EÚ a euroblok by jej krajine poskytol "ochranu pred Ruskom".                                

"V tomto rozhodujúcom okamihu našej cesty do Európy chcem, aby Gruzínsko prekonalo domáce a medzinárodné výzvy a pevne sa vydalo na cestu k plnohodnotnej európskej integrácii," poznamenala. Dodala, že sa to dá dosiahnuť len jediným spôsobom — že Gruzínsko získa štatút kandidátskej krajiny EÚ.

Gruzínsko oň požiadalo vlani v marci spoločne s Moldavskom, mesiac po tom, čo žiadosť podala Ukrajina. Členské krajiny žiadosti Kyjeva i Kišiňova schválili v júni 2022, avšak Gruzínsku odporučili, že musí naďalej pracovať na reforme v oblasti trhového hospodárstva, vzdelávacieho systému a energetickej a dopravnej infraštruktúry.

Rusko-gruzínske vzťahy sú komplikované od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Obe krajiny viedli v roku 2008 krátku vojnu, ktorá sa skončila tým, že Gruzínsko stratilo kontrolu nad dvoma Rusku naklonenými separatistickými regiónmi.

AFP píše, že napriek značným protiruským náladám v prozápadnom Gruzínsku tamojšia vláda čelí množiacim sa obvineniam zo skrytej spolupráce s Kremľom. Tá tvrdí, že je potrebné zachovať ekonomické vzťahy s Moskvou a v máji obnovila priame lety z Ruska do Gruzínska, čo vyvolalo opozičné protesty na letisku v Tbilisi.

Ruský prezident Vladimir Putin v máji nečakane zrušil vízovú povinnosť pre gruzínskych občanov i zákaz letov, ktorý Moskva jednostranne zaviedla v roku 2019 po vlne protikremeľských protestov v Gruzínsku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.