15. decembra 2022 | 11:04

Minúta | 15. decembra 2022 | 11:04

Takmer polovica slovenských domácností nakupuje potraviny zásadne v zľavách

Zdražovanie potravín významne ovplyvňuje nákupné správanie slovenských zákazníkov. Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, takmer polovica slovenských domácností v súčasnosti nakupuje potraviny zásadne v zľavách. Domácnosti najčastejšie, a to 45 percent, vydajú za potraviny 200 až 400 eur, ale viac ako pätine domácností stačí aj 100 až 200 eur mesačne. Takmer 20 percent domácností minie za potraviny viac ako 400 eur.

Viac ako tretina slovenských domácností si musí vystačiť len so základnými potravinami. Celých 20 percent domácností začalo nakupovať menej kvalitné potraviny ako doteraz a trinásť percent Slovákov sa snaží znížiť svoje výdavky za potraviny úpravou jedálneho lístka, konzumáciou menších porcií a menej často. Niektoré domácnosti nakupujú potraviny v zahraničí, kde sú lacnejšie. Vyjadrilo sa tak sedem percent respondentov.

Len 17-tich percent slovenských domácností sa zdražovanie potravín doposiaľ nijako nedotklo a nakupujú ich rovnako ako predtým. „Uskromniť sa museli najmä dôchodcovia, rodičia na rodičovskej dovolenke a nezamestnaní. Zásadnú pomoc pri obstarávaní potravín, napríklad prostredníctvom potravinovej banky, však zatiaľ potrebuje len minimum slovenských domácností,“ hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová.

Vyššie náklady na potraviny uvádzajú skôr muži a vo všeobecnosti ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Vyššie sumy za nákup potravín utrácajú aj zamestnanci v sektore IT a telekomunikácií alebo vo finančnom sektore. Nákupy v zľavách najčastejšie využívajú nezamestnaní a dôchodcovia, ako aj zamestnanci v školstve, kultúre, poľnohospodárstve a lesníctve.

„Takmer bez ohľadu na vek, mesačný príjem a sociálne postavenie sú Slováci veľmi citliví na cenu a radi vyhľadávajú zľavové akcie. Okrem toho obyvatelia regiónov susediacich s Poľskom neváhajú cestovať za lacnejšími potravinami do zahraničia: viac ako trikrát častejšie než je celoslovenský priemer,“ dodáva Jaroslava Palendalová.

(sita)

15. decembra 2022 | 10:44

Minúta | 15. decembra 2022 | 10:44

Dánska premiérka predstavila novú, zmiešanú pravicovo-ľavicovú vládu

Dánska sociálnodemokratická premiérka Mette Frederiksenová predstavila vo štvrtok svoju novú vládu, ktorá vzišla z parlamentných volieb 1. novembra. Jej predchodca Lars Lökke Rasmussen, líder koaličnej centristickej strany Umiernených, sa stal ministrom zahraničných vecí. Jakob Ellemann-Jensen, šéf Liberálnej strany, ktorá je tretím koaličným partnerom vo vláde, je novým ministrom obrany. Informuje o tom správa agentúry AP.

Ide o prvú zmiešanú pravicovo-ľavicovú vládu v Dánsku za posledných 44 rokov. V dánskej vláde je 23 kresiel. Sociálni demokrati ich dostali jedenásť, Liberálna strana sedem a Umiernení päť. Vo vláde je 15 mužov a osem žien.

Vznik novej koalície oznámila Frederiksenová v utorok. Menšinovú vládu sociálnych demokratov, ktorú podporovali ľavicové strany, viedla od roku 2019. Pred voľbami sa vyslovila za širokú koalíciu naprieč politickým spektrom s argumentom, že v čase medzinárodnej neistoty je potrebná politická jednota.

Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku takzvanej norkovej krízy. Jedna zo strán podporujúcich Frederiksenovú totiž pohrozila, že ak nebudú vyhlásené, podporí vyslovenie nedôvery vláde. Tá si mala v novom hlasovaní znovu získať dôveru voličov po tom, čo v roku 2020 rozhodla o utratení asi pätnástich miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Nakoniec sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.

(tasr, krk)

15. decembra 2022 | 10:16

Minúta | 15. decembra 2022 | 10:16

Lídri euroinštitúcií podporili digitálnu transformáciu založenú na hodnotách EÚ

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a český premiér Petr Fiala v mene predsedníckej krajiny v Rade EÚ vo štvrtok v Bruseli podpísali spoločnú deklaráciu na podporu digitálnej transformácie založenej na hodnotách EÚ.

Podľa textu spoločnej deklarácie chcú tri hlavné inštitúcie EÚ postaviť ľudí a hodnoty EÚ do centra digitálnej transformácie. Cieľom deklarácie je poskytnúť usmernenie pre tvorcov politík pri uvažovaní o ich vízii digitálnej transformácie a slúžiť ako referenčný bod pre podniky pri zavádzaní nových technológií.

Európske digitálne práva a zásady potvrdené týmto vyhlásením doplnia už existujúce práva, ako je ochrana údajov, elektronické súkromie a Charta základných práv.

Europarlament, Rada EÚ a eurokomisia sa dohodli na spoločných politických záväzkoch a právach v súvislosti s digitálnou transformáciou, ako napríklad: využívanie technológií na spájanie ľudí; ochrana základných práv v online prostredí; zabezpečenie prístupu k online verejným službám; právo na odpojenie sa zo sociálnych sietí; sloboda rozhodnúť sa, či používať systémy umelej inteligencie a interagovať s nimi; prístup k bezpečným technológiám; ochrana osobných údajov a kontrola nad nimi a podpora udržateľných digitálnych technológií.

Po podpísaní deklarácie Metsolová vyhlásila, že euroinštitúcie chcú Európu pripraviť na digitálny vek. "Táto deklarácia stavia našich občanov do centra digitálnej transformácie a zabezpečuje, aby sa naše hodnoty uplatňovali aj v digitálnej sfére," odkázala.

Európska komisia koncom januára navrhla európsku deklaráciu o digitálnych právach a zásadách pre digitálnu dekádu v nadväznosti na jej oznámenie s názvom "Digitálny kompas do roku 2030: európska cesta vpred pre digitálnu dekádu". Stanovuje víziu digitálne transformovanej Európy do roku 2030 v súlade s európskymi hodnotami. Ambíciou EÚ je byť digitálne suverénna v otvorenom a prepojenom svete, ktorý zahŕňa občanov s právomocou a inovatívne podniky v inkluzívnej, prosperujúcej a udržateľnej digitálnej spoločnosti zameranej na človeka.

Europarlament už niekoľkokrát vyzval na stanovenie etických zásad, ktorými sa riadi prístup EÚ k digitálnej transformácii, ako aj na zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv, akými sú ochrana údajov, právo na súkromie, nediskrimináciu a rodovú rovnosť, ako aj zásady, ako je ochrana spotrebiteľa, technologická a sieťová neutralita, dôveryhodnosť a inkluzívnosť.

(tasr)

15. decembra 2022 | 10:10

Minúta | 15. decembra 2022 | 10:10

NZZ: Švajčiarsko a Nemecko dohodli spoločný postup proti nelegálnej migrácii

Nemecko a Švajčiarsko sa dohodli na postupe proti nezákonnej migrácii. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štvrtkové vydanie denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ).

"Dublinská dohoda by sa mala opäť dodržiavať, čo znamená, že žiadatelia o azyl budú presunutí tam, kde podali žiadosť o azyl," napísal NZZ. Vo Švajčiarsku si väčšina z nelegálnych migrantov žiadosť nepodala pravdepodobne preto, že v tejto krajine majú "slabú šancu" získať azyl, dodáva denník.

Švajčiarsko je podľa denníka v oblasti "domácich úloh" ďalej než Nemecko. Osoby, ktoré nemajú nárok na ochranu, sú odmietnuté a poslané naspäť. Robí sa to rýchlo, aby sa nepreťažoval azylový systém.

Na azyl vo Švajčiarsku má právo len nízke percento z osôb, ktoré prichádzajú z Nemecka. Úrady však majú problém so spracúvaním žiadostí, pretože žiadateľov je veľa a musia na výsledok čakať aj niekoľko mesiacov či rokov.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová a švajčiarska ministerka spravodlivosti Karin Kellerová-Sutterová sa v utorok dohodli na posilnení policajných kontrol na spoločných hraniciach. Spoločné hliadky budú aj vo vlakoch medzi Švajčiarskom a Nemeckom. Okrem toho sa zosilní boj proti prevádzačom nelegálnych migrantov.

"Otázky migrácie sa neriešia v rámci jedného štátu, ale na celoeurópskej úrovni," povedala Faeserová na spoločnej tlačovej konferencii. "Na urýchlenie vyhostenia osôb bez nároku na azyl je dôležitá úzka spolupráca," doplnila Kellerová-Sutterová.

Cieľom je zabrániť, aby nelegálni migranti, ktorí nepotrebujú ochranu, nezaťažovali švajčiarsky azylový systém.

(tasr, krk)

15. decembra 2022 | 10:07

Minúta | 15. decembra 2022 | 10:07

Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení spoločného civilného a vojenského rozpočtu

Členské štáty Severoatlantickej aliancie sa dohodli na výraznom zvýšení spoločného rozpočtu na budúci rok v kontexte novej bezpečnostnej situácie vo východnej Európe, spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu. Informuje o tom správa tlačovej agentúry DPA.

Civilný rozpočet spojencov z NATO na rok 2023 sa zvýši približne o 27,8 percenta na 370,8 milióna eur (395,8 milióna dolárov), pričom vojenský rozpočet bol stanovený na 1,96 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 25,8 percenta v porovnaní s rokom 2022.

Navýšenie oboch rozpočtových častí oznámila Aliancia v stredu.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg toto rozhodnutie privítal a skonštatoval, že ide o "konkrétne vyjadrenie vyššej úrovne ambícií" členských štátov. "Iba Severná Amerika a Európa, ktoré konajú spoločne v silnom NATO, môžu udržať miliardu našich ľudí v bezpečí v čoraz nebezpečnejšom svete," uviedol Stoltenberg vo vyhlásení pre médiá.

Spojené vojenské a civilné rozpočty NATO v súčasnosti dosahujú približne 1,8 miliardy eur, čo je v porovnaní s jednotlivými obrannými výdavkami členských štátov veľmi málo. Spojené štáty minuli vlani okolo 769 miliárd eur, v prípade Nemecka to bolo podľa dokumentov NATO okolo 55,6 miliardy eur.

Podľa súčasného vzorca na výpočet príspevkov znášajú USA a Nemecko najväčšie percento spoločných nákladov organizácie NATO, pričom každá z nich v roku 2021 prispela približne 16,3 percentami, čiže približne 400 miliónmi eur.

Vzorec národných príspevkov bol revidovaný na žiadosť bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane kritizoval európskych spojencov, ako je Nemecko, že nedostatočne prispievajú na spoločné výdavky Aliancie na obranu.

V dôsledku toho sa percento príspevkov patriacich Nemecku zvýšilo a percento určené pre Spojené štáty zase výrazne znížilo.

Ďalšie zvýšenie rozpočtu NATO, do roku 2030, je už tiež naplánované. Dohodli sa na tom lídri spojeneckých krajín na letnom samite NATO, ktorý sa konal v Madride.

(tasr)

15. decembra 2022 | 9:34

Minúta | 15. decembra 2022 | 9:34

Nelegálni migranti na americko-mexickej hranici čakajú na koniec proticovidových opatrení

Na americko-mexických hraniciach sa zhromažďujú stovky nelegálnych migrantov a vyčkávajú na ukončenie zdravotníckych opatrení v rámci pandémie koronavírusu. Na ich základe mali doteraz žiadatelia o azyl automaticky zablokovaný vstup do Spojených štátov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Dlhé rady nelegálnych migrantov z Nikaraguy, Venezuely, Kolumbie, Kuby i ďalších krajín Latinskej Ameriky sa vytvárajú už od nedele a napriek mrazivému počasiu dúfajú, že v Spojených štátoch budú môcť požiadať o azyl.

"Vidíme (tu) stovky ľudí, ktorým je veľmi zima, nemajú jedlo a snažia sa trochu zahriať," povedal Fernando Garcia z mimovládnej organizácie Border Network for Human Rights (BNHR).

Záujem o prekročenie hraníc sa radikálne zvýšil, keď federálny sudca Emmet G. Sullivan rozhodol, že vyhostenie podľa Hlavy 42 zákonníka Spojených štátov je "svojvoľným a rozmarným" porušením zákona o administratívnom konaní. Platnosť doterajších opatrení tak vyprší o polnoci 21. decembra.

Do právneho systému USA sa dostali v roku 1944 a pôvodne slúžili na kontrolu nákazlivých chorôb. Počas koronavírusovej epidémie za úradovania exprezidenta Donalda Trumpa sa používali na obmedzenie počtu nelegálnych prisťahovalcov.

(tasr)

15. decembra 2022 | 9:27

Minúta | 15. decembra 2022 | 9:27

Pre únik neznámej látky z ruského modulu ISS ukončili prípravu na výstup do voľného vesmíru

Americká vesmírna agentúra NASA v stredu zrušila plánovaný výstup do vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Iinformuje o tom NASA a agentúry DPA a AFP.

Ruskí kozmonauti Sergej Prokopjev a Dmitrij Petelin sa počas príprav na sedemhodinový výstup do voľného vesmíru obliekli do skafandrov a odtlakovali priechodovú komoru. Pozemné tímy v živom videoprenose zaznamenali "významný únik neznámej látky" z kozmickej lode Sojuz MS-22 pripojenej k modulu Rassvet na ISS, uviedla NASA.

Kozmonauti obnovili tlak v priechodovej komore, vyzliekli si skafandre a znovu vstúpili do vesmírnej stanice, informovala NASA. Osadenstvo ISS nie je v nebezpečenstve.

Ide už o druhé zrušenie výstupu do vesmíru v poslednom období. Aj pri prvom pokuse z 25. novembra dvojica kozmonautov plánovala presunúť žiarič z modulu Rassvet na viacúčelový laboratórny modul Nauka. Vtedy sa vyskytol problém s chladiacimi čerpadlami na skafandroch Orlan vyrobených v Rusku.

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos a NASA plánujú vyšetriť príčiny úniku, pričom bezprostredne po incidente nebolo jasné, aký vplyv to bude mať na činnosť vesmírnej stanice. Môže to však znamenať problém pre posádku misie Sojuz MS-22, ktorá na ISS priletela v septembri a ich kozmická loď môže byť nevhodná pre návrat na Zem.

V takom prípade bude Sojuz MS-23 vyslaný na ISS prázdny, aby uviaznutú posádku dopravil na Zem, a nasledujúca posádka by na ISS letela na palube Sojuzu MS-24.

Na ISS je v súčasnosti sedem ľudí: Američania Nicole Mannová, Josh Cassada a Frank Rubio, Kóiči Wakata z Japonska a Rusi Anna Kikinová, Sergej Prokopjev a Dmitrij Petelin.

Neúspešný pokus mal byť v poradí dvanástym výstupom do vesmíru z ISS v tomto roku a 257. od vypustenia stanice na obežnú dráhu Zeme v roku 1998.

(tasr)

15. decembra 2022 | 9:23

Minúta | 15. decembra 2022 | 9:23

Ukrajina podnikla na Doneck najväčší útok od roku 2014, tvrdí proruský starosta

Ukrajinské sily ostreľovali v noci mesto Doneck na východe Ukrajiny. Išlo o jeden z najrozsiahlejších ukrajinských útokov na toto mesto za uplynulé roky, uviedol vo štvrtok Ruskom dosadený starosta Donecka Alexej Kulemzin. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Presne o 7.00 dnes ráno vystavili centrum Donecka najsilnejšiemu útoku od roku 2014," uviedol Kulemzin na sociálnej sieti Telegram.

"Z raketometu BM-21 Grad bolo na civilistov v našom meste vypálených štyridsať rakiet," dodal a útok označil za vojnový zločin.

Agentúra Reuters upozorňuje, že túto informáciu nedokázala nezávisle overiť.

Dve najväčšie mestá na východnej Ukrajine Doneck a Luhansk sa dostali pod kontrolu proruských separatistov v roku 2014. Ruský prezident Vladimir Putin v septembri podpísal dekrét, ktorým anektoval štyri oblasti na juhu a východe Ukrajiny vrátane Doneckej a Luhanskej, ktoré sú súčasťou regiónu Donbas. Nezákonnú anexiu ukrajinského územia však väčšina svetových lídrov odsúdila.

(tasr)

15. decembra 2022 | 9:08

Minúta | 15. decembra 2022 | 9:08

Muž podozrivý z útoku na Paula Pelosiho plánoval útok na Toma Hanksa

David DePape obvinený z októbrového útoku na Paula Pelosiho, manžela predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej, plánoval zaútočiť aj na ďalšie osoby. Bol medzi nimi aj americký herec Tom Hanks. Informuje o tom správa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie súdu.

Sudca Stephen Murphy v San Franciscu v stredu rozhodol, že 42-ročný DePape sa bude pred súdom zodpovedať z obvinení za útok. Pelosi pri napadnutí utrpel poškodenie lebky a musel byť hospitalizovaný.

DePape vyšetrovateľom povedal, že zvažoval útok aj na ďalšie známe osobnosti. Boli medzi nimi Hanks, guvernér Kalifornie Gavin Newsom či Hunter Biden – syn amerického prezidenta Joea Bidena.

DePape sa v októbri vlámal do domu Pelosiovcov v San Franciscu v štáte Kalifornia. Pelosiová v tom čase bola vo Washingtone. Útočník jej manžela Paula zranil kladivom. Polícii neskôr povedal, že chcel uniesť Pelosiovú a prinútiť ju k priznaniu "klamstiev", inak jej roztriešti kolená.

Útočník v novembri na predbežnom pojednávaní odmietol obvinenia z pokusu o vraždu, útoku so smrtiacou zbraňou, vlámania a ohrozenia života federálneho úradníka. V osobitnom procese na federálnej úrovni odmietol obvinenia z únosu a útoku, dodáva AFP.

DePapeho budú pred súdom opäť vypočúvať 28. decembra.

(tasr)