Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení spoločného civilného a vojenského rozpočtu

Členské štáty Severoatlantickej aliancie sa dohodli na výraznom zvýšení spoločného rozpočtu na budúci rok v kontexte novej bezpečnostnej situácie vo východnej Európe, spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu. Informuje o tom správa tlačovej agentúry DPA.

Civilný rozpočet spojencov z NATO na rok 2023 sa zvýši približne o 27,8 percenta na 370,8 milióna eur (395,8 milióna dolárov), pričom vojenský rozpočet bol stanovený na 1,96 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 25,8 percenta v porovnaní s rokom 2022.

Navýšenie oboch rozpočtových častí oznámila Aliancia v stredu.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg toto rozhodnutie privítal a skonštatoval, že ide o "konkrétne vyjadrenie vyššej úrovne ambícií" členských štátov. "Iba Severná Amerika a Európa, ktoré konajú spoločne v silnom NATO, môžu udržať miliardu našich ľudí v bezpečí v čoraz nebezpečnejšom svete," uviedol Stoltenberg vo vyhlásení pre médiá.

Spojené vojenské a civilné rozpočty NATO v súčasnosti dosahujú približne 1,8 miliardy eur, čo je v porovnaní s jednotlivými obrannými výdavkami členských štátov veľmi málo. Spojené štáty minuli vlani okolo 769 miliárd eur, v prípade Nemecka to bolo podľa dokumentov NATO okolo 55,6 miliardy eur.

Podľa súčasného vzorca na výpočet príspevkov znášajú USA a Nemecko najväčšie percento spoločných nákladov organizácie NATO, pričom každá z nich v roku 2021 prispela približne 16,3 percentami, čiže približne 400 miliónmi eur.

Vzorec národných príspevkov bol revidovaný na žiadosť bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane kritizoval európskych spojencov, ako je Nemecko, že nedostatočne prispievajú na spoločné výdavky Aliancie na obranu.

V dôsledku toho sa percento príspevkov patriacich Nemecku zvýšilo a percento určené pre Spojené štáty zase výrazne znížilo.

Ďalšie zvýšenie rozpočtu NATO, do roku 2030, je už tiež naplánované. Dohodli sa na tom lídri spojeneckých krajín na letnom samite NATO, ktorý sa konal v Madride.

(tasr)

Minúta  |  

Nelegálni migranti na americko-mexickej hranici čakajú na koniec proticovidových opatrení

Na americko-mexických hraniciach sa zhromažďujú stovky nelegálnych migrantov a vyčkávajú na ukončenie zdravotníckych opatrení v rámci pandémie koronavírusu. Na ich základe mali doteraz žiadatelia o azyl automaticky zablokovaný vstup do Spojených štátov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Dlhé rady nelegálnych migrantov z Nikaraguy, Venezuely, Kolumbie, Kuby i ďalších krajín Latinskej Ameriky sa vytvárajú už od nedele a napriek mrazivému počasiu dúfajú, že v Spojených štátoch budú môcť požiadať o azyl.

"Vidíme (tu) stovky ľudí, ktorým je veľmi zima, nemajú jedlo a snažia sa trochu zahriať," povedal Fernando Garcia z mimovládnej organizácie Border Network for Human Rights (BNHR).

Záujem o prekročenie hraníc sa radikálne zvýšil, keď federálny sudca Emmet G. Sullivan rozhodol, že vyhostenie podľa Hlavy 42 zákonníka Spojených štátov je "svojvoľným a rozmarným" porušením zákona o administratívnom konaní. Platnosť doterajších opatrení tak vyprší o polnoci 21. decembra.

Do právneho systému USA sa dostali v roku 1944 a pôvodne slúžili na kontrolu nákazlivých chorôb. Počas koronavírusovej epidémie za úradovania exprezidenta Donalda Trumpa sa používali na obmedzenie počtu nelegálnych prisťahovalcov.

(tasr)

Minúta  |  

Pre únik neznámej látky z ruského modulu ISS ukončili prípravu na výstup do voľného vesmíru

Americká vesmírna agentúra NASA v stredu zrušila plánovaný výstup do vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Iinformuje o tom NASA a agentúry DPA a AFP.

Ruskí kozmonauti Sergej Prokopjev a Dmitrij Petelin sa počas príprav na sedemhodinový výstup do voľného vesmíru obliekli do skafandrov a odtlakovali priechodovú komoru. Pozemné tímy v živom videoprenose zaznamenali "významný únik neznámej látky" z kozmickej lode Sojuz MS-22 pripojenej k modulu Rassvet na ISS, uviedla NASA.

Kozmonauti obnovili tlak v priechodovej komore, vyzliekli si skafandre a znovu vstúpili do vesmírnej stanice, informovala NASA. Osadenstvo ISS nie je v nebezpečenstve.

Ide už o druhé zrušenie výstupu do vesmíru v poslednom období. Aj pri prvom pokuse z 25. novembra dvojica kozmonautov plánovala presunúť žiarič z modulu Rassvet na viacúčelový laboratórny modul Nauka. Vtedy sa vyskytol problém s chladiacimi čerpadlami na skafandroch Orlan vyrobených v Rusku.

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos a NASA plánujú vyšetriť príčiny úniku, pričom bezprostredne po incidente nebolo jasné, aký vplyv to bude mať na činnosť vesmírnej stanice. Môže to však znamenať problém pre posádku misie Sojuz MS-22, ktorá na ISS priletela v septembri a ich kozmická loď môže byť nevhodná pre návrat na Zem.

V takom prípade bude Sojuz MS-23 vyslaný na ISS prázdny, aby uviaznutú posádku dopravil na Zem, a nasledujúca posádka by na ISS letela na palube Sojuzu MS-24.

Na ISS je v súčasnosti sedem ľudí: Američania Nicole Mannová, Josh Cassada a Frank Rubio, Kóiči Wakata z Japonska a Rusi Anna Kikinová, Sergej Prokopjev a Dmitrij Petelin.

Neúspešný pokus mal byť v poradí dvanástym výstupom do vesmíru z ISS v tomto roku a 257. od vypustenia stanice na obežnú dráhu Zeme v roku 1998.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina podnikla na Doneck najväčší útok od roku 2014, tvrdí proruský starosta

Ukrajinské sily ostreľovali v noci mesto Doneck na východe Ukrajiny. Išlo o jeden z najrozsiahlejších ukrajinských útokov na toto mesto za uplynulé roky, uviedol vo štvrtok Ruskom dosadený starosta Donecka Alexej Kulemzin. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Presne o 7.00 dnes ráno vystavili centrum Donecka najsilnejšiemu útoku od roku 2014," uviedol Kulemzin na sociálnej sieti Telegram.

"Z raketometu BM-21 Grad bolo na civilistov v našom meste vypálených štyridsať rakiet," dodal a útok označil za vojnový zločin.

Agentúra Reuters upozorňuje, že túto informáciu nedokázala nezávisle overiť.

Dve najväčšie mestá na východnej Ukrajine Doneck a Luhansk sa dostali pod kontrolu proruských separatistov v roku 2014. Ruský prezident Vladimir Putin v septembri podpísal dekrét, ktorým anektoval štyri oblasti na juhu a východe Ukrajiny vrátane Doneckej a Luhanskej, ktoré sú súčasťou regiónu Donbas. Nezákonnú anexiu ukrajinského územia však väčšina svetových lídrov odsúdila.

(tasr)

Minúta  |  

Muž podozrivý z útoku na Paula Pelosiho plánoval útok na Toma Hanksa

David DePape obvinený z októbrového útoku na Paula Pelosiho, manžela predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej, plánoval zaútočiť aj na ďalšie osoby. Bol medzi nimi aj americký herec Tom Hanks. Informuje o tom správa agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie súdu.

Sudca Stephen Murphy v San Franciscu v stredu rozhodol, že 42-ročný DePape sa bude pred súdom zodpovedať z obvinení za útok. Pelosi pri napadnutí utrpel poškodenie lebky a musel byť hospitalizovaný.

DePape vyšetrovateľom povedal, že zvažoval útok aj na ďalšie známe osobnosti. Boli medzi nimi Hanks, guvernér Kalifornie Gavin Newsom či Hunter Biden – syn amerického prezidenta Joea Bidena.

DePape sa v októbri vlámal do domu Pelosiovcov v San Franciscu v štáte Kalifornia. Pelosiová v tom čase bola vo Washingtone. Útočník jej manžela Paula zranil kladivom. Polícii neskôr povedal, že chcel uniesť Pelosiovú a prinútiť ju k priznaniu "klamstiev", inak jej roztriešti kolená.

Útočník v novembri na predbežnom pojednávaní odmietol obvinenia z pokusu o vraždu, útoku so smrtiacou zbraňou, vlámania a ohrozenia života federálneho úradníka. V osobitnom procese na federálnej úrovni odmietol obvinenia z únosu a útoku, dodáva AFP.

DePapeho budú pred súdom opäť vypočúvať 28. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Brazília: Rozloha pôdy zničenej požiarmi sa v novembri takmer zdvojnásobila

Požiare v Brazílii spálili v novembri takmer dva milióny akrov pôdy (približne 800-tisíc hektárov), čo je o takmer 90 percent viac než v rovnakom čase vlani. Vyplýva to z údajov mimovládnej organizácie MapBiomas zverejnených v stredu, informuje správa agentúry AFP.

Spálená pôda predstavuje asi tri štvrtiny rozlohy brazílskeho mesta Manaus v štáte Amazonas. Vyše 80 percent spálenej pôdy sa pritom nachádza v amazonskom pralese, uvádza MapBiomas. Toto konzorcium zložené z neziskových organizácií, brazílskych univerzít a start-upov používa na sledovanie rozsahu poškodenia pôdy družicové zábery.

"Tieto údaje potvrdzujú, že ničenie životného prostredia sa v posledných mesiacoch vlády (brazílskeho prezidenta) Jaira Bolsonara stupňuje," uviedol MapBiomas vo vyhlásení.

Požiare a odlesňovanie sa totiž začali vyskytovať častejšie po tom, čo sa brazílskym prezidentom stal v roku 2019 Bolsonaro – zástanca rozširovania ťažby dreva a poľnohospodárstva v amazonskom pralese. V októbri však pravičiar Bolsonaro nebol znovuzvolený v prezidentských voľbách. Úradu prezidenta sa tak od januára ujme ľavičiar Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý sľúbil, že bude bojovať proti odlesňovaniu.

Nárastom počtu požiarov v Brazílii bol však MapBiomas prekvapený, keďže pre november je zväčša príznačné obdobie dažďov.

Spolu s údajmi za november požiare počas tohto roka spálili dovedna už asi 40 miliónov akrov (zhruba 16 miliónov hektárov) pôdy, čo je rozloha porovnateľná s veľkosťou Uruguaja. Ide pritom o nárast o trinásť percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takmer polovica tejto spálenej pôdy sa pritom nachádza v amazonskom pralese, všíma si MapBiomas.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.