Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Takmer polovica slovenských domácností nakupuje potraviny zásadne v zľavách

Zdražovanie potravín významne ovplyvňuje nákupné správanie slovenských zákazníkov. Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika, takmer polovica slovenských domácností v súčasnosti nakupuje potraviny zásadne v zľavách. Domácnosti najčastejšie, a to 45 percent, vydajú za potraviny 200 až 400 eur, ale viac ako pätine domácností stačí aj 100 až 200 eur mesačne. Takmer 20 percent domácností minie za potraviny viac ako 400 eur.

Viac ako tretina slovenských domácností si musí vystačiť len so základnými potravinami. Celých 20 percent domácností začalo nakupovať menej kvalitné potraviny ako doteraz a trinásť percent Slovákov sa snaží znížiť svoje výdavky za potraviny úpravou jedálneho lístka, konzumáciou menších porcií a menej často. Niektoré domácnosti nakupujú potraviny v zahraničí, kde sú lacnejšie. Vyjadrilo sa tak sedem percent respondentov.

Len 17-tich percent slovenských domácností sa zdražovanie potravín doposiaľ nijako nedotklo a nakupujú ich rovnako ako predtým. „Uskromniť sa museli najmä dôchodcovia, rodičia na rodičovskej dovolenke a nezamestnaní. Zásadnú pomoc pri obstarávaní potravín, napríklad prostredníctvom potravinovej banky, však zatiaľ potrebuje len minimum slovenských domácností,“ hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová.

Vyššie náklady na potraviny uvádzajú skôr muži a vo všeobecnosti ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Vyššie sumy za nákup potravín utrácajú aj zamestnanci v sektore IT a telekomunikácií alebo vo finančnom sektore. Nákupy v zľavách najčastejšie využívajú nezamestnaní a dôchodcovia, ako aj zamestnanci v školstve, kultúre, poľnohospodárstve a lesníctve.

„Takmer bez ohľadu na vek, mesačný príjem a sociálne postavenie sú Slováci veľmi citliví na cenu a radi vyhľadávajú zľavové akcie. Okrem toho obyvatelia regiónov susediacich s Poľskom neváhajú cestovať za lacnejšími potravinami do zahraničia: viac ako trikrát častejšie než je celoslovenský priemer,“ dodáva Jaroslava Palendalová.

(sita)

Minúta  |  

Patrick Linhart odchádza z klubu Sme rodina

Poslanec Národnej rady SR Patrick Linhart odchádza z klubu Sme rodina. Svoj krok na sociálnej sieti odôvodnil tým, že sa nepodarilo presadiť potravinový semafor.

"Odchádzam z klubu Sme rodina. Pred voľbami som vyhlásil, že podporím akékoľvek hnutie, či stranu, ktorá mi dopomôže k zavedeniu potravinového semafora. I napriek tomu, že bol klub Sme rodina veľkou oporou a i napriek snahám a skvelej podpore Borisa Kollára sa tento sľub hnutia voči mne a mojim voličom nepodarilo naplniť," zdôvodnil Linhart.

Odchod z klubu Sme rodina už avizovali aj Martin Borguľa a Ján Krošlák. Hlasovať chcú v NR SR za návrh na vyslovenie nedôvery vláde.

(tasr)

Minúta  |  

Dánska premiérka predstavila novú, zmiešanú pravicovo-ľavicovú vládu

Dánska sociálnodemokratická premiérka Mette Frederiksenová predstavila vo štvrtok svoju novú vládu, ktorá vzišla z parlamentných volieb 1. novembra. Jej predchodca Lars Lökke Rasmussen, líder koaličnej centristickej strany Umiernených, sa stal ministrom zahraničných vecí. Jakob Ellemann-Jensen, šéf Liberálnej strany, ktorá je tretím koaličným partnerom vo vláde, je novým ministrom obrany. Informuje o tom správa agentúry AP.

Ide o prvú zmiešanú pravicovo-ľavicovú vládu v Dánsku za posledných 44 rokov. V dánskej vláde je 23 kresiel. Sociálni demokrati ich dostali jedenásť, Liberálna strana sedem a Umiernení päť. Vo vláde je 15 mužov a osem žien.

Vznik novej koalície oznámila Frederiksenová v utorok. Menšinovú vládu sociálnych demokratov, ktorú podporovali ľavicové strany, viedla od roku 2019. Pred voľbami sa vyslovila za širokú koalíciu naprieč politickým spektrom s argumentom, že v čase medzinárodnej neistoty je potrebná politická jednota.

Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku takzvanej norkovej krízy. Jedna zo strán podporujúcich Frederiksenovú totiž pohrozila, že ak nebudú vyhlásené, podporí vyslovenie nedôvery vláde. Tá si mala v novom hlasovaní znovu získať dôveru voličov po tom, čo v roku 2020 rozhodla o utratení asi pätnástich miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Nakoniec sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.

(tasr, krk)

Minúta  |  

Členské krajiny EÚ nedosiahli dohodu na nových sankciách proti Rusku, Poľsko malo výhrady

Členským krajinám Európskej únie sa v stredu nepodarilo dohodnúť na deviatom balíku sankcii voči Rusku. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroje z prostredia diplomacie. Členské krajiny sa podľa diplomatov v stredu posunuli bližšie k dohode. Poľsko a niektoré ďalšie štáty však mali námietky. Nový návrh sankcií sa očakáva vo štvrtok večer.

Nový balík sankcií stagnuje z dôvodu sporu o tom, či by EÚ mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností – ktoré tieto hnojivá vyrábajú – oligarchovia zaradení na čierny zoznam.

Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny EÚ si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité. Reuters sa v tejto súvislosti odvoláva na vyjadrenia jedného z diplomatov.

Niektoré z obmedzení Európskej únie ohrozujú potravinovú bezpečnosť rozvojových krajín, píše Reuters. Ďalšie krajiny tvrdia, že zmiernenie týchto pravidiel by ruským oligarchom – ktorí vlastnia firmy na výrobu hnojív – umožnilo vyhnúť sa sankciám.

Vo štvrtok sa v Bruseli uskutoční zasadnutie Európskej rady. Slovenského premiéra Eduarda Hegera na ňom bude zastupovať predseda českej vlády Petr Fiala.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri euroinštitúcií podporili digitálnu transformáciu založenú na hodnotách EÚ

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a český premiér Petr Fiala v mene predsedníckej krajiny v Rade EÚ vo štvrtok v Bruseli podpísali spoločnú deklaráciu na podporu digitálnej transformácie založenej na hodnotách EÚ.

Podľa textu spoločnej deklarácie chcú tri hlavné inštitúcie EÚ postaviť ľudí a hodnoty EÚ do centra digitálnej transformácie. Cieľom deklarácie je poskytnúť usmernenie pre tvorcov politík pri uvažovaní o ich vízii digitálnej transformácie a slúžiť ako referenčný bod pre podniky pri zavádzaní nových technológií.

Európske digitálne práva a zásady potvrdené týmto vyhlásením doplnia už existujúce práva, ako je ochrana údajov, elektronické súkromie a Charta základných práv.

Europarlament, Rada EÚ a eurokomisia sa dohodli na spoločných politických záväzkoch a právach v súvislosti s digitálnou transformáciou, ako napríklad: využívanie technológií na spájanie ľudí; ochrana základných práv v online prostredí; zabezpečenie prístupu k online verejným službám; právo na odpojenie sa zo sociálnych sietí; sloboda rozhodnúť sa, či používať systémy umelej inteligencie a interagovať s nimi; prístup k bezpečným technológiám; ochrana osobných údajov a kontrola nad nimi a podpora udržateľných digitálnych technológií.

Po podpísaní deklarácie Metsolová vyhlásila, že euroinštitúcie chcú Európu pripraviť na digitálny vek. "Táto deklarácia stavia našich občanov do centra digitálnej transformácie a zabezpečuje, aby sa naše hodnoty uplatňovali aj v digitálnej sfére," odkázala.

Európska komisia koncom januára navrhla európsku deklaráciu o digitálnych právach a zásadách pre digitálnu dekádu v nadväznosti na jej oznámenie s názvom "Digitálny kompas do roku 2030: európska cesta vpred pre digitálnu dekádu". Stanovuje víziu digitálne transformovanej Európy do roku 2030 v súlade s európskymi hodnotami. Ambíciou EÚ je byť digitálne suverénna v otvorenom a prepojenom svete, ktorý zahŕňa občanov s právomocou a inovatívne podniky v inkluzívnej, prosperujúcej a udržateľnej digitálnej spoločnosti zameranej na človeka.

Europarlament už niekoľkokrát vyzval na stanovenie etických zásad, ktorými sa riadi prístup EÚ k digitálnej transformácii, ako aj na zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv, akými sú ochrana údajov, právo na súkromie, nediskrimináciu a rodovú rovnosť, ako aj zásady, ako je ochrana spotrebiteľa, technologická a sieťová neutralita, dôveryhodnosť a inkluzívnosť.

(tasr)

Minúta  |  

NZZ: Švajčiarsko a Nemecko dohodli spoločný postup proti nelegálnej migrácii

Nemecko a Švajčiarsko sa dohodli na postupe proti nezákonnej migrácii. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štvrtkové vydanie denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ).

"Dublinská dohoda by sa mala opäť dodržiavať, čo znamená, že žiadatelia o azyl budú presunutí tam, kde podali žiadosť o azyl," napísal NZZ. Vo Švajčiarsku si väčšina z nelegálnych migrantov žiadosť nepodala pravdepodobne preto, že v tejto krajine majú "slabú šancu" získať azyl, dodáva denník.

Švajčiarsko je podľa denníka v oblasti "domácich úloh" ďalej než Nemecko. Osoby, ktoré nemajú nárok na ochranu, sú odmietnuté a poslané naspäť. Robí sa to rýchlo, aby sa nepreťažoval azylový systém.

Na azyl vo Švajčiarsku má právo len nízke percento z osôb, ktoré prichádzajú z Nemecka. Úrady však majú problém so spracúvaním žiadostí, pretože žiadateľov je veľa a musia na výsledok čakať aj niekoľko mesiacov či rokov.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová a švajčiarska ministerka spravodlivosti Karin Kellerová-Sutterová sa v utorok dohodli na posilnení policajných kontrol na spoločných hraniciach. Spoločné hliadky budú aj vo vlakoch medzi Švajčiarskom a Nemeckom. Okrem toho sa zosilní boj proti prevádzačom nelegálnych migrantov.

"Otázky migrácie sa neriešia v rámci jedného štátu, ale na celoeurópskej úrovni," povedala Faeserová na spoločnej tlačovej konferencii. "Na urýchlenie vyhostenia osôb bez nároku na azyl je dôležitá úzka spolupráca," doplnila Kellerová-Sutterová.

Cieľom je zabrániť, aby nelegálni migranti, ktorí nepotrebujú ochranu, nezaťažovali švajčiarsky azylový systém.

(tasr, krk)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.