15. decembra 2022 | 13:26

Minúta | 15. decembra 2022 | 13:26

Vysoký komisár OSN podrobne opísal prípady stoviek hromadných vrážd na Ukrajine

Iba počas prvých týždňov rozsiahlej ruskej invázie boli na Ukrajine zabité stovky civilistov, vyhlásil vo štvrtok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho zdokumentované prípady vrážd môžu predstavovať vojnové zločiny. Informuje o tom agentúra AFP.

Türk na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva uviedol, že od 24. februára do 6. apríla jeho úrad zdokumentoval popravených a zabitých 441 civilistov len v troch regiónoch Ukrajiny.

Vysoký komisár spresnil, že v tomto časovom období boli v 102 dedinách a mestách v Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti zdokumentované priame zabitia 341 mužov, 72 žien, 20 chlapcov a ôsmich dievčat.

"Skutočný počet bude pravdepodobne podstatne vyšší, keďže pracujeme na potvrdení ďalších 198 údajných zabití v týchto oblastiach," povedal vysoký komisár OSN pri predložení správy svojho úradu. Podľa neho existujú silné náznaky, že hromadné popravy zdokumentované v správe "môžu predstavovať vojnový zločin úmyselného zabitia".

Türk, ktorý minulý týždeň navštívil Ukrajinu, poskytol podrobnosti o niektorých vraždách zdokumentovaných v správe.

"V niektorých prípadoch ruskí vojaci popravovali civilistov v provizórnych väzniciach," povedal. "Ďalší boli po bezpečnostných kontrolách na mieste popravení – vo svojich domoch, na dvoroch či vo dverách –, aj keď obeť jasne preukázala, že nie je hrozbou, napríklad ukázaním rúk vo vzduchu," dodal.

Muži a chlapci tvorili 88 percent všetkých obetí hromadných popráv uvedených v správe.

Okrem takýchto popráv podľa Türka ruské obrnené vozidlá a tanky strieľali aj na obytné budovy a zabíjali civilistov v ich príbytkoch. Niektorých ľudí podľa neho zrazili na ceste.

V ukrajinskom meste Buča pri metropole Kyjev po stiahnutí ruskej armády objavili stovky tiel. Türk uviedol, že jeho úrad v období od 4. do 30. marca na mieste zdokumentoval 73 zabitých civilistov vrátane troch detí. V procese potvrdzovania je podľa neho ďalších 105 údajne zabitých civilistov.

Aj po skúmanom období, ktoré správa uvádza, Türkov tím pokračoval v dokumentovaní pokračujúcich hrubých porušovaní práv civilistov aj bojovníkov vrátane svojvoľného zadržiavania, násilných zmiznutí, mučenia a sexuálneho násilia.

(tasr)

15. decembra 2022 | 13:22

Minúta | 15. decembra 2022 | 13:22

Súdny dvor EÚ: Poľský zákon o organizácii súdov a Najvyššom súde porušuje právo EÚ

Poľský zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o organizácii všeobecných súdov a o Najvyššom súde. Vo štvrtok na to upozornil generálny advokát Súdneho dvora EÚ Anthony Michael Collins.

Podľa Collinsa porušenie európskeho práva spočíva v tom, že vnútroštátne súdy boli zbavené možnosti zabezpečiť, aby právo EÚ bolo vo všetkých prípadoch uplatňované nezávislým a nestranným súdom, že disciplinárnemu senátu Najvyššieho súdu bola zverená právomoc rozhodovať o postavení sudcov a v porušení práva sudcov na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov.

Poľsko v decembri 2019 novelizovalo zákon o organizácii všeobecných súdov a právomociach Najvyššieho súdu. Európska komisia (EK) preto podala proti nemu žalobu pre porušenie práva EÚ. Podľa jej názoru novela obmedzuje alebo dokonca vylučuje možnosti poľských súdov zabezpečiť, že jednotlivci domáhajúci sa svojich práv vyplývajúcich z pravidiel Únie, mali prístup k nezávislému a nestrannému súdu.

Novela tiež sudcom ukladá povinnosť poskytovať informácie o svojich verejných a spoločenských aktivitách pred ich vymenovaním a zverejňovať ich, čím podľa EK porušuje právo na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov.

Generálny advokát Collins navrhol, aby Súdny dvor EÚ žalobe EK vyhovel. Pokiaľ ide o povinnosť sudcov deklarovať členstvo v politickej strane, združení alebo pozíciu v neziskovej organizácii a tieto údaje zverejňovať, generálny advokát zastáva názor, že takáto požiadavka môže viesť k spracúvaniu citlivých údajov v zmysle všeobecného zákona o ochrane údajov. Poľsko neuviedlo, aké opatrenia prijalo na zabezpečenie práva sudcov na ochranu takýchto osobných údajov a ich práva na rešpektovanie ich súkromného života.

Súdny dvor EÚ nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta, ktorého úlohou je nezávisle navrhnúť súdnu právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Súd v tejto veci rozhodne neskôr.

(tasr)

15. decembra 2022 | 13:17

Minúta | 15. decembra 2022 | 13:17

Europarlament uznal holodomor – sovietske vyhladovanie Ukrajincov – za genocídu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznali vyhladovanie, ktoré spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932 – 33, známe aj ako holodomor, za genocídu.

V uznesení EP, za ktoré zahlasovalo 507 poslancov, 12 bolo proti a 17 sa hlasovania zdržalo, bol hladomor, ktorý spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932 – 33, známy aj ako holodomor, uznaný za genocídu.

Europoslanci dôrazne odsúdili činy, ktoré viedli k úmrtiam miliónov Ukrajincov, a vyzvali všetky krajiny a organizácie, ktoré tak ešte neurobili, aby ich nasledovali a rovnako uznali holodomor za genocídu.

Podľa stanoviska europarlamentu glorifikácia totalitného sovietskeho režimu a oživenie kultu sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina, počas vlády ktorého k holodomoru došlo, viedli k tomu, že Rusko je dnes štátnym sponzorom terorizmu.

Poslanci v tejto súvislosti odsúdili hrozné zločiny, ktoré dnes Rusko v rámci svojej agresívnej vojny na Ukrajine opäť pácha voči ukrajinskému ľudu, ako napríklad cielené ničenie ukrajinskej civilnej energetickej infraštruktúry počas zimy.

Prijaté uznesenie – s odkazom na sovietsku minulosť Ruska – obsahuje obvinenia voči súčasnému ruskému režimu z porušovania zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zo snahy zlikvidovať Ukrajinu ako národný štát a zničiť identitu a kultúru jej ľudu. Odsudzuje tiež skutočnosť, že prebiehajúca vojna spôsobila celosvetovú potravinovú krízu, pričom Rusko zničilo a rabovalo ukrajinské obilie a komplikovalo zabezpečenie jeho vývozu do najodkázanejších krajín sveta.

V neposlednom rade europoslanci chcú, aby EÚ a tretie krajiny zvýšili informovanosť o udalostiach spojených s holodomorom i o iných zločinoch spáchaných sovietskym totalitným režimom a odsúdili súčasný ruský režim za manipuláciu s historickou pamäťou na účely vlastného prežitia.

Európsky parlament v tejto súvislosti vyzval Ruskú federáciu ako hlavného nástupcu Sovietskeho zväzu, aby sa za tieto zločiny ospravedlnila.

(tasr)

15. decembra 2022 | 12:43

Minúta | 15. decembra 2022 | 12:43

Cherson je po ostreľovaní bez elektriny

Juhoukrajinské mesto Cherson, z ktorého sa začiatkom novembra stiahli ruskí vojaci, je v týchto chvíľach bez elektriny v dôsledku ruského ostreľovania. Oznámil to vo štvrtok gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Informuje o tom správa britského denníka The Guardian.

Pri štvrtkovom ostreľovaní prišli o život najmenej dve osoby.

V Chersone pred začiatkom vojny vo februári žilo takmer 300-tisíc ľudí. Ruská armáda obsadila Cherson ešte v marci.

Ku koncu okupácie začiatkom novembra tam podľa oblastných predstaviteľov bolo 100-tisíc obyvateľov. Od opätovného obsadenia mesta ukrajinskou armádou odišlo podľa ukrajinskej vlády 11-tisíc ľudí, väčšinu z nich evakuovali ukrajinské úrady, uviedla agentúra AFP.

(tasr)

15. decembra 2022 | 12:33

Minúta | 15. decembra 2022 | 12:33

Sólymos: Ponuka na demisiu Matoviča teraz už nie je riešením

Ponuka na demisiu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), inými slovami rekonštrukcia vlády, teraz už nie je riešením. Uviedol to bývalý minister životného prostredia a predseda republikovej rady Aliancie László Sólymos.

Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) stratila svoj mandát aj v parlamente, aj v spoločnosti. "S Matovičom alebo bez neho. Celé Slovensko očakávalo od tejto koalície dôstojné riešenie tejto vážnej situácie, ale dočkalo sa len pokračovania tohto nechutného divadla," dodal Sólymos.

Matovič ponúka SaS svoju demisiu na post ministra financií. Žiada za to stiahnutie podpisov pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde a podporu štátnemu rozpočtu. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii.

(tasr)

15. decembra 2022 | 12:28

Minúta | 15. decembra 2022 | 12:28

Čína hrozí protiopatreniami, ak Londýn nezabezpečí podmienky pre jej diplomatov

Čína vo štvrtok upozornila, že prijme odvetné opatrenia, ak Spojené kráľovstvo nezabezpečí, aby čínski diplomati v Británii mohli slobodne vykonávať svoju prácu. Informovala o tom agentúra AFP.

Čína žiada, aby Spojené kráľovstvo "plnilo svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a dvojstranných konzulárnych dohôd" a zabezpečilo normálnu prevádzku čínskych diplomatických a konzulárnych misií, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin.

"V opačnom prípade Čína okamžite podnikne protiopatrenia pevne, rozhodne a v rovnakej miere," dodal Wen-pin. Londýn obvinil z "politickej manipulácie" a podpory "násilných separatistov".

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v stredu oznámil, že čínska vláda stiahla z britského Manchestru generálneho konzula Čenga Si-jüana a ďalších piatich pracovníkov čínskeho konzulátu.

Polícia v metropolitnej oblasti Manchestru vyšetruje oznámenie občana Hongkongu Boba Chana, že čínski diplomati ho vtiahli do priestorov čínskeho konzulátu a tam naňho zaútočili. Stalo sa to v októbri počas protestov voči čínskej vláde.

Britská diplomacia podľa Cleverlyho poskytla čínskej vláde lehotu do 14. decembra. Po tomto termíne mali byť šiesti pracovníci čínskeho konzulátu v Manchestri zbavení diplomatickej imunity, aby ich mohla vypočuť britská polícia.

Čína po zverejnení správ o októbrovom incidente obvinila demonštrantov z nezákonného vstupu na čínsky konzulát.

Generálny konzul Čeng Si-jüan v rozhovore pre Sky News poprel, že by niekoho zbil. Podľa vlastných slov demonštranta ťahal za vlasy do areálu konzulátu preto, že osočoval jeho krajinu a prezidenta Si Ťin-pchinga.

(tasr)

15. decembra 2022 | 12:13

Minúta | 15. decembra 2022 | 12:13

Politológ: V tomto momente je Matovičova ponuka pol roka po záručnej dobe a zrejme neprinesie želaný efekt

V tomto momente je ponuka Igora Matoviča (OĽaNO) ponuka pol roka po záručnej dobe a zrejme neprinesie želaný efekt, myslí si politológ Gabriel Eštok z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Povedal to pre agentúru SITA.

Šancu na upokojenie situácie v koalícii svojou demisiou mal podľa neho minister financií v lete, keď ňou strana Sloboda a Solidarita (SaS) podmieňovala svoje zotrvanie v koalícii. „Koniec koncov to nie je jediná požiadavka v tejto situácii, tých požiadaviek bolo podstatne viac," vraví Eštok.

Považoval by za prekvapivé, ak by strana SaS pristúpila na takúto „hru na posledný moment". Ak by to ale urobili, myslí si, že by na to nadväzovali ďalšie dohody. Samotná ponuka Matovičovej demisie ale v tomto momente podľa neho už nepostačuje, a to ani samotnej SaS.

(sita)

15. decembra 2022 | 11:55

Minúta | 15. decembra 2022 | 11:55

Moskva informovala o inštalácii medzikontinentálnej balistickej rakety

Ruská armáda uviedla do stavu pripravenosti balistickú raketu Jars. Ako referuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany, nainštalovala ho do odpaľovacieho zariadenia v ruskej Kalužskej oblasti.

Ministerstvo obrany zverejnilo video s touto udalosťou tesne pred ruským „Dňom strategických raketových síl“. Uviedlo, že „medzikontinentálna balistická strela komplexu Jars bola naložená do odpaľovacieho zariadenia síl v raketovej formácii Kozelskij v Kalužskej oblasti“.

„Dôležitosť tejto operácie spočíva v tom, že raketa bude podľa plánu v bojovej službe,“ povedal veliteľ raketovej formácie v Kozelskom Alexej Sokolov.

Oznámenie Ruska o inštalácii medzikontinentálnych rakiet prichádza po správach, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena dokončuje plány na vyslanie vyspelého systému protivzdušnej obrany s ďalekým dosahom na Ukrajinu.

(sita)

15. decembra 2022 | 11:37

Minúta | 15. decembra 2022 | 11:37

Požiadavky zo strany LGBT komunity nikoho neobmedzujú ani neohrozujú, vyhlásila Čaputová

Prezidentka SR Zuzana Čaputová je presvedčená, že požiadavky zo strany LGBT komunity nikoho neobmedzujú ani neohrozujú, práve naopak, boli by podľa nej významným signálom, že Slovensko je štátom pre všetkých bez rozdielu.

Ako ďalej informovala hlava štátu na sociálnej sieti, v stredu 14. decembra sa stretla s predstaviteľmi iniciatívy Ide nám o život. Navrhujú konkrétne kroky, ktoré by mohli pomôcť LGBT komunite žiť na Slovensku dôstojný život.

Čaputová ďalej dodala, že niektoré kroky sa predstavitelia komunity snažia neúspešne presadiť už 30 rokov.

„Mrzí ma, že aj po októbrovej tragédií (vražda dvoch mužov z pred bratislavským gej barom – pozn. red.) sme stále svedkami ďalších nenávisťou motivovaných činov. Mrzí ma aj to, že mnohí naši LGBTI+ spoluobčania a ich blízky naďalej cítia strach, stále necítia podporu zo strany štátu a niektorí preto uvažujú nad odchodom zo Slovenska," uviedla prezidentka.

(sita, krk)