Preskočiť na obsah
  |  

Europarlament uznal holodomor – sovietske vyhladovanie Ukrajincov – za genocídu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznali vyhladovanie, ktoré spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932 – 33, známe aj ako holodomor, za genocídu.

V uznesení EP, za ktoré zahlasovalo 507 poslancov, 12 bolo proti a 17 sa hlasovania zdržalo, bol hladomor, ktorý spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932 – 33, známy aj ako holodomor, uznaný za genocídu.

Europoslanci dôrazne odsúdili činy, ktoré viedli k úmrtiam miliónov Ukrajincov, a vyzvali všetky krajiny a organizácie, ktoré tak ešte neurobili, aby ich nasledovali a rovnako uznali holodomor za genocídu.

Podľa stanoviska europarlamentu glorifikácia totalitného sovietskeho režimu a oživenie kultu sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina, počas vlády ktorého k holodomoru došlo, viedli k tomu, že Rusko je dnes štátnym sponzorom terorizmu.

Poslanci v tejto súvislosti odsúdili hrozné zločiny, ktoré dnes Rusko v rámci svojej agresívnej vojny na Ukrajine opäť pácha voči ukrajinskému ľudu, ako napríklad cielené ničenie ukrajinskej civilnej energetickej infraštruktúry počas zimy.

Prijaté uznesenie – s odkazom na sovietsku minulosť Ruska – obsahuje obvinenia voči súčasnému ruskému režimu z porušovania zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zo snahy zlikvidovať Ukrajinu ako národný štát a zničiť identitu a kultúru jej ľudu. Odsudzuje tiež skutočnosť, že prebiehajúca vojna spôsobila celosvetovú potravinovú krízu, pričom Rusko zničilo a rabovalo ukrajinské obilie a komplikovalo zabezpečenie jeho vývozu do najodkázanejších krajín sveta.

V neposlednom rade europoslanci chcú, aby EÚ a tretie krajiny zvýšili informovanosť o udalostiach spojených s holodomorom i o iných zločinoch spáchaných sovietskym totalitným režimom a odsúdili súčasný ruský režim za manipuláciu s historickou pamäťou na účely vlastného prežitia.

Európsky parlament v tejto súvislosti vyzval Ruskú federáciu ako hlavného nástupcu Sovietskeho zväzu, aby sa za tieto zločiny ospravedlnila.

(tasr)

  |  

Európska centrálna banka očakáva spomalenie zvyšovania úrokových sadzieb

Európska centrálna banka (ECB) očakáva, že rýchle a zúrivé tempo zvyšovania úrokových sadzieb s cieľom bojovať proti inflácii sa spomalí.

Analytici na štvrtkovom stretnutí v nemeckom Frankfurte nad Mohanom predpovedali stále značné zvýšenie sadzieb o pol percentuálneho bodu po rekordnom zvýšení o tri štvrtiny bodu v júli a októbri. To by odrážalo postup americkej centrálnej banky, ktorá v stredu sadzby zvýšila o pol bodu po štyroch priamych zvýšeniach o trištvrte bodu.

Švajčiarska centrálna banka vo štvrtok tiež zvýšila sadzby o pol bodu a podobný krok sa očakáva aj v podaní Bank of England.

(sita)

  |  

Cherson je po ostreľovaní bez elektriny

Juhoukrajinské mesto Cherson, z ktorého sa začiatkom novembra stiahli ruskí vojaci, je v týchto chvíľach bez elektriny v dôsledku ruského ostreľovania. Oznámil to vo štvrtok gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Informuje o tom správa britského denníka The Guardian.

Pri štvrtkovom ostreľovaní prišli o život najmenej dve osoby.

V Chersone pred začiatkom vojny vo februári žilo takmer 300-tisíc ľudí. Ruská armáda obsadila Cherson ešte v marci.

Ku koncu okupácie začiatkom novembra tam podľa oblastných predstaviteľov bolo 100-tisíc obyvateľov. Od opätovného obsadenia mesta ukrajinskou armádou odišlo podľa ukrajinskej vlády 11-tisíc ľudí, väčšinu z nich evakuovali ukrajinské úrady, uviedla agentúra AFP.

(tasr)

  |  

Sólymos: Ponuka na demisiu Matoviča teraz už nie je riešením

Ponuka na demisiu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), inými slovami rekonštrukcia vlády, teraz už nie je riešením. Uviedol to bývalý minister životného prostredia a predseda republikovej rady Aliancie László Sólymos.

Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) stratila svoj mandát aj v parlamente, aj v spoločnosti. "S Matovičom alebo bez neho. Celé Slovensko očakávalo od tejto koalície dôstojné riešenie tejto vážnej situácie, ale dočkalo sa len pokračovania tohto nechutného divadla," dodal Sólymos.

Matovič ponúka SaS svoju demisiu na post ministra financií. Žiada za to stiahnutie podpisov pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde a podporu štátnemu rozpočtu. Uviedol to na štvrtkovej tlačovej konferencii.

(tasr)

  |  

Čína hrozí protiopatreniami, ak Londýn nezabezpečí podmienky pre jej diplomatov

Čína vo štvrtok upozornila, že prijme odvetné opatrenia, ak Spojené kráľovstvo nezabezpečí, aby čínski diplomati v Británii mohli slobodne vykonávať svoju prácu. Informovala o tom agentúra AFP.

Čína žiada, aby Spojené kráľovstvo "plnilo svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a dvojstranných konzulárnych dohôd" a zabezpečilo normálnu prevádzku čínskych diplomatických a konzulárnych misií, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin.

"V opačnom prípade Čína okamžite podnikne protiopatrenia pevne, rozhodne a v rovnakej miere," dodal Wen-pin. Londýn obvinil z "politickej manipulácie" a podpory "násilných separatistov".

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v stredu oznámil, že čínska vláda stiahla z britského Manchestru generálneho konzula Čenga Si-jüana a ďalších piatich pracovníkov čínskeho konzulátu.

Polícia v metropolitnej oblasti Manchestru vyšetruje oznámenie občana Hongkongu Boba Chana, že čínski diplomati ho vtiahli do priestorov čínskeho konzulátu a tam naňho zaútočili. Stalo sa to v októbri počas protestov voči čínskej vláde.

Britská diplomacia podľa Cleverlyho poskytla čínskej vláde lehotu do 14. decembra. Po tomto termíne mali byť šiesti pracovníci čínskeho konzulátu v Manchestri zbavení diplomatickej imunity, aby ich mohla vypočuť britská polícia.

Čína po zverejnení správ o októbrovom incidente obvinila demonštrantov z nezákonného vstupu na čínsky konzulát.

Generálny konzul Čeng Si-jüan v rozhovore pre Sky News poprel, že by niekoho zbil. Podľa vlastných slov demonštranta ťahal za vlasy do areálu konzulátu preto, že osočoval jeho krajinu a prezidenta Si Ťin-pchinga.

(tasr)

  |  

Politológ: V tomto momente je Matovičova ponuka pol roka po záručnej dobe a zrejme neprinesie želaný efekt

V tomto momente je ponuka Igora Matoviča (OĽaNO) ponuka pol roka po záručnej dobe a zrejme neprinesie želaný efekt, myslí si politológ Gabriel Eštok z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Povedal to pre agentúru SITA.

Šancu na upokojenie situácie v koalícii svojou demisiou mal podľa neho minister financií v lete, keď ňou strana Sloboda a Solidarita (SaS) podmieňovala svoje zotrvanie v koalícii. „Koniec koncov to nie je jediná požiadavka v tejto situácii, tých požiadaviek bolo podstatne viac," vraví Eštok.

Považoval by za prekvapivé, ak by strana SaS pristúpila na takúto „hru na posledný moment". Ak by to ale urobili, myslí si, že by na to nadväzovali ďalšie dohody. Samotná ponuka Matovičovej demisie ale v tomto momente podľa neho už nepostačuje, a to ani samotnej SaS.

(sita)