Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bank of England zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 3,5 percenta

Britská centrálna banka v súlade s očakávaniami sprísnila svoju menovú politiku deviatykrát po sebe a signalizovala, že bude pokračovať v boji s infláciou. Podobne ako americký Fed však zvoľnila tempo zvyšovania úrokových sadzieb.

Menový výbor Bank of England (BoE) vo štvrtok zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 3,5 percenta z troch percent. Rozhodnutie podporili šiesti predstavitelia deväťčlenného výboru. Vo vyhlásení výboru sa uvádza, že zrejme bude musieť pokračovať vo zvyšovaní hlavnej úrokovej sadzby, aby utlmil naďalej vysoké inflačné tlaky.

BoE podobne ako v stredu (14. 12.) Fed spomalila tempo sprísňovania menovej politiky, keď v novembri zvýšila kľúčovú sadzbu o 75 bázických bodov.

Inflácia v Spojenom kráľovstve sa v novembri spomalila zo 41-ročného maxima dosiahnutého v predchádzajúcom mesiaci, zostala však dvojciferná. Index spotrebiteľských cien v novembri medziročne stúpol o 10,7 percenta po náraste o 11,1 percenta v októbri.

(tasr)

Minúta  |  

RTVS: Nová rámcová zmluva so štátom garantuje minimálne 23 miliónov eur ročne

Nová rámcová zmluva so štátom na roky 2023 – 2027 prinesie RTVS minimálne 23-miliónovú alokáciu ročne. Znenie zmluvy vo štvrtok prerokovala a zobrala na vedomie Rada RTVS.

Štátny príspevok, jeden zo zdrojov príjmov RTVS, je určený na podporu pre rozhlasovú a televíznu tvorbu, účelové investičné projekty i zabezpečenie vysielania do zahraničia. "Rozdiel oproti predchádzajúcej zmluve je, že výška minimálneho príspevku je 23 miliónov eur oproti 15 miliónom v predchádzajúcich zmluvách," uviedli zástupcovia manažmentu RTVS.

Vysvetlili, že nová rámcová zmluva takisto zavádza nový pôvodný program vo verejnom záujme v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, príspevok môže byť použitý aj na športový program, no výlučne na národný šport a mládežnícky šport.
Zmluva tiež zavádza povinnosť v súvislosti s multimodálnym prístupom a národnostným vysielaním. Kontrakt takisto RTVS zaväzuje použiť z celkového programového príspevku desať percent na televíznu a 20 percent na rozhlasovú výrobu regionálnych programov.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoký komisár OSN podrobne opísal prípady stoviek hromadných vrážd na Ukrajine

Iba počas prvých týždňov rozsiahlej ruskej invázie boli na Ukrajine zabité stovky civilistov, vyhlásil vo štvrtok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho zdokumentované prípady vrážd môžu predstavovať vojnové zločiny. Informuje o tom agentúra AFP.

Türk na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva uviedol, že od 24. februára do 6. apríla jeho úrad zdokumentoval popravených a zabitých 441 civilistov len v troch regiónoch Ukrajiny.

Vysoký komisár spresnil, že v tomto časovom období boli v 102 dedinách a mestách v Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti zdokumentované priame zabitia 341 mužov, 72 žien, 20 chlapcov a ôsmich dievčat.

"Skutočný počet bude pravdepodobne podstatne vyšší, keďže pracujeme na potvrdení ďalších 198 údajných zabití v týchto oblastiach," povedal vysoký komisár OSN pri predložení správy svojho úradu. Podľa neho existujú silné náznaky, že hromadné popravy zdokumentované v správe "môžu predstavovať vojnový zločin úmyselného zabitia".

Türk, ktorý minulý týždeň navštívil Ukrajinu, poskytol podrobnosti o niektorých vraždách zdokumentovaných v správe.

"V niektorých prípadoch ruskí vojaci popravovali civilistov v provizórnych väzniciach," povedal. "Ďalší boli po bezpečnostných kontrolách na mieste popravení – vo svojich domoch, na dvoroch či vo dverách –, aj keď obeť jasne preukázala, že nie je hrozbou, napríklad ukázaním rúk vo vzduchu," dodal.

Muži a chlapci tvorili 88 percent všetkých obetí hromadných popráv uvedených v správe.

Okrem takýchto popráv podľa Türka ruské obrnené vozidlá a tanky strieľali aj na obytné budovy a zabíjali civilistov v ich príbytkoch. Niektorých ľudí podľa neho zrazili na ceste.

V ukrajinskom meste Buča pri metropole Kyjev po stiahnutí ruskej armády objavili stovky tiel. Türk uviedol, že jeho úrad v období od 4. do 30. marca na mieste zdokumentoval 73 zabitých civilistov vrátane troch detí. V procese potvrdzovania je podľa neho ďalších 105 údajne zabitých civilistov.

Aj po skúmanom období, ktoré správa uvádza, Türkov tím pokračoval v dokumentovaní pokračujúcich hrubých porušovaní práv civilistov aj bojovníkov vrátane svojvoľného zadržiavania, násilných zmiznutí, mučenia a sexuálneho násilia.

(tasr)

Minúta  |  

Súdny dvor EÚ: Poľský zákon o organizácii súdov a Najvyššom súde porušuje právo EÚ

Poľský zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o organizácii všeobecných súdov a o Najvyššom súde. Vo štvrtok na to upozornil generálny advokát Súdneho dvora EÚ Anthony Michael Collins.

Podľa Collinsa porušenie európskeho práva spočíva v tom, že vnútroštátne súdy boli zbavené možnosti zabezpečiť, aby právo EÚ bolo vo všetkých prípadoch uplatňované nezávislým a nestranným súdom, že disciplinárnemu senátu Najvyššieho súdu bola zverená právomoc rozhodovať o postavení sudcov a v porušení práva sudcov na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov.

Poľsko v decembri 2019 novelizovalo zákon o organizácii všeobecných súdov a právomociach Najvyššieho súdu. Európska komisia (EK) preto podala proti nemu žalobu pre porušenie práva EÚ. Podľa jej názoru novela obmedzuje alebo dokonca vylučuje možnosti poľských súdov zabezpečiť, že jednotlivci domáhajúci sa svojich práv vyplývajúcich z pravidiel Únie, mali prístup k nezávislému a nestrannému súdu.

Novela tiež sudcom ukladá povinnosť poskytovať informácie o svojich verejných a spoločenských aktivitách pred ich vymenovaním a zverejňovať ich, čím podľa EK porušuje právo na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov.

Generálny advokát Collins navrhol, aby Súdny dvor EÚ žalobe EK vyhovel. Pokiaľ ide o povinnosť sudcov deklarovať členstvo v politickej strane, združení alebo pozíciu v neziskovej organizácii a tieto údaje zverejňovať, generálny advokát zastáva názor, že takáto požiadavka môže viesť k spracúvaniu citlivých údajov v zmysle všeobecného zákona o ochrane údajov. Poľsko neuviedlo, aké opatrenia prijalo na zabezpečenie práva sudcov na ochranu takýchto osobných údajov a ich práva na rešpektovanie ich súkromného života.

Súdny dvor EÚ nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta, ktorého úlohou je nezávisle navrhnúť súdnu právne riešenie veci, ktorá im bola pridelená. Súd v tejto veci rozhodne neskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament uznal holodomor – sovietske vyhladovanie Ukrajincov – za genocídu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznali vyhladovanie, ktoré spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932 – 33, známe aj ako holodomor, za genocídu.

V uznesení EP, za ktoré zahlasovalo 507 poslancov, 12 bolo proti a 17 sa hlasovania zdržalo, bol hladomor, ktorý spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932 – 33, známy aj ako holodomor, uznaný za genocídu.

Europoslanci dôrazne odsúdili činy, ktoré viedli k úmrtiam miliónov Ukrajincov, a vyzvali všetky krajiny a organizácie, ktoré tak ešte neurobili, aby ich nasledovali a rovnako uznali holodomor za genocídu.

Podľa stanoviska europarlamentu glorifikácia totalitného sovietskeho režimu a oživenie kultu sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina, počas vlády ktorého k holodomoru došlo, viedli k tomu, že Rusko je dnes štátnym sponzorom terorizmu.

Poslanci v tejto súvislosti odsúdili hrozné zločiny, ktoré dnes Rusko v rámci svojej agresívnej vojny na Ukrajine opäť pácha voči ukrajinskému ľudu, ako napríklad cielené ničenie ukrajinskej civilnej energetickej infraštruktúry počas zimy.

Prijaté uznesenie – s odkazom na sovietsku minulosť Ruska – obsahuje obvinenia voči súčasnému ruskému režimu z porušovania zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zo snahy zlikvidovať Ukrajinu ako národný štát a zničiť identitu a kultúru jej ľudu. Odsudzuje tiež skutočnosť, že prebiehajúca vojna spôsobila celosvetovú potravinovú krízu, pričom Rusko zničilo a rabovalo ukrajinské obilie a komplikovalo zabezpečenie jeho vývozu do najodkázanejších krajín sveta.

V neposlednom rade europoslanci chcú, aby EÚ a tretie krajiny zvýšili informovanosť o udalostiach spojených s holodomorom i o iných zločinoch spáchaných sovietskym totalitným režimom a odsúdili súčasný ruský režim za manipuláciu s historickou pamäťou na účely vlastného prežitia.

Európsky parlament v tejto súvislosti vyzval Ruskú federáciu ako hlavného nástupcu Sovietskeho zväzu, aby sa za tieto zločiny ospravedlnila.

(tasr)

Minúta  |  

Európska centrálna banka očakáva spomalenie zvyšovania úrokových sadzieb

Európska centrálna banka (ECB) očakáva, že rýchle a zúrivé tempo zvyšovania úrokových sadzieb s cieľom bojovať proti inflácii sa spomalí.

Analytici na štvrtkovom stretnutí v nemeckom Frankfurte nad Mohanom predpovedali stále značné zvýšenie sadzieb o pol percentuálneho bodu po rekordnom zvýšení o tri štvrtiny bodu v júli a októbri. To by odrážalo postup americkej centrálnej banky, ktorá v stredu sadzby zvýšila o pol bodu po štyroch priamych zvýšeniach o trištvrte bodu.

Švajčiarska centrálna banka vo štvrtok tiež zvýšila sadzby o pol bodu a podobný krok sa očakáva aj v podaní Bank of England.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.