Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina vylúčila prímerie počas vianočných sviatkov

Zástupca náčelníka ukrajinského generálneho štábu Olexij Hromov na štvrtkovej tlačovej konferencii vylúčil, že by v období nového roku a pravoslávnych vianočných sviatkov malo nastať medzi Kyjevom a Moskvou prímerie. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Hromov povedal, že zo strany Kyjeva dôjde k úplnému pokoju zbraní až vtedy, keď na území Ukrajiny nebudú nijaké ruské okupačné sily. Zároveň poznamenal, že situácia na fronte sa v týchto dňoch "podstatne nezmenila".

Rusko je podľa neho pripravené na dlhé trvanie vojny a naďalej chce ovládnuť celú Ukrajinu a zabrániť jej v integrácii do euroatlantických štruktúr. "Kremeľ… sa snaží tento konflikt zmeniť na dlhotrvajúcu ozbrojenú konfrontáciu," cituje Hromova agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Moskva nedostala od Kyjeva žiadne návrhy na zastavenie bojov na Ukrajine počas nadchádzajúceho sviatočného obdobia. Kremeľ už v utorok odmietol žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová tiež varovala, že svet by nemal poľaviť ani vzhľadom na isté neúspechy ruských síl, pretože "konečným cieľom Ruskej federácie je ovládnuť celú Ukrajinu".

Hromov ďalej upozornil, že Moskva v Bielorusku uskutočňuje výcvik ďalších posíl a presunula tam svoje vojenské lietadlá. Podľa Hromova to znamená, že nepriateľ sa pripravuje na možnosť uskutočniť odtiaľ vzdušné útoky na územie Ukrajiny. Konštatoval však, že pravdepodobnosť ruského útoku na Ukrajinu z územia Bieloruska "zostáva nízka".

Ukrajinská armáda uviedla, že Moskva sa momentálne zameriava hlavne na východoukrajinské mestá Bachmut a Avdijivka, avšak ruské sily ostreľujú každý deň aj Cherson, kam ukrajinská armáda vstúpila v novembri, a to v snahe posilniť pozície v Záporožskej oblasti na juhovýchode.

"(Rusi) chápu, že ak teraz neposunú front, bude pre nich táto zima katastrofou," povedal šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Podľa Hromova ukrajinské jednotky postúpili v Luhanskej oblasti približne jeden a pol kilometra smerom k mestu Kreminna.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poľský policajný šéf bol hospitalizovaný po výbuchu darčeka z Ukrajiny

V budove policajného riaditeľstva vo Varšave v stredu ráno vybuchol balíček s darčekom, ktorý dostal poľský policajný veliteľ počas nedávnej návštevy na Ukrajine.

Výbuch spôsobil generálovi polície Jaroslawovi Szymczykovi a jednému civilnému zamestnancovi ľahké zranenia, uviedlo vo štvrtok poľské ministerstvo vnútra. Na svojom webe o tom informovala britská spravodajská stanica Sky News.

Szymczyk sa počas návštevy na Ukrajine stretol so šéfmi ukrajinskej polície a štátnych záchranných zložiek a inkriminovaný dar dostal od jedného zo šéfov ukrajinských rezortov, uviedlo poľské ministerstvo vnútra.

Kým policajný veliteľ je od stredy v nemocnici na pozorovaní, zranenia civilného zamestnanca si nemocničné ošetrenie nevyžadovali. Po výbuchu "poľská strana požiadala ukrajinskú o poskytnutie príslušných vysvetlení", uvádza sa vo vyhlásení.

Prípadom sa zaoberá poľská prokuratúra a ďalšie príslušné zložky, napísalo ministerstvo vnútra.
Krátko po výbuchu boli na miesto privolaní aj pyrotechnici, dodala poľská rozhlasová stanica Radio ZET s tým, že v dôsledku výbuchu došlo v jednej z miestnosti k zrúteniu časti stropu. Sky News pripomenula, že Poľsko je spojencom Ukrajiny a od invázie Ruska jej poskytuje rozsiahlu podporu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lagardová: Eurozóna by sa mala pripraviť na ďalšie "výrazné" zvýšenie úrokov

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok len mierne spomalila svoje tempo zvyšovania úrokových sadzieb, podobne ako ďalšie veľké centrálne banky na celom svete. Ich cieľom je zabrzdiť infláciu, ktorá dosahuje najvyššie úrovne za niekoľko desaťročí. Informujú o tom správy agentúr AP, AFP a RTÉ.

ECB urobila malý krok späť, keď zdvihla kľúčové úroky o 50 bázických bodov po ich zvýšení o 75 bodov na predchádzajúcich zadaniach, rovnako ako americká centrálna banka Fed o deň skôr.

Vo vyhlásení však uviedla, že rast spotrebiteľských cien zostáva "príliš vysoký" a predpokladá, že zostane "príliš dlho" nad jej cieľom na úrovni dvoch percent. Upozornila preto, že príde ďalšie zvyšovanie sadzieb, aby sa zmiernil rast nákladov na potraviny a bývanie, ktoré decimuje peňaženky domácností.

Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii skonštatovala, že aj keď sa podarilo dosiahnuť v uplynulých mesiacoch pokrok, predstavitelia banky majú pred sebou ešte "dlhú hru".

Eurozóna by sa preto mala pripraviť na ďalšie "výrazné zvýšenie úrokových sadzieb stabilným tempom", aby vysoká inflácia klesla. "Výrazný rast stabilným tempom znamená, že by sme mali očakávať zvyšovanie úrokových sadzieb tempom 50 bázických bodov po istý čas," povedala Lagardová novinárom.

Miera inflácie v 19 krajinách, ktoré používajú euro, klesla v novembri na desať percent z rekordných 10,6 percenta v októbri. Bol to jej prvý pokles od júna 2021. Predstavitelia ECB ale tvrdia, že je ešte skoro povedať, že inflácia už má za sebou vrchol, keďže Európe hrozí recesia.

Zvýšenie kľúčových úrokov ECB o 50 bázických bodov je stále väčšie ako v minulosti, pred pandémiou ochorenia COVID-19 a energetickou krízou.

Ekonomické vyhliadky v eurozóne v najbližšom období smerujú nadol, pričom vojna na Ukrajine predstavuje "významné" riziko, povedala ďalej Lagardová. "Riziká pre výhľad hospodárskeho rastu sú negatívne, najmä v krátkodobom horizonte," vyhlásila.

Vojna proti Ukrajine zostáva významným rizikovým faktorom poklesu ekonomiky. A zároveň inflačné riziká sú stále vychýlené smerom nahor, poznamenala šéfka ECB, pričom ako dôvod uviedla možnosť vyššieho, než očakávaného rastu miezd a vládnych podporných opatrení. ECB momentálne očakáva, že akákoľvek recesia v euroregióne bude "relatívne krátkodobá a plytká".

Banka najnovšie predpovedá infláciu v menovom bloku v tomto roku na úrovni 8,4 percenta, v roku 2023 jej pokles na 6,3 percenta, v roku 2024 na 3,4 percenta a v roku 2025 na 2,3 percenta. V septembri pritom ešte predpovedala spomalenie inflácie v budúcom roku na 5,5 percenta.

Pokiaľ ide o hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny, ECB odhaduje, že sa zníži v súčasnom, 4. štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom 1. štvrťroku 2023 v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.

Celkovo centrálna banka teraz počíta s rastom ekonomiky euroregiónu o 3,4 percenta za celý rok 2022, o 0,5 percenta v roku 2023, o 1,9 percenta v roku 2024 a o 1,8 percenta v roku 2025.

V septembri banka predpovedala rast HDP na budúci rok o 0,9 percenta, zatiaľ čo prognózu pre roky 2024 a 2025 nezmenila.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanec Borguľa zahlasuje za pád vlády. Mikulca toľkými zlyhaniami, žiaľ, podporovať nemôžem, tvrdí

Stanovisko poslanca Martina Borguľu ostáva nemenné, plánuje zahlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Uviedol to novinárom vo štvrtok v Národnej rade (NR) SR.

Borguľa naďalej trvá na odchode ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). "Ministra s toľkými zlyhaniami profesionálnymi, osobnými, žiaľ, podporovať nemôžem," poznamenal. Ak by koalícia predložila návrh na posunutie hlasovania, Borguľa bude reagovať operatívne.

Parlament bude o vyslovení nedôvere vláde hlasovať o 17.00.

(tasr)

Minúta  |  

SaS neprijíma ponuku Matoviča, chce koniec vlády

Strana SaS neprijíma ponuku ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) na jeho demisiu.

Žiadal za to od SaS stiahnutie podpisov pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde a podporu štátnemu rozpočtu. SaS tvrdí, že odmieta hrať akékoľvek hry a koniec vlády je nevyhnutnosťou. "Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná," uviedol šéf SaS Richard Sulík. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.

"Je zjavné, že opäť raz boli podmienky dané tak, aby boli pre nás neprijateľné. Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná. Dosť bolo chaosu.

Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou," uviedol v stanovisku šéf SaS Richard Sulík.

SaS hovorí o polročnom chaose a neprijateľnom štýle vládnutia. "Táto vláda si nezaslúži našu dôveru. Dokazuje to aj dnešná tlačová beseda OĽaNO. Väčšina občanov nedôveruje vláde Eduarda Hegera. Viacerými svojimi rozhodnutiami stratila protikorupčný rozmer. Náš návrh vyčítal vláde aj nezodpovedný rozpočet, ktorý ohrozuje milióny eur z plánu obnovy," dodal šéf SaS.

O 17.00 sa má hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde.

(tasr)

Minúta  |  

Kauza Katargate: Kailisovú vyšetruje aténska finančná prokuratúra. EP: Treba si posvietiť na vedľajšie príjmy europoslancov

Európski zákonodarcovia vo štvrtok vyjadrili obavy z možných konfliktov záujmov spôsobených "vedľajšími prácami" členov EP. Najmä ak niektorí europoslanci pôsobia aj ako manažéri, sú v predstavenstve alebo v poradných zboroch firiem alebo fungujú ako konzultanti bánk, nadnárodných spoločností či verejne obchodovateľných spoločností.

Bezprostredným podnetom iniciatívy bola prebiehajúca kauza Katargate, v rámci ktorej sú vyšetrovaní viacerí súčasní a bývalí europoslanci a zamestnanci europarlamentu.

Parlament preto podporuje systém podávania majetkových priznaní na začiatku a na konci každého mandátu. Majetkové priznania by mali byť prístupné iba príslušným orgánom a kontrolovali by sa iba v prípade podložených tvrdení o korupcii.

Poslanci sa zaväzujú zabezpečiť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o ich vedľajšie príjmy, a zakázať akékoľvek externé financovanie zamestnancov poslancov EP a politických skupín.

Europarlament sa na úrovni EÚ bude snažiť zaviesť zákaz darov z tretích krajín poslancom EP a politickým stranám. Zároveň vyzval Európsku komisiu, aby na tento účel pripravila legislatívny návrh.

EP chce, aby bol register transparentnosti EÚ povinný a jeho pôsobnosť by sa mala rozšíriť aj na predstaviteľov tretích krajín a na bývalých europoslancov.

Poslanci by chceli zriadiť aj vyšetrovací výbor, ktorý by sa na základe vyšetrovania a súdnych procesov zaoberal prípadmi korupcie a podobných aktivít tretích krajín.

Poslanci sa zamerali aj na parlamentné skupiny priateľstva, ktoré by mali byť riadne regulované a monitorované, ak majú naďalej existovať. Kvestori EP by mali zaviesť do praxe už existujúce pravidlá a vytvoriť prístupný register kontaktov.

Parlament zároveň vyzval eurokomisiu, aby predložila návrh na zriadenie nezávislého etického orgánu, ktorý EP navrhol už v septembri 2021.

V neposlednom rade EP vyzdvihol protikorupčnú úlohu Európskej prokuratúry (EPPO), Europolu, agentúry Eurojust a Úradu EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) a vyzval na posilnenie kapacít a spolupráce EPPO a OLAF a na zavedenie spoločných protikorupčných pravidiel pre členov a zamestnancov všetkých orgánov EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.