Preskočiť na obsah
  |  

Bosne a Hercegovine udelili štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie

Bosna a Hercegovina sa vo štvrtok oficiálne stala kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa EÚ a viacerých ďalších európskych diplomatov. Udelenie štatútu kandidátskej krajiny podliehalo vykonaniu reforiem týkajúcich sa právneho štátu, demokracie a verejnej správy v tomto balkánskom štáte, uvádza DPA.

Bosna sa jeho získaním priblížila k členstvu v EÚ. Došlo k tomu v čase snáh eurobloku o rozšírenie na západnom Balkáne, kde o vplyv súperí s Ruskom a Čínou. Udelenie štatútu kandidátskej krajiny, ktoré je prvým krokom na zložitej ceste k členstvu v eurobloku, si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín Únie.

(tasr, min)

  |  

Neschopná vláda padla, je to najkrajší darček ľuďom pod stromček, vyhlásil Pellegrini

Zlá a neschopná vláda padla. Je to najkrajší darček slovenským ľuďom pod vianočný darček. Uviedol to na sociálnej sieti nezaradený poslanec Národnej rady SR Peter Pellegrini.

Národná rada SR vyslovila vo štvrtok nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO). Za vyslovenie hlasovalo 78 poslancov.

(tasr, min)

  |  

Parlament vyslovil nedôveru Hegerovej vláde

Národná rada (NR) SR vo štvrtok vyslovila nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽANO).

Správu budeme aktualizovať. Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov, proti boli 20, zdržali sa dvaja a dvaja nehlasovali. Ešte pred hlasovaním opustili sálu poslanci OĽANO.

Ešte počas štvrtka ponúkol minister financií Igor Matovič (OĽANO) svoju demisiu, pokiaľ SaS stiahne podpisy spod návrhu na vyslovenie nedôvery a podporí rozpočet. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Pod zvolanie mimoriadnej schôdze sa podpísali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.

Líder SaS Richard Sulík v pléne počas diskusie uviedol, že si vie po páde vlády predstaviť jej riadnu a zmysluplnú rekonštrukciu. V takom prípade by SaS kabinet podporila, no nebola by jeho súčasťou. Hovoril aj o možnosti predčasných volieb či úradníckej vlády.

V pléne vystúpili aj viacerí členovia vlády a premiér. Návrh SaS odmietali. Liberálov vyzvali, aby urobili krok späť. Argumentovali zachovaním demokratickej vlády a upozorňovali na riziká návratu Smeru-SD a Hlasu-SD.

(tasr, min)

  |  

Ukrajina vylúčila prímerie počas vianočných sviatkov

Zástupca náčelníka ukrajinského generálneho štábu Olexij Hromov na štvrtkovej tlačovej konferencii vylúčil, že by v období nového roku a pravoslávnych vianočných sviatkov malo nastať medzi Kyjevom a Moskvou prímerie. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Hromov povedal, že zo strany Kyjeva dôjde k úplnému pokoju zbraní až vtedy, keď na území Ukrajiny nebudú nijaké ruské okupačné sily. Zároveň poznamenal, že situácia na fronte sa v týchto dňoch "podstatne nezmenila".

Rusko je podľa neho pripravené na dlhé trvanie vojny a naďalej chce ovládnuť celú Ukrajinu a zabrániť jej v integrácii do euroatlantických štruktúr. "Kremeľ… sa snaží tento konflikt zmeniť na dlhotrvajúcu ozbrojenú konfrontáciu," cituje Hromova agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Moskva nedostala od Kyjeva žiadne návrhy na zastavenie bojov na Ukrajine počas nadchádzajúceho sviatočného obdobia. Kremeľ už v utorok odmietol žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová tiež varovala, že svet by nemal poľaviť ani vzhľadom na isté neúspechy ruských síl, pretože "konečným cieľom Ruskej federácie je ovládnuť celú Ukrajinu".

Hromov ďalej upozornil, že Moskva v Bielorusku uskutočňuje výcvik ďalších posíl a presunula tam svoje vojenské lietadlá. Podľa Hromova to znamená, že nepriateľ sa pripravuje na možnosť uskutočniť odtiaľ vzdušné útoky na územie Ukrajiny. Konštatoval však, že pravdepodobnosť ruského útoku na Ukrajinu z územia Bieloruska "zostáva nízka".

Ukrajinská armáda uviedla, že Moskva sa momentálne zameriava hlavne na východoukrajinské mestá Bachmut a Avdijivka, avšak ruské sily ostreľujú každý deň aj Cherson, kam ukrajinská armáda vstúpila v novembri, a to v snahe posilniť pozície v Záporožskej oblasti na juhovýchode.

"(Rusi) chápu, že ak teraz neposunú front, bude pre nich táto zima katastrofou," povedal šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Podľa Hromova ukrajinské jednotky postúpili v Luhanskej oblasti približne jeden a pol kilometra smerom k mestu Kreminna.

(tasr, min)

  |  

Poľský policajný šéf bol hospitalizovaný po výbuchu darčeka z Ukrajiny

V budove policajného riaditeľstva vo Varšave v stredu ráno vybuchol balíček s darčekom, ktorý dostal poľský policajný veliteľ počas nedávnej návštevy na Ukrajine.

Výbuch spôsobil generálovi polície Jaroslawovi Szymczykovi a jednému civilnému zamestnancovi ľahké zranenia, uviedlo vo štvrtok poľské ministerstvo vnútra. Na svojom webe o tom informovala britská spravodajská stanica Sky News.

Szymczyk sa počas návštevy na Ukrajine stretol so šéfmi ukrajinskej polície a štátnych záchranných zložiek a inkriminovaný dar dostal od jedného zo šéfov ukrajinských rezortov, uviedlo poľské ministerstvo vnútra.

Kým policajný veliteľ je od stredy v nemocnici na pozorovaní, zranenia civilného zamestnanca si nemocničné ošetrenie nevyžadovali. Po výbuchu "poľská strana požiadala ukrajinskú o poskytnutie príslušných vysvetlení", uvádza sa vo vyhlásení.

Prípadom sa zaoberá poľská prokuratúra a ďalšie príslušné zložky, napísalo ministerstvo vnútra.
Krátko po výbuchu boli na miesto privolaní aj pyrotechnici, dodala poľská rozhlasová stanica Radio ZET s tým, že v dôsledku výbuchu došlo v jednej z miestnosti k zrúteniu časti stropu. Sky News pripomenula, že Poľsko je spojencom Ukrajiny a od invázie Ruska jej poskytuje rozsiahlu podporu.

(tasr, min)

  |  

Lagardová: Eurozóna by sa mala pripraviť na ďalšie "výrazné" zvýšenie úrokov

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok len mierne spomalila svoje tempo zvyšovania úrokových sadzieb, podobne ako ďalšie veľké centrálne banky na celom svete. Ich cieľom je zabrzdiť infláciu, ktorá dosahuje najvyššie úrovne za niekoľko desaťročí. Informujú o tom správy agentúr AP, AFP a RTÉ.

ECB urobila malý krok späť, keď zdvihla kľúčové úroky o 50 bázických bodov po ich zvýšení o 75 bodov na predchádzajúcich zadaniach, rovnako ako americká centrálna banka Fed o deň skôr.

Vo vyhlásení však uviedla, že rast spotrebiteľských cien zostáva "príliš vysoký" a predpokladá, že zostane "príliš dlho" nad jej cieľom na úrovni dvoch percent. Upozornila preto, že príde ďalšie zvyšovanie sadzieb, aby sa zmiernil rast nákladov na potraviny a bývanie, ktoré decimuje peňaženky domácností.

Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii skonštatovala, že aj keď sa podarilo dosiahnuť v uplynulých mesiacoch pokrok, predstavitelia banky majú pred sebou ešte "dlhú hru".

Eurozóna by sa preto mala pripraviť na ďalšie "výrazné zvýšenie úrokových sadzieb stabilným tempom", aby vysoká inflácia klesla. "Výrazný rast stabilným tempom znamená, že by sme mali očakávať zvyšovanie úrokových sadzieb tempom 50 bázických bodov po istý čas," povedala Lagardová novinárom.

Miera inflácie v 19 krajinách, ktoré používajú euro, klesla v novembri na desať percent z rekordných 10,6 percenta v októbri. Bol to jej prvý pokles od júna 2021. Predstavitelia ECB ale tvrdia, že je ešte skoro povedať, že inflácia už má za sebou vrchol, keďže Európe hrozí recesia.

Zvýšenie kľúčových úrokov ECB o 50 bázických bodov je stále väčšie ako v minulosti, pred pandémiou ochorenia COVID-19 a energetickou krízou.

Ekonomické vyhliadky v eurozóne v najbližšom období smerujú nadol, pričom vojna na Ukrajine predstavuje "významné" riziko, povedala ďalej Lagardová. "Riziká pre výhľad hospodárskeho rastu sú negatívne, najmä v krátkodobom horizonte," vyhlásila.

Vojna proti Ukrajine zostáva významným rizikovým faktorom poklesu ekonomiky. A zároveň inflačné riziká sú stále vychýlené smerom nahor, poznamenala šéfka ECB, pričom ako dôvod uviedla možnosť vyššieho, než očakávaného rastu miezd a vládnych podporných opatrení. ECB momentálne očakáva, že akákoľvek recesia v euroregióne bude "relatívne krátkodobá a plytká".

Banka najnovšie predpovedá infláciu v menovom bloku v tomto roku na úrovni 8,4 percenta, v roku 2023 jej pokles na 6,3 percenta, v roku 2024 na 3,4 percenta a v roku 2025 na 2,3 percenta. V septembri pritom ešte predpovedala spomalenie inflácie v budúcom roku na 5,5 percenta.

Pokiaľ ide o hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny, ECB odhaduje, že sa zníži v súčasnom, 4. štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom 1. štvrťroku 2023 v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.

Celkovo centrálna banka teraz počíta s rastom ekonomiky euroregiónu o 3,4 percenta za celý rok 2022, o 0,5 percenta v roku 2023, o 1,9 percenta v roku 2024 a o 1,8 percenta v roku 2025.

V septembri banka predpovedala rast HDP na budúci rok o 0,9 percenta, zatiaľ čo prognózu pre roky 2024 a 2025 nezmenila.

(tasr)