Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko v roku 2023 zdvojnásobí počet testov medzikontinentálnych rakiet

Rusko v roku 2023 zdvojnásobí počet testov svojich medzikontinentálnych balistických rakiet. Moskva ich budúci rok vykoná celkovo osem, oznámil v piatok generálplukovník Sergej Karakajev, veliteľ ruských Raketových vojsk strategického určenia (RVSN).

Karakajev v rozhovore pre armádny denník Krasnaja zvezda povedal, že budúcoročné testy medzikontinentálnych rakiet sa uskutočnia v raketových silách neďaleko mesta Murmansk na severozápade Ruska a pri meste Volgograd na juhozápade krajiny. Veliteľ RVSN tiež uviedol, že tento rok podnikla Moskva štyri skúšky medzikontinentálnych rakiet.

Na základe Novej dohody START, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2011, môžu mať Rusko a Spojené štáty vo svojom arzenáli zbraní najviac 700 medzikontinentálnych balistických rakiet, vysvetľuje Reuters.

Karakajev v rozhovore hovoril najmä o superťažkej medzikontinentálnej balistickej rakete novej generácie typu Sarmat. Rusko túto strelu testovalo v apríli v kozmodróme Pleseck v Archangeľskej oblasti asi 800 kilometrov severne od Moskvy. Raketa pritom úspešne doniesla cvičné hlavice až na polostrov Kamčatka na ruskom Ďalekom východe.

Ruský prezident Vladimir Putin po aprílovom úspešnom teste tejto medzikontinentálnej rakety povedal, že Sarmat patrí do generácie "neporaziteľných" zbraní spolu s hypersonickými strelami Kinžal a Avangard.

(tasr)

Minúta  |  

USA rozšíria kapacity na výcvik ukrajinských vojakov

Spojené štáty rozšíria svoju pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov so zameraním na rozsiahlejšie manévre, ako aj na inštruktáž ku konkrétnym zbraňovým systémom. Vo štvrtok to oznámilo americké ministerstvo obrany.

"Tento program... poskytne výcvik približne 500 ukrajinským vojakom mesačne," uviedol hovorca Pentagónu, brigádny generál Pat Ryder. Dodal, že výcvik v rámci tohto programu začne v januári v Nemecku.

Ozbrojené sily USA poskytovali ukrajinskej armáde pomoc s výcvikom vojakov pred začiatkom ruskej invázie aj priamo na Ukrajine. Americké jednotky sa však stiahli z ukrajinského územia po tom, ako Moskva 24. februára zaútočila na Ukrajinu, pripomína AFP.

Americkým výcvikom prešlo už približne 3100 ukrajinských vojakov, pričom ostatné krajiny ich vycvičili zhruba 12.000, povedal Ryder. Podľa jeho slov je takýto výcvik nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby mala Ukrajina kvalifikované sily potrebné na lepšiu obranu ukrajinského územia.

(tasr)

Minúta  |  

Fiala na summite EÚ zastupoval Hegera, na rokovania dostal presný mandát

Slovensko bolo na decembrovom "dvojsummite" v stredu a vo štvrtok v Bruseli zastúpené českým premiérom Petrom Fialom, ktorý pre spravodajcu TASR povedal, že od slovenskej vlády dostal na jednotlivé rokovania presný mandát.

Fiala v stredu na summite EÚ – ASEAN zastupoval nielen slovenského premiéra Eduarda Hegera, ale aj taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Vo štvrtok, na tradičnom zasadnutí Európskej rady, mal opätovne mandát zatupovať svojho slovenského kolegu, ktorý doma čelil odvolávaniu vlády.

"Mal som tú česť zastupovať Slovensko. Samozrejme uprostred rokovaní som prijal správu, že bola vyslovená nedôvera slovenskej vláde. Prajem aj touto cestou premiérovi Hegerovi všetko dobré v nasledujúcich dňoch a dobré politické rozhodnutia. Slovensku želám, aby sa tá politická situáciu rýchlo stabilizovala. Je to v záujme Slovenska a aj ďalších krajín," uviedol Fiala.

Dodal, že sa teší na ďalšiu úzku spoluprácu Českej republiky a Slovenska.

"Mali sme vo všetkých veciach zhodu. Niekde Slovensko kládlo ešte silnejší dôraz na niektoré veci a tam, kde to bolo potrebné, som počas summitu stanovisko Slovenska tlmočil," vysvetlil Fiala.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v decembri vyhral Hlas, za ním nasledujú Smer a PS

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali začiatkom decembra, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,2 percenta. Nasleduje Smer-SD so 16,1 percenta a Progresívne Slovensko s 11,8 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre TV Joj.

SaS by skončila štvrtá so ziskom 9,9 percenta. Nasleduje OĽANO s ôsmimi percentami, Sme rodina so 7,7 percenta a Republika so 6,6 percenta.

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH so ziskom 5,5 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom štyroch percent, Aliancia by získala 3,1 percenta, Za ľudí 1,7 percenta, ĽSNS 1,6 percenta a Maďarské fórum 1,3 percenta.

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Dobrá voľba a Umiernení (0,9 percenta), Národná koalícia (0,8 percenta) a ostatné strany (0,8 percenta). Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 35 mandátov, Smer-SD 28 a Progresívne Slovensko 21. SaS by mala 17 kresiel, OĽANO 14, Sme rodina 13. S 12 poslancami by bola v parlamente Republika, desať by ich malo KDH.

Rozhodnutých, koho by volilo, je viac ako 63,5 percenta opýtaných v prieskume, 17 percent nevie, koho by volili. Voliť by nešlo 16,1 percenta, nechcelo odpovedať 3,4 percenta opýtaných.

Prieskum sa realizoval na vzorke 1000 respondentov v termíne od 6. do 12. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Zvažovali sme i stiahnutie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. O kupovaní poslancov bolo veľa šumov a klebiet

Strana SaS bola naklonená odkladu hlasovania a možno i stiahnutiu návrhu na vysloveniu nedôvery vláde, tento scenár však zhatil postoj ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) pri podávaní demisie a jeho finálne rozhodnutie tak neurobiť. V diskusnej televíznej relácii TV Joj Na hrane to uviedol líder SaS Richard Sulík.

"Dohodli sme sa s predsedom poslaneckého klubu OĽANO Michalom Šipošom na dvojhodinovom odložení hlasovania, aby sme si ešte vyjasnili stanoviská," skonštatoval Sulík o situácii v parlamente pri avizovanom podaní demisie Matoviča. To, že sa napokon hlasovalo, pripisuje Sulík práve Matovičovej reakcii vziať svoju demisiu späť. "Symbolizuje to ten chaos, ktorý tu bol v predchádzajúcom období pri riadení krajiny," dodal.

Sulík nemá dôkazy o kupovaní hlasov poslancov, ktorí by podporili pád vlády. Priznal ale, že v parlamente bolo "strašne veľa šumov a klebiet". Ak sú reálne podozrenia, vyzýva políciu, aby to dôsledne preverila.

Nebojí sa, že podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a štvrtkové hlasovanie zaň bude liberálov diskreditovať a poškodí im v najbližších voľbách. Zopakoval, že SaS nie je za predčasné voľby, ale preferuje buď rekonštrukciu vlády, alebo kabinet zložený z odborníkov. Nemyslí si, že by tieto možnosti boli "mimo hry". Upozorňuje, že na dohodu o predčasných voľbách je potrebné nájsť 90 hlasov.

(tasr)

Minúta  |  

Predčasné voľby by sa mali konať najneskôr v júni, myslí si Kollár. Preferuje však máj

Predčasné parlamentné voľby by sa mali konať najneskôr v júni, ešte lepší termín by bol v máji.

Po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou to vyhlásil predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina).

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.