Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulík bol dohodnutý so Šipošom, že hlasovanie posunú o dve hodiny, aby Matovič podal demisiu

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík bol dohodnutý so šéfom poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Michalom Šipošom, že hlasovanie posunú o ďalšie dve hodiny, aby minister financií Igor Matovič (OĽaNO) stihol podať demisiu. Klub SaS bol pripravený podržať vládu. Sulík to po páde vlády povedal v relácii TV JOJ Na hrane.

„My sme jednoducho potrebovali získať čas, preto som sa dohodol s Michalom Šipošom, že hlasovanie bude o dve hodiny odsunuté. Boli sme pripravení návrh buď stiahnuť, alebo zaň nehlasovať, skrátka, aby vláda nepadla,“ povedal Sulík a dodal, že za výsledok si môže Matovič sám.

V rámci spomínaných dvoch hodín plánoval šéf liberálov rokovať s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a dohodnúť sa s ním na ďalších krokoch, napríklad vyriešiť aj otázku rozpočtu. „Igor Matovič tam mal tú demisiu podať a mohlo sa to vyvinúť celkom inak,“ skonštatoval šéf SaS.

Sulík poukázal na to, že na vyslovenie nedôvery vláde bolo potrebných 76 hlasov a nakoniec za pád vlády hlasovalo 78 poslancov, z toho traja koaliční. „Keby ich vlastní koaliční poslanci nehlasovali za, tak vláda nepadne, lebo opozícia na to nemala dosť hlasov,“ upozornil.

O kupovaní hlasov poslancov nemá podľa jeho slov žiadne relevantné informácie, len klebety, ktoré sa šíria po Národnej rade SR. Sulík zopakoval stanovisko SaS, že návrh štátneho rozpočtu v predloženej podobe nepodporia. Dodal, že rozpočet sa dá schváliť kedykoľvek v novom roku.

Šéf liberálov nevidí dôvod na podporu predčasných volieb. Cieľom SaS bolo, aby minister financií odišiel zo svojej funkcie, no nechce návrat Fica, pričom predčasné voľby by znamenali práve jeho návrat k moci. „Budeme podporovať iné možnosti, ako je úradnícka vláda, rekonštrukcia tejto vlády alebo nejakú inú možnosť,“ povedal Sulík.

(sita)

Minúta  |  

Putin v pondelok navštívi Bielorusko, aby rokoval s Lukašenkom

Ruský prezident Vladimir Putin navštívi v pondelok Bielorusko, aby tam rokoval so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Lukašenkova kancelária v piatok potvrdila, že prezidenti budú rokovať počas Putinovej pracovnej návštevy v Paláci nezávislosti v bieloruskom hlavnom meste Minsk. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že prezidenti budú rokovať sami dvaja a neskôr v rámci širších rozhovorov aj so svojimi ministrami v súvislosti s "bielorusko-ruskou integráciou".

Moskva a Minsk sa zaviazali k viacerým spoločným programom prehlbujúcim ich ekonomickú a obrannú spoluprácu. Podľa Minska sa budú prezidenti na nadchádzajúcom stretnutí "prioritne venovať bezpečnostným záležitostiam a vymenia si názory o situácii v regióne a vo svete".

Putin navštívi Bielorusko po takmer desiatich mesiacoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú ruská armádu spustila z viacerých smerov a aj z bieloruského územia, analyzuje AFP. Lukašenkova kancelária však vo vyhlásení neuvádza, že by sa prezidenti chystali v pondelok o Ukrajine rokovať.

Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, už viackrát uviedol, že neplánuje na Ukrajinu poslať bieloruských vojakov. Putin naposledy navštívil Bielorusko v lete 2019.

(tasr)

Minúta  |  

Twitter pozastavil účty novinárov, ktorí písali o novom majiteľovi Elonovi Muskovi

Twitter vo štvrtok pozastavil účty novinárov, ktorí sa venovali dianiu v sociálnej a mikroblogovacej sieti a jej novému majiteľovi Elonovi Muskovi. Sú medzi nimi reportéri pracujúci pre The New York Times, Washington Post, CNN, Voice of America a ďalšie médiá.

Spoločnosť novinárom nevysvetlila, prečo ich účty zablokovala a ich profily a staršie tweety zmizli.

Samotný Musk však vo štvrtok v noci novinárov na Twitteri obvinil, že zverejňujú súkromné informácie o jeho pohybe, čo opísal ako „v podstate súradnice pre atentát“. Pre toto tvrdenie neposkytol žiadne dôkazy.

Náhle pozastavenie účtov novinárov nasleduje po Muskovom rozhodnutí zo stredy permanentne zrušiť účet, ktorý automaticky sledoval lety jeho súkromného lietadla s použitím verejne dostupných dát. Na základe toho tiež Twitter zmenil pravidlá pre všetkých používateľov a zakázal zdieľanie aktuálnej polohy inej osoby bez jej súhlasu.

Niektorí z novinárov, ktorých účty vo štvrtok suspendovali, písali o nových pravidlách a Muskovom zdôvodnení ich zavedenia. To zahŕňa aj údajný incident so stalkerom, ktorý vraj v utorok v Los Angeles zasiahol jeho a jeho rodinu.

Musk zdôrazňuje, že pravidlá o zákaze zverejňovania polohy ostatných sa týkajú aj novinárov, pričom tvrdí, že mu nerobí problém, ak ho kritizujú. Viacerí z dotknutých reportérov však tvrdia, že Muskovu polohu nezverejnili a žiadne pravidlá neporušili. Ich účty pritom zrušili bez varovania alebo vysvetlenia.

CNN v oficiálnom vyhlásení uviedlo, že „impulzívne a neopodstatnené pozastavenie účtov viacerých reportérov, vrátane Donieho O'Sullivana zo CNN, je znepokojujúce, no nie prekvapivé“.

Matt Binder z technologického portálu Mashable opísal, že jeho účet vo štvrtok zablokovali po tom, ako zdieľal screenshot, ktorý pred svojím suspendovaním zverejnil aj O'Sullivan. Ten pochádzal zo stanoviska losangeleskej polície, ktoré vo štvrtok dostali viaceré médiá, vrátane agentúry The Associated Press, o tom, že je v kontakte s Muskovými zástupcami v súvislosti s údajným incidentom so stalkerom, no zatiaľ nebolo podané trestné oznámenie.

„Nezverejnil som žiadne dáta o polohe, ako uvádzajú nové podmienky Twitteru. Ani som nezdieľal žiadne odkazy na ElonJet alebo ďalšie účty sledujúce polohu,“ vyjadril sa Binder v e-maili s tým, že kritizoval Muska, ale nikdy neporušil žiadne platné pravidlá Twitteru.

(sita)

Minúta  |  

Macron: Na Putina budem naďalej naliehať, aby prestal ostreľovať civilistov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že bude naďalej naliehať na svojho ruského náprotivka Vladimira Putina, aby na Ukrajine zastavil ostreľovanie civilistov ťažkými zbraňami a dokončil bezpečnostný plán pre Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES). Informuje o tom agentúra AFP.

Macron po samite EÚ v Bruseli povedal, že má v úmysle diskutovať s Putinom o delostreleckom ostreľovaní a náletoch bezpilotných lietadiel na Ukrajine, pretože tieto útoky "cielia na civilnú infraštruktúru a na samotných civilistov". Dodal, že niektoré z týchto útokov sú vojnovými zločinmi.

Najvyšší francúzsky predstaviteľ tiež dúfa, že mocnosti ako Čína a India i ďalšie štáty budú v tejto veci tiež na Rusko naliehať.

Macron je zapojený aj do rokovaní vedených Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) o bezpečnosti piatich ukrajinských jadrových elektrárni vrátane ZAES, ktorú okupuje ruská armáda. Podľa francúzskeho prezidenta je cieľom týchto rokovaní odstrániť zbrane a vojakov z jadrových elektrární.

ZAES pri meste Enerhodar na juhu Ukrajiny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské invázne vojská, avšak stále v nej pracujú ukrajinskí zamestnanci. Prítomní sú v nej aj medzinárodní experti MAAE. Elektráreň ZAES bola v uplynulom období opakovane vystavená ostreľovaniu, z ktorého sa Kyjev a Moskva navzájom obviňujú.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko v roku 2023 zdvojnásobí počet testov medzikontinentálnych rakiet

Rusko v roku 2023 zdvojnásobí počet testov svojich medzikontinentálnych balistických rakiet. Moskva ich budúci rok vykoná celkovo osem, oznámil v piatok generálplukovník Sergej Karakajev, veliteľ ruských Raketových vojsk strategického určenia (RVSN).

Karakajev v rozhovore pre armádny denník Krasnaja zvezda povedal, že budúcoročné testy medzikontinentálnych rakiet sa uskutočnia v raketových silách neďaleko mesta Murmansk na severozápade Ruska a pri meste Volgograd na juhozápade krajiny. Veliteľ RVSN tiež uviedol, že tento rok podnikla Moskva štyri skúšky medzikontinentálnych rakiet.

Na základe Novej dohody START, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2011, môžu mať Rusko a Spojené štáty vo svojom arzenáli zbraní najviac 700 medzikontinentálnych balistických rakiet, vysvetľuje Reuters.

Karakajev v rozhovore hovoril najmä o superťažkej medzikontinentálnej balistickej rakete novej generácie typu Sarmat. Rusko túto strelu testovalo v apríli v kozmodróme Pleseck v Archangeľskej oblasti asi 800 kilometrov severne od Moskvy. Raketa pritom úspešne doniesla cvičné hlavice až na polostrov Kamčatka na ruskom Ďalekom východe.

Ruský prezident Vladimir Putin po aprílovom úspešnom teste tejto medzikontinentálnej rakety povedal, že Sarmat patrí do generácie "neporaziteľných" zbraní spolu s hypersonickými strelami Kinžal a Avangard.

(tasr)

Minúta  |  

USA rozšíria kapacity na výcvik ukrajinských vojakov

Spojené štáty rozšíria svoju pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov so zameraním na rozsiahlejšie manévre, ako aj na inštruktáž ku konkrétnym zbraňovým systémom. Vo štvrtok to oznámilo americké ministerstvo obrany.

"Tento program... poskytne výcvik približne 500 ukrajinským vojakom mesačne," uviedol hovorca Pentagónu, brigádny generál Pat Ryder. Dodal, že výcvik v rámci tohto programu začne v januári v Nemecku.

Ozbrojené sily USA poskytovali ukrajinskej armáde pomoc s výcvikom vojakov pred začiatkom ruskej invázie aj priamo na Ukrajine. Americké jednotky sa však stiahli z ukrajinského územia po tom, ako Moskva 24. februára zaútočila na Ukrajinu, pripomína AFP.

Americkým výcvikom prešlo už približne 3100 ukrajinských vojakov, pričom ostatné krajiny ich vycvičili zhruba 12.000, povedal Ryder. Podľa jeho slov je takýto výcvik nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby mala Ukrajina kvalifikované sily potrebné na lepšiu obranu ukrajinského územia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.