Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecký Baykar uvádza na trh nové bezpilotné lietadlo poháňané prúdovým motorom

Turecká zbrojárska firma Baykar uviedla, že jej prvé bezpilotné bojové lietadlo s prúdovým pohonom v stredu dokončilo svoj prvý let. Táto spoločnosť si naďalej získava popularitu na celom svete. Naposledy tým, že pomáha ukrajinskej armáde v boji proti ruským ozbrojeným silám, informovala tlačová agentúra Reuters.

Baykar zverejnil video, na ktorom je vidno, ako lietadlo Kizilelma (Zlaté jablko) štartuje a neskôr sa vracia na leteckú základňu, ktorá sa nachádza v provincii Čorlu na severozápade Turecka, 85 kilometrov západne od Istanbulu.

Kizilelma zvýši maximálnu rýchlosť a nosnosť už existujúcich bezpilotných lietadiel v Turecku, ktoré zohrali významnú úlohu aj v konfliktoch v Líbyi a severnom Iraku.

Tento nový turecký stroj poháňaný prúdovým motorom má podobné vonkajšie znaky ako stíhačky piatej generácie. Selčuk Bayraktar – technologický riaditeľ spoločnosti Baykar – tvrdí, že Kizilelma okrem bežných misií bezpilotného lietadla bude schopná viesť aj súboje kategórie vzduch-vzduch.

Záujem o nákup tureckých bezpilotných lietadiel s palebnou silou prejavili Malajzia a Indonézia, pričom 20 kusov už bolo dodaných Spojeným arabským emirátom (SAE). Baykar plánuje do dvoch rokov dokončiť výstavbu svojho výrobného závodu na Ukrajine, ktorý je jediným takýmto zariadením mimo územia Turecka.

Turecko po vyradení stíhačiek Lockheed Martin F-35 Lightning II z programu prestavalo svoju lietadlovú loď pre stroje s vertikálnym vzletom, ktorá je stále vo výstavbe, na nosič bezpilotných lietadiel.
Táto lietadlová loď bude slúžiť ako základňa pre Kizilelmy a ďalšie bezpilotné lietadlá, ktoré používa turecká armáda.

Predchádzajúce bezpilotné lietadlo spoločnosti Baykar – Baykar Bayraktar TB2 – sa výrazne prejavilo vo svetových konfliktoch, čím sa spoločnosť Baykar dostala do svetového povedomia a stala sa významným výrobcom a vývozcom.

Medzinárodný dopyt po vrtuľových bezpilotných lietadlách spoločnosti Baykar prudko vzrástol po ich nasadení v Sýrii, na Ukrajine a v Líbyi, kde ich laserom navádzané strely pomohli pred dvoma rokmi odraziť ofenzívu ozbrojených síl podporovaných Spojenými arabskými emirátmi.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko znova útočilo raketami na ukrajinskú infraštruktúru

Vo viacerých častiach Ukrajiny sa v piatok ráno ozvali sirény leteckého poplachu. V Kyjeve i ďalších mestách bolo počuť výbuchy a úrady hlásili zasiahnutie kritickej infraštruktúry a výpadky prúdu. Informujú o tom správy televízie CNN, denníka The Guardian a agentúry AFP.

Do ukrajinského vzdušného priestoru smerovalo približne 60 ruských rakiet, uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Raketové útoky hlásili aj v Kyjevskej, Odeskej, Poltavskej, Žytomyrskej, Charkovskej či Sumskej oblasti.

K poškodeniu kritickej infraštruktúry došlo v Charkove, kde hlásili výpadok elektriny vo východnej časti mesta. Podobné správy prišli z Odesy na pobreží Čierneho mora i Sumskej oblasti na severovýchode.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval o explóziách Desňanskom obvode, kde sa nachádza dôležitá elektráreň. Nie je jasné, či bola zasiahnutá.

V meste Kryvyj Rih v centrálnej časti Ukrajiny dopadla raketa na obytnú budovu. Pod troskami by mohli byť obete, uviedol zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko.

Rusko vykonáva rozsiahle vzdušné útoky na Ukrajinu od októbra. Séria raketových a dronových útokoch spôsobila značné škody na energetickej a civilnej infraštruktúre a výpadky prúdu v čase mrazivej zimy.

(tasr)

Minúta  |  

Medziročná harmonizovaná inflácia dosiahla v novembri 15,1 percenta

Spotrebiteľské ceny v novembri 2022 podľa európskej harmonizovanej metodiky medziročne vzrástli o 15,1 percenta, v októbri 2022 bola táto hodnota 14,5 percenta. Medzimesačná harmonizovaná inflácia dosiahla v novembri jedno percento, zatiaľ čo v novembri minulého roka bola jej hodnota 0,5 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Priemerná ročná miera harmonizovanej inflácie v novembri 2022 (priemer harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien za posledných dvanásť mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich dvanásť mesiacov) dosiahla hodnotu 11,3 percenta. Je to o 8,8 percentuálneho bodu (p. b.) viac, ako bola jej hodnota v novembri minulého roka.

Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch bolo medzimesačné zvýšenie cenovej hladiny najviac ovplyvnené zvýšením cien v odbore potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré zodpovedalo za takmer polovicu celkového medzimesačného rastu cien. Kladný príspevok celého odboru predstavoval + 0,48 p. b. z celkovej medzimesačnej inflácie.

Druhý najvýraznejší vplyv na rast cien v novembri v porovnaní s októbrom mal odbor nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti (+ 0,11 p. b.). Tretí najvyšší príspevok k medzimesačnej inflácii sa zaznamenal v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá (+ 0,10 p. b.).

(tasr)

Minúta  |  

V Berlíne prasklo údajne najväčšie cylindrické akvárium na svete

V polyfunkčnej budove DomAquarée v nemeckom Berlíne prasklo v piatok skoro ráno veľkoobjemové akvárium. Voda z neho zaplavila aj ulice v centre mesta, oznámila hovorkyňa berlínskej polície, informuje správa agentúry DPA.

V hoteli, ktorý sa v budove nachádza, bolo okolo 05.45 počuť veľmi hlasný zvuk. Následne na sa na ulicu zrútili časti fasády budovy DomAquarée.

"Akvárium je poškodené, uniká z neho voda. Situácia v tejto chvíli nie je jasná," uviedla miestna hasičská služba na sociálnej sieti Twitter. Zároveň dodala, že na miesto bolo vyslaných sto hasičov.

DomAquarée sa nachádza na Ulici Karla Liebknechta – hlavnej dopravnej tepne v centre Berlína. Po incidente ju museli uzavrieť. Centrum pre dopravné informácie na Twitteri uviedlo, že na ceste sa nachádza "extrémne veľa vody".

V budove DomAquarée sa nachádza akvárium s morskými živočíchmi a tzv. AquaDom, ktorý praskol. Ide o veľkoobjemové akvárium, v ktorom sa nachádzalo asi 1 500 druhov tropických rýb a bolo populárnou turistickou atrakciou.

Podľa webovej stránky budovy DomAquarée bol AquaDom "najväčším voľne stojacim cylindrickým akváriom na svete". Podľa agentúry DPA obsahovalo až milión litrov slanej vody a v roku 2020 bolo zmodernizované.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík bol dohodnutý so Šipošom, že hlasovanie posunú o dve hodiny, aby Matovič podal demisiu

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík bol dohodnutý so šéfom poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Michalom Šipošom, že hlasovanie posunú o ďalšie dve hodiny, aby minister financií Igor Matovič (OĽaNO) stihol podať demisiu. Klub SaS bol pripravený podržať vládu. Sulík to po páde vlády povedal v relácii TV JOJ Na hrane.

„My sme jednoducho potrebovali získať čas, preto som sa dohodol s Michalom Šipošom, že hlasovanie bude o dve hodiny odsunuté. Boli sme pripravení návrh buď stiahnuť, alebo zaň nehlasovať, skrátka, aby vláda nepadla,“ povedal Sulík a dodal, že za výsledok si môže Matovič sám.

V rámci spomínaných dvoch hodín plánoval šéf liberálov rokovať s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a dohodnúť sa s ním na ďalších krokoch, napríklad vyriešiť aj otázku rozpočtu. „Igor Matovič tam mal tú demisiu podať a mohlo sa to vyvinúť celkom inak,“ skonštatoval šéf SaS.

Sulík poukázal na to, že na vyslovenie nedôvery vláde bolo potrebných 76 hlasov a nakoniec za pád vlády hlasovalo 78 poslancov, z toho traja koaliční. „Keby ich vlastní koaliční poslanci nehlasovali za, tak vláda nepadne, lebo opozícia na to nemala dosť hlasov,“ upozornil.

O kupovaní hlasov poslancov nemá podľa jeho slov žiadne relevantné informácie, len klebety, ktoré sa šíria po Národnej rade SR. Sulík zopakoval stanovisko SaS, že návrh štátneho rozpočtu v predloženej podobe nepodporia. Dodal, že rozpočet sa dá schváliť kedykoľvek v novom roku.

Šéf liberálov nevidí dôvod na podporu predčasných volieb. Cieľom SaS bolo, aby minister financií odišiel zo svojej funkcie, no nechce návrat Fica, pričom predčasné voľby by znamenali práve jeho návrat k moci. „Budeme podporovať iné možnosti, ako je úradnícka vláda, rekonštrukcia tejto vlády alebo nejakú inú možnosť,“ povedal Sulík.

(sita)

Minúta  |  

Putin v pondelok navštívi Bielorusko, aby rokoval s Lukašenkom

Ruský prezident Vladimir Putin navštívi v pondelok Bielorusko, aby tam rokoval so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Lukašenkova kancelária v piatok potvrdila, že prezidenti budú rokovať počas Putinovej pracovnej návštevy v Paláci nezávislosti v bieloruskom hlavnom meste Minsk. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že prezidenti budú rokovať sami dvaja a neskôr v rámci širších rozhovorov aj so svojimi ministrami v súvislosti s "bielorusko-ruskou integráciou".

Moskva a Minsk sa zaviazali k viacerým spoločným programom prehlbujúcim ich ekonomickú a obrannú spoluprácu. Podľa Minska sa budú prezidenti na nadchádzajúcom stretnutí "prioritne venovať bezpečnostným záležitostiam a vymenia si názory o situácii v regióne a vo svete".

Putin navštívi Bielorusko po takmer desiatich mesiacoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú ruská armádu spustila z viacerých smerov a aj z bieloruského územia, analyzuje AFP. Lukašenkova kancelária však vo vyhlásení neuvádza, že by sa prezidenti chystali v pondelok o Ukrajine rokovať.

Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, už viackrát uviedol, že neplánuje na Ukrajinu poslať bieloruských vojakov. Putin naposledy navštívil Bielorusko v lete 2019.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.