Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína v roku 2023 zvýši podporu ekonomiky

Čína v roku 2023 zvýši podporu ekonomiky a sústredí sa na jej stabilizáciu. Peking tiež urýchli korekciu politík, aby zabezpečil splnenie kľúčových ekonomických cieľov, ktoré je ohrozené negatívnymi vplyvmi pandémie, uvádza sa vo vyhlásení po dvojdňovom zasadnutí politických lídrov.

Výsledky dvojdňového zasadnutia za zatvorenými dverami pozorne sledovali investori, keďže očakávali signály, či Peking zvýši opatrenia na podporu ekonomiky.

Druhá najväčšia ekonomika čelí viacerým problémom, ako je prudký nárast prípadov ochorenia COVID-19 po uvoľnení protipandemických reštrikcií či ochladzovanie globálneho dopytu, čo má negatívny vplyv na čínsky export.

"Správy z konferencie o menovej a fiškálnej politike nesignalizujú žiadne masívne stimuly," uviedol hlavný ekonóm firmy Pinpoint Asset Management Č'-wej Čang.

Vo vyhlásení po skončení výročnej Ústrednej ekonomickej pracovnej konferencie, ktoré zverejnila tlačová agentúra Sinchua, sa uvádza, že Čína implementuje proaktívnu fiškálnu politiku a obozretnú menovú politiku. Lídri tiež zdôraznili, že prioritou bude stabilita.

Čínska ekonomika vzrástla v prvých troch kvartáloch 2022 len o 3 percentá a očakáva sa, že približne na tejto úrovni zostane aj celoročná expanzia, čo je výrazne pod cieľom na úrovni 5,5 percenta.

Čína v roku 2023 prijme opatrenia na podporu domáceho dopytu a prioritou bude oživenie spotreby a dosiahnutie hlavných ekonomických cieľov, uvádza sa tiež vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Európsku Cenu Karola Veľkého získali Ukrajinci a Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a obyvatelia Ukrajiny získali v piatok jedno z najprestížnejších európskych ocenení – Cenu Karola Veľkého, ktorá sa udeľuje za úsilie smerujúce k posilneniu jednoty Európy. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Volodymyr Zelenskyj a Ukrajinci dostali Cenu Karola Veľkého preto, že ich pokračujúci boj proti ruskej agresii nie je len bojom za samotnú Ukrajinu, "ale aj za Európu a európske hodnoty," uvádza sa v zdôvodnení výboru, ktorý vyberá laureátov ocenenia.

Ukrajinci a Zelenskyj svojím odhodlaním brániť vlasť podľa členov výboru dokázali, že Ukrajina je plnohodnotnou súčasťou Európy.

Medzinárodnú Cenu Karola Veľkého každoročne od roku 1950 udeľuje západonemecké mesto Aachen. Na zozname laureátov sú mnohé verejne známe osobnosti a politici vrátane priekopníkov európskej integrácie Konrada Adenauera, Roberta Schumana a Jeana Moneta, a tiež Václava Havla, Billa Clintona, Angely Merkelovej, Emmanuela Macrona či pápežov Jána Pavla II. a Františka.

Vlani cenu pomenovanú po franskom kráľovi a rímskom cisárovi Karolovi Veľkom (768 – 814) udelili trom bieloruským opozičným líderkám: Sviatlane Cichanovskej, Maryji Kalesnikavovej a Veranike Capkalovej.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva údajne z Krymu odváža odsúdených obyvateľov do Ruska

Obyvateľov Krymu, ktorí boli stíhaní a odsúdení za trestné činy, údajne prevážajú do trestaneckých kolónií v Rusku. Informuje o tom v piatok stanica Sky News citujúc zo správ ukrajinského mediálneho projektu Graty.

Jeden dôchodca bol údajne odsúdený na dva roky v kolónii v Dagestane za znesvätenie pohrebiska ruského vojaka, uvádza zmienené médium na platforme Telegram. Iný obyvateľ Krymu má stráviť 2,5 roka v nemenovanej ruskej kolónii za distribúciu protivojnových letákov.

Dosiaľ sa podľa portálu Graty vie o prinajmenšom siedmich Krymčanoch, ktorí boli poslaní do kolónií v Rusku. Sky News podotýka, že tieto informácie nedokázala nezávisle overiť.

Ako pokračuje TASR, Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym na základe výsledkov sporného referenda, ktoré sa uskutočnilo 16. marca 2014. Za jeho pripojenie k Rusku hlasovalo 96,77 percenta účastníkov plebiscitu. Ukrajina ani Západ výsledky tohto referenda neuznávajú a Krym považujú naďalej za súčasť Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin svojho času na margo anexie Krymu povedal, že jej zámerom je chrániť etnických Rusov pred "krajne pravicovými extrémistami".

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Šéf polície asi náhodne vystrelil z granátometu, dostal ho na Ukrajine

Šéf poľskej polície Jaroslaw Szymczyk vo svojej kancelárii údajne nedopatrením vystrelil z granátometu, ktorý dostal ako darček počas návštevy Ukrajiny. Informuje o tom agentúra Reuters a britská stanica Sky News s odvolaním sa na poľské médiá, píše TASR.

Predchádzajúce správy hovorili iba o tom, že v budove policajného riaditeľstva vo Varšave v stredu ráno vybuchol balíček s darčekom, ktorý policajný šéf dostal na Ukrajine.

Ak sú tvrdenia o výstrele z granátometu pravdivé, ide o závažné porušenie bezpečnostných predpisov, uvádza Sky News. Dodáva však, že tieto informácie sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

Poľská prokuratúra prípad vyšetruje ako "neúmyselné spôsobenie prudkého uvoľnenia energie, ktoré ohrozilo životy a zdravie ľudí a tiež majetok".

Podľa tohto vyhlásenia sa pri incidente zranili tri osoby vrátane Szymczyka. Podrobnosti o ich zraneniach prokuratúra neuviedla.

Polícia ani prokuratúra sa k prípadu ďalej nevyjadrili.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia predstavila detaily deviateho balíka sankcií EÚ proti Rusku

Európska komisia (EK) v piatok predstavila podrobnosti deviateho balíka sankcií proti Rusku za jeho agresiu voči Ukrajine, na ktorých sa lídri EÚ zhodli vo štvrtok na summite v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.

Najnovší balík dopĺňa úplný zákaz dovozu ruskej ropy prepravovanej po mori do EÚ a globálne zastropovanie cien ropy dohodnuté s partnermi skupiny G7, ktoré sa uplatňujú od 5. decembra.

EÚ doplnila na zoznam ľudí, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, takmer 200 ďalších osôb a subjektov. Sú tam predstavitelia ruských ozbrojených síl, ako aj jednotlivci a podniky pôsobiace vo vojenskom priemysle, poslanci Štátnej dumy a Rady federácie, ministri či predstavitelia okupačnej správy na Ukrajine. Figurujú tam kľúčové osoby stojace za ruskými raketovými útokmi proti civilistom, únosmi ukrajinských detí do Ruska a rozkrádaním ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov.

Nové vývozné obmedzenia sa budú týkať citlivých technológií dvojakého použitia a pokročilých technológií, ktoré môžu posilniť vojenské kapacity Ruska. Patria k nim bezpilotné lietadlá, maskovací výstroj, prostriedky na potláčanie nepokojov a elektronické komponenty využívané ruskou armádou na bojisku.

Vývozné obmedzenia sa rozširujú na 168 ďalších ruských subjektov prepojených s ruským vojensko-priemyselným komplexom v snahe znemožniť mu prístup k položkám s dvojakým použitím a vyspelými technológiami. Sankcie sa tak celkovo dotknú 410 subjektov.

Priamy vývoz bezpilotných strojov z EÚ do Ruska a vývoz do tretích krajín, ako napríklad Iránu, v prípade ktorých existuje podozrenie, že sa budú používať v Rusku, je už teraz obmedzený.

Nové zákazy vývozu postihnú aj ďalší priemyselný tovar a technológie, ako sú hračkárske či voľnočasové drony, zložité generátory, prenosné počítače a počítačové komponenty, tlačené obvody, rádionavigačné systémy, rádiové prístroje na diaľkové ovládanie, letecké motory a časti motorov, kamery a šošovky.

Rozšírila sa aj škála služieb, ktoré nie je dovolené Rusku poskytovať. Týka sa to prieskumu trhu a verejnej mienky, služieb technického testovania a analýz či reklamných služieb.

EÚ zároveň zavádza zákazy transakcií pre ďalšie tri ruské banky a úplný zákaz transakcií s Ruskou bankou regionálneho rozvoja.

Sankcie sa dotknú aj štyroch ďalších ruských mediálnych kanálov v EÚ a znamenajú ďalšie hospodárske opatrenia proti ruskému energetickému a ťažobnému odvetviu. Okrem už existujúceho zákazu investícií do energetického sektora v Rusku budú zakázané aj nové investície EÚ do ruského ťažobného odvetvia s výnimkou určitých surovín.

Komisia v správe pre médiá zdôraznila, že súčasné sankcie EÚ voči Rusku účinkujú – znižujú schopnosť Ruska vyrábať nové zbrane a opravovať tie existujúce, pričom zároveň mu sťažujú prepravu materiálu.

(tasr)

Minúta  |  

Klub OĽaNO sa štiepi. Odchádza až desať poslancov okolo Budaja

AKTUALIZOVANÉ Občiansko-demokratická platforma odchádza z klubu OĽaNO. Potvrdil to poslanec parlamentu Kristián Čekovský. O dôvodoch a ďalších krokoch plánujú informovať v pondelok (19. decembra).

Pripomeňme, že do platformy patrí Kristián Čekovský, Róbert Halák, Monika Kozelová, Anna Mierna, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová a Vladimír Zajačik.

Táto skupina zákonodarcov tlačila na odchod Igora Matoviča z funkcie ministra financií, k čomu napokon neprišlo a krátko na to parlament vyslovil vláde nedôveru.

"Budeme ešte priebežne informovať aj o ďalších krokoch. Nie je to tajomstvo už," povedal Čekovský pre TASR na margo ich odchodu. Toho času neprezradil, koľkí poslanci klub opúšťajú, ani či s nimi pôjdu aj iní ministri okrem šéfa envirorezortu Jána Budaja, no podľa médií ide o všetkých desiatich ľudí.

Klub OĽaNO má po odchode platformy už iba 37 poslancov. Odídenci podľa vlastných slov však ostávajú v koalícii.

S ich krokom majú byť podľa slov Čekovského oboznámení aj líder OĽaNO Igor Matovič a premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorí sú s tým podľa ministra životného prostredia a hlavnej postavy platformy Jána Budaja "úplne v pohode".

Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš pre TASR reagoval, že o odchode platformy sa dozvedeli z médií. "Samozrejme, sme pripravení na úzku spoluprácu pre dobro Slovenska, tak ako doteraz," dodal Šipoš.

Článok aktualizujeme.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.