Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chorvátsko: Parlament odmietol zapojenie sa do misie EÚ na výcvik Ukrajincov

Poslanci chorvátskeho parlamentu v piatok odmietli, aby sa ich krajina zúčastňovala na výcviku ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ. K hlasovaniu v parlamente došlo po tom, ako takéto opatrenie odmietol schváliť chorvátsky prezident Zoran Milanovič, ktorý ho označil za protiústavné.

Milanovič otvorene kritizuje prístup Západu voči Ukrajine. Loboval pritom za to, aby Záhreb poskytoval Kyjevu počas ruskej invázie len humanitárnu pomoc, píše AP.

Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) bola vytvorená v októbri, pričom 27 krajín eurobloku má v súlade s ňou poskytnúť Ukrajine rôzne formy pomoci či výcviku.

Konkrétne Chorvátsko malo v rámci nej prijať na svojom území za účelom výcviku do 100 ukrajinských vojakov, zatiaľ čo 80 chorvátski vojenskí inštruktori mali vycestovať do iných krajín EÚ, aby tam pomohli s výcvikom ukrajinských vojakov.

Chorvátska vláda však potrebovala na odobrenie takéhoto rozhodnutia – po tom, ako ho nepodporil prezident – v 151-člennom parlamente dvojtretinovú podporu, teda najmenej 101 hlasov. Na schválenie napokon chýbali štyri hlasy. Na hlasovaní, ktorému predchádzala dvojtýždňová rozprava, sa zúčastnilo 107 poslancov, pričom 97 z nich návrh podporilo a zvyšných desať hlasovalo proti, uvádza HINA.

Opozícia označila hlasovanie za spolitizované, respektíve výsledok sporu medzi chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom a prezidentom Milanovičom, ktorí sa nezhodnú v mnohých otázkach. "Je to voľba medzi Ukrajinou a (ruským prezidentom) Putinom," tvrdil pred hlasovaním Plenkovič. "Chorvátsko je roky členom NATO aj EÚ, nie je neutrálne či nezúčastnené," zdôraznil.

(tasr)

Minúta  |  

Severné Macedónsko: Falošné bombové hrozby viedli k evakuáciám 23 miest

Falošné bombové hrozby v piatok viedli k evakuácii 23 lokalít v Severnom Macedónsku. Hrozby postihli medzinárodné letisko v Skopje, 15 škôl v hlavnom meste a v meste Bitola, dva prominentné hotely, futbalový zväz, nákupné centrum, športovú halu a štadión v Skopje, informovala polícia. V jednom z hotelov bolo ekonomické podujatie, na ktorom mali rečniť premiér Dimitar Kovačevski a dvaja ministri.

Hrozba z letiska, kde pre ňu niekoľko hodín meškali lety a dostala sa na sociálne siete, hovorila o ôsmich nastražených bombách. Obviňovala pritom Macedónčanov z toho, že sú „spolupáchatelia ničenia mojej krajiny“, pričom nešpecifikovala ktorej, a žiadala uvoľnenie bližšie neuvedených sankcií.

Bombové hrozby neprestajne trápia severomacedónske úrady už viac ako dva mesiace. Hovorkyňa polície Suzana Pranik pre agentúru AP uviedla, že protiteroristické tímy od konca októbra prehľadali celkovo 193 lokalít, ktoré boli terčom hrozieb. Na ani jednom mieste neboli výbušniny, dodala.

Minister vnútra Oliver Spasovski hrozby nazval „hybridnými teroristickými útokmi“, ktoré majú pôvod v zahraničí a ich cieľom je spôsobiť strach a paralyzovať systém. Polícia má podľa neho silné indície, kto posiela bombové hrozby, a jeho ministerstvo „pracuje s maximálnym nasadením“, s pomocou partnerov v NATO. Minister čelí pre hrozby výzvam na odstúpenie od hlavnej opozičnej strany VMRO-DPMNE.

Premiér zas vo vyhlásení naznačil, že bombové hrozby súvisia s postojom Severného Macedónska k vojne na Ukrajine, a teda, že je na rovnakej strane ako NATO a uvaľuje sankcie voči Rusku.

(sita)

Minúta  |  

NASA vypustila novú družicu na monitorovanie hladiny vôd na Zemi

Z Vanderbergovej vesmírnej základne v Kalifornii odštartovala v piatok o 12.46 h SEČ raketa s družicou SWOT, ktorej úlohou bude monitorovať prakticky všetky povrchové vody na Zemi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Družicu SWOT (Surface Water and Ocean Topography) spoločne vyvinuli experti amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a francúzskeho Národného centra kozmického výskumu (CNES). Na obežnú dráhu Zeme ju vyniesla raketa Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX.

Úlohou novej družice, vybavenej sofistikovanými prístrojmi s vysokou citlivosťou a rozlišovacou schopnosťou, bude merať výšku hladiny jazier, riek, oceánov a ďalších povrchových vodných zdrojov takmer po celej Zemi. Družica bude schopná sledovať napríklad jazerá a vodné nádrže s rozlohou väčšou než šesť hektárov, rieky širšie ako 100 metrov, uvádza sa na webovej stránke NASA.

"SWOT bude znamenať revolučný posun v porozumení pohybov vôd na našej planéte," napríklad oceánskych prúdov a vírov, uviedla riaditeľka divízie NASA pre výskum Zeme Karen St. Germainová.

Získané poznatky podľa nej pomôžu pri predchádzaní povodniam v regiónoch s dostatkom vôd a tiež pri zaistení dostatku vody v oblastiach Zeme postihnutých suchom. Vedci tiež dúfajú, že budú môcť lepšie preskúmať, ako hladiny vodných zdrojov a kolobeh vody na Zemi ovplyvňuje postupujúca klimatická zmena.

Družica SWOT začne vykonávať hydrologické merania až za približne šesť mesiacov, keď absolvuje potrebné technické previerky a kalibrácie. Vedci budú môcť prostredníctvom novej družice napríklad monitorovať milióny jazier, pričom dosiaľ ich bolo z vesmíru viditeľných len niekoľko tisíc.

SWOT bude operovať vo výške približne 890 kilometrov nad zemských povrchom. Merania by mala vykonávať približne tri a pol roka, ale jej životnosť je možné predĺžiť až na päť a viac rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Čína v roku 2023 zvýši podporu ekonomiky

Čína v roku 2023 zvýši podporu ekonomiky a sústredí sa na jej stabilizáciu. Peking tiež urýchli korekciu politík, aby zabezpečil splnenie kľúčových ekonomických cieľov, ktoré je ohrozené negatívnymi vplyvmi pandémie, uvádza sa vo vyhlásení po dvojdňovom zasadnutí politických lídrov.

Výsledky dvojdňového zasadnutia za zatvorenými dverami pozorne sledovali investori, keďže očakávali signály, či Peking zvýši opatrenia na podporu ekonomiky.

Druhá najväčšia ekonomika čelí viacerým problémom, ako je prudký nárast prípadov ochorenia COVID-19 po uvoľnení protipandemických reštrikcií či ochladzovanie globálneho dopytu, čo má negatívny vplyv na čínsky export.

"Správy z konferencie o menovej a fiškálnej politike nesignalizujú žiadne masívne stimuly," uviedol hlavný ekonóm firmy Pinpoint Asset Management Č'-wej Čang.

Vo vyhlásení po skončení výročnej Ústrednej ekonomickej pracovnej konferencie, ktoré zverejnila tlačová agentúra Sinchua, sa uvádza, že Čína implementuje proaktívnu fiškálnu politiku a obozretnú menovú politiku. Lídri tiež zdôraznili, že prioritou bude stabilita.

Čínska ekonomika vzrástla v prvých troch kvartáloch 2022 len o 3 percentá a očakáva sa, že približne na tejto úrovni zostane aj celoročná expanzia, čo je výrazne pod cieľom na úrovni 5,5 percenta.

Čína v roku 2023 prijme opatrenia na podporu domáceho dopytu a prioritou bude oživenie spotreby a dosiahnutie hlavných ekonomických cieľov, uvádza sa tiež vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Európsku Cenu Karola Veľkého získali Ukrajinci a Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a obyvatelia Ukrajiny získali v piatok jedno z najprestížnejších európskych ocenení – Cenu Karola Veľkého, ktorá sa udeľuje za úsilie smerujúce k posilneniu jednoty Európy. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Volodymyr Zelenskyj a Ukrajinci dostali Cenu Karola Veľkého preto, že ich pokračujúci boj proti ruskej agresii nie je len bojom za samotnú Ukrajinu, "ale aj za Európu a európske hodnoty," uvádza sa v zdôvodnení výboru, ktorý vyberá laureátov ocenenia.

Ukrajinci a Zelenskyj svojím odhodlaním brániť vlasť podľa členov výboru dokázali, že Ukrajina je plnohodnotnou súčasťou Európy.

Medzinárodnú Cenu Karola Veľkého každoročne od roku 1950 udeľuje západonemecké mesto Aachen. Na zozname laureátov sú mnohé verejne známe osobnosti a politici vrátane priekopníkov európskej integrácie Konrada Adenauera, Roberta Schumana a Jeana Moneta, a tiež Václava Havla, Billa Clintona, Angely Merkelovej, Emmanuela Macrona či pápežov Jána Pavla II. a Františka.

Vlani cenu pomenovanú po franskom kráľovi a rímskom cisárovi Karolovi Veľkom (768 – 814) udelili trom bieloruským opozičným líderkám: Sviatlane Cichanovskej, Maryji Kalesnikavovej a Veranike Capkalovej.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva údajne z Krymu odváža odsúdených obyvateľov do Ruska

Obyvateľov Krymu, ktorí boli stíhaní a odsúdení za trestné činy, údajne prevážajú do trestaneckých kolónií v Rusku. Informuje o tom v piatok stanica Sky News citujúc zo správ ukrajinského mediálneho projektu Graty.

Jeden dôchodca bol údajne odsúdený na dva roky v kolónii v Dagestane za znesvätenie pohrebiska ruského vojaka, uvádza zmienené médium na platforme Telegram. Iný obyvateľ Krymu má stráviť 2,5 roka v nemenovanej ruskej kolónii za distribúciu protivojnových letákov.

Dosiaľ sa podľa portálu Graty vie o prinajmenšom siedmich Krymčanoch, ktorí boli poslaní do kolónií v Rusku. Sky News podotýka, že tieto informácie nedokázala nezávisle overiť.

Ako pokračuje TASR, Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym na základe výsledkov sporného referenda, ktoré sa uskutočnilo 16. marca 2014. Za jeho pripojenie k Rusku hlasovalo 96,77 percenta účastníkov plebiscitu. Ukrajina ani Západ výsledky tohto referenda neuznávajú a Krym považujú naďalej za súčasť Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin svojho času na margo anexie Krymu povedal, že jej zámerom je chrániť etnických Rusov pred "krajne pravicovými extrémistami".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.