Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia: Sunak chce analýzu vojny na Ukrajine, podľa kritikov je opatrnícky

Britský premiér Rishi Sunak si nechal vypracovať analýzu vývoja vojny na Ukrajine a tiež vplyvu britskej vojenskej pomoci na jej priebeh. Uvádza to TASR na základe piatkových informácií britskej televízie BBC.

Podľa BBC niektorí predstavitelia vlády v Londýne vyjadrujú obavy zo Sunakovho príliš opatrného prístupu k vojne na Ukrajine, a to práve v čase, keď sa konflikt podľa nich dostáva do kľúčovej fázy a Ukrajina potrebuje zbrane.

Sunaka – ktorý v minulosti pôsobil vo finančníctve – kritizujú, že si zvyk opierať sa o grafy preniesol do úradu premiéra a teraz ho aplikuje aj na vojnu na Ukrajine.

"Toto vyzerá, ako keby sme išli hodnotiť vstupy a výstupy... Vojny sa takto nevyhrávajú. Vyhrávajú sa na základe inštinktu. (Bývalý premiér) Boris (Johnson) na samom začiatku tohto celého jednoducho povedal: 'Poďme na to.'," povedal nemenovaný vládny zdroj a dodal, že Sunak by sa v zahraničnej politike mal inšpirovať práve Johnsonom.

Británia je jedným z najväčších dodávateľov zbraní Ukrajine. Sunak, ktorý je vo funkcii premiéra necelé dva mesiace, svoju prvú zahraničnú cestu podnikol na Ukrajinu. Vyhlásil, že Ukrajinu podporuje "vo všetkých smeroch".

O prebiehajúcej diskusii v Británii údajne vie aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Prezident Zelenskyj vycítil, čo sa deje," uviedol zdroj. "Rozpráva sa s Rishim a snaží sa ho inšpirovať. Hovorí mu: 'Briti sú veľkí osloboditelia a veľkí bojovníci. Potrebujeme vás. Vzchopte sa'," povedal zdroj BBC.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj tento týždeň povedal britskému týždenníku The Economist, že potrebuje viac zbraní. "Viem, že tohto nepriateľa môžem poraziť. Ale potrebujem zdroje. Potrebujem tristo tankov, šesťsto až sedemsto bojových vozidiel pechoty a päťsto húfnic," vyhlásil.

Americký Kongres tento mesiac schválil nákup významného množstva zbraní pre Ukrajinu. Avšak ako upozorňuje The Economist, tieto zbrane sa na Ukrajinu zrejme nedostanú skôr než na jar.

Zdroje v britskej vláde hovoria v tejto súvislosti o opatrnosti amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa podľa nich obáva vzniku globálneho konfliktu. Niektorí v britskej vláde sa nazdávajú, že v tomto prístupe ho utvrdzuje práve Sunak.

(tasr)

Minúta  |  

Peru: V oblasti Machu Picchu uviazlo päťtisíc turistov

Približne päťtisíc turistov uviazlo v peruánskom meste Cusco, ktoré je hlavným východiskovým bodom výprav k ruinám inkského mesta Machu Picchu. Miestne medzinárodné letisko je totiž od pondelka uzavreté v dôsledku násilných protestov proti zosadeniu peruánskeho prezidenta Pedra Castilla, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

"V meste Cusco je uviaznutých päťtisíc turistov, čakajú v hoteloch na obnovenie letov," uviedol pre AFP Darwin Baca, starosta mestečka Aguas Calientes (Machu Picchu-Pueblo), ležiaceho neďaleko svetoznámej pamiatky.

Medzinárodné letisko v Cuscu je tretím najväčším v Peru. Mimo prevádzky je od pondelka, keď sa ho pokúsili obsadiť protivládni demonštranti, ktorí v meste taktiež zablokovali viacero dôležitých ciest.

Od utorka nepremávajú ani vlaky na časti trate spájajúcej oblasť Machu Picchu s vyše sto kilometrov vzdialenou regionálnou metropolou Cusco.

Z mestečka Aguas Calientes pod masívom Machu sa preto aktuálne nemôže dostať zhruba osemsto turistov pochádzajúcich z rôznych krajín, napríklad z USA, Mexika, Španielska, Izraela či Belgicka. Miestni predstavitelia sa v tejto situácii obrátili na peruánsku vládu, aby poskytla vrtuľníky na evakuáciu zahraničných návštevníkov.

Približne dvesto turistov, prevažne z USA a európskych krajín, sa vydalo peši popri železničnej trati spod Machu Picchu do tridsať kilometrov vzdialeného mesta Ollantaytambo, odkiaľ by sa mohli dostať vlakom do Cusca. Nie je však jasné, kedy dôjde k obnoveniu prevádzky tamojšieho letiska, odkiaľ by zahraniční návštevníci mohli odletieť do Limy a ďalej do svojich domovských krajín.

Peruánske úrady vyhlásili v stredu na celom území krajiny 30-dňový výnimočný stav v súvislosti s vlnou násilných protestov a nepokojov, ktoré si vyžiadali už najmenej 18 mŕtvych a 340 zranených demonštrantov aj policajtov.        

V uliciach peruánskych miest protestujú a stavajú barikády rozhorčení stúpenci bývalého prezidenta Pedra Castilla, ktorý bol minulý týždeň odvolaný z funkcie a zatknutý pre podozrenia z korupcie a pokus rozpustiť parlament.

Komplex Machu Picchu v peruánskych Andách patrí medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO a je hlavnou turistikou atrakciou Peru.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinské orgány vyzývajú obete vojnových zločinov, aby nemlčali

Ukrajinský generálny prokurátor a vedúci predstavitelia ukrajinských inštitúcií vyzývajú Ukrajincov na Slovensku, aby nahlásili slovenským policajtom vojnové zločiny, ktorých boli obeťami alebo svedkami. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

"Ak máte vo svojom okolí Ukrajincov, ktorí boli nútení opustiť svoju krajinu a stali sa obeťami ruských vojnových zločinov alebo boli toho svedkami, odkážte ich na túto výzvu, aby nemlčali a dali nám o tom vedieť," zdôraznila. Doplnila, že aby boli zločiny potrestané, je dôležité ich oznámiť.

"Môžu tak urobiť na e-mailovej adrese [email protected] alebo osobne na Národnej kriminálnej agentúre v Košiciach," poradila hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Vatikán vráti Grécku tri fragmenty mramorových sôch z Parthenónu

Pápež František vráti pravoslávnemu arcibiskupovi Atén tri fragmenty mramorových sôch z Parthenónu, ktoré sa uchovávajú vo Vatikánskych múzeách. Ako v piatok podľa agentúry ANSA oznámila Svätá stolica, stane sa tak na znak priateľstva a ekumenického dialógu.

Pápež "sa rozhodol darovať Hieronymovi II., arcibiskupovi Atén a celého Grécka, tri fragmenty Parthenónu, ktoré sa po stáročia starostlivo uchovávali v pápežských zbierkach a Vatikánskych múzeách," uvádza sa vo vyhlásení Vatikánu, v ktorom sa nepíše, kedy dôjde k odovzdaniu artefaktov.

Toto gesto je konkrétnym prejavom "úprimnej túžby pokračovať v ekumenickej ceste svedectva pravdy," píše sa vo vyhlásení.

Grécke ministerstvo kultúry privítalo túto reštitúciu a vo vyhlásení uviedlo, že oceňuje pápežovo "duchovné a bratské gesto voči gréckej pravoslávnej cirkvi".

Pápež, ktorý sa koncom roka 2021 počas svojej cesty do Grécka stretol s arcibiskupom Hieronymom II., urobil z medzináboženského a ekumenického dialógu ústrednú tému svojho pontifikátu, pripomenula agentúra AFP.

Parthenón, ktorý sa nachádza na Akropole v Aténach, je jednou z najznámejších antických pamiatok na svete a je zapísaný na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. V starovekom Grécku bol chrám zasvätený bohyni Aténe, potom sa premenil na kresťanský chrám a neskôr na mešitu. Bohoslužobným miestom už nie je, pretože bol čiastočne zničený počas obliehania mesta Benátčanmi v roku 1687. Potom bol vyrabovaný a fragmenty z neho možno nájsť v mnohých významných múzeách sveta.

Grécko chce dosiahnuť vrátenie týchto pamiatok – napr. od začiatku 20. storočia žiada Britské múzeum v Londýne o vrátenie dvoch majstrovských diel vrátane 75-metrového vlysu, zatiaľ však bez úspechu. Snaží sa dosiahnuť i vrátenie ďalších fragmentov vystavených v iných múzeách vo svete.

Vatikán už v roku 2008 vrátil Grécku fragment zo severného vlysu Parthenónu, ktorý mu bol darovaný začiatkom 19. storočia.

(tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko: Parlament odmietol zapojenie sa do misie EÚ na výcvik Ukrajincov

Poslanci chorvátskeho parlamentu v piatok odmietli, aby sa ich krajina zúčastňovala na výcviku ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ. K hlasovaniu v parlamente došlo po tom, ako takéto opatrenie odmietol schváliť chorvátsky prezident Zoran Milanovič, ktorý ho označil za protiústavné.

Milanovič otvorene kritizuje prístup Západu voči Ukrajine. Loboval pritom za to, aby Záhreb poskytoval Kyjevu počas ruskej invázie len humanitárnu pomoc, píše AP.

Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) bola vytvorená v októbri, pričom 27 krajín eurobloku má v súlade s ňou poskytnúť Ukrajine rôzne formy pomoci či výcviku.

Konkrétne Chorvátsko malo v rámci nej prijať na svojom území za účelom výcviku do 100 ukrajinských vojakov, zatiaľ čo 80 chorvátski vojenskí inštruktori mali vycestovať do iných krajín EÚ, aby tam pomohli s výcvikom ukrajinských vojakov.

Chorvátska vláda však potrebovala na odobrenie takéhoto rozhodnutia – po tom, ako ho nepodporil prezident – v 151-člennom parlamente dvojtretinovú podporu, teda najmenej 101 hlasov. Na schválenie napokon chýbali štyri hlasy. Na hlasovaní, ktorému predchádzala dvojtýždňová rozprava, sa zúčastnilo 107 poslancov, pričom 97 z nich návrh podporilo a zvyšných desať hlasovalo proti, uvádza HINA.

Opozícia označila hlasovanie za spolitizované, respektíve výsledok sporu medzi chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom a prezidentom Milanovičom, ktorí sa nezhodnú v mnohých otázkach. "Je to voľba medzi Ukrajinou a (ruským prezidentom) Putinom," tvrdil pred hlasovaním Plenkovič. "Chorvátsko je roky členom NATO aj EÚ, nie je neutrálne či nezúčastnené," zdôraznil.

(tasr)

Minúta  |  

Severné Macedónsko: Falošné bombové hrozby viedli k evakuáciám 23 miest

Falošné bombové hrozby v piatok viedli k evakuácii 23 lokalít v Severnom Macedónsku. Hrozby postihli medzinárodné letisko v Skopje, 15 škôl v hlavnom meste a v meste Bitola, dva prominentné hotely, futbalový zväz, nákupné centrum, športovú halu a štadión v Skopje, informovala polícia. V jednom z hotelov bolo ekonomické podujatie, na ktorom mali rečniť premiér Dimitar Kovačevski a dvaja ministri.

Hrozba z letiska, kde pre ňu niekoľko hodín meškali lety a dostala sa na sociálne siete, hovorila o ôsmich nastražených bombách. Obviňovala pritom Macedónčanov z toho, že sú „spolupáchatelia ničenia mojej krajiny“, pričom nešpecifikovala ktorej, a žiadala uvoľnenie bližšie neuvedených sankcií.

Bombové hrozby neprestajne trápia severomacedónske úrady už viac ako dva mesiace. Hovorkyňa polície Suzana Pranik pre agentúru AP uviedla, že protiteroristické tímy od konca októbra prehľadali celkovo 193 lokalít, ktoré boli terčom hrozieb. Na ani jednom mieste neboli výbušniny, dodala.

Minister vnútra Oliver Spasovski hrozby nazval „hybridnými teroristickými útokmi“, ktoré majú pôvod v zahraničí a ich cieľom je spôsobiť strach a paralyzovať systém. Polícia má podľa neho silné indície, kto posiela bombové hrozby, a jeho ministerstvo „pracuje s maximálnym nasadením“, s pomocou partnerov v NATO. Minister čelí pre hrozby výzvam na odstúpenie od hlavnej opozičnej strany VMRO-DPMNE.

Premiér zas vo vyhlásení naznačil, že bombové hrozby súvisia s postojom Severného Macedónska k vojne na Ukrajine, a teda, že je na rovnakej strane ako NATO a uvaľuje sankcie voči Rusku.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.