Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielsko ide testovať vplyv skráteného pracovného týždňa na produktivitu

Španielska vláda v piatok spustila pilotný projekt, ktorý má umožniť malým a stredným firmám testovať vplyv skráteného pracovného týždňa na produktivitu, a to bez straty mzdy.

Projekt sa bude testovať po dobu dvoch rokov. Očakáva sa zvýšenie produktivity, ktoré vykompenzuje mzdové náklady, uviedlo španielske ministerstvo práce.

Firmy, ktoré majú záujem zapojiť sa do pilotného projektu, sa musia zaviazať, že skrátia pracovný týždeň najmenej o desať percent po dobu dvoch rokov aspoň štvrtine svojich zamestnancov.

Dostanú za to štátnu pomoc určenú na kompenzáciu vplyvov na výrobu, ako aj ďalších administratívnych nákladov. Po posúdení vplyvu na produktivitu vláda rozhodne, či tento model zavedie celoplošne.

V posledných rokoch niekoľko veľkých španielskych spoločností – vrátane telekomunikačného gigantu Telefónica a módnej značky Desigual – testovalo a v niektorých prípadoch aj zaviedlo štvordňový pracovný týždeň. Len málo z týchto prípadov však bolo v priemysle a väčšinou boli sprevádzané poklesom miezd.

Táto otázka sa ukázala ako citlivá – odbory boli väčšinou za, no firmy tvrdia, že toto opatrenie je ťažko uplatniteľné v mnohých odvetviach hospodárstva. 

(tasr, red)

Minúta  |  

Rusi sú cez pracované portály údajne verbovaní na kopanie zákopov na Ukrajine

Rusi sú údajne prostredníctvom ruských webstránok zameraných na hľadanie práce nabádaní, aby išli na Ukrajinu kopať zákopy. Informuje o tom stanica Sky News odvolávajúca sa správy ruských médií.

Vojna na Ukrajine prebieha už desiaty mesiac, pričom na ruských pracovných portáloch sa začali objavovať ponuky manuálnej práce na Ukrajine, sľubujúce Ruskom 250.000 rubľov (3635 eur).

Pracovné portály inzerujú takéto ponuky týkajúce sa miest v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ale aj v Belgorodskej oblasti ležiacej na západe Ruska - pri hraniciach s Ukrajinou, informuje ruský portál s názvom Možem objasniť na platforme Telegram.

"V popise práce sa hovorí, že sú (do zamestnania) prijímaní bez skúseností, hlavnou vecou je, aby boli fyzicky zdraví," informuje zmienený portál.

(tasr)

Minúta  |  

Výbor amerického Kongresu pravdepodobne odporučí obviniť Trumpa z troch trestných činov

Výbor amerického Kongresu vyšetrujúci okolnosti útoku na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021 zvažuje odporučiť ministerstvu spravodlivosti stíhanie bývalého prezidenta Donalda Trumpa vo veci trestného činu vzbury, ako aj v dvoch ďalších bodoch obžaloby - vo veci marenia úradného výkonu a sprisahania s cieľom podviesť Spojené štáty. Pre agentúru AP to pod podmienkou anonymity uviedli dve osoby oboznámené so záležitosťou.

Rokovanie výboru trvalo v piatok dlho do noci a nebol zverejnený žiadny oficiálny výstup o tom, ktoré konkrétne obvinenia výbor nakoniec postúpi ministerstvu spravodlivosti. Výbor sa má opäť stretnúť v pondelok popoludní, vtedy majú byť zverejnené jeho odporúčania.

Podpredsedníčka výboru Liz Cheneyová už niekoľko mesiacov naznačovala, že ministerstvu spravodlivosti pošlú odporúčania na trestné stíhanie na základe dôkazov, ktoré deväťčlenný výbor zhromaždil od svojho založenia v júli 2021.

Predseda výboru Bennie Thompson minulý týždeň podrobne opísal možné odporúčania pre ministerstvo spravodlivosti, ktoré zahŕňajú stíhanie pre trestné činy i porušenia etiky, právne pochybenia a porušenia pravidiel financovania kampane.

Rozhodnutie, či budú odporúčania výboru následne postúpené na trestné stíhanie, je na federálnej prokuratúre. Hoci odporúčania výboru nemajú žiadnu právnu váhu, zvýšili by politický tlak na ministerstvo spravodlivosti pri prešetrovaní Trumpových krokov.

"Najzávažnejším prečinom z ústavného hľadiska je pokus o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb a obídenie ústavného poriadku," povedal novinárom minulý týždeň člen výboru Jamie Raskin.

(tasr, red)

Minúta  |  

Šéfka francúzskej diplomacie odmieta Prigožinove obvinenia o výbuchu v Bangui

Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová v piatok odmietla tvrdenie šéfa ruskej polovojenskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý Paríž obvinil zo zodpovednosti za výbuch balíkovej bomby v Stredoafrickej republike. Vážne zranenia pri ňom utrpel riaditeľ ruského kultúrneho centra v metropole SAR Bangui Dmitrij Sytyj.

"Táto informácia je nepravdivá a je dokonca dobrým príkladom ruskej propagandy a bujnej fantázie, ktorá je niekedy pre túto propagandu charakteristická," uviedla Colonnová podľa webu denníka Le Monde.

Prigožin pripísal zodpovednosť za výbuch v Bangui Francúzsku, pričom neuviedol žiadne dôkazy. Zároveň vyzval na dôkladné vyšetrenie "teroristických metód Francúzska a jeho západných spojencov — USA a ďalších".  

Podľa Prigožina nie je isté, či Sytyj útok prežije. O záchranu jeho života bojujú v miestnej nemocnici ruskí lekári. Podľa televízie Sky News je Dmitrij Sytyj popredným predstaviteľom Vagnerovej skupiny.

Stredoafrická republika, kde sa od roku 2013 odohráva občianska vojna, je v centre záujmu Ruska zápasiaceho o vplyv v Afrike. Rastúci vplyv Vagnerovej skupiny viedol Francúzsko k tomu, že vo štvrtok stiahlo zo SAR svojich posledných vojakov.

Prigožin, ktorého pre cateringové služby poskytované Kremľu volajú "Putinov kuchár", tvrdí, že v zásielke adresovanej riaditeľovi ruského centra v Bangui bol odkaz tohto znenia: "Toto je pre teba od všetkých Francúzov, Rusi odídu z celej Afriky."

Podľa Prigožina Sytyj dostal už v novembri zásielku, v ktorej sa mu vyhrážali smrťou jeho syna žijúceho vo Francúzsku.

V posledných rokoch rastie v nepokojnej Stredoafrickej republike ruská vojenská prítomnosť. V roku 2018 tam Moskva vyslala vojenských inštruktorov a o dva roky neskôr stovky príslušníkov polovojenských oddielov, aby pomohli vláde SAR v boji proti povstalcom.

Podľa Francúzska a OSN ide o členov Prigožinovej Vagnerovej skupiny, ktorí za ruské záujmy bojujú aj na Ukrajine, v Sýrii či Líbyi a sú obviňovaní z účasti na násilnostiach a rabovaní.

(tasr)

Minúta  |  

Angelina Jolieová odchádza z postu veľvyslankyne dobrej vôle UNHCR

Americká herečka Angelina Jolieová sa po 21 rokoch vzdáva funkcie veľvyslankyne dobrej vôle Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), informuje TASR.

Vo piatkovom vyhlásení v newyorskom sídle OSN Jolieová na margo svojho odchodu z funkcie uviedla, že po 20 rokoch práce v systéme OSN nastal čas, aby "pracovala inak, priamo s utečencami a miestnymi organizáciami" a venovala sa širšiemu okruhu humanitárnych otázok a ľudských práv.

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi vyjadril Jolieovej vďaku za to, že bola "veľmi dlho dôležitým humanitárnym partnerom UNHCR", ako aj za jej odhodlanie a zásluhy o zlepšenie situácie utečencov a vysídlencov.

Ocenil súčasne Jolieovej túžbu zmeniť spôsob svojho angažovania sa a vyjadril podporu tomuto jej rozhodnutiu.

"Viem, že kauza utečencov jej zostane blízka, a som si istý, že rovnaké nadšenie a pozornosť prinesie aj do širšieho humanitárneho portfólia," dodal Grandi podľa agentúry AP.

Jolieová začala prvýkrát spolupracovať s agentúrou OSN pre utečencov v roku 2001 a v roku 2012 bola vymenovaná za jej osobitnú vyslankyňu. Odvtedy uskutočnila viac ako 60 misií v teréne, pričom svoju slávu využila na to, aby pozornosť médií i fanúšikov upriamila na problémy utečencov a vysídlencov. Nedávno spolu s UNHCR odcestovala do Jemenu a Burkiny Faso.

(tasr)

Minúta  |  

Británia: Sunak chce analýzu vojny na Ukrajine, podľa kritikov je opatrnícky

Britský premiér Rishi Sunak si nechal vypracovať analýzu vývoja vojny na Ukrajine a tiež vplyvu britskej vojenskej pomoci na jej priebeh. Uvádza to TASR na základe piatkových informácií britskej televízie BBC.

Podľa BBC niektorí predstavitelia vlády v Londýne vyjadrujú obavy zo Sunakovho príliš opatrného prístupu k vojne na Ukrajine, a to práve v čase, keď sa konflikt podľa nich dostáva do kľúčovej fázy a Ukrajina potrebuje zbrane.

Sunaka – ktorý v minulosti pôsobil vo finančníctve – kritizujú, že si zvyk opierať sa o grafy preniesol do úradu premiéra a teraz ho aplikuje aj na vojnu na Ukrajine.

"Toto vyzerá, ako keby sme išli hodnotiť vstupy a výstupy... Vojny sa takto nevyhrávajú. Vyhrávajú sa na základe inštinktu. (Bývalý premiér) Boris (Johnson) na samom začiatku tohto celého jednoducho povedal: 'Poďme na to.'," povedal nemenovaný vládny zdroj a dodal, že Sunak by sa v zahraničnej politike mal inšpirovať práve Johnsonom.

Británia je jedným z najväčších dodávateľov zbraní Ukrajine. Sunak, ktorý je vo funkcii premiéra necelé dva mesiace, svoju prvú zahraničnú cestu podnikol na Ukrajinu. Vyhlásil, že Ukrajinu podporuje "vo všetkých smeroch".

O prebiehajúcej diskusii v Británii údajne vie aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Prezident Zelenskyj vycítil, čo sa deje," uviedol zdroj. "Rozpráva sa s Rishim a snaží sa ho inšpirovať. Hovorí mu: 'Briti sú veľkí osloboditelia a veľkí bojovníci. Potrebujeme vás. Vzchopte sa'," povedal zdroj BBC.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj tento týždeň povedal britskému týždenníku The Economist, že potrebuje viac zbraní. "Viem, že tohto nepriateľa môžem poraziť. Ale potrebujem zdroje. Potrebujem tristo tankov, šesťsto až sedemsto bojových vozidiel pechoty a päťsto húfnic," vyhlásil.

Americký Kongres tento mesiac schválil nákup významného množstva zbraní pre Ukrajinu. Avšak ako upozorňuje The Economist, tieto zbrane sa na Ukrajinu zrejme nedostanú skôr než na jar.

Zdroje v britskej vláde hovoria v tejto súvislosti o opatrnosti amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa podľa nich obáva vzniku globálneho konfliktu. Niektorí v britskej vláde sa nazdávajú, že v tomto prístupe ho utvrdzuje práve Sunak.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.