Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Slovensku bola monitorovacia skupina EP. Žiada lepšie právne uznanie pre LGBT páry a ich deti

Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva je znepokojená nedostatkami v oblasti rovnosti práv na Slovensku. Tie sa týkajú najmä LGBTIQ+ osôb a Rómov. Na záver pracovnej cesty to uviedla vedúca delegácie Sophie in 't Veldová. TASR o tom informoval tlačový atašé EP na Slovensku Ján Jakubov.

"Ukončenie diskriminácie a odstránenie všetkých prekážok, ktorým čelia tieto komunity pri uplatňovaní svojich základných práv, si vyžaduje všeobecné uznanie problémov a nadstranícku snahu o ich riešenie," vyhlásila šéfka delegácie.

Veldová vyzvala vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zlepšenie právneho uznania párov rovnakého pohlavia a ich detí. Zároveň ju požiadala, aby urýchlene prijala ďalšie súvisiace právne reformy vrátane primeraných postupov zdravotnej starostlivosti pre transrodových ľudí.

"Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva bude v budúcnosti pozorne sledovať všetok relevantný vývoj na Slovensku vrátane prebiehajúcich reforiem v oblasti súdnictva, využívania právomocí generálneho prokurátora či zrušenia obvinení voči vysoko postaveným osobám," doplnila šéfka monitorovacej skupiny.

(tasr, red)

Minúta  |  

Referendum: O hlasovanie poštou zo zahraničia požiadalo 777 voličov

O voľbu poštou zo zahraničia v januárovom referende požiadalo celkovo 777 voličov. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR. Žiadať o hlasovanie poštou sa dalo do 2. decembra.

"Do zákonom stanovenej lehoty 50 dní predo dňom konania referenda (2. 12. 2022) požiadalo o voľbu poštou 72 voličov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a 705 voličov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky," uviedli z tlačového odboru MV. Dodali, že v hlavnom meste SR Bratislava požiadalo o voľbu poštou v referende 67 voličov.

Tým, ktorí včas požiadali o voľbu poštou, zašle obec, respektíve ministerstvo vnútra, najneskôr 35 dní predo dňom konania sa referenda obálky a hlasovací lístok.

Výdavky spojené so zaslaním návratnej obálky poštou hradí odosielateľ. Obálky treba poslať tak, aby boli doručené najneskôr v posledný pracovný deň pred referendom, čiže 20. januára 2023. Právo hlasovať v referende má občan SR, ktorý má právo voliť v parlamentných voľbách, čiže musí byť plnoletý.

Referendum bude 21. januára 2023. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Musk oznámil, že Twitter obnoví zablokované účty niektorých novinárov

Twitter obnoví účty niektorých novinárov, ktoré boli pozastavené po tom, čo ich nový majiteľ tejto sociálnej siete Elon Musk obvinil z ohrozovania jeho rodiny. Oznámil to samotný Musk. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry AFP.

"Ľudia prehovorili. Účtom, ktoré zverejnili moju polohu, bude teraz zrušené pozastavenie," napísal Musk na Twitteri.

Musk uskutočnil na Twitteri prieskum, v ktorom sa pýtal, či by mal obnoviť zablokované twitterové účty teraz alebo o týždeň. Takmer 59 percent z 3,69 milióna ľudí zapojených do prieskumu uviedlo, že by ich mal obnoviť už teraz.

Len v priebehu piatka boli bez predchádzajúceho varovania z Twitteru odstránené účty niekoľkých novinárov z televízie CNN a denníkov The New York Times and The Washington Post. Títo novinári predtým zverejnili príspevky, v ktorých informovali o odstránení ďalšieho z účtov, ktorý monitoroval lety Muskovho súkromného lietadla.

Musk povedal, že tento krok bol nevyhnutný po tom, čo auto, ktoré viezlo jedno z jeho detí, sledoval v Los Angeles "bláznivý stalker" a zdalo sa, že z incidentu obviňuje práve sledovanie letov jeho lietadla.

Zablokovanie účtov novinárov na Twitteri kritizovali Európska únia, OSN či medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).

(tasr)

Minúta  |  

Hrabko: Predčasné voľby by mohli byť do leta

Predčasné parlamentné voľby by sa mohli uskutočniť ešte pred letom budúceho roka, podmienkou však je zodpovedajúci legislatívny postup parlamentu. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že zodpovednosť za výkonnú moc preberá prezidentka Zuzana Čaputová, predčasné voľby však sama umožniť nedokáže. "Zdá sa mi, že prezidentka si uvedomuje, že situácia je dramatická a je za predčasné voľby. Je úlohou parlamentu, ako sa s tým vysporiada," uviedol Hrabko.

Osobne si nevie predstaviť, že by vláda Eduarda Hegera (OĽANO) bez dôvery ľudí a parlamentu vládla až do jari budúceho roka. Pripomenul, že proti vysloveniu nedôvery tomuto kabinetu sa v parlamente postavilo iba 20 poslancov, zástupcovia vládnej strany OĽANO sa hlasovania nezúčastnili.

Scenár novej vlády s podporou novej parlamentnej väčšiny Hrabko nepokladá za realistický. "Neviem si predstaviť scenár, ktorý kreslí Richard Sulík (SaS), že vznikne nejaká nová poslanecká väčšina, ktorá by podporovala novú vládu. Okrem 20 poslancov SaS nevidím žiadnych ďalších, ktorí by sa na tom podieľali. Nedá sa vylúčiť, že ich Sulík nájde, ale nepredpokladám to," skonštatoval Hrabko.

Pokiaľ sa poslanci nedokážu dohodnúť na predčasných voľbách, Hrabko očakáva nástup úradníckej vlády. "Bola by to prezidentská vláda, ale je zaužívaný pojem úradnícka vláda alebo vláda odborníkov. Ale prakticky je to vláda prezidentky," poznamenal.

Skutočnosť, že za vládu, ktorá začínala s ústavnou väčšinou, hlasovalo iba 20 poslancov, je podľa neho dôkazom nezvládnutia moci. K predčasným voľbám by však podľa neho mohla Slovensko priviesť aj vláda v aktuálnom zložení.

"Kým nevyjde rozhodnutie prezidentky v zbierke zákonov, ešte tu máme vládu Hegera s plnými kompetenciami, ale nebudeme ju mať a to znamená vznik úplne novej politickej situácie, na ktorú ani samotní poslanci neboli pripravení," zhrnul Hrabko. Dodal, že prezidentka nemusela konať tak rýchlo, ako konala, čím by dala poslancom trochu času na to, aby opadli emócie.

"Napríklad Ivanovi Gašparovičovi trvalo až dva týždne, kým naplnil vôľu parlamentu a odvolal vládu Ivety Radičovej. Urobiť to hneď na druhý deň po hlasovaní parlamentu, sa mi zdá byť príliš skoro, je priveľa horúcich politických hláv. Samotní poslanci a strany musia zvážiť, čo ďalej," zhrnul Hrabko.

(tasr)

Minúta  |  

ČR kúpi z Francúzska ďalších desať samohybných húfnic CAESAR za 73 miliónov eur

České ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že podpísalo dohodu s Francúzskom o kúpe ďalších desať samohybných húfnic CAESAR okrem 52, na kúpe ktorých sa dohodlo už skôr, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Česká republika, ktorá je členom NATO od roku 1999, nakúpi desať húfnic od francúzskej firmy Nexter Systems za viac ako 1,7 miliardy českých korún (zhruba 73 miliónov eur).

Hodnota celej dodávky 62 húfnic je 10,3 miliardy českých korún (425 miliónov eur) a mali by byť dodané do Česka do konca roku 2026.

Pôvodná dohoda o nákupe 52 húfnic bola podpísaná v septembri 2021, ešte predtým ako Rusko vo februári tohto roku napadlo Ukrajinu.

Francúzske húfnice nahradia vo výzbroji českej armády zastaralé delá DANA, ktoré nezodpovedajú požiadavkám NATO týkajúcim sa dostrelu a kalibru, používaného spojencami. Francúzska armáda používa 155-milimetrové húfnice CAESAR s dostrelom 40 kilometrov od roku 2008.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko ide testovať vplyv skráteného pracovného týždňa na produktivitu

Španielska vláda v piatok spustila pilotný projekt, ktorý má umožniť malým a stredným firmám testovať vplyv skráteného pracovného týždňa na produktivitu, a to bez straty mzdy.

Projekt sa bude testovať po dobu dvoch rokov. Očakáva sa zvýšenie produktivity, ktoré vykompenzuje mzdové náklady, uviedlo španielske ministerstvo práce.

Firmy, ktoré majú záujem zapojiť sa do pilotného projektu, sa musia zaviazať, že skrátia pracovný týždeň najmenej o desať percent po dobu dvoch rokov aspoň štvrtine svojich zamestnancov.

Dostanú za to štátnu pomoc určenú na kompenzáciu vplyvov na výrobu, ako aj ďalších administratívnych nákladov. Po posúdení vplyvu na produktivitu vláda rozhodne, či tento model zavedie celoplošne.

V posledných rokoch niekoľko veľkých španielskych spoločností – vrátane telekomunikačného gigantu Telefónica a módnej značky Desigual – testovalo a v niektorých prípadoch aj zaviedlo štvordňový pracovný týždeň. Len málo z týchto prípadov však bolo v priemysle a väčšinou boli sprevádzané poklesom miezd.

Táto otázka sa ukázala ako citlivá – odbory boli väčšinou za, no firmy tvrdia, že toto opatrenie je ťažko uplatniteľné v mnohých odvetviach hospodárstva. 

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.