Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia a neistota podporujú novú zlatú horúčku v rakúskej mincovni

Rakúska mincovňa vo Viedni, ktorá patrí k najstarším a najväčším producentom zlatých mincí na svete, čelí nezvyčajne veľkému dopytu a nie je schopná držať s ním krok. Ľudia totiž hľadajú "bezpečné útočisko" pre svoje peniaze, keďže inflácia sa neustále zvyšuje a vojna na Ukrajine vyvoláva obavy z ďalšieho vývoja ekonomiky. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

"Dopyt po zlate nebol nikdy taký veľký ako tento rok," povedal riaditeľ mincovne Gerhard Starsich vo svojej kancelárii vo viedenskej budove, v ktorej sa mince razia od 30. rokov 19. storočia. Samotná mincovňa bola založená v roku 1194, aby razila mince zo striebra vyplateného ako výkupné za Richarda Levie srdce, ktorého pri Viedni zajali a držali v zajatí nepriatelia.

"Momentálne je každá zlatá minca, ktorá vyjde z raziaceho lisu, už predaná," povedal Starsich. "Práve teraz by sme mohli predať trikrát toľko, koľko sme schopní vyrobiť."

Pred obchodom s mincami na rohu budovy sa už mesiace tvoria každý deň dlhé rady. Medzi tými, ktorí stáli v rade, bola aj dôchodkyňa Renate, jedna z mála, ktorá bola ochotná podeliť sa o svoje plány.

"Som zo staršej generácie. Vždy, keď je situácia trochu neistá, vraciame sa k zlatým minciam a vravíme si, že ich vždy budeme vedieť predať," povedala. "Zlato má ten bezpečnostný faktor."

Podľa Starsicha majú zákazníkov zo všetkých vekových skupín a zo všetkých sociálnych vrstiev. Približne tretina mincí ide zahraničným kupcom. Mincovňa tvrdí, že jej "filharmonická" zlatá minca, pomenovaná podľa svetoznámeho Viedenského filharmonického orchestra, je najpredávanejšou zlatou mincou v Európe a Japonsku.

Rakúsko je finančne konzervatívna krajina, v ktorej verejnosť v čase krízy hromadí hotovosť a zlato. Rakúska národná banka, ktorá mincovňu vlastní, v októbrovej prezentácii o financiách rakúskych domácností uviedla, že za 2,5 roka od vypuknutia pandémie nového koronavírusu nakúpili Rakúšania viac zlata ako za predchádzajúcich päť rokov. Dopyt po zlate bol v prvej polovici tohto roka dokonca vyšší ako v prvej polovici roka 2020, a to aj napriek rastúcim cenám, čo naznačuje, že je zlato vnímané ako bezpečný prístav.

"Je to kaskáda," povedal Starsich o príčinách. "Začalo sa to pandémiou a koronakrízou, potom vo februári Rusko napadlo Ukrajinu, čo opäť zvýšilo predaj a rastúca inflácia cez leto a jeseň tržby ešte mierne zdvihla."

Tento rok do konca novembra mincovňa predala viac ako 1,8 milióna uncí zlata a priblížila sa k rekordu viac ako 2 miliónov uncí z roku 2009 po globálnej finančnej kríze. Predaje v decembri sú zvyčajne silné, pretože zlato je tradičný vianočný darček.

Starsich dodal, že hon za zlatom je celosvetovým fenoménom, ktorý možno vidieť aj v iných veľkých národných mincovniach. Podľa neho sa viac Rakúšanov snaží zahrnúť zlato do svojich portfólií ako zabezpečenie proti akciám alebo na diverzifikáciu svojich portfólií. Mnohí analytici však pochybujú o užitočnosti zlata v boji proti inflácii.

(tasr)

Minúta  |  

Očakávania e-shopov pred Vianocami sú konzervatívnejšie

Vyhliadky slovenských e-shopov sú pri tržbách pred tohtoročnými Vianocami v porovnaní s vlaňajškom konzervatívnejšie. Dôvodom je spomalenie nákupnej aktivity, ale aj ekonomická nestabilita vplyvom inflácie, rastúcich cien energií a ďalších externých faktorov spôsobených konfliktom na Ukrajine. Vyplýva to z výsledkov aktuálneho prieskumu E-shop Barometer, ktorý uskutočnila poradenská spoločnosť KPMG na Slovensku v spolupráci s agentúrou ui42.

V porovnaní s rokom 2021 nastala významná zmena v očakávaniach. Po výraznom raste v minulom roku sa e-shopy vracajú do "normálu" a ich očakávania ohľadom medziročného rastu tržieb sú skôr konzervatívne. Zatiaľ čo 34 percent respondentov predpokladá nárast tržieb, 45 percent opýtaných si myslí, že ich tržby budú skôr nižšie. Takmer štvrtina neočakáva žiadnu zmenu.

Ochladnutie nákupnej aktivity sa prejaví aj na priemernej výške nákupu v predvianočnom období oproti zvyšku roka. Aj tu sú zástupcovia slovenských e-shopov v očakávaniach skôr opatrní. Zatiaľ čo pred rokom až 90 percent z opýtaných očakávalo nárast, tento rok si len 55 percent z respondentov myslí, že priemerná výška za nákup porastie. Zvyšok očakáva skôr pokles.

"Napriek súčasnému vývoju podnikajú slovenské e-shopy aktívne kroky na zníženie potenciálnych negatívnych dopadov. Prehodnocujú obchodné stratégie s cieľom vytvoriť udržateľný model a skvalitniť zákaznícky servis. V uplynulom roku vynaložili nemalé investície na propagáciu a marketing, ale aj zlepšenie funkcionalít e-shopu či ľudských zdrojov. Príležitosť vidia napríklad aj v expanzii do zahraničia," priblížila partnerka KPMG na Slovensku Ivana Mazániková.

V tomto roku slovenské e-shopy investovali do viacerých oblasti svojho podnikania. Na otázku "Ktoré oblasti vášho podnikania si vyžadovali v roku 2022 najväčšiu investíciu?" až 80 percent respondentov v prieskume uviedlo propagáciu. Ďalšie dve najčastejšie uvádzané oblasti boli funkcionality e-shopu (56 percent) a ľudské zdroje (47 percent).

"Takto pred rokom nám v tomto prieskume viac ako tri štvrtiny zúčastnených odpovedalo, že investovali hlavne do skvalitnenia funkcionalít e-shopu. Dnes vidíme, že obchodníci kladú veľký dôraz na prácu s vlastnou zákazníckou bázou, riešia akvizície a s nimi spojenú marketingovú komunikáciu, jej kvalitu a efektivitu," doplnil marketingový riaditeľ agentúry ui42 Robo Háger.

(tasr)

Minúta  |  

V Bratislave horia pivnice výškového paneláku, zranenia ani obete nehlásia

Hasiči v sobotu predpoludním likvidujú požiar v pivničných priestoroch výškového bytového domu na Baltskej ulici v bratislavských Podunajských Biskupiciach.

"Z miesta zásahu nie sú hlásené žiadne zranené ani usmrtené osoby," informovalo TASR Operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislave.

Požiar v 12. poschodovej budove nahlásili krátko po 09.30 h. "O jeho likvidáciu sa starajú profesionálni hasiči z hlavného mesta i Malaciek, rovnako tak členovia Dobrovoľného hasičského zboru z mestskej časti Bratislava-Ružinov," dodali z operačného strediska.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký lekár hovorí, že nikdy nevidel toľko chorých ľudí

Počet ľudí s nejakou nákazou či ochorením v Nemecku dosiahol historické rozmery, uviedol šéf Medzidisciplinárneho združenia pre intenzívnu a pohotovostnú medicínu (DIVI) Christian Karagiannidis. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry DPA.

"Chorobnosť je v súčasnosti extrémne vysoká, nikdy som nič podobné nezažil," povedal Karagiannidis v rozhovore pre nemecký denník Rheinischen Post. V mnohých regiónoch sú už podľa neho takmer všetky lôžka na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) obsadené.

Podľa nemeckého lekára už nákaza koronavírusom nie je hlavným problémom. "Momentálne bojujeme proti veľmi širokej škále chorôb: chrípke, respiračnému syncyciálnemu vírusu (RSV), koronavírusu a iným respiračným ochoreniam...," povedal.

Karagiannidis sa domnieva, že zlepšenie situácie by mali priniesť blížiace sa vianočné sviatky. "Potom počet (pacientov) na klinikách zvyčajne klesá a kapacity nemocníc sa opäť zvýšia," dodal.

Okrem extrémne vysokého počtu pacientov nemecké nemocnice podľa DPA v súčasnosti zápasia aj s výpadkom mnohých liekov. Karagiannidis vyzval štát, aby si v spolupráci s miestnymi farmaceutickými výrobcami dal určité lieky vopred vyrobiť a mal ich na sklade, aby tak boli vždy dostupné v dostatočnom množstve.

Aj bavorský minister zdravotníctva Klaus Holetschek apeloval na vládu, aby pred sviatkami zvolala mimoriadne zasadnutie s cieľom nájsť riešenie v súvislosti s chýbajúcimi liekmi.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku bola monitorovacia skupina EP. Žiada lepšie právne uznanie pre LGBT páry a ich deti

Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva je znepokojená nedostatkami v oblasti rovnosti práv na Slovensku. Tie sa týkajú najmä LGBTIQ+ osôb a Rómov. Na záver pracovnej cesty to uviedla vedúca delegácie Sophie in 't Veldová. TASR o tom informoval tlačový atašé EP na Slovensku Ján Jakubov.

"Ukončenie diskriminácie a odstránenie všetkých prekážok, ktorým čelia tieto komunity pri uplatňovaní svojich základných práv, si vyžaduje všeobecné uznanie problémov a nadstranícku snahu o ich riešenie," vyhlásila šéfka delegácie.

Veldová vyzvala vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zlepšenie právneho uznania párov rovnakého pohlavia a ich detí. Zároveň ju požiadala, aby urýchlene prijala ďalšie súvisiace právne reformy vrátane primeraných postupov zdravotnej starostlivosti pre transrodových ľudí.

"Monitorovacia skupina pre demokraciu, právny štát a základné práva bude v budúcnosti pozorne sledovať všetok relevantný vývoj na Slovensku vrátane prebiehajúcich reforiem v oblasti súdnictva, využívania právomocí generálneho prokurátora či zrušenia obvinení voči vysoko postaveným osobám," doplnila šéfka monitorovacej skupiny.

(tasr, red)

Minúta  |  

Referendum: O hlasovanie poštou zo zahraničia požiadalo 777 voličov

O voľbu poštou zo zahraničia v januárovom referende požiadalo celkovo 777 voličov. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR. Žiadať o hlasovanie poštou sa dalo do 2. decembra.

"Do zákonom stanovenej lehoty 50 dní predo dňom konania referenda (2. 12. 2022) požiadalo o voľbu poštou 72 voličov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a 705 voličov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky," uviedli z tlačového odboru MV. Dodali, že v hlavnom meste SR Bratislava požiadalo o voľbu poštou v referende 67 voličov.

Tým, ktorí včas požiadali o voľbu poštou, zašle obec, respektíve ministerstvo vnútra, najneskôr 35 dní predo dňom konania sa referenda obálky a hlasovací lístok.

Výdavky spojené so zaslaním návratnej obálky poštou hradí odosielateľ. Obálky treba poslať tak, aby boli doručené najneskôr v posledný pracovný deň pred referendom, čiže 20. januára 2023. Právo hlasovať v referende má občan SR, ktorý má právo voliť v parlamentných voľbách, čiže musí byť plnoletý.

Referendum bude 21. januára 2023. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.