Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Tunisku sa konajú parlamentné voľby, ktoré bojkotuje časť politických strán

V Tunisku sa v sobotu otvorili volebné miestnosti, aby obyvatelia mohli odovzdať svoj hlas v parlamentných voľbách, ktoré ešte viac upevnia moc tamojšieho prezidenta Kaísa Saída. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Parlamentné voľby v Tunisku sa konajú presne 12 rokov po tom, čo sa na protest upálil tuniský predajca zeleniny Muhammad Buazízí. Tento jeho čin podnietil vznik prodemokratického hnutia tzv. arabskej jari.

Súčasné voľby však bojkotuje niekoľko politických strán, ktoré nesúhlasia so Saídom a obviňujú ho z organizovania prevratu. Vo voľbách tak chýbajú najväčšie tuniské politické strany. O 161 kresiel v parlamente sa uchádza celkovo 1058 kandidátov, z nich len 120 žien. Reuters pritom upozorňuje, že niektoré z kresiel nemajú ani jedného kandidáta.

Tuniskí voliči si totiž budú vyberať parlament, ktorého právomoci značne obmedzuje nová tuniská ústava, ktorá bola schválená v júli v referende s nízkou účasťou. Práve touto ústavou upevnil Saíd svoju moc s cieľom posunúť Tunisko späť k prezidentskému systému. Kritici tieto jeho kroky označili za návrat k autokracii, pričom k nemu dochádza v Tunisku ako jedinej demokracii, ktorá vzišla z povstaní tzv. arabskej jari.

Predchádzajúci parlament Saíd vlani rozúustil, pričom podľa agentúry Reuters obklopil legislatívny zbor tankami a uzurpoval si takmer úplne autoritu. Parlamentné voľby tak vzbudili len malý záujem medzi Tunisanmi, ktorí čelia hospodárskej kríze a sú už vyčerpaní z politických prieťahov. Volebné miestnosti budú v Tunisku otvorené od 8.00 h do 18.00 h.

Saíd - bývalý profesor práva - vystupoval v prezidentských voľbách v roku 2019 ako nezávislý kandidát. Pribehujúce parlamentné voľby opísal ako spôsob na ukončenie chaosu a korupcie, ktoré podľa neho sužovali Tunisko za predchádzajúceho politického systému.

Voľby sa konajú na pozadí hospodárskej krízy, ktorá v Tunisku prehĺbila chudobu. Tá mnohých Tunisanov vedie, k tomu aby sa na pašeráckych lodiach vydali na nebezpečnú cestu do Európy.

(tasr, min)

Minúta  |  

Majitelia neevidovaných strelných zbraní musia do konca januára podať žiadosť, upozorňuje polícia

Polícia vyzýva majiteľov doposiaľ neevidovaných strelných zbraní, aby do konca januára 2023 podali žiadosť o vydanie zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo o zaevidovanie zbrane na príslušnom oddelení. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PPZ) Denisa Bárdyová.

Povinnosť vyplýva z novelizovaného zákona pre majiteľov strelných zbraní, ktorých držba je podmienená od 1. februára vydaním zbrojného preukazu, zbrojnej licencie a zaevidovaním. "Nesplnením tejto povinnosti sa dopustia priestupku, za ktorý hrozí finančná sankcia až do výšky 1600 eur, ale aj strata spoľahlivosti na dva roky," upozornila hovorkyňa.

"Počas týchto dvoch rokov nebude možné mať zbrojný preukaz, ani požiadať o jeho vydanie," priblížila Bárdyová. Podrobnosti nájdu majitelia strelných zbraní na stránke rezortu vnútra, v sekcii zbrane a strelivo.

(tasr, min)

Minúta  |  

Polícia obvinila mužov z lúpeže, dopustiť sa jej mali s hračkárskou pištoľou

Obvineniu zo zločinu lúpeže čelí dvojica mužov vo veku 26 a 23 rokov. Poškodeného muža mali s hračkárskou pištoľou v Trenčíne okradnúť o 800 eur a mobilný telefón. Informovala o tom v sobotu na sociálnej sieti trenčianska krajská polícia.

"Jeden z obvinených si dohodol vo večerných hodinách stretnutie pri kostole sv. Jána Nepomuckého s poškodeným. Toho vylákal na miesto stretnutia pod zámienkou kúpy mobilného telefónu od obvineného, ktorý ho predtým inzeroval na internete," uviedli policajti.

Obvinený mal k poškodenému pristúpiť, vytiahnuť strelnú zbraň a namieriť ju na neho. Pod hrozbou mal od neho požadovať sumu 800 eur a zároveň ho vyzvať, aby mobilný telefón, ktorý mal pri sebe, položil na strechu svojho motorového vozidla. "Vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že v danom prípade išlo o hračkársku zbraň na guličky, čo však poškodený v danom momente nemohol tušiť," doplnila polícia.

Poškodený v obave o svoj život a zdravie podľa nej podal obvinenému do ruky hotovosť a položil svoj telefón na vozidlo. "Obvinený si mal peniaze od poškodeného vziať, následne zobrať aj jeho mobilný telefón a utiecť na neznáme miesto spolu s druhým obvineným, s ktorým bol vopred dohodnutý, a ktorý mal po celý čas čakať neďaleko od miesta činu," ozrejmila polícia.

Krátko po tomto čine sa poškodený obrátil na políciu, ktorá začala okamžite intenzívne po mužoch pátrať. "Pátranie trvalo niekoľko dní, ale polícii sa s využitím osobnej a miestnej znalosti podarilo mužov stotožniť," skonštatovali policajti.

Trenčiansky vyšetrovateľ spracoval podnet na väzobné trestné stíhanie mužov, na rozhodnutie súdu o väzbe si počkajú v cele policajného zaistenia. "V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na sedem až 12 rokov," uzavreli policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko: Šiestim televíznym staniciam pozastavili licenciu pre údajné dezinformácie

Moldavské úrady postavili vysielacie licencie šiestich televíznych staníc. Dôvodom sú obvinenia z dezinformácií, nepresného spravodajstva o ruskej vojne na Ukrajine a „pokusov o manipuláciu verejnej mienky“.

Komisia pre výnimočné situácie, ktorá bola zriadená po ruskej invázii na susednú Ukrajinu, v piatok neskoro večer oznámila rozhodnutie o odobratí licencií kanálom Prvý v Moldavsku, RTR Moldova, Accent TV, NTV Moldova, TV6 a Orhei TV.

Komisia uviedla, že pozastavenia licencii nastali po tom, ako kontrola audiovizuálnej rady zistila „nedostatok správnych informácií v spravodajstve o národných udalostiach, ale aj o vojne na Ukrajine“. Uviedla tiež, že cieľom pozastavenia je „zabrániť riziku dezinformácií alebo pokusom o manipuláciu verejnej mienky“.

Až štyri zo šiestich pozastavených kanálov - Prvý v Moldavsku, RTR Moldova, NTV Moldova a TV6 - pravidelne vysielajú programy z ruských televíznych staníc, ktoré v piatok zakázala Európska únia v rámci nového balíka sankcií voči Rusku.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová tieto pozastavenia licencií privítala a uviedla, že je to „dôležitý krok na zabránenie pokusom o destabilizáciu“ krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Inflácia a neistota podporujú novú zlatú horúčku v rakúskej mincovni

Rakúska mincovňa vo Viedni, ktorá patrí k najstarším a najväčším producentom zlatých mincí na svete, čelí nezvyčajne veľkému dopytu a nie je schopná držať s ním krok. Ľudia totiž hľadajú "bezpečné útočisko" pre svoje peniaze, keďže inflácia sa neustále zvyšuje a vojna na Ukrajine vyvoláva obavy z ďalšieho vývoja ekonomiky. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

"Dopyt po zlate nebol nikdy taký veľký ako tento rok," povedal riaditeľ mincovne Gerhard Starsich vo svojej kancelárii vo viedenskej budove, v ktorej sa mince razia od 30. rokov 19. storočia. Samotná mincovňa bola založená v roku 1194, aby razila mince zo striebra vyplateného ako výkupné za Richarda Levie srdce, ktorého pri Viedni zajali a držali v zajatí nepriatelia.

"Momentálne je každá zlatá minca, ktorá vyjde z raziaceho lisu, už predaná," povedal Starsich. "Práve teraz by sme mohli predať trikrát toľko, koľko sme schopní vyrobiť."

Pred obchodom s mincami na rohu budovy sa už mesiace tvoria každý deň dlhé rady. Medzi tými, ktorí stáli v rade, bola aj dôchodkyňa Renate, jedna z mála, ktorá bola ochotná podeliť sa o svoje plány.

"Som zo staršej generácie. Vždy, keď je situácia trochu neistá, vraciame sa k zlatým minciam a vravíme si, že ich vždy budeme vedieť predať," povedala. "Zlato má ten bezpečnostný faktor."

Podľa Starsicha majú zákazníkov zo všetkých vekových skupín a zo všetkých sociálnych vrstiev. Približne tretina mincí ide zahraničným kupcom. Mincovňa tvrdí, že jej "filharmonická" zlatá minca, pomenovaná podľa svetoznámeho Viedenského filharmonického orchestra, je najpredávanejšou zlatou mincou v Európe a Japonsku.

Rakúsko je finančne konzervatívna krajina, v ktorej verejnosť v čase krízy hromadí hotovosť a zlato. Rakúska národná banka, ktorá mincovňu vlastní, v októbrovej prezentácii o financiách rakúskych domácností uviedla, že za 2,5 roka od vypuknutia pandémie nového koronavírusu nakúpili Rakúšania viac zlata ako za predchádzajúcich päť rokov. Dopyt po zlate bol v prvej polovici tohto roka dokonca vyšší ako v prvej polovici roka 2020, a to aj napriek rastúcim cenám, čo naznačuje, že je zlato vnímané ako bezpečný prístav.

"Je to kaskáda," povedal Starsich o príčinách. "Začalo sa to pandémiou a koronakrízou, potom vo februári Rusko napadlo Ukrajinu, čo opäť zvýšilo predaj a rastúca inflácia cez leto a jeseň tržby ešte mierne zdvihla."

Tento rok do konca novembra mincovňa predala viac ako 1,8 milióna uncí zlata a priblížila sa k rekordu viac ako 2 miliónov uncí z roku 2009 po globálnej finančnej kríze. Predaje v decembri sú zvyčajne silné, pretože zlato je tradičný vianočný darček.

Starsich dodal, že hon za zlatom je celosvetovým fenoménom, ktorý možno vidieť aj v iných veľkých národných mincovniach. Podľa neho sa viac Rakúšanov snaží zahrnúť zlato do svojich portfólií ako zabezpečenie proti akciám alebo na diverzifikáciu svojich portfólií. Mnohí analytici však pochybujú o užitočnosti zlata v boji proti inflácii.

(tasr)

Minúta  |  

Očakávania e-shopov pred Vianocami sú konzervatívnejšie

Vyhliadky slovenských e-shopov sú pri tržbách pred tohtoročnými Vianocami v porovnaní s vlaňajškom konzervatívnejšie. Dôvodom je spomalenie nákupnej aktivity, ale aj ekonomická nestabilita vplyvom inflácie, rastúcich cien energií a ďalších externých faktorov spôsobených konfliktom na Ukrajine. Vyplýva to z výsledkov aktuálneho prieskumu E-shop Barometer, ktorý uskutočnila poradenská spoločnosť KPMG na Slovensku v spolupráci s agentúrou ui42.

V porovnaní s rokom 2021 nastala významná zmena v očakávaniach. Po výraznom raste v minulom roku sa e-shopy vracajú do "normálu" a ich očakávania ohľadom medziročného rastu tržieb sú skôr konzervatívne. Zatiaľ čo 34 percent respondentov predpokladá nárast tržieb, 45 percent opýtaných si myslí, že ich tržby budú skôr nižšie. Takmer štvrtina neočakáva žiadnu zmenu.

Ochladnutie nákupnej aktivity sa prejaví aj na priemernej výške nákupu v predvianočnom období oproti zvyšku roka. Aj tu sú zástupcovia slovenských e-shopov v očakávaniach skôr opatrní. Zatiaľ čo pred rokom až 90 percent z opýtaných očakávalo nárast, tento rok si len 55 percent z respondentov myslí, že priemerná výška za nákup porastie. Zvyšok očakáva skôr pokles.

"Napriek súčasnému vývoju podnikajú slovenské e-shopy aktívne kroky na zníženie potenciálnych negatívnych dopadov. Prehodnocujú obchodné stratégie s cieľom vytvoriť udržateľný model a skvalitniť zákaznícky servis. V uplynulom roku vynaložili nemalé investície na propagáciu a marketing, ale aj zlepšenie funkcionalít e-shopu či ľudských zdrojov. Príležitosť vidia napríklad aj v expanzii do zahraničia," priblížila partnerka KPMG na Slovensku Ivana Mazániková.

V tomto roku slovenské e-shopy investovali do viacerých oblasti svojho podnikania. Na otázku "Ktoré oblasti vášho podnikania si vyžadovali v roku 2022 najväčšiu investíciu?" až 80 percent respondentov v prieskume uviedlo propagáciu. Ďalšie dve najčastejšie uvádzané oblasti boli funkcionality e-shopu (56 percent) a ľudské zdroje (47 percent).

"Takto pred rokom nám v tomto prieskume viac ako tri štvrtiny zúčastnených odpovedalo, že investovali hlavne do skvalitnenia funkcionalít e-shopu. Dnes vidíme, že obchodníci kladú veľký dôraz na prácu s vlastnou zákazníckou bázou, riešia akvizície a s nimi spojenú marketingovú komunikáciu, jej kvalitu a efektivitu," doplnil marketingový riaditeľ agentúry ui42 Robo Háger.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.