Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Účasť v tuniských parlamentných voľbách neprekročila ani deväť percent

Volebná účasť počas parlamentných volieb v Tunisku dosiahla menej ako deväť percent, informuje agentúra DPA odvolávajúca sa tamojšiu volebnú komisiu.

Volebné miestnosti sa tam otvorili v sobotu ráno o 8.00 a zatvorili sa o 18.00. V takmer dvanásťmiliónovom Tunisku je približne 9.2 miliónov registrovaných voličov. Prvé výsledky volieb by mali byť známe do pondelka.

Parlamentné voľby v Tunisku sa konali presne dvanásť rokov po tom, čo sa na protest upálil tuniský predajca zeleniny Muhammad Buazízí. Tento jeho čin podnietil vznik prodemokratického hnutia takzvanej arabskej jari.

Voľby bojkotovalo niekoľko politických strán, ktoré nesúhlasia s tuniským prezidentom Kaísom Saídom a obviňujú ho z organizovania prevratu. Vo voľbách preto chýbali najväčšie strany. O 161 kresiel v parlamente sa uchádzalo celkovo 1 058 kandidátov, z nich len 120 žien.

Tuniskí voliči si vyberali parlament, ktorého právomoci značne obmedzuje nová tuniská ústava, ktorá bola schválená v júli v referende s nízkou účasťou. Saíd si touto ústavou upevnil svoju moc s cieľom posunúť Tunisko späť k prezidentskému systému. Kritici tieto kroky označujú za návrat k autokracii.

Voľby, ktoré sa konali na pozadí značnej hospodárskej krízy v krajine, tak medzi Tunisanmi vzbudili len malý záujem.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi z obáv o bezpečnosť Krymu zmenili miesto vypúšťania dronov, tvrdia Briti

Rusko zrejme pre obavy zo zraniteľnosti Krymského polostrova zmenilo miesto vypúšťania iránskych dronov, ktorými útočí na ukrajinskú infraštruktúru. Uviedlo to v sobotu britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o vývoji situácie na Ukrajine. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Podľa ministerstva sú tieto drony najnovšie vypúšťané z Krasnodarského kraja na juhu Ruska, pričom v predchádzajúcej fáze vojny ich vypúšťali najmä z miest na okupovanom Kryme. Zmena mohla nastať pre ruské obavy o bezpečnosť polostrova, no Rusom zároveň uľahčuje obnovovanie ich zásob, keďže Rusi tieto drony pravdepodobne dovážajú z Iránu do mesta Astrachán, ktoré na pobreží Kaspického mora.

Britský rezort taktiež uviedol, že Rusko vo svojich najnovších útokoch na ukrajinské ciele používa prevažne vzdušné a námorné riadené strely, ale takmer určite aj drony poskytnuté Iránom. Zároveň si všimol nárast útokov raketami dlhého doletu na kritickú infraštruktúru Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Parlamentné voľby na Fidži priniesli patovú situáciu

Tohtotýždňové parlamentné voľby na Fidži sa skončili nerozhodným výsledkom, keďže väčšinu kresiel v 55-členom parlamente nezískala ani strana súčasného premiéra Franka Bainimaramu, ani tá jeho hlavného politického rivala Sitiveniho Rabuku. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Podľa oficiálnych výsledkov zverejnených v sobotu tamojším volebným úradom získali obe strany 26 kresiel.

Vláda sa teraz bude zostavovať prostredníctvom rokovaní, ktoré môžu byť zdĺhavé, pričom obe strany sa už teraz usilujú o získanie priazne sociálnych demokratov, ktorí vo voľbách získali zostávajúce tri kreslá. Ich lídrom je hlboko veriaci kresťan Viliame Gavoka, ktorý sa dostal do sporu s Bainimaramom aj Rabukom.

Napriek tomu, že Fidži je malý ostrovný štát ležiaci v tichomorskej Melanézii, výsledok tamojších volieb má regionálny význam, pretože premiér Bainimarama upevňuje vzťahy s Čínou, zatiaľ čo Rabuka aj Gavoka navrhujú styky s Pekingom zvoľniť, poznamenala AFP.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ a Azerbajdžan spustili nové elektrické prepojenie cez Čierne more

Azerbajdžan sa v sobotu dohodol na dodávkach elektrickej energie do Európskej únie prostredníctvom podmorského kábla a uzavrel dohodu v Bukurešti, keďže Euroblok diverzifikuje dodávky energie z Ruska po invázii Moskvy na Ukrajinu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že blok sa definitívne "odvracia" od závislosti od ruských fosílnych palív a diverzifikuje sa smerom k "spoľahlivým energetickým partnerom" po tom, ako dal Brusel zelenú výstavbe 1195 kilometrov dlhého kábla pod Čiernym morom.

"Elektrický kábel v Čiernom mori je nová prenosová trasa plná príležitostí," uviedla von der Leyenová. "Od začiatku vojny s Ruskom sme sa rozhodli odvrátiť sa od ruských fosílnych palív a diverzifikovať sa smerom k spoľahlivým energetickým partnerom," dodala.

Výstavba podmorského kábla, ktorý prepojí Azerbajdžan s Maďarskom cez Gruzínsko a Rumunsko, sa má začať na budúci rok, hoci sa neočakáva, že bude uvedený do prevádzky skôr ako v roku 2029.

Vo vyhlásení, ktoré zverejnil rumunský prezident Klaus Iohannis, neboli uvedené žiadne finančné podrobnosti.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev ocenil to, čo označil za "náš príspevok k európskej energetickej bezpečnosti" a "nový most medzi EÚ a Azerbajdžanom".

Von der Leyenová uviedla, že kábel navyše poskytne Gruzínsku, ktoré rovnako ako Azerbajdžan nie je členom EÚ, príležitosť stať sa regionálnym energetickým uzlom.

Uviedla, že systém by umožnil prenos dodávok elektrickej energie do susedných štátov vrátane Moldavska a Ukrajiny a pomohol by modernizovať ich energetickú sieť.

Podľa vyhlásenia rumunského predsedníctva sa v sobotňajšej dohode počíta aj s posilnenou spoluprácou v oblasti nových energetických technológií, výroby vodíka a rozširovania energetickej tranzitnej infraštruktúry.

(tasr)

Minúta  |  

Muž v Prahe pobodal dve ženy. Policajti ho zastrelili

Muž v Prahe pobodal v sobotu dve ženy. Policajti ho postrelili, útočník zraneniam na mieste podľahol. Útok sa stal približne o 19.00 h. TASR správu prevzala z Českého rozhlasu (ČRo).

Poranené ženy odviezli záchranári do nemocnice. Jednu z nich museli uviesť do umelého spánku.

Útočníka začali policajti po streľbe okamžite oživovať, po príchode ho prevzali na resuscitáciu záchranári.

"Bohužiaľ, tie zranenia boli veľmi vážne a nakoniec im muž napriek všetkej snahe záchranárov na mieste podľahol," doplnila hovorkyňa záchrannej služby.

"Druhá žena na tom bola evidentne lepšie, utrpela iba ľahšie poranenie, bola po celý čas pri vedomí a bola transportovaná do Thomayerovej nemocnice," dodala hovorkyňa ČRo.

Polícia bude zisťovať všetky okolnosti prípadu, v sobotu sa už nechystá podávať žiadne informácie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Žilinka vníma vyjadrenie monitorovacej skupiny europarlamentu ako politické

Vo verejnom záujme je vecné a objektívne poukazovanie na porušovanie zákonnosti a tých, ktorí sa tohto porušenia dopustili, nie pranierovanie tých, ktorí prijali opatrenia na odstránenie takéhoto porušenia.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka to uviedol na sociálnej sieti v reakcii na piatkové (16. 12.) vyhlásenia zástupcov Európskeho parlamentu z monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva.

Žilinka zareagoval na časť vyhlásenia, v ktorom vedúca delegácie Sophie in 't Veldová deklarovala, že monitorovacia skupina bude v budúcnosti "pozorne sledovať všetok relevantný vývoj na Slovensku vrátane prebiehajúcich reforiem v oblasti súdnictva, využívania právomocí generálneho prokurátora či zrušenia obvinení voči vysoko postaveným osobám".

Žilinka vníma tieto vyhlásenia ako výlučne politické. Na sociálnej sieti preto zdôrazňuje, že pri výkone svojej funkcie nikdy nepodľahol a nepodľahne politickým, individuálnym či čiastkovým záujmom.

"Právomoci generálneho prokurátora budem naďalej vykonávať výlučne v záujme presadzovania a upevňovania zákonnosti, bez ohľadu na osobný status, zmýšľanie či postavenie osôb, ktorých sa konanie týka," vyhlásil.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.