O kvalite slovenského medu podľa neho svedčia aj úspechy z prestížnych zahraničných podujatí a súťaží. "Postupy vo včelárstve, ktoré platili pred 20 rokmi, už nemusia platiť a je potreba neustáleho vzdelávania," upozornil Majtán.

To, že Slovensko patrí k svetovej špičke, je tak podľa neho dané súhrou viacerých faktorov.

Definíciu medu a jeho kvalitatívne požiadavky stanovuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. "Sú tu uvádzané limity pre rôzne fyzikálno-chemické veličiny a parametre," doplnil s tým, že by sa do medu nemali pridávať látky a na druhej strane ani odoberať.

Ak dochádza k zmene prirodzeného zloženia medu pridávaním napríklad farbív či enzýmov, prípadne sa riedi sirupom, tak je med falšovaný. "Falšovať sa však nemusí len samotný med, ale aj jeho geografický či botanický pôvod," spresnil vedec.

Pre ľudí je podľa neho rozpoznať pravý med od falšovaného takmer nemožné. "Problém falšovania medu je celosvetový a na jeho odhaľovanie sa zvyčajne používa súčasne niekoľko vysoko sofistikovaných a náročných metodických postupov," priblížil Majtán. Podotkol, že napriek použitiu moderných metód odhaľovanie falšovaného medu nie je vždy úspešne.

(tasr)