Preskočiť na obsah
  |  

Minister Šojgu navštívil pozície ruskej armády na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil bojové pozície ruskej armády na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Šéf ruského vojenského úradu odletel zo stanovištia ozbrojených síl a navštívili frontovú líniu a pozície ruských jednotiek v oblasti špeciálnej vojenskej operácie," oznámilo v nedeľu ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Text dopĺňa video, na ktorom je Šojgu v helikoptére.

Rusko svoju agresiu voči Ukrajine oficiálne volá "špeciálna vojenská operácia" a vyhýba sa označeniu vojna. V správe sa ďalej uvádza, že Šojgu si vypočul hlásenia veliteľov a hovoril aj s obyčajnými vojakmi. Zároveň im poďakoval za "vzorný výkon služby".

Hlavnou témou návštevy bolo zásobovanie ozbrojených síl. Po čiastočnej mobilizácii, ktorú v septembri nariadil prezident Vladimir Putin, sa mnoho regrútov sťažovalo, že na Ukrajinu boli vyslaní bez dostatočného vybavenia a výcviku.

(tasr)

  |  

NCZI: V roku 2021 na Slovensku fungovalo takmer 14-tisíc zdravotníckych zariadení

Ku koncu roka 2021 vykázalo činnosť na Slovensku 12 325 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS), ktorí prevádzkovali 13 809 zdravotníckych zariadení. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) v najnovšej štatistike o sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v SR.

Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti tvorili 78,3 percenta, čo predstavuje 10 814 zariadení, zariadenia lekárenskej starostlivosti 14,5 percenta (2-tisíc zariadení), zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti 1,4 percenta (194 zariadení) a hematologicko-transfúziologické zariadenia 0,1 percenta (12 zariadení).

Ostatné zariadenia, ako zubná technika, očná optika, dopravná zdravotná služba a mobilné zariadenie PZS, zriadené na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe predstavovali 5,7 percenta (789 zariadení).

V zdravotníckych zariadeniach zabezpečovalo zdravotnú starostlivosť po prepočte na plné úväzky v pracovnom aj mimopracovnom pomere po zaokrúhlení 26 527 pracovných miest samostatných odborných zdravotníckych pracovníkov.

Z celkového počtu pracovných miest bolo 17 957 lekárov, 2 709 zubných lekárov, 4 375 farmaceutov a 1 484 iných zdravotníckych pracovníkov (psychológov, laboratórnych diagnostikov, logopédov, fyzikov a liečebných pedagógov).

Ambulantná zdravotná starostlivosť bola poskytovaná celkovo v 15 381 ambulanciách. Sieť ústavnej zdravotnej starostlivosti tvorilo 194 zdravotníckych zariadení.

(tasr)

  |  

EÚ dosiahla dohodu o významnej reforme na trhu s uhlíkom

Členské štáty EÚ a poslanci europarlamentu v nedeľu oznámili dohodu o významnej reforme na trhu s uhlíkom v rámci ambície znížiť jeho emisie a investovať do technológií šetrných ku klíme. TASR informuje podľa správy AFP.

Cieľom dohody je urýchliť znižovanie emisií a postupné zrušenie bezplatných kvót pre priemyselné odvetvia vrátane sektora stavebníctva a cestnej dopravy, uvádza sa vo vyhlásení Európskeho parlamentu.

Cieľom dohody je urýchliť znižovanie emisií uhlíka a postupné zrušenie bezplatných kvót pre priemyselné odvetvia vrátane sektora stavebníctva a cestnej dopravy, uvádza sa vo vyhlásení Európskeho parlamentu (EP).

V súčasnosti systém obchodovania s emisiami v rámci EÚ (ETS) umožňuje výrobcom elektriny a priemyselným odvetviam s vysokými energetickými nárokmi (napríklad hutníctvo), nakupovať "bezplatné kvóty" na pokrytie svojich emisií uhlíka podľa zásady "znečisťovateľ platí". Kvóty sú navrhnuté tak, aby sa postupne znižovali a nútili producentov investovať do ekologickejších technológií. Ide o súčasť konečného cieľa EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Rokovanie vyjednávačov zastupujúcich členské štáty EÚ a EP trvalo viac ako 24 hodín. Podľa dohody sa emisie v sektoroch ETS majú do roku 2030 znížiť o 62 percent oproti hodnotám v roku 2005. Doterajší cieľ bol 43 percent. Tiež sa urýchli harmonogram postupného rušenia bezplatných kvót s ich úplným odstránením do roku 2034.

Trh s uhlíkom sa postupne rozšíri aj na námorný sektor, lety v rámci Európy a spaľovne odpadu. Cieľom dohody je tiež to, aby od roku 2027 platili za emisie spojené s vykurovaním aj domácnosti. Tento zámer však vyvoláva obavy pre prudko rastúce ceny energií, ktoré zhoršila ruská invázia na Ukrajinu.
Pomôcť prekonať cenovú krízu energií pre najzraniteľnejšie skupiny má "Sociálny klimatický fond".

(tasr)

  |  

Poslanci sa opäť zídu v pondelok. Osud štátneho rozpočtu je stále otázny

Aktuálna 78. schôdza Národnej rady (NR) SR by mala pokračovať v pondelok (19. 12.) od 13.00 h. Poslanci by sa mali venovať bodom z dielne rezortov zdravotníctva a životného prostredia. Na programe majú aj niekoľko ďalších neprerokovaných návrhov.

Zákonodarcov stále čaká štátny rozpočet. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) chce, aby sa počas týždňa prijal. Upozornil, že ak nebude prijatý, nebude si môcť plniť vláda záväzky voči zdravotníkom či občanom, ani garantovať ceny energií.

Opozícia však žiada v rozpočte niekoľko zmien, aby ho mohla podporiť. SaS návrh zhodnotila ako nafúknutý, populistický a predvolebný, poukazovala najmä na extrémne vysoký deficit.

Počas týždňa by sa mohlo rozhodnúť aj o novele Ústavy SR v súvislosti s možnosťou skrátiť volebné obdobie parlamentu. Na programe schôdze je stále návrh z dielne Sme rodina, ktorý je aktuálne v druhom čítaní.

Diskutovalo sa aj o otázke potrebných hlasov na prípadné skrátenie volebného obdobia, Smer-SD hovorí o 76, viacerí poslanci však trvajú na potrebe 90 hlasov. Argumentujú určitou mierou stability.

(tasr)

  |  

Schôdza parlamentu má pokračovať v pondelok, otázny je osud rozpočtu a zmeny ústavy

Aktuálna 78. schôdza Národnej rady (NR) SR by mala pokračovať v pondelok (19. 12.) od 13.00. Poslanci by sa mali venovať bodom z dielne rezortov zdravotníctva a životného prostredia. Na programe majú aj niekoľko ďalších neprerokovaných návrhov.

Zákonodarcov stále čaká štátny rozpočet. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) chce, aby sa počas týždňa prijal. Upozornil, že ak nebude prijatý, nebude si môcť plniť vláda záväzky voči zdravotníkom či občanom, ani garantovať ceny energií.

Opozícia však žiada v rozpočte niekoľko zmien, aby ho mohla podporiť. SaS návrh zhodnotila ako nafúknutý, populistický a predvolebný, poukazovala najmä na extrémne vysoký deficit.

Počas týždňa by sa mohlo rozhodnúť aj o novele Ústavy SR v súvislosti s možnosťou skrátiť volebné obdobie parlamentu.

Na programe schôdze je stále návrh z dielne Sme rodina, ktorý je aktuálne v druhom čítaní. Diskutovalo sa aj o otázke potrebných hlasov na prípadné skrátenie volebného obdobia, Smer-SD hovorí o 76, viacerí poslanci však trvajú na potrebe 90 hlasov. Argumentujú určitou mierou stability.

(tasr)

  |  

Účasť v tuniských parlamentných voľbách neprekročila ani deväť percent

Volebná účasť počas parlamentných volieb v Tunisku dosiahla menej ako deväť percent, informuje agentúra DPA odvolávajúca sa tamojšiu volebnú komisiu.

Volebné miestnosti sa tam otvorili v sobotu ráno o 8.00 a zatvorili sa o 18.00. V takmer dvanásťmiliónovom Tunisku je približne 9.2 miliónov registrovaných voličov. Prvé výsledky volieb by mali byť známe do pondelka.

Parlamentné voľby v Tunisku sa konali presne dvanásť rokov po tom, čo sa na protest upálil tuniský predajca zeleniny Muhammad Buazízí. Tento jeho čin podnietil vznik prodemokratického hnutia takzvanej arabskej jari.

Voľby bojkotovalo niekoľko politických strán, ktoré nesúhlasia s tuniským prezidentom Kaísom Saídom a obviňujú ho z organizovania prevratu. Vo voľbách preto chýbali najväčšie strany. O 161 kresiel v parlamente sa uchádzalo celkovo 1 058 kandidátov, z nich len 120 žien.

Tuniskí voliči si vyberali parlament, ktorého právomoci značne obmedzuje nová tuniská ústava, ktorá bola schválená v júli v referende s nízkou účasťou. Saíd si touto ústavou upevnil svoju moc s cieľom posunúť Tunisko späť k prezidentskému systému. Kritici tieto kroky označujú za návrat k autokracii.

Voľby, ktoré sa konali na pozadí značnej hospodárskej krízy v krajine, tak medzi Tunisanmi vzbudili len malý záujem.

(tasr)