Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN: Krajiny sveta dosiahli historickú dohodu o ochrane biodiverzity

Krajiny sveta dosiahli v pondelok prelomovú dohodu o ochrane biodiverzity, ktorá má zabrániť pokračujúcemu vymieraniu druhov a ničeniu ekosystémov. Dohodu, v rámci ktorej by mala byť od roku 2030 chránená takmer tretina planéty, sa podarilo schváliť v záverečný deň 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale. Informujú o tom agentúry AFP a AP.

"(Predložený) balík je schválený," oznámil v pondelok ráno na plenárnom zasadnutí konferencie jej predseda, čínsky minister životného prostredia Chuang Žun-čchiou, čím vyvolal aplauz prítomných delegátov.

Dosiahnutá globálna dohoda podľa agentúry AP predstavuje doposiaľ najvýraznejší krok smerom k ochrane svetových oceánov a pevniny. Jej súčasťou sú aj finančné zdroje potrebné na záchranu biodiverzity v krajinách rozvojového sveta.

Kľúčovým prvkom dohody je záväzok do roku 2030 zaistiť ochranu minimálne 30 percentám rozlohy svetovej pevniny a morí. V súčasnosti sa takáto ochrana vzťahuje len na približne 17 percent súše a desať percent rozlohy svetových morí.

Na základe schváleného dokumentu by malo byť do roku 2030 vynaložených na ochranu biodiverzity 200 miliónov dolárov z verejných aj súkromných zdrojov. Ďalších zhuba pol miliardy dolárov by malo priniesť prehodnotenie štátnych podpôr zaisťujúcich nízke ceny palív či potravín.

Do roku 2025 by sa mal tiež zvýšiť na minimálne 20 miliárd dolárov príspevok na ochranu prírody v chudobných krajinách sveta, čo predstavuje takmer dvojnásobok súčasnej čiastky. Do roku 2030 sa tento príspevok bohatých krajín zvýši na 30 miliárd.

Práve výška tejto čiastky bola podľa agentúry AFP hlavným sporným bodom pri rokovaniach o dohode o ochrane biodiverzity. Nízkopríjmové krajiny totiž poukazovali na to, že vyspelé štáty bohatnú vďaka využívaniu práve ich prírodných zdrojov, a preto by mali viac prispievať na ochranu ich prírody.

"Doposiaľ nikdy sa nepodarilo dosiahnuť globálnu dohodu o ochrane prírody takéhoto rozsah. "Táto dohoda nám poskytuje šancu zabrániť (hroziacemu) kolapsu biodiverzity," povedal novinárom Brian O'Donnell, riaditeľ environmentálnej organizácie Campaign for Nature. Podľa jeho slov by nový dohovor mohol výrazne ovplyvniť súčasný trend straty rozmanitosti živých organizmov a ekosystémov po celom svete.

Minúta  |  

Pápež odsúdil korupčný škandál v Európskom parlamente

Pohoršenie a prekvapenie vyjadril pápež František v rozhovore pre taliansku televíznu stanicu Canale 5 v súvislosti s korupčným škandálom v Európskom parlamente (EP). Informuje o tom správa agentúry APA.

"O čo tu ide, je korupcia, nie hriech. Je to omnoho horšie, pretože korupcia necháva dušu zhniť," povedal pápež v nedeľnom rozhovore s expertom na Vatikán Fabiom Marchesem Ragonaom. "Dnes človek skĺzava od hriechu ku korupcii, a to nesmieme tolerovať," kritizoval.

"Ako sa môže stať, že títo ľudia, ktorí pracujú v administratíve, takýmto spôsobom skĺznu ku korupcii?" pýtal sa František.

Priznal pritom hriešnosť ľudí, dôrazne však odmietol korupčné správanie. "Aj ja som slabý, my všetci sme slabí. Každý má svoju slabú stránku, povedzme, že osobnosť: Niekto je klamár, iný býva zúrivý, ďalší máva zlú náladu. Každý má svoje vlastné chyby. Hriešnici áno, avšak nie skorumpovaní," zdôraznil.

APA pripomína, že Európskym parlamentom už zhruba týždeň otriasa rozsiahly korupčný škandál. Zadržaných bolo viacero podozrivých osôb, u ktorých sa našlo najmenej 1,5 milióna eur. Podozrivé sú z úplatkárstva zo strany Kataru, pričom mali údajne v EP zastupovať záujmy tohto štátu ležiaceho v Perzskom zálive.

(tasr)

Minúta  |  

Vagnerova skupina využíva regrútov na Ukrajine ako potravu pre delá, tvrdí britská tajná služba

Ruská súkromná polovojenská organizácia Vagnerova skupina využíva pri svojom postupe na Ukrajine naverbovaných vojakov ako potravu pre delá, vyplýva z najnovších zistení britskej tajnej služby. Informuje o tom správa agentúry DPA.

Niektorí slabo vycvičení naverbovaní vojaci dostali smartfóny alebo tablety, ktoré im pomocou satelitných snímok ukazujú trasy postupu a ich cieľ útoku, uviedlo v pondelok v Londýne britské ministerstvo obrany. Vojaci majú k tomu k dispozícii palebné krytie, obrnené vozidlá však len zriedka, dodalo.

"Členom Vagnerovcov, ktorí sa bez povolenia odklonia od svojich útočných trás, hrozí zrejme poprava," uvádza ďalej britský rezort obrany. Velitelia sú o ich pohybe informovaní prostredníctvom záberov z dronov na chránených pozíciách.

"Cieľom tejto brutálnej taktiky je zachovať cenné zásoby skúsených veliteľov a obrnených vozidiel na úkor ľahšie dostupných odsúdených regrútov, ktorých ich organizácia hodnotí ako nahraditeľných," citoval ministerstvo britský denník The Guardian.

Vagnerova skupina verbuje nových bojovníkov vo väzniciach, pripomína DPA. Táto žoldnierska skupina naďalej hrá ústrednú úlohu v bojoch o mesto Bachmut na východe Ukrajiny.

Informácie pochádzajúce od spravodajských služieb Spojeného kráľovstva zverejňuje britské ministerstvo obrany už od začiatku vojny na Ukrajine z februára tohto roka s cieľom oponovať ruským správam a posilňovať podporu Ukrajiny na Západe. Moskva obviňuje Londýn z cielenej dezinformačnej kampane, približuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Viceprezident ECB: Budeme zvyšovať úrokové sadzby ďalej, kedy skončíme, to sa nevie

Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Je to nevyhnutné na zmiernenie vysokej inflácie, povedal v pondelok viceprezident ECB Luis de Guindos. Zároveň dodal, že kedy banka s týmto procesom skončí, nie je známe. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Zvyšovanie úrokových sadzieb sa neskončilo, budú ešte ďalšie. Dokedy však budú rásť, to neviem. Naozaj úprimne, neviem," povedal De Guindos, pričom dodal, že ECB je odhodlaná stlačiť infláciu na úroveň strednodobého inflačného cieľa na úrovni dvoch percent.

Naposledy zvýšila ECB úrokové sadzby vo štvrtok 15. decembra, aj keď rozsah zvýšenia v porovnaní s predchádzajúcimi krokmi zmiernila. Banka zvýšila sadzby o 50 bázických bodov, zatiaľ čo na predchádzajúcich zasadnutiach ich zdvihla o 75 bodov.

Ostatné zvýšenie však znamená, že úrokové sadzby v eurozóne sú v súčasnosti najvyššie za posledných štrnásť rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Export nafty a benzínu z Číny vzrástol v novembri na 1,5-ročné maximum

Vývoz nafty a benzínu z Číny pokračoval v novembri v raste, pričom objem exportu dosiahol najvyššiu úroveň za posledného 1,5 roka. K rastu exportu prispeli zvýšené exportné kvóty na tento rok, ktoré sa čínske rafinérie snažia využiť. Informuje o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na údaje čínskej colnej správy.

Čína vyviezla v novembri 2,1 milióna ton nafty, čo je najvyšší objem od júna 2021. V porovnaní s objemom vývozu v októbri to predstavuje približne dvojnásobok. Ešte výraznejší rast to znamená v porovnaní s novembrom minulého roka, keď vývoz dosiahol približne 600-tisíc ton.

V prípade benzínu dosiahol export 1,49 milióna ton, najviac od mája 2021. V októbri vývoz predstavoval 1 milión ton a v novembri minulého roka 810-tisíc ton.

Zvýšil sa aj export leteckého paliva. Dosiahol 1,26 milióna ton, čo oproti októbru znamená rast o 8,6 percenta.

K prudkému rastu exportu pohonných látok došlo po rozhodnutí čínskej vlády v septembri tohto roka vydať dodatočné exportné kvóty v objeme pätnásť miliónov ton. Analytici očakávajú, že vývoz ropných produktov bude pokračovať v raste aj počas decembra, a to najmä pri nafte, avšak v roku 2023 sa situácia začne podľa nich meniť. Uvoľnenie proticovidových opatrení by totiž malo zvýšiť domácu spotrebu palív.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko: Syn bývalého diplomata údajne celé roky vykonával špionáž pre Rusko

Tridsaťdeväťročný grécky občan ruského pôvodu čelí podozreniam, že roky vykonával na úkor Rakúska špionáž pre ruskú vojenskú tajnú službu GRU, oznámilo v pondelok ráno rakúske ministerstvo vnútra. Informuje o tom správa agentúry APA.

Podozrivým je syn bývalého ruského spravodajského dôstojníka, ktorý v čase svojej aktívnej služby pôsobil ako diplomat v Nemecku i Rakúsku.

Ako informoval rakúsky denník Kronenzeitung, vyšetrovanie sa uskutočnilo na objednávku Riaditeľstva pre štátnu bezpečnosť a spravodajstvo (DSN) a vedie ho štátna prokuratúra vo Viedni.

Podľa rakúskeho ministerstva vnútra bol podozrivý muž po špeciálnom vojenskom výcviku v Rusku spolupracovníkom vojenskej tajnej služby GRU. Bol v kontakte s diplomatmi a spravodajskými dôstojníkmi z rozličných krajín. Rakúsky rezort vnútra spresnil, že muž sa aj krátko pred začiatkom vojenskej ofenzívy Ruska na Ukrajinu i počas nej nachádzal v Moskve. Čelí podozreniam z prezradenia štátnych tajomstiev, spresňuje APA.

Existuje podozrenie, že bol zdrojom informácií z oblasti zahraničnej, spoločenskej i bezpečnostnej politiky, na čo využíval rakúske obyvateľstvo i tlač, a tak odovzdával Moskve odhady možných reakcií zahraničia v rámci prípravy vojenskej operácie, uviedlo rakúske ministerstvo vnútra.

"Podozrivý v minulosti nemal a ani v súčasnosti nemá takmer nijaké zamestnanie a preto poberá v Rakúsku len minimálne sociálne dávky. Napriek tomu v čase od roku 2018 do začiatku roka 2022 dokázal uskutočniť dovedna 65 ciest v rámci Európy, ako aj do Ruska, Bieloruska, Turecka a Gruzínska a nadobudnúť niekoľko nehnuteľností vo Viedni, v Rusku i Grécku," dodalo ministerstvo.

Na výmenu informácií boli podľa neho využívané rôzne lokality v rámci mesta Viedeň, pri ktorých "bola zistená časová aj priestorová väzba s diplomatickým personálom Ruskej federácie".

Pri prehľadaní nehnuteľností podozrivého objavila polícia okrem iného aj detektor signálu, ochranný oblek i mobilné telefóny a laptopy a tablety s množstvom údajov, píše APA.

Podľa médií vtrhli príslušníci špeciálneho komanda Cobra aj do jedného domu "ukrytého za vysokým plotom a zeleňou" v blízkosti národného parku Lobau vo Viedni.

Podozrivý sa napriek tomu doposiaľ nachádza na slobode. V prípade usvedčenia mu hrozí väzenský trest od šiestich mesiacov do piatich rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.