Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najvyšší správny súd SR má štyroch nových predsedov senátov

Vo výberovom konaní na obsadenie šiestich miest predsedu senátu Najvyššieho správneho súdu SR boli úspešní štyria uchádzači.

Ako ďalej informoval hovorca súdu Michal Hajtol, s účinnosťou od 15. decembra sa predsedami senátov stali sudkyňa Kristína Babiaková a sudcovia Michal Matulník, Juraj Vačok a Juraj Vališ.

„Výberové konanie pozostávalo z ústnej časti, v rámci ktorej členovia výberovej komisie overovali odborné znalosti uchádzačov potrebné na plnenie povinností predsedu senátu, ako aj ich organizačné schopnosti," povedal Hajtol.

Doplnil, že výberová komisia sa skladala z predsedu NSS SR Pavla Naďa, predsedníčky senátu Anity Filovej a podpredsedu súdu Mariána Trenčana.

(sita)

Minúta  |  

Švédsky súd zablokoval vydanie tureckého novinára, ktoré požaduje Erdogan

Švédsky najvyšší súd v pondelok zablokoval vydanie exilového tureckého novinára Bülenta Kenesa na stíhanie do vlasti. Vydanie tohto novinára bolo kľúčovou požiadavkou tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pre ratifikáciu členstva Švédska v Severoatlantickej aliancii (NATO), informuje správa agentúry AFP.

Podľa súdu však extradíciu Bülenta Kenesa, bývalého šéfredaktora popredného tureckého denníka Zaman, do Turecka znemožňuje "viacero prekážok". Medzi ne patrí politický charakter obvinení, ktoré voči novinárovi vzniesli turecké úrady, ako aj skutočnosť, že má vo Švédsku štatút utečenca.

"Existuje tiež riziko, že táto osoba bude (v Turecku) prenasledovaná pre svoje politické presvedčenie. Extradícia sa preto nemôže uskutočniť," uviedol vo vyhlásení sudca Petter Asp.

Kenes v súčasnosti pracuje v Štokholmskom centre slobody (SCF), ktoré založili tureckí disidenti žijúci v exile. Pre povedal, že ho rozhodnutie súdu potešilo a zdôraznil že všetky obvinenia voči jeho osobe si "Erdoganov režim vymyslel".

Turecké úrady vinia novinára z toho, že bol zapletený do pokusu o prevrat z roku 2016, čo on sám dôrazne popiera.

Turecký prezident žiada výmenou za schválenie členstva Švédska v NATO vydanie desiatok ľudí. Vo svojich verejných vystúpeniach však konkrétne spomenul len Bülenta Kenesa.

Ankara zablokovala proces členstva Švédska v NATO, pričom hlavnou spornou otázkou je vydanie kurdských a tureckých disidentov na stíhanie do vlasti. Štokholm opakovane zdôraznil, že švédske súdnictvo rozhoduje nezávisle a bude mať v tejto záležitosti posledné slovo.

(tasr)

Minúta  |  

Podpis na listine k Čapímu hnízdu mohol patriť expremiérovi Babišovi

Podpis na listine o prevode akcií Farmy Čapí hnízdo mohol patriť Andrejovi Babišovi staršiemu. Pred súdom to vypovedal písmoznalec Aleš Čulík. Na znaleckej škále ide podľa neho o rovinu nízkej pravdepodobnosti, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

V úvode pondelkového pojednávania sudca Jan Šott uviedol, že Andrej Babiš požiadal o odročenie pojednávania. Podal žiadosť na Ústavný súd, v ktorej napadol spôsob, akým bol v marci vydaný Poslaneckou snemovňou k trestnému stíhaniu. So žiadosťou však neuspel.

Šott preto k výsluchu ako prvého predvolal písmoznalca Aleša Čulíka. Ten uviedol, že vyhotoviť dodatok k posudku bolo komplikované, pretože mu Babiš neposkytol ďalšie podpisy na preskúmanie.

Podľa neho prichádza do úvahy, že podpis na listine o prevode akcií Farmy Čapí hnízdo patrí Andrejovi Babišovi staršiemu. Spresnil, že na písmoznaleckej škále je táto hypotéza na úrovni nízkej pravdepodobnosti. Jednoznačný záver, či bol podpis sfalšovaný, tak opäť nemohol vysloviť. Na podobnosť podpisov nemôže mať vplyv genetika, uviedol v odpovedi na otázku sudcu.

O tento posudok v odbore písmoznalectva požiadal 17. októbra štátny zástupca Jaroslav Šaroch. Znalec Čulík už o svojom posudku vypovedal v septembri. Pre nedostatok materiálov vtedy nemohol vyvodiť závery.

Predmetom skúmania je, či podpis na listine o prevode akcií patrí Babišovi staršiemu alebo jeho synovi. Andrej Babiš mladší vo svojej výpovedi poprel, že by podpis bol jeho. Otca obvinil, že jeho podpis sfalšoval.

(tasr)

Minúta  |  

RTVS v roku 2023 ráta s príjmami na úrovni 165,8 milióna eur

RTVS by mala v roku 2023 disponovať s príjmami vo výške 165,8 milióna eur, výdavky by mali byť na úrovni 165,6 milióna eur. Vyplýva to z návrhu budúcoročného rozpočtu verejnoprávneho média, ktorý v pondelok prerokovala a schválila Rada RTVS.

Čísla, ktoré prezentovala ekonomická riaditeľka RTVS Daniela Vašinová, majú pokryť tvorbu a prevádzku štyroch televíznych a deviatich rozhlasových programov.

Manažment telerozhlasu na zasadnutí rady označil navrhovaný finančný plán za vysoko konzervatívny, pod ktorý sa podpisujú nedostatočné zdroje pre RTVS. "Na jednej strane je tu výrazný prepad príjmov, na druhej strane výdavkovú časť rozpočtu ovplyvňuje celosvetová energetická kríza, vysoká inflácia a nové legislatívne povinnosti," upozornil.

Rada RTVS v prijatom uznesení označila rozpočet za rizikový. "Na jednej strane pokrýva zákonné povinnosti vysielateľa, no za cenu výrazných reštrikcií v oblasti výroby programu a bez možností akýchkoľvek investícií, čím sa prehlbuje dlh v tejto oblasti," uviedli členovia orgánu dohľadu.

(tasr)

Minúta  |  

Uzbekistan začal s vývozom medi do Európy obchádzajúc Rusko

Uzbekistan odštartoval dodávky medi pre Európu novou trasou, ktorá obchádza Rusko. Projekt je súčasťou plánov stredoázijskej krajiny, udržať si obchodné vzťahy s Európskou úniou. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Uzbecká štátna železničná spoločnosť v pondelok uviedla, že vypravila prvý vlak s meďou určenou pre európsky trh po trase známej ako stredný koridor, ktorá prechádza cez Turkménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko, ako aj Kaspické more a Čierne more, kde prepravu zabezpečujú trajekty.

Prvá dodávka z Uzbekistanu do Bulharska zahrnuje 46 vagónov a 91 kontajnerov koncentrátu medi. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa Európska únia začala postupne odpájať od ruských dodávok.

Do popredia sa tak dostali stredný a južný koridor na úkor tradične využívaného severného koridoru, ktorý zabezpečuje dodávku tovarov z Ázie do Európy cez Rusko. Zvýšenie prepravy tovarov medzi Áziou a Európou mimo územia Ruskej federácie podporila aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá minulý mesiac uviedla, že je pripravená do rozvoja týchto trás investovať miliardy eur.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Krajiny sveta dosiahli historickú dohodu o ochrane biodiverzity

Krajiny sveta dosiahli v pondelok prelomovú dohodu o ochrane biodiverzity, ktorá má zabrániť pokračujúcemu vymieraniu druhov a ničeniu ekosystémov. Dohodu, v rámci ktorej by mala byť od roku 2030 chránená takmer tretina planéty, sa podarilo schváliť v záverečný deň 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale. Informujú o tom agentúry AFP a AP.

"(Predložený) balík je schválený," oznámil v pondelok ráno na plenárnom zasadnutí konferencie jej predseda, čínsky minister životného prostredia Chuang Žun-čchiou, čím vyvolal aplauz prítomných delegátov.

Dosiahnutá globálna dohoda podľa agentúry AP predstavuje doposiaľ najvýraznejší krok smerom k ochrane svetových oceánov a pevniny. Jej súčasťou sú aj finančné zdroje potrebné na záchranu biodiverzity v krajinách rozvojového sveta.

Kľúčovým prvkom dohody je záväzok do roku 2030 zaistiť ochranu minimálne 30 percentám rozlohy svetovej pevniny a morí. V súčasnosti sa takáto ochrana vzťahuje len na približne 17 percent súše a desať percent rozlohy svetových morí.

Na základe schváleného dokumentu by malo byť do roku 2030 vynaložených na ochranu biodiverzity 200 miliónov dolárov z verejných aj súkromných zdrojov. Ďalších zhuba pol miliardy dolárov by malo priniesť prehodnotenie štátnych podpôr zaisťujúcich nízke ceny palív či potravín.

Do roku 2025 by sa mal tiež zvýšiť na minimálne 20 miliárd dolárov príspevok na ochranu prírody v chudobných krajinách sveta, čo predstavuje takmer dvojnásobok súčasnej čiastky. Do roku 2030 sa tento príspevok bohatých krajín zvýši na 30 miliárd.

Práve výška tejto čiastky bola podľa agentúry AFP hlavným sporným bodom pri rokovaniach o dohode o ochrane biodiverzity. Nízkopríjmové krajiny totiž poukazovali na to, že vyspelé štáty bohatnú vďaka využívaniu práve ich prírodných zdrojov, a preto by mali viac prispievať na ochranu ich prírody.

"Doposiaľ nikdy sa nepodarilo dosiahnuť globálnu dohodu o ochrane prírody takéhoto rozsah. "Táto dohoda nám poskytuje šancu zabrániť (hroziacemu) kolapsu biodiverzity," povedal novinárom Brian O'Donnell, riaditeľ environmentálnej organizácie Campaign for Nature. Podľa jeho slov by nový dohovor mohol výrazne ovplyvniť súčasný trend straty rozmanitosti živých organizmov a ekosystémov po celom svete.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.