Spoločné čínsko-ruské vojenské cvičenie, ktoré sa začne v stredu, je podľa Pekingu zamerané na "ďalšie prehĺbenie" spolupráce medzi oboma stranami. Informuje o tom správa agentúry AP.
Cvičenie sa bude konať pri pobreží čínskej provincie Če-ťiang vo Východočínskom mori a potrvá do budúceho utorka, vyplýva z krátkeho vyhlásenia čínskej armády.
"Toto spoločné cvičenie je zamerané na preukázanie odhodlania a schopností oboch strán spoločne reagovať na hrozby pre námornú bezpečnosť… a na ďalšie prehĺbenie komplexného strategického partnerstva koordinácie medzi Čínou a Ruskom novej éry," uvádza sa ďalej v oznámení.
Navzdory desaťročiam vzájomnej nedôvery Čína a Rusko v poslednom čase zintenzívnili takéto vojenské cvičenia a považujú ich už za súčasť zosúlaďovania svojej zahraničnej politiky, konštatuje britský denník The Guardian.
Čína odmieta kritizovať na pôde OSN inváziu Ruska na Ukrajinu, odsudzuje sankcie Západu voči Moskve a obviňuje Washington a organizáciu NATO z toho, že to ony vyprovokovali ruského prezidenta Vladimira Putina konať tak, ako koná.
Niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu deklaroval Peking "neobmedzené" priateľstvo s Ruskom a Čína zostáva hlavným odberateľom ruskej ropy a plynu nakupovaného s výraznou zľavou, aj keď doposiaľ nie je známe, že by predala Moskve vojenský materiál, anaylzuje britský denník.
Poľnohospodárski producenti (výrobcovia) predávali v novembri 2022 rastlinné výrobky za ceny medziročne vyššie o 41 percent, pričom tento rast ťahali najmä medziročne o 48 percent drahšie obilniny. Ceny stavebných prác boli v novembri 2022 medziročne vyššie o 19,1 percenta, v súhrne za jedenásť mesiacov roka 2022 stavebné práce vzrástli takmer o 18 percent. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Živočíšne výrobky boli v porovnaní s minuloročným novembrom drahšie o 35 percent, pričom dynamiku svojho rastu zvyšujú nepretržite od januára tohto roka. Pri týchto výrobkoch najviac vzrástli ceny slepačích konzumných vajec o 68 percent a ceny surového kravského mlieka o 44 percent.
V súhrne od začiatku roka vzrástli ceny rastlinných výrobkov o 46 percent a živočíšnych výrobkov o 19,5 percenta.
Stavebné práce
Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve boli v novembri medziročne vyššie o trinásť percent, v porovnaní s októbrom 2022 však mierne klesli. V súhrne od začiatku roka rast dosiahol takmer 24 percent.
Taiwan chce vzhľadom na čoraz väčšiu rozpínavosť autoritárskych štátov a nátlakové správanie sa Pekingu posilniť spoluprácu s demokratickými partnermi na celom svete vrátane Európskej únie. Vyhlásila to v utorok taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen na stretnutí s europoslancami v Tchaj-peji, informuje DPA.
Sedemčlenná skupina Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod (INTA), ktorá sa momentálne nachádza na Taiwane, je jednou z mnohých delegácií zahraničných politikov, ktorí od leta navštevujú Taiwan, aby mu vyjadrili svoju podporu.
Peking, ktorý považuje Taiwan za súčasť územia Čínskej ľudovej republiky, opakovane proti takýmto oficiálnym kontaktom protestuje. Situácia sa vyostrila v posledných mesiacoch. Po augustovej návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej začala Čína rozsiahle vojenské manévre a vojenský nátlak udržiava častejším nasadením vojnových lodí a lietadiel v Taiwanskom prielive.
Čínska komunistická vláda nedávno upozornila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu.
Prezidentka Taiwanu zdôraznila, že táto ostrovná demokratická republika a EÚ sú dôležitými obchodnými partnermi. Dodala, že cieľom je posilniť vzájomné dodávateľské reťazce a dosiahnuť pokrok, čo sa týka investičnej dohody.
Predsedníčka výboru INTA Anna-Misel Asimakopulosová na stretnutí ocenila, že EÚ má 25-percentný podiel na priamych zahraničných investíciách na Taiwane, čo je viac než majú USA a Japonsko dovedna.
Medzinárodný menový fond (MMF) schválil program pre Ukrajinu, ktorého cieľom je udržanie ekonomickej stability po invázii Ruska a podpora financovania štátu donormi. Informuje o tom správa agentúry Reuters.
MMF v pondelok večer (19. 12.) oznámil, že takzvaný Program Monitoring with Board Involvement (PMB) schválilo vedenie fondu ešte 9. decembra a v pondelok ho prerokovala Výkonná rada MMF. Ako dodal, program je určený na pomoc Ukrajine pri implementovaní obozretnej ekonomickej politiky a na "katalyzáciu" externého financovania.
Ako povedal šéf misie MMF na Ukrajine Gavin Gray, fond odhaduje, že krajina bude v rámci externého financovania potrebovať na budúci rok od 40 miliárd do 57 miliárd dolárov (od 37,74 miliardy do 53,78 miliardy eur).
Samotný MMF v rámci programu úvery neposkytne, očakáva však, že PMB zvýši dôveru medzi donorskými štátmi voči Ukrajine a podporí financovanie.
Ukrajina v rámci PMB prisľúbila kroky na zvýšenie daňových príjmov a oživenie domáceho dlhového trhu. Zároveň sa zaviazala k reformám finančného sektora.
Za "mimoriadne ťažkú" označil ruský prezident Vladimir Putin situáciu v štyroch ukrajinských oblastiach nelegálne anektovaných Moskvou v septembri tohto roka, píše agentúra Reuters.
Ide o oblasti Záporožskú, Chersonskú, Doneckú a Luhanskú. Ich anexia Ruskom predstavovala najväčšie násilné prevzatie územia v Európe od druhej svetovej vojny a Kyjev a jeho západní spojenci ju odsúdili ako nezákonnú. Uvedené oblasti tvoria spolu 15 percent územia Ukrajiny.
"Situácia v Doneckej a Luhanskej republike a v Chersonskej a Záporožskej oblasti je mimoriadne ťažká," povedal v pondelok večer Putin, ako ho citoval aj britský denník The Guardian.
Putinove výroky odzneli v Deň bezpečnostných služieb, ktorý sa v Rusku vo veľkej miere oslavuje. Putin tiež nariadil Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), aby zintenzívnila dohľad nad ruskou spoločnosťou a štátnymi hranicami krajiny s cieľom bojovať proti "výskytu nových hrozieb" zo zahraničia.
Putin tiež v pondelok navštívil Bielorusko a označil ho za najbližšieho spojenca Ruskej federácie. Bielorusko poskytlo svoje územie Moskve ako jeden z východiskových bodov pre februárový vojenský útok proti susednej Ukrajine. Do vojnových operácií sa však doposiaľ Minsk priamo nezapojil.
Teória o úniku koronavírusu z čínskeho laboratória je za veľkou mlákou politicky živá. Najnovšie zistenia republikánov naznačujú, že Komunistická strana Číny môže niesť za pandémiu väčšiu zodpovednosť, než sa predpokladalo.
Republikánski členovia výboru Snemovne reprezentantov pre tajné služby v novo zverejnenej správe tvrdia, že existujú „náznaky“, že COVID-19 by mohol byť spojený s čínskym výskumným programom biologických zbraní a „prenikol“ do ľudskej populácie v dôsledku nehody vo Wuchanskom virologickom inštitúte. Informuje o tom televízia Fox News.
Predbežná správa, ktorú v stredu zverejnili republikáni, je v rozpore s minuloročnými zisteniami americkej spravodajskej komunity. Tá v októbri 2021 usúdila, že čínska vláda vírus „pravdepodobne nevyvinula ako biologickú zbraň“ a takéto obvinenia „sa opierajú o vedecky neplatné tvrdenia“.
Americká spravodajská komunita zahmlievala informácie
Podľa republikánov vydala spravodajská komunita takýto záver na podnet externých poradcov, pričom odmieta výboru povedať mená odborníkov, na ktorých sa spoliehala. Terajšie vyšetrovanie členov výboru vraj odhalilo vážne nedostatky s utajovanou aj odtajnenou verziou z dielne spravodajskej komunity.
„Naša vlastná spravodajská komunita zatajila relevantné informácie svojmu dozornému výboru, americkej verejnosti a celému svetu. Spravodajská komunita by mala výboru poskytnúť všetky požadované dokumenty, ako aj odtajniť informácie uvedené v tajnej správe výboru, čo môže urobiť bez odhalenia zdrojov a metód,“ tvrdí sa v správe.
Výbor síce nezaznamenal žiadne náznaky, že by čínska armáda úmyselne uvoľnila SARS-CoV-2, ale čínska vláda v tom nie je úplne nevinne.
„Naše zistenia tiež ukazujú, že Komunistická strana Číny nesie väčšiu zodpovednosť za pandémiu COVID-19, než bolo verejne známe alebo transparentne oznámené americkému ľudu,“ povedal pre Fox News republikán Brad Wenstrup. „Ako lekár a armádny veterán som presvedčený, že je životne dôležité, aby sme pochopili pôvod pandémie COVID-19 a snažili sa urobiť všetko, čo je v našich silách, na presadzovanie politiky, ktorá pomôže zabrániť tomu, aby bola naša krajina v budúcnosti takto zraniteľná.“
Členovia výboru konštatujú, že ani ich zistenia definitívne neriešia otázku pôvodu COVID-19, ale sú dôležité v otázke pochopenia verejnosti. Na nasledujúcom zasadaní Kongresu by chceli politici odtajniť utajovanú verziu ich správy, aby podnietili diskusiu.
Kongres bude pokračovať vo vyšetrovaní pôvodu pandémie
Líder republikánov Kevin McCarthy spolu s členmi viacerých výborov vydali minulú stredu spoločné vyhlásenie, v ktorom ocenili prácu výboru pre tajné služby a sľúbili pokračovať v roku 2023 vo vyšetrovaniach súvisiacich s pandémiou. Američania si vraj „zaslúžia vodcov vo Washingtone, ktorí zostanú vytrvalí pri hľadaní pravdy“.
„Správa výboru pre tajné služby, ktorý vedie zástupca Wenstrup, predstavuje významný pokrok smerom k tomuto cieľu. Zistenia identifikujú viac viny zo strany Komunistickej strany Číny, poukazujú na zlyhania spravodajskej komunity pri zdieľaní relevantných informácií s americkou verejnosťou a jej oprávnenými zástupcami a poskytujú väčšiu dôveryhodnosť teórii úniku z laboratória – ktorú mnohí vládni predstavitelia, platformy Big Tech a médiá rýchlo označili za ,konšpiračnú teóriu‘,“ píše sa v tlačovej správe.
Za veľkou mlákou sa o umelom pôvode SARS-CoV-2 diskutuje čoraz častejšie. Vyšetrovanie Senátu, ktoré vykonali republikáni z Výboru pre zdravie, vzdelávanie, prácu a dôchodky, dospelo v októbri k záveru, že koronavírus s najväčšou pravdepodobnosťou unikol z čínskeho laboratória a chýbajú dôkazy o tom, žeby sa patogén preniesol na ľudí zo zvierat. Toto vyšetrovanie tiež označila Wuchanský virologický inštitút za pravdepodobný zdroj vírusu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že boje o Bachmut v Doneckej oblasti „rozbíjajú“ nielen ruskú armádu, ale aj ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny. Ako však dodal, ruského vodcu Vladimira Putina nezastaví ani 100-tisíc mŕtvych Rusov.
Zelenskyj vyhlásil, že Bachmut zostáva najhorúcejším bodom na celej frontovej línii dlhej viac ako 1 300 kilometrov. „Od mája sa okupanti pokúšajú zlomiť náš Bachmut, ale čas beží a Bachmut už láme nielen ruskú armádu, ale aj ruských žoldnierov, ktorí prišli nahradiť straty okupantov,“ povedal.
„Len sa zamyslite: Rusko už na Ukrajine stratilo takmer 99-tisíc svojich vojakov. Zajtra to bude 100-tisíc mŕtvych okupantov. Prečo? Nikto v Moskve na túto otázku nemá odpoveď. A ani nebude,“ dodal Zelenskyj.
Tvrdí, že Moskva vedie vojnu a plytvá životmi vlastných občanov. „A to len preto, že nejaká skupinka v Kremli si nevie priznať chyby a strašne sa bojí reality. Ale realita hovorí sama za seba,“ skonštatoval ukrajinský prezident.
Taktiež poďakoval ukrajinským bojovníkom, ktorí hrdinsky držia smer na Bachmut, Soledar, Avdijivku, Marjinku, Kremin a celý Donbas. Zdôraznil, že tento región bol pred príchodom Rusov jedným z najsilnejších na Ukrajine a teraz ho Rusko „ničí do základov“. „Ani takouto krutosťou nepriateľ nič nezíska,“ zakončil Zelenskyj.
Bývalý americký prezident Donald Trump v pondelok obvinil členov Snemovne reprezentantov Kongresu USA, že "falošnými obvineniami" sa pokúšajú zabrániť mu opätovne sa uchádzať o post šéfa Bieleho domu. Uviedla to agentúra AFP.
Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že falošné obvinenia vznesené osobitným výborom Kongresu vyšetrujúcim nepokoje zo 6. januára 2021 už boli predložené a na ich základe sa konal druhý pokus o jeho impeachment. "VYHRAL som presvedčivo," konštatoval exprezident.
"Celé toto súdne konanie je také isté, ako bol impeachment — jednostranný pokus odsunúť mňa a Republikánsku stranu na vedľajšiu koľaj," dodal.
Snemovňa reprezentantov v januári 2021 hlasovala za ústavnú obžalobu prezidenta (impeachment). Senát ovládaný republikánmi ho však neskôr obvinení zbavil.
Osobitný výbor Snemovne reprezentantov v pondelok jednomyseľne rozhodol, že odporučí príslušným orgánom začať trestné stíhanie Trumpa.
Tento nevyvážený výbor, zložený zo siedmich demokratov a dvoch republikánov, navrhuje stíhať Trumpa a jeho spolupracovníkov za podnecovanie k vzbure, marenie úradného konania, sprisahanie proti vláde USA a sprisahanie s cieľom učiniť nepravdivé výpovede.
Odporúčanie výboru je pre orgány činné v trestnom konaní nezáväzné a konečné rozhodnutie o začatí stíhania bude na ministerstve spravodlivosti.
"(Trump) prehral voľby v roku 2020 a dobre to vedel, avšak rozhodol sa napriek tomu ostať v úrade prostredníctvom rozsiahleho plánu zameraného na zmarenie výsledkov volieb a zablokovanie odovzdania moci," vyhlásil predseda výboru Bennie Thompson z Demokratickej strany.
Zdravotné sestry v Spojenom kráľovstve v utorok vstupujú do štrajku v boji za lepšie platové podmienky. Informuje o tom správa agentúry AFP.
Do jednodňovej protestnej akcie sa zapojí až 100-tisíc členov odborovej organizácie zdravotníkov Royal College of Nursing (RCN) v Anglicku, Walese a Severnom Írsku. Títo zdravotníci štrajkovali aj minulý štvrtok 15. decembra. Bol to prvý takýto protest v 106-ročnej histórii organizácie RCN, pripomína BBC.
Zdravotné sestry, ošetrovatelia či pôrodné asistentky žiadajú zvýšenie platov, ktoré by zmiernilo vplyv inflácie a kompenzovalo predchádzajúce znižovanie miezd. Vláda však tvrdí, že Británia zasiahnutá recesiou si nemôže dovoliť zvýšenie o viac než štyri až päť percent, píše AFP.
RCN kritizuje vládu britského premiéra Rishiho Sunaka za to, že odmieta o platoch rokovať. Táto organizácia takisto upozorňuje, že štrajky sa môžu v najbližších mesiacoch opakovať.
Protestné akcie v poslednom období organizujú aj zamestnanci iných odvetví v Británii vo verejnom i súkromnom sektore. Dôvodom sú platy, pracovné podmienky a nárast životných nákladov, ktorý je ešte viac prehlbovaný infláciou.
Kim Jo-džong, sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, v utorok vo vyhlásení kritizovala tých, ktorí spochybňujú tajnostkárske vyhlásenia režimu KĽDR o dosiahnutí výrazného pokroku v oblasti vývoja družíc a striel dlhého doletu. Informuje o tom správa agentúry Jonhap.
Severná Kórea v nedeľu vykonala "dôležitú skúšku" v záverečnej fáze prípravy na vypustenie vojenskej prieskumnej družice na obežnú dráhu. Tento test má podľa štátnych médií za cieľ zhodnotiť možnosti satelitného fotografovania a systému prenosu údajov a pozemnej kontroly. Plánom je ukončiť prípravy tohto projektu do apríla budúceho roka.
Kim Jo-džong vyjadrila nesúhlas s názorom zahraničných expertov – vrátane juhokórejských –, podľa ktorých je kvalita Pchjongjangom zverejnených čiernobielych fotografií juhokórejských miest Soul a Inčchon nedostatočná na to, aby ich bolo možné považovať za satelitné snímky. Hodnotenie vývoja severokórejských družíc na základe dvoch snímok označila za "unáhlené a nevhodné".
Takisto odsúdila pochybnosti o severokórejských technológiách pre medzikontinentálnu balistickú strelu ICBM.
Predstaviteľ ukrajinskej tajnej služby uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin začiatok špeciálnej operácie na Ukrajine trikrát posunul. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice Sky News.
"Na základe informácií, ktoré sme zozbierali, bola táto vojenská operácia trikrát preložená," uviedol predstaviteľ hlavnej správy vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (GUR) Vadym Skibickyj v rozhovore pre nemecký denník Bild. Posledný odklad sa podľa neho uskutočnil v polovici februára.
Rusko spustilo svoju inváziu na Ukrajine 24. februára. Predchádzajúce dátumy jej možného začiatku nie sú známe, píše Sky News.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) podľa Skibického zohrala dôležitú úlohu pri presviedčaní ruského prezidenta a predstaviteľov armády, aby poslali vojakov na Ukrajinu.
Bývalého amerického filmového producenta Harveyho Weinsteina v pondelok súdna porota v Kalifornii uznala za vinného z viacerých sexuálnych trestných činov vrátane znásilnenia, ktorých sa dopustil voči jednej žene. Informuje o tom správa agentúry DPA a webovej stránky denníka The New York Times.
Porota Weinsteina uznala za vinného zo znásilnenia jednej ženy a ďalších dvoch sexuálnych trestných činov voči nej. V prípade sexuálneho útoku na ďalšiu ženu ho však vyhlásila za nevinného. Porotcovia neboli schopní vyniesť verdikt za obvinenia v troch ďalších bodoch obžaloby, ktoré sa vzťahujú na dve ženy, píše The New York Times.
Obžaloba Weinsteina označila za "predátora", ktorý zneužil svoj vplyv vo filmovom priemysle na to, aby ženy nalákal na schôdzky. Neskôr ich izoloval a napadol, píše americký denník.
Právnici obhajoby tvrdili, že ženy so sexuálnym stykom súhlasili a vo svojich vyjadreniach o telesnom kontakte zveličovali či zavádzali.
Predmetné obvinenia voči Weinsteinovi vzniesli štyri ženy v období rokov 2004 až 2013. K väčšine útokov došlo v hoteloch v Beverly Hills.
Weinstein si už odpykáva 23-ročný trest väzenia za znásilnenie a ďalšie trestné činy po tom, čo mu ho v roku 2020 udelil súd v New Yorku.
11:02 Ruské sily sa dostávajú do pouličných bojov, na ktoré sú slabo vycvičené, tvrdia Briti
Ruská armáda a žoldnieri z Wagnerovej skupiny urobili malé pokroky na východnom okraji mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Vo svojej novej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Podľa neho má teraz ruská pechota pravdepodobne základňu vo východných priemyselných oblastiach mesta a občas postúpi do obytnej štvrte, pričom pokračujú pouličné boje. Na tie sú však bojovníci nedostatočne vycvičení. „Pri bojoch v zastavaných oblastiach vyžadujúcich vysoko vycvičenú pechotu s vynikajúcim vedením juniorov je nepravdepodobné, že by tento typ boja zvýhodnil slabo vycvičených bojovníkov Wagnerovej skupiny a mobilizovaných záložníkov ruskej armády,“ konštatuje podľa spravodajského portálu Sky News ministerstvo.
V oblasti Bachmutu sa intenzívne bojuje od júna, pripomína rezort. Frontové línie však boli primárne v otvorenej krajine okolo východných prístupov k mestu. Vo vojne od postupu Ruska do Lysyčanska a Sjevjerodonecka v júli sa vyskytlo málo zdĺhavých rozsiahlych bojov v zastavaných oblastiach, uvádza tiež ministerstvo.
10:15 Medvedev sa v Pekingu stretol so Si Ťin-pchingom, hovorili aj o Ukrajine
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v stredu nečakane navštívil čínsku metropolu Peking, kde rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, okrem iného aj o vojne na Ukrajine, informuje agentúra Reuters. Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, zverejnil na svojom účte na platforme Telegram video zo stretnutia s prezidentom Číny, ako aj zo spoločnej schôdzky čínskych a ruských predstaviteľov.
Ruský exprezident so Si Ťin-pchingom diskutoval o "neobmedzenom" strategickom partnerstve Moskvy a Pekingu, a tiež o situácii na Ukrajine, kde Rusko od februára vedie vojenskú ofenzívu. Ďalšie detaily o obsahu schôdzky neuviedol. "Hovorili sme o spolupráci medzi vládnucimi stranami v Rusku a Číne... o bilaterálnej spolupráci v rámci nášho strategického partnerstva vrátane ekonomiky a priemyselnej produkcie," priblížil Medvedev. Dodal, že predmetom rokovaní boli aj medzinárodné témy vrátane konfliktu na Ukrajine. "Rozhovory boli užitočné," zhodnotil. Čína dúfa, že všetky strany konfliktu na Ukrajine vyriešia bezpečnostné problémy prostredníctvom politických riešení, povedal Si Ťin-pching podľa stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na čínsku štátnu agentúru Sinchua.
08:39 Bielorusko obmedzí vstup a pohyb v pohraničnej zóne
Bielorusko vydalo v stredu výnos, že "dočasne obmedzí vstup, dočasný pobyt a pohyb v pohraničnej zóne" v troch okresoch Homeľskej oblasti – Lojevskom, Brahinskom a Chojnickom. Vládny kabinet nespresnil, ako dlho toto obmedzenie potrvá. Zároveň dodal, že sa nevzťahuje na oficiálnych predstaviteľov ani na ľudí, ktorí tam pracujú či bývajú.
Bielorusko 11. októbra uskutočnilo v Homeľskej oblasti podľa vlastných slov takzvané protisabotážne cvičenie. O štyri dni neskôr prišli do Bieloruska ruskí vojaci a pripojili sa k regionálnemu zoskupeniu, ktoré Minsk zriadil. Šéf Kremľa Putin navštívil Minsk v pondelok – išlo o jeho prvú návštevu Bieloruska od roku 2019. Tento krok vyvolal v Kyjeve obavy, že Putin sa bude bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka snažiť prinútiť, aby v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine otvoril vo svojej krajine nový front, analyzuje Reuters.
08:27 Ukrajina možno dostane od USA systém Patriot
Biely dom potvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu (21. decembra) pricestuje na návštevu Washingtonu. Bude to jeho prvá cesta do zahraničia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára.
Samotný Zelenskyj v stredu ráno na Twitteri oznámil, že cestuje do USA. "Cestujem do USA s cieľom posilniť odolnosť a obranyschopnosť Ukrajiny. Konkrétne budem diskutovať o spolupráci medzi Ukrajinou a USA. Budem mať prejav v Kongrese a viacero bilaterálnych stretnutí," napísal Zelenskyj.
Zelenskyj sa v Bielom dome stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a pri tejto príležitosti bude oznámený "významný nový balík bezpečnostnej pomoci", avizovala hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová. Nemenovaný predstaviteľ americkej administratívy podľa AFP v tejto súvislosti potvrdil, že súčasťou balíka bude aj protivzdušný raketový systém Patriot.
08:00 Historický objav na Ukrajine
Ukrajinskí pohraničníci, ktorí stavali opevnenia pri rieke Dneper, objavili v Chersonskej oblasti pozostatky starovekého rímskeho sídliska. Oznámila to v utorok Štátna pohraničná stráž Ukrajiny (DPSU). "V hĺbke približne jedného metra sa začala ukazovať keramika, črepy z amfor a džbánov," uviedla DPSU vo vyhlásení.
"Armáda informovala miestnych archeológov o náleze a prerušila na mieste stavebné práce, aby zachovala vzácne historické artefakty," uvádza ukrajinská pohraničná stráž. Zároveň dodala, že keď sa Ukrajine podarí dosiahnuť víťazstvo, tak začne na nálezisku pracovať "archeologická expedícia".
01:37 Zelenskyj plánuje v stredu navštíviť Washington, píšu médiá v USA
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj plánuje v stredu 21. decembra navštíviť Washington. Bude to jeho prvá cesta do zahraničia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára, informovali v utorok médiá v Spojených štátoch. Správu priniesla aj tlačová agentúra AFP. Zelenského návšteva zatiaľ nie je úplne istá a závisí od bezpečnostnej situácie. Zelenskyj plánuje navštíviť Biely dom a Joea Bidena, keď má práve americký prezident oznámiť nový balík vojenskej pomoci pre Kyjev, vrátane rakiet a vyspelých raketových systémov Patriot, ktoré majú pomôcť Ukrajine brániť sa proti ruským brutálnym útokom. Zelenskyj možno prednesie aj príhovor v Kongrese USA, ako v utorok uviedli správy v amerických médiách.
Neočakávaná návšteva Zelenského vo Washingtone má prebehnúť v čase, keď sa má ruský prezident Vladimir Putin v stredu stretnúť s vysokopostavenými predstaviteľmi ruských ozbrojených síl, zhodnotiť výsledky vojny Ruska na Ukrajine a po sérii porážok na bojisku stanoviť ciele pre budúci rok. Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v liste členom Kongresu uviedla, že v stredu večer by mali byť prítomní "na výnimočnej udalosti zameranej na demokraciu". Novinárom v utorok večer nepotvrdila informácie médií, ale povedala, že návšteva "absolútneho hrdinu", akým je Zelenskyj, "by bola cťou pre Kongres Spojených štátov". Ukrajinský ľud bojuje proti Putinovi a tým "bojuje za demokraciu pre nás všetkých", dodala Pelosiová.
UTOROK
22:42 Francúzsko pošle Ukrajine ďalšie raketové systémy
Francúzsko dodalo Ukrajine raketomety a iné zbrane a začiatkom budúceho roka jej pošle ďalšie, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron v interview odvysielanom v utorok. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. "V posledných dňoch poslalo Francúzsko Ukrajine ďalšie zbrane, raketomety, Crotale (protilietadlové raketové systémy) a iné vybavenie," povedal Macron pre francúzske televízie TF1 a LCI. Rozhovor poskytol na palube francúzskej lietadlovej lode Charles de Gaulle pri pobreží Egypta v pondelok, deň pred návštevou Jordánska, kde sa v utorok konal regionálny summit.
"S ministrom obrany Sébastienom Lecornom pracujeme aj na tom, aby sme v prvom štvrťroku (2023) mohli znova dodať užitočné zbrane a muníciu, takže Ukrajinci sa potom dokážu brániť proti bombardovaniu," doplnil Macron. Plánované dodávky zahŕňajú aj nové francúzske samohybné húfnice Caesar, ale Macron neposkytol presné údaje.
21:52 V Doneckej oblasti je napriek povinnej evakuácii 200-tisíc civilistov
V Ukrajinou ovládaných oblastiach Doneckej oblasti na východe krajiny zostáva napriek nariadeniu o povinnej evakuácii najmenej 200-tisíc civilistov. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informovala v utorok televízia CNN. Tento počet zahŕňa aj ľudí v meste Bachmut, ktoré je každý deň cieľom ostreľovania a na ktorého okrajoch sa nachádzajú ruské sily, uviedla Vereščuková.
"Chcem vyzvať obyvateľov Doneckej oblasti, prosím, neriskujte životy svojich detí," povedala podpredsedníčka vlády, ktorá je tiež ministerkou pre reintegráciu dočasne okupovaných území. Povinná evakuácia z Doneckej oblasti sa začal v auguste, podľa Vereščukovej ministerstva však odtiaľ odišlo len 33-tisíc obyvateľov vrátane 5-tisíc detí.
19:37 USA pošlú Ukrajine zariadenia na presné navádzanie bômb
Spojené štáty plánujú podľa viacerých amerických predstaviteľov poslať Ukrajine elektronické zariadenia, ktoré dokážu premeniť neriadené letecké bomby na muníciu s vysokou presnosťou zásahu, informuje televízia CNN. Očakáva sa, že rozhodnutie o dodávke by malo padnúť už tento týždeň ako súčasť ďalšieho balíka pomoci pre Ukrajinu, uviedli zdroje CNN. Ako prvý o tom informoval denník Washington Post. Pomocou navigačných zariadení sa bomby dajú upraviť na muníciu spoločného priameho útoku známu pod skratkou JDAM. Americká armáda ich používa od bômb s hmotnosťou 227 kilogramov (500 libier) po 907 kg (2000 lb), aby cieľ zasiahli s vysokým stupňom presnosti.
Úradníci Pentagónu neuviedli, koľko takýchto súprav alebo aký konkrétny typ JDAM poskytnú Ukrajine. Súpravy poskytujú neriadeným bombám dosah približne 24 kilometrov, čo znamená, že by nemohli zasiahnuť ciele hlboko v ruskom území. Presné bomby by mohli Kyjevu pomôcť zaútočiť na pevné ruské obranné línie alebo iné veľké ciele. Ukrajinské letectvo však bude musieť nájsť spôsob, ako zacieliť a odpáliť JDAM z lietadiel zo sovietskej éry, podobne ako to predtým urobilo s americkými protiradiačnými raketami HARM.
18:25 Suspendovali ukrajinského generála, ktorý daroval poľskej delegácii granátomet
Ukrajinského generála suspendovali po tom, ako daroval šéfovi poľskej polície granátomet, ktorý minulý týždeň vybuchol v budove policajného riaditeľstva vo Varšave. Oznámil to v utorok poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski, informuje agentúra PAP. Šéf poľskej polície Jaroslaw Szymczyk bol minulý týždeň hospitalizovaný, keď v jeho kancelárii vybuchol granátomet, ktorý dostal na Ukrajine ako darček. Výbuch poškodil aj samotnú budovu policajného riaditeľstva a zranenia pri ňom utrpela ešte jedna osoba. Szymczyk pre denník Rzeczpospolita neskôr uviedol, že si myslel, že granátomet nie je nabitý a je bezpečné s ním manipulovať.
"Dostal som informáciu, že generál D. Bondar, námestníka šéfa Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), ktorý bol zodpovedný za odovzdanie daru generálovi Jaroslawovi Szymczykovi, veliteľovi poľskej polície, bol suspendovaný," uviedol Kamiňski na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že ukrajinské úrady začali v tejto súvislosti tiež trestné konanie.
17:40 Nemecký prezident požiadal Si Ťin-pchinga, aby pomohol ukončiť vojnu na Ukrajine
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier naliehal v utorok počas telefonátu na čínskeho líra Si Ťin-pchinga, aby použil svoj vplyv na Rusko a pomohol zastaviť vojnu na Ukrajine. Oznámila to kancelária nemeckého prezidenta, informuje agentúra AFP. "Prezident poukázal na spoločný záujem Číny a Európy týkajúci sa ukončenia vojny (na Ukrajine), ako aj rešpektovania ukrajinskej suverenity a požadovaného stiahnutia sa ruských vojsk... Požiadal Si Ťin-pchinga, aby použil svoj vplyv na Rusko a (ruského prezidenta Vladimira) Putina a skončil to," uvádza vo vyhlásení kancelária nemeckého prezidenta.
Čína odmieta kritizovať na pôde OSN inváziu Ruska na Ukrajinu, odsudzuje sankcie Západu voči Moskve a obviňuje Washington a NATO z toho, že to ony vyprovokovali ruského prezidenta Vladimira Putina konať tak, ako koná.
16:01 Výbuch na plynovode Urengoj-Pomary-Užhorod zabil troch ľudí
Explózia časti plynovodu v Rusku, ktorý smeruje do Európy, v utorok zabila troch ľudí, ale neovplyvnila export plynu. Uviedli to ruské úrady. Výbuch postihol plynovod Urengoj-Pomary-Užhorod v Čuvašskej republike v Povolží počas opravných prác. Regionálne úrady konštatovali, že explózia zabila troch ľudí pracujúcich na oprave plynovodu a jedného zranila.
Plynovod, ktorý sa začína na Sibíri a cez Ukrajinu smeruje do Európy, je jednou z hlavných trás exportu zemného plynu do krajín Európskej únie. Šéf Čuvašskej republiky Oleg Nikolajev v televízii povedal, že zatiaľ nie je jasné, ako dlho bude trvať oprava časti plynovodu, ktorú výbuch poškodil. Regionálna pobočka ruského štátneho plynárenského gigantu Gazprom však vyhlásila, že objem prepravy plynu nebol ovplyvnený, keďže dodávky pokračujú po paralelných trasách.
14:40 Kyjev označil stretnutie Putina a Lukašenka za politické divadlo
Za politické divadlo označila Ukrajina v utorok stretnutie šéfa Kremľa Vladimira Putina a bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorí sa počas pondelkových rokovaní v Minsku zaviazali k prehĺbeniu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Bieloruskom, uviedla agentúra AFP.
"Stretnutie Putina a Lukašenka je ďalším tancom, ktorí predviedli. Podľa dostupných informácií na tomto stretnutí neprijali žiadne zásadné rozhodnutia," konštatoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na on-line brífingu. "Nech sa stane čokoľvek, sme pripravení na akýkoľvek scenár," dodal.
14:32 Ruská invázia do Moldavska je nepravdepodobná, nedá sa však vylúčiť
Hrozba ruského útoku na Moldavsko je podľa námestníka poľského ministra zahraničných vecí Piotra Wawrzyka nepravdepodobná, vylúčiť sa však nedá, informovala agentúra PAP. Šéf moldavskej tajnej služby Alexandru Musteaţa v pondelok pre moldavskú televíziu povedal, že jednotky Kremľa plánujú inváziu do jeho krajiny začiatkom roka 2023. Ruské jednotky sa nachádzajú v Pondestersku, malej odštiepeneckej republike na východe Moldavska, čo vyvolalo obavy, že Rusko by mohlo použiť silu, aby zastavilo túto bývalú sovietsku republiku v posilňovaní väzieb so Západom.
"Nič nemôžeme vylúčiť, ruský prezident Vladimir Putin ukázal, že nevyspytateľný, šialený politik," povedal Wawrzyk pre agentúru PAP v reakcii na Musteaţovo vyjadrenie. Ako dodal, Putin žije "realitou alebo spôsobom vedenia politiky z prvej polovice 20. storočia". "Z týchto dôvodov takýto scenár nemôžeme vylúčiť," upozornil. "Ak bude Putin konflikt eskalovať, rozšíri ho do Moldavska, a potom bude jednoduchšie – ako sa (šéf Kremľa) domnieva – presvedčiť európskych lídrov uznať Krymský polostrov za súčasť Ruska," pokračoval Wawrzyk.
Na druhej strane však podotkol, že by sa mala brať do úvahy aj skutočnosť, že ruské vojenské zdroje sa pomaly vyčerpávajú. "Rusko nemá prístup k západným technológiám, ktoré by mu umožnili pokračovať v produkcii v niektorých zbrojovkách, má problém napríklad s renováciou svojich lietadiel," konštatoval námestník šéfa poľskej diplomacie. "Ruský zbrojársky priemysel, ktorý funguje izolovane od zahraničných trhov, nestíha držať krok s výrobou, preto sa zdá nepravdepodobné, že by sa Vladimir Putin rozhodol pre takýto útok," uzavrel Wawrzyk.
12:30 Nemocnice v Luhansku sú preplnené zranenými ruskými vojakmi
Nemocnice v Luhansku na východe Ukrajiny sú preplnené ruskými okupantmi. Ako referuje web Ukrajinská pravda, len v jednej z nich sa nachádza viac ako tisíc zranených ruských vojakov, pričom pre všetkých nie je dostatok lôžok. Vojenská správa v Luhanskej oblasti na Telegrame uviedla, že ruským okupačným silám boli poskytnuté do užívania celkovo tri nemocnice v Luhansku. Vo všetkých nemocniciach je však málo zdravotníckeho personálu. Zariadenia nemajú dostatok liekov, lôžok ani posteľnej bielizne pre toľko pacientov.
V súčasnosti sa mesto pripravuje na príval ďalších zranených ruských vojakov, keďže v pondelok ukrajinské ozbrojené sily odrazili ruské útoky pri Stelmachivke a Červonopivke, kde okupanti zaznamenali veľké straty.
12:18 Rusko bude znesvätenie stuhy sv. Juraja trestať väzením
Ruský parlament rozhodol, že "znesvätenie" nacionalistického symbolu, oranžovo-čiernej stuhy sv. Juraja, bude zo zákona trestným činom. TASR správu prevzala v utorok z agentúry DPA. "Jurajova stuha je jedným zo symbolov vojenskej slávy Ruska," uvádza sa v utorok zverejnenom texte príslušného zákona. Kto bude tento symbol verejne hanobiť, bude potrestaný, pričom mu bude hroziť najviac päť rokov za mrežami. Možné však budú aj peňažné tresty až do výšky 70-tisíc eur. Stuha svätého Juraja pochádza ešte čias cárskeho Ruska. Komunistami bola zakázaná; do užívania sa vrátila počas druhej svetovej vojny.
Od roku 2005 je stuha v Rusku pamätným symbolom, ktorý sa v uplynulých rokoch čoraz väčšmi stával poznávacím znakom podpory politiky ruského prezidenta Vladimira Putina a najnovšie aj podpory jeho útočnej vojny proti susednej Ukrajine. Zákon na ochranu stuhy bol nevyhnutný, keďže na Ukrajine boli ľudia za jej nosenie "mučení a dokonca zabíjaní", povedal poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapalov. V skutočnosti je stuha sv. Juraha vo viacerých sovietskych republikách zakázaná ako znak ruskej agresie, vysvetľuje DPA.
12:10 Zelenskyj navštívil frontové mesto Bachmut v Donbase
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v utorok mesto Bachmut na východe krajiny, kde už niekoľko mesiacov prebiehajú jedny z najťažších bojov s ruskými silami. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na ukrajinskú prezidentskú kanceláriu. Zelenskyj sa v Bachmute stretol s predstaviteľmi armády a odovzdal vyznamenania vojakom, ktorí už viac než štyri mesiace odrážajú ruské pokusy o dobytie mesta.
Bachmut, ktorý mal pred vojnou zhruba 70-tisíc obyvateľov, sa nachádza na hlavnej ceste vedúcej do dôležitých miest Sloviansk a Kramatorsk, ktoré ovládajú Ukrajinci. Ruské jednotky, medzi ktorými hrajú prím príslušníci tzv. Vagnerovej skupiny, sa o dobytie Bachmutu pokúšajú už od začiatku augusta, ukrajinskí vojaci im však kladú tvrdý odpor.
11:21 Existuje veľké riziko ruskej invázie do Moldavska, tvrdí šéf tamojšej rozviedky
Šéf moldavskej spravodajskej služby Alexandru Musteata vyhlásil, že pretrváva „veľmi vysoké“ riziko novej ruskej ofenzívy smerom na východ krajiny vrátane Podnesterska kontrolovaného Rusmi. V rozhovore pre TVR Moldova povedal, že Rusko sa naďalej snaží zabezpečiť si pozemný koridor cez Ukrajinu do Podnesterska, kde sa nachádza 1 500 ruských vojakov a veľké zásoby zbraní zo sovietskych čias.
„Otázka neznie, či Rusko podnikne nový postup smerom k územiu Moldavska, ale kedy tak spraví. Z informácií, ktoré máme, má Ruská federácia v úmysle ísť ďalej,“ povedal Musteata. Dodal, že moldavská spravodajská služba sa domnieva, že Moskva zvažuje niekoľko scenárov, ako sa dostať do Moldavska - s možným spustením ofenzívy buď v januári až februári, alebo v marci až apríli.
Minulý týždeň hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj povedal, že Rusko sa pripravuje na nový útok na Ukrajinu „už v januári, ale pravdepodobnejšie na jar“, pričom sa podľa neho bude snažiť zatlačiť ukrajinské sily a potenciálne sa po druhý raz pokúsi dobyť Kyjev.
08:30 Rusko: Situácia v anektovaných oblastiach je podľa Putina mimoriadne ťažká
Za "mimoriadne ťažkú" označil ruský prezident Vladimir Putin situáciu v štyroch ukrajinských oblastiach nelegálne anektovaných Moskvou v septembri tohto roka, píše agentúra Reuters. Ide o oblasti Záporožskú, Chersonskú, Doneckú a Luhanskú. Ich anexia Ruskom predstavovala najväčšie násilné prevzatie územia v Európe od druhej svetovej vojny a Kyjev a jeho západní spojenci ju odsúdili ako nezákonnú. Uvedené oblasti tvoria spolu 15 percent územia Ukrajiny. "Situácia v Doneckej a Luhanskej republike a v Chersonskej a Záporožskej oblasti je mimoriadne ťažká," povedal v pondelok večer Putin, ako ho citoval aj britský denník The Guardian.
Putinove výroky odzneli v Deň bezpečnostných služieb, ktorý sa v Rusku vo veľkej miere oslavuje. Putin tiež nariadil Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), aby zintenzívnila dohľad nad ruskou spoločnosťou a štátnymi hranicami krajiny s cieľom bojovať proti "výskytu nových hrozieb" zo zahraničia. Putin tiež v pondelok navštívil Bielorusko a označil ho za najbližšieho spojenca Ruskej federácie. Bielorusko poskytlo svoje územie Moskve ako jeden z východiskových bodov pre februárový vojenský útok proti susednej Ukrajine. Do vojnových operácií sa však doposiaľ Minsk priamo nezapojil.
00:10 Putin začiatok ruskej invázie údajne trikrát odložil
Predstaviteľ ukrajinskej tajnej služby uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin začiatok špeciálnej operácie na Ukrajine trikrát posunul. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice Sky News. "Na základe informácií, ktoré sme zozbierali, bola táto vojenská operácia trikrát preložená," uviedol predstaviteľ hlavnej správy vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (GUR) Vadym Skibickyj v rozhovore pre nemecký denník Bild. Posledný odklad sa podľa neho uskutočnil v polovici februára.
Rusko spustilo svoju inváziu na Ukrajine 24. februára. Predchádzajúce dátumy jej možného začiatku nie sú známe, píše Sky News. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) podľa Skibického zohrala dôležitú úlohu pri presviedčaní ruského prezidenta a predstaviteľov armády, aby poslali vojakov na Ukrajinu.
PONDELOK
23:06 Lavrov: Prezident Zelenskyj nerozumie vážnosti súčasnej situácie
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nerozumie závažnosti súčasnej situácie a nedostatočne sa zaujíma o ukrajinský ľud. TASR prevzala správu z agentúry DPA. "Len prekypuje nápadmi," povedal šéf ruskej diplomacie v rozhovore pre bieloruskú televíziu. To podľa neho odhaľuje, že Zelenský nemá dostatok pochopenia pre vážnosť situácie a pre obyvateľov Ukrajiny. Lavrov dodal, že nápady ukrajinského prezidenta, ktoré bližšie nešpecifikoval, odhalili "rasistický charakter" ukrajinského vedenia.
Zelenskyj viackrát vyzval na zriadenie medzinárodného súdneho tribunálu, pred ktorý sa majú postaviť ruskí predstavitelia zodpovední za vojnu na Ukrajine a vojnové zločiny, pripomína DPA. Ruský minister zahraničných vecí už viackrát ostro slovne zaútočil na Západ. Tvrdí, že "hysterická reakcia" západných krajín na "špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine" iba potvrdila, že takýto krok bol "úplne nevyhnutný", pripomína DPA. Rusko používa slovné spojenie "špeciálna vojenská operácia" pre vojnu proti Ukrajine, ktorú rozpútalo 24. februára. Lavrov tiež povedal, že Moskva zničila "geopolitické hry Západu", ktorý chcel z Ukrajiny vytvoriť neustálu hrozbu pre Rusko.
20:54 Putin nemá záujem pripojiť Bielorusko k ruskému územiu
Prezident Vladimir Putin v pondelok uviedol, že Rusko "nemá záujem" pripojiť Bielorusko k svojmu územiu. Povedal to v Minsku po stretnutí s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Rusko nemá záujem nikoho absorbovať, toto by jednoducho nemalo zmysel," odpovedal Putin na otázku novinárov. Dodal, že takéto špekulácie prichádzajú od "neprajných ľudí". Mnoho analytikov považovalo pripojenie Bieloruska k Rusku ešte v apríli za reálnu možnosť. Prezident Putin vtedy povedal, že nemá v pláne obnovu Sovietskeho zväzu.
Putin v pondelok označil Bielorusko za najbližšieho ruského spojenca. Podľa Lukašenka napriek istým "ostrejším hranám" vo vzájomných vzťahoch oba štáty nachádzajú odpovede na všetky hrozby. Obaja sa vo vyjadreniach po spoločnom rokovaní nezmienili o Ukrajine, informovala americká televízia CNN. Putin dodal, že s Lukašenkom sa dohodli na posilnení spolupráce "vo všetkých oblastiach". Zhodli sa aj na "spoločných opatreniach pre bezpečnosť oboch krajín", v pokračovaní spoločného výcviku vojakov a "vzájomnom dodávaní zbraní". Rusko bude ďalej cvičiť bieloruských letcov na pilotovanie lietadiel schopných niesť jadrové hlavice, povedal ruský prezident. Lukašenko dodal, že takéto manévre nikoho neohrozujú.
19:51 Guterres neočakáva skorý koniec vojny na Ukrajine
Generálny tajomník OSN António Guterres nepredpokladá, že ruská vojna na Ukrajine sa skončí v blízkej budúcnosti. Uviedol to v pondelok na koncoročnej tlačovej konferencii v New Yorku. TASR prevzala správu z agentúry AFP. "Nie som optimista, pokiaľ ide o možnosť efektívnych mierových rozhovorov v blízkej budúcnosti... Myslím si, že vojenská konfrontácia bude pokračovať," povedal Guterres.
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára a boje na ukrajinskom území prebiehajú už takmer desať mesiacov. Rokovania o ukončení tohto konfliktu sa začali už krátko po začiatku invázie. Rozhovory však boli na začiatku apríla pozastavené a obe krajiny sa odvtedy navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach. Ukrajinskí predstavitelia v súčasnosti požadujú na obnovenie rokovaní o mieri úplné stiahnutie sa ruských vojsk z ukrajinského územia. Rusko to odmieta.
Guterres dúfa, že mier na Ukrajine by mohol byť dosiahnutý v roku 2023. Ako dôvod uviedol dôsledky vojny pre Ukrajincov, ruskú verejnosť a tiež rastúce ceny potravín a energií vo svete. "To všetko sú dôvody, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sa do konca roka 2023 podarilo dosiahnuť mierové riešenie," povedal šéf OSN.
16:37 Pápež František: Vojna na Ukrajine je globálna a v blízkom čase sa neskončí
Pápež František označil vojnu na Ukrajine za "celosvetovú" a dodal, že podľa jeho názoru sa "v blízkom čase sa neskončí". V pondelok o tom informoval portál britskej televízie Sky News, ktorý sa odvolal na pápežov rozhovor pre španielske noviny ABC Sociedad. "Nevidím jej koniec v blízkom čase, pretože toto je celosvetová vojna. Na to nezabúdajme. Vojnový kotol mieša veľa rúk. Je to celosvetové. Podľa mňa sa vojna vedie vtedy, keď ríša začína slabnúť. A keď sú k dispozícii zbrane, ktoré sa dajú použiť, testovať a predať. V stávke je toho veľa," povedal František. Ukrajina v minulosti pápeža kritizovala za vyjadrenia, že Rusko dohnala k invázii na Ukrajinu Severoatlantická aliancia (NATO). To je tiež bežná rétorika Kremľa.
Postupom času František začal vystupovať proti Rusku ostrejšie. Vojnu prirovnal k "strašnej genocíde" z 30. rokov 20. storočia, keď Stalin vyvolal na Ukrajine hladomor, a ocenil "statočných" Ukrajincov v boji o prežitie. Tento mesiac sa tiež pri modlitbe v Ríme rozplakal nad utrpením Ukrajincov. Pápež viackrát navrhol, že Vatikán bude sprostredkovateľom v riešení konfliktu, ale pre Františkovu čoraz ostrejšiu kritiku Ruska sa to stalo vysoko nepravdepodobnou možnosťou.
15:46 Ruská vojna na Ukrajine je pre slobodný svet najväčšou výzvou, tvrdí poľský minister
Ruská agresia zostáva pre slobodný svet najväčšou výzvou, vyhlásil v pondelok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Vo svojom príhovore ozbrojeným zložkám ministerstva vnútra povedal, že "tento rok prebehol v tieni vojny na Ukrajine". Správu publikovala agentúra PAP.
"Ruská agresia proti Ukrajine je pre slobodný svet stále najväčšou výzvou. My podporujeme Ukrajinu, pretože Ukrajina, bojujúca za vlastnú slobodu, bojuje aj za našu slobodu," povedal minister. Blaszczak pred vojakmi, policajtmi, pohraničnou strážou a hasičmi ocenil ich výkon s tým, že "práve ich každodenná služba udržuje Poľsko v bezpečí". Poľské ozbrojené zložky v súčasnosti dostávajú modernú výzbroj a teraz prebieha tretia fáza modernizačného programu pre zložky ministerstva vnútra, dodal minister obrany.
14:24 Putin pricestoval do Minska na rokovania s Lukašenkom
Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v pondelok do bieloruského hlavného mesta Minsk na rokovania s tamojším lídrom Alexandrom Lukašenkom, informuje agentúra AFP. Ruská štátna televízia odvysielala zábery, na ktorých vidieť Putina, ako vychádza z lietadla na zasneženom letisku v Minsku, kde ho pred bilaterálnymi rokovaniami privítal jeho blízky spojenec Lukašenko.
Bieloruský prezident umožnil Rusku využiť územie svojej krajiny ako jeden z východiskových bodov pre februárový vojenský útok Moskvy na susednú Ukrajinu. Do tamojšej vojny sa však doposiaľ priamo nezapojil, hoci sa opakovane objavujú obavy, že by tak mohol urobiť. Lukašenkova kancelária v piatok potvrdila, že obaja prezidenti budú počas Putinovej pracovnej návštevy rokovať v Paláci nezávislosti v Minsku. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že obaja lídri budú najskôr rokovať vo dvojici a následne sa k nim pridajú aj viacerí ministri, aby prediskutovali otázky súvisiace s "bielorusko-ruskou integráciou".
13:00 V Kyjeve i ďalších oblastiach budú po útokoch núdzové odstávky elektriny
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho uviedla, že po sérii ruských útokov dronmi, ku ktorým došlo v noci na pondelok, prebehnú v hlavnom meste Kyjev a desiatich ďalších oblastiach krajiny núdzové odstávky elektriny, informuje agentúra AFP. "Bezpilotné lietadlá nepriateľa zasiahli v noci energetické zariadenia v krajine... Plány núdzových odstávok boli spustené pre Sumskú, Charkovskú, Poltavskú, Dnepropetrovskú, Kirovogradskú, Žytomyrskú, Černihivskú, Čerkaskú a Kyjevskú oblasť a mesto Kyjev," spresnila vo vyhlásení spoločnosť Ukrenerho.
Ukrajina je počas už desať mesiacov trvajúcej ruskej invázie vystavovaná častým a smrtonosným leteckým útokom. Po sérii výrazných neúspechov na bojisku a stratených územiach v priebehu leta a jesene Moskva zmenila stratégiu a letecké operácie zintenzívnila. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že tieto útoky sú zamerané na ukrajinské vojenské a energetické zariadenia a takisto "prerušujú prevoz zbraní a munície zahraničnej výroby".
12:50 Cenový strop na ruskú ropu môže znamenať katastrofu pre ruskú ekonomiku, vraví tamojší analytik
Sankcie Európskej únie (EÚ) a „cenový strop“ na ruskú ropu stanovený krajinami G7 spôsobili kolaps cien „čierneho zlata“ pochádzajúceho z Ruska. Referuje o tom ruský web Moscow Times.
V období medzi 15. novembrom a 14. decembrom sa ruská ropa Ural predávala do zahraničia v priemere za 57,49 dolára za barel. V priebehu mesiaca však cena klesla o 19 percent alebo 19,6 dolára a dostala sa na najnižšiu úroveň od decembra 2020. Ropa ESPO, ktorú vyvážajú tankery z prístavov na Ďalekom východe, je drahšia a stojí okolo 70 dolárov za barel. Jej objemy sú však omnoho nižšie ako v prípade Uralu, ktorý predstavuje 60 percent ruského exportu ropy.
Ruský federálny rozpočet, v ktorom príjmy z ropy predstavujú každý tretí rubeľ, pocítili „bolesť“ zo sankcií EÚ a cenového stropu na ruskú ropu už v novembri. Dane ropných spoločností boli o 25 percent nižšie ako rok predtým - dovedna 569,6 miliardy rubľov oproti vlaňajším 763,5 miliardy.
V rozpočte na rok 2023 počíta ruské ministerstvo financií s príjmami z ropy za ceny okolo 70 dolárov za barel. Ekonóm Centrocredit Bank Jevgenij Suvorov odhaduje, že ak sa ruská ropa bude predávať len za 50 dolárov za barel, štátna kasa príde o približne dva bilióny rubľov, čím sa plánovaný rozpočtový deficit stanovený na úrovni troch biliónov rubľov môže nafúknuť na päť biliónov. To znamená, že za takmer každý šiesty rubeľ, ktorý ministerstvo financií plánuje minúť (spolu 29 biliónov rubľov, pozn.), nepríde do štátnej kasy „náhrada“.
„Cena 40 dolárov za barel by mohla predstavovať skutočnú katastrofu pre rozpočet a ekonomiku,“ varuje Suvorov. Tvrdí, že v takejto situácii bude musieť ministerstvo financií myslieť na zníženie rozpočtových výdavkov, z ktorých až tretina by mala ísť na financovanie armády a silových zložiek.
12:28 Moskva tvrdí, že nad Belgorodskou oblasťou zostrelila štyri americké rakety
Rusko v pondelok vyhlásilo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila nad juhoruskou Belgorodskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou štyri protiradarové rakety americkej výroby. Ako píše agentúra AFP, ide o jedno z prvých takýchto tvrdení za takmer desať mesiacov trvajúcu ruskú ofenzívu. "Štyri americké rakety HARM na ničenie rádiolokátorov boli zostrelené vo vzdušnom priestore nad Belgorodskou oblasťou," uviedlo ministerstvo obrany vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach. Ide o riadené strely vzduch-zem. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters, boli tieto v USA vyrobené rakety zostrelené v priebehu posledných 24 hodín.
Belgorodská oblasť bola od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vystavená ostreľovaniu už niekoľkokrát. Zasiahnuté tam bol napríklad sklady paliva a munície. Podľa gubernátora Belgorodskej oblasti Viačeslava Gladkova pri nedeľnom ostreľovaní ukrajinskými ozbrojenými silami zahynula jedna osoba a päť ďalších ľudí utrpelo zranenia.
12:19 Rusko ohlásilo spoločné námorné cvičenia s Čínou
Rusko v pondelok ohlásilo, že niekoľko jeho vojenských plavidiel sa počas tohto a budúceho týždňa zúčastní na spoločnom námornom cvičení s čínskymi námornými silami. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Manévre sa uskutočnia od 21. do 27. decembra vo Východočínskom mori," uviedlo ruské ministerstvo obrany. "Hlavným cieľom cvičenia je posilniť námornú spoluprácu medzi Ruskou federáciou a Čínskou ľudovou republikou a zachovať mier a stabilitu v Ázijskopacifickom regióne," dodal rezort obrany v Moskve. Manévre budú zahŕňať odpaľovanie rakiet, delostrelectvo a cvičenia na boj proti ponorkám.
Čína sa na cvičení zúčastní dvoma torpédoborcami, hliadkovacími plavidlami, zásobovacou loďou a ponorkou. Do cvičenia budú zapojené lietadlá a vrtuľníky leteckých síl námorníctva ruskej tichomorskej flotily a čínskeho námorníctva, spresnilo ruské ministerstvo. AFP konštatuje, že Rusko a Čína, bývalí spojenci z obdobia studenej vojny, sa v posledných rokoch zbližujú v rámci tzv. vzťahu "bez limitov". Ich zámerom je podľa ich slov byť protiváhou voči globálnej dominancii Spojených štátov.
09:29 Syn bývalého diplomata údajne celé roky vykonával špionáž pre Rusko
Tridsaťdeväťročný grécky občan ruského pôvodu čelí podozreniam, že roky vykonával na úkor Rakúska špionáž pre ruskú vojenskú tajnú službu GRU, oznámilo v pondelok ráno rakúske ministerstvo vnútra, uviedla agentúra APA. Podozrivým je syn bývalého ruského spravodajského dôstojníka, ktorý v čase svojej aktívnej služby pôsobil ako diplomat v Nemecku i Rakúsku. Ako informoval rakúsky denník Kronenzeitung, vyšetrovanie sa uskutočnilo na objednávku Riaditeľstva pre štátnu bezpečnosť a spravodajstvo (DSN) a vedie ho štátna prokuratúra vo Viedni.
Podľa rakúskeho ministerstva vnútra bol podozrivý muž po špeciálnom vojenskom výcviku v Rusku spolupracovníkom vojenskej tajnej služby GRU. Bol v kontakte s diplomatmi a spravodajskými dôstojníkmi z rozličných krajín. Rakúsky rezort vnútra spresnil, že muž sa aj krátko pred začiatkom vojenskej ofenzívy Ruska na Ukrajinu i počas nej nachádzal v Moskve. Čelí podozreniam z prezradenia štátnych tajomstiev, spresňuje APA.
Existuje podozrenie, že bol zdrojom informácií z oblasti zahraničnej, spoločenskej i bezpečnostnej politiky, na čo využíval rakúske obyvateľstvo i tlač, a tak odovzdával Moskve odhady možných reakcií zahraničia v rámci prípravy vojenskej operácie, uviedlo rakúske ministerstvo vnútra. "Podozrivý v minulosti nemal a ani v súčasnosti nemá takmer nijaké zamestnanie, a preto poberá v Rakúsku len minimálne sociálne dávky. Napriek tomu v čase od roku 2018 do začiatku roka 2022 dokázal uskutočniť dovedna 65 ciest v rámci Európy, ako aj do Ruska, Bieloruska, Turecka a Gruzínska a nadobudnúť niekoľko nehnuteľností vo Viedni, v Rusku i Grécku," dodalo ministerstvo. Na výmenu informácií boli podľa neho využívané rôzne lokality v rámci mesta Viedeň, pri ktorých "bola zistená časová aj priestorová väzba s diplomatickým personálom Ruskej federácie".
07:45 Kyjev sa stal opäť terčom útoku ruských dronov
Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa v pondelok v skorých ranných hodinách opätovne stalo terčom ruských útokov dronmi, oznámila tamojšia vojenská správa s výzvou pre obyvateľov, aby rešpektovali letecký poplach. Správu publikovala agentúry AFP. "Nepriateľ útočí na hlavné mesto," uviedla vojenská správa na platforme Telegram. "V tejto chvíli bolo vo vzdušnom priestore Kyjeva zostrelených deväť bezpilotných lietadiel nepriateľa," dodala. Ruské ozbrojené sily podľa kyjevskej vojenskej správy pália zo šáhidov, Iránom vyrobených dronov, ktoré zasiahli ukrajinskú metropolu aj v uplynulých týždňoch.
S klesajúcimi teplotami však útoky rakiet a dronov uvrhli mestá po celej krajine do tmy a miliónom Ukrajincov prerušili dodávky vody a tepla. Francúzsko a Európska únia uviedli, že ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú vojnovými zločinmi, pričom šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell označil toto ostreľovanie a bombardovanie za "barbarské".
Civilná administratíva Kyjeva ohlásila prvé letecké varovanie o 01.56 h (00.56 h SEČ). Trvalo niečo vyše troch hodín. Druhá siréna o 05.24 h (04.24 h SEČ) bola odvolaná do pol hodiny. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v pondelok potvrdil, že v hlavnom meste došlo k "explóziám". Ukrajina je počas už desať mesiacov trvajúcej ruskej invázie vystavovaná častým a smrtonosným leteckým útokom. Po sérii výrazných neúspechov na bojisku a stratených území v priebehu leta a jesene Moskva zmenila stratégiu a letecké operácie zintenzívnila. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že tieto útoky sú zamerané na ukrajinské vojenské a energetické zariadenia, a tiež "prerušujú prevoz zbraní a munície zahraničnej výroby".
07:08 Ruské jednotky umiestnené v Bielorusku začnú vojenské cvičenie
Ruskí vojaci, ktorých v októbri vyslali do spoločnej regionálnej vojenskej formácie v Bielorusku, sa zúčastnia na taktickom cvičení. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra Reuters.
"Velenie urobí konečné hodnotenie bojaschopnosti a bojovej pripravenosti týchto jednotiek v záverečnej fáze koordinácie – po tom, ako sa uskutočnia práporové taktické cvičenia," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Interfax. Bezprostredne nebolo jasné, kedy a kde v Bielorusku sa toto cvičenie bude konať.
V pondelok navštívi Bielorusko ruský prezident Vladimir Putin a bude v Minsku rokovať so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom. Bieloruské ministerstvo obrany v októbri oznámilo, že do krajiny premiestňujú 9 000 ruských vojakov, aby sa stali súčasťou "regionálneho zoskupenia" ozbrojených síl, chrániaceho bieloruské štátne hranice.
03:53 Moskva vysiela umelcov na posilnenie morálky ruských vojakov na Ukrajine
Moskva posiela hercov, spevákov a cirkusových umelcov na Ukrajinu, aby podporila morálku ruských vojakov. Uviedlo to cez víkend britské ministerstvo obrany, informovala agentúra DPA, od ktorej TASR správu prevzala. Ruské ministerstvo obrany oznámilo podľa britského rezortu vytvorenie dvoch "frontových tvorivých brigád" poverených úlohou zvýšiť morálku vojakov v rámci tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Moskva nazýva svoju inváziu na Ukrajinu.
"Ruské médiá uvádzajú, že v radoch (týchto brigád) budú operní speváci, herci a cirkusanti," napísalo britské ministerstvo. Iniciatíva podľa neho prichádza po nedávnej kampani, pri ktorej ruské ministerstvo obrany vyzývalo verejnosť, aby darovala hudobné nástroje vojakom. "Vojenská hudba a organizovaná zábava pre vyslaných vojakov majú v mnohých armádach dlhú históriu, ale v Rusku sú silne prepojené s koncepciou ideologickej politickej výchovy zo sovietskych čias," priblížil britský rezort. Doplnil, že pochybuje, že takáto kampaň bude úspešná, pretože oslabená morálka ruských vojakov súvisí s vysokým počtom obetí v ich radoch, slabým velením, problémov s platmi, nedostatkom vybavenia a munície a nejasnosťou, pokiaľ ide o ciele vojny.
NEDEĽA
23:01 Kyjev odmietol návrhy Kissingera
Ukrajinská vláda odmietla v nedeľu vyjadrenia bývalého šéfa americkej diplomacie Henryho Kissingera o tom, že sa blíži čas na vyrokovanie mieru na Ukrajine, aby sa znížilo riziko ďalšej ničivej svetovej vojny. Podľa Kyjeva by išlo o ustupovanie agresorovi, pričom nemôže dôjsť k dohode, ktorá by zahŕňala odstúpenie územia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. "Pán Kissinger stále nič nepochopil... ani podstatu tejto vojny, ani jej vplyv na svetový poriadok," uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.
"Recept, ktorý bývalý minister zahraničných vecí (USA) žiada, ale bojí sa ho vysloviť nahlas, je jednoduchý: upokojiť agresora obetovaním častí Ukrajiny so zárukami neútočenia na ostatné štáty východnej Európy," dodal Podoľak s tým, že zlý mier na úrok ukrajinských území by bol víťazstvom pre ruského prezidenta Vladimira Putina a receptom na úspech autokratov po celom svete. Predstavitelia Kremľa sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrili.
Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v rozhovore zverejnenom v sobotu povedal, že väčšina konfliktov sa končí rokovaniami, no podľa hodnotenia CIA to Rusko v súčasnosti s rokovaniami o ukončení vojny nemyslí vážne.
18:47 Putin prednesie budúci týždeň dôležité oznámenie, tvrdí ruská štátna televízia
Ruský prezident Vladimir Putin prednesie budúci týždeň počas schôdze na ruskom ministerstve obrany dôležité vyhlásenie, uviedla v nedeľu ruská štátna televízia Rossija-1. TASR správu prevzala od agentúry DPA. "Čakáme na dôležité oznámenia," uviedol v nedeľňajšom vysielaní televíznej relácie Moskva. Kremeľ. Putin. moderátor Pavel Zarubin.0 Podľa spomínanej relácie bude Putin predsedať každoročnej schôdzke na ruskom ministerstve obrany, ktorej presný dátum zatiaľ nie je známy. V pondelok však Putina očakávajú v bieloruskom Minsku, kde má rokovať s tamojším prezidentom Alexandrom Lukašenkom, poukazuje DPA.
Šéf Kremľa už na minulotýždňovom zasadnutí vlády žiadal upravenie plánov na vyzbrojovanie. Podľa agentúry DPA je možné, že Putin bude tlačiť na zmenu ruskej ekonomiky smerom k vojnovému hospodárstvu, keďže ruská armáda má v čase vojny na Ukrajine problémy so zásobovaním. Putin sa však téme konfliktu na Ukrajine v posledných týždňoch vzhľadom na pretrvávajúce problémy vyhýba a zrušil aj svoju každoročnú tlačovú konferenciu, na ktorej odpovedá na otázky médií a verejnosti, píše DPA.
18:37 Putin prednesie budúci týždeň dôležité oznámenie, tvrdí ruská štátna televízia
Ruský prezident Vladimir Putin prednesie budúci týždeň počas schôdze na ruskom ministerstve obrany dôležité vyhlásenie, uviedla v nedeľu ruská štátna televízia Rossija-1. TASR správu prevzala od agentúry DPA. "Čakáme na dôležité oznámenia," uviedol v nedeľňajšom vysielaní televíznej relácie Moskva. Kremeľ. Putin. moderátor Pavel Zarubin. Podľa spomínanej relácie bude Putin predsedať každoročnej schôdzke na ruskom ministerstve obrany, ktorej presný dátum zatiaľ nie je známy. V pondelok však Putina očakávajú v bieloruskom Minsku, kde má rokovať s tamojším prezidentom Alexandrom Lukašenkom, poukazuje DPA.
Šéf Kremľa už na minulotýždňovom zasadnutí vlády žiadal upravenie plánov na vyzbrojovanie. Podľa agentúry DPA je možné, že Putin bude tlačiť na zmenu ruskej ekonomiky smerom k vojnovému hospodárstvu, keďže ruská armáda má v čase vojny na Ukrajine problémy so zásobovaním. Putin sa však téme konfliktu na Ukrajine v posledných týždňoch vzhľadom na pretrvávajúce problémy vyhýba a zrušil aj svoju každoročnú tlačovú konferenciu, na ktorej odpovedá na otázky médií a verejnosti, píše DPA.
18:14 Kissinger: Snaha ponížiť Rusko by viedla k rozpútaniu jadrového chaosu
Blíži sa čas na vyjednanie mieru na Ukrajine, aby sa znížilo riziko vzniku ďalšej zničujúcej svetovej vojny, no sny o ponížení alebo rozpade Ruska by mohli viesť k rozpútaniu jadrového chaosu. Uviedol to bývalý šéf americkej diplomacie Henry Kissinger v článku zverejnenom v časopise The Spectator, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy denníka Guardian.
Kissinger (99) je jedným z architektov politiky "détente", ktorá v čase studenej vojny prispela k zníženiu napätia medzi Spojeným štátmi a Sovietskym zväzom. Bol ministrom zahraničných vecí USA vo vláde amerických prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda a od roku 2000 sa niekoľkokrát stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. "Blíži sa čas, keď sa bude stavať na strategických zmenách, ktoré už boli dosiahnuté, a na ich integráciu do novej štruktúry, ktorá bude smerovať k dosiahnutiu mieru prostredníctvom rokovaní," napísal Kissinger v článku s názvom "Ako sa sa vyhnúť ďalšej svetovej vojne".
Kremeľ pritom uvádza, že Ukrajina musí uznať ruskú anexiu jej južných a východných administratívnych celkov. Ukrajina naopak v rámci mierovej dohody žiada odchod všetkých ruských vojakov z ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. "Mierový proces by mal spojiť Ukrajinu so Severoatlantickou alianciou - bez ohľadu na to, ako to bude vyjadrené. Alternatíva súvisiaca s neutralitou už viac nedáva zmysel," myslí si bývalý šéf americkej diplomacie.
Kissinger ďalej naznačil, že ak sa ukáže, že je nemožné vrátiť sa k stavu, ktorý v ukrajinskom konflikte nastal v roku 2014, tak by mali byť usporiadané v ukrajinských oblastiach, na ktoré si Rusko robí nároky, medzinárodne pozorované referendá. Bývalý americký diplomat ďalej varoval, že snaha urobiť z Ruska "bezmocnú" krajinu, alebo dokonca dosiahnuť jeho rozpad, by mohla viesť k rozpútaniu chaosu. "Rozpad Ruska alebo zničenie jeho schopnosti tvoriť strategickú politiku by mohli premeniť ruské územie pozostávajúce z 11 časových pásiem na vákuum plné sporov," napísal Kissinger. "(Tamojšie) súperiace spoločnosti by sa mohli rozhodnúť riešiť svoje konflikty násilím. Niektoré krajiny by mohli chcieť rozšíriť svoje nároky silou. Tieto nebezpečenstvá ešte viac znásobuje prítomnosť tisícov jadrových zbraní, ktoré robia z Ruska jednu z dvoch najväčších jadrových veľmocí sveta," uvádza bývalý americký diplomat vo svojom článku.
16:44 Zelenskyj oznámil iniciatívu pre usporiadanie svetového samitu o mieri
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol v nedeľu usporiadanie svetového mierového summitu, ktorý by sa mohol konať ešte túto zimu. Spravil tak vo videoodkaze, o ktorom Kyjev dúfal, že bude odvysielaný pred prenosom finálového zápasu Majstrovstiev sveta vo futbale v Katare. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. "Tieto majstrovstvá svetu znovu ukázali, že rôzne krajiny a národy môžu rozhodnúť o tom, kto je najsilnejší, v spravodlivej hre a nie v hre s ohňom," uviedol Zelenskyj po anglicky vo videu, ktoré zverejnila jeho kancelária.
"Ponúkame svetu mierový plán. Je to úplne spravodlivé. Ponúkame ho, pretože vo vojne nie sú šampióni a nemôže nastať ani remíza. Oznamujem preto iniciatívu pre usporiadanie svetového summitu o mierovom pláne - už túto zimu. Cieľom tohto summitu bude zjednotiť všetky krajiny sveta ohľadom myšlienky svetového mieru," pokračoval ukrajinský prezident. "Štadióny ostanú po zápase prázdne a po vojne ostávajú prázdne mestá... Pozrime si spolu finále a koniec vojny," zakončil Zelenskyj.
Televízia CNN v piatok informovala, že Zelenskyj údajne požiadal Medzinárodnú futbalovú federáciu (FIFA) o povolenie predniesť posolstvo mieru pred finálovým zápasom MS vo futbale, ktorý budú sledovať stovky miliónov divákov po celom svete. FIFA neodpovedala médiám na žiadosti o komentár, no podľa agentúry Reuters je nepravdepodobné, že by Zelenskému dovolila pred zápasom vystúpiť vzhľadom na jej postoj voči politickým odkazom na svetových majstrovstvách. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na sociálnej sieti Twitter uviedol, že FIFA "ukázala, že dostatočne nerozumie katastrofe, do ktorej Rusko svet ženie tým, že začalo vojnu na Ukrajine".
15:33 Pri ostreľovaní Chersonu utrpeli zranenia traja ľudia
Ruské vojenské jednotky v nedeľu ostreľovali centrum ukrajinského mesta Cherson, z ktorého sa ruskí vojaci stiahli začiatkom novembra. Pri útokoch utrpeli zranenia traja ľudia, uviedol zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Mesto ležiace na juhu Ukrajiny a jeho okolitý región sa po stiahnutí okupačnej ruskej armády často stáva terčom útokov. Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč v nedeľu uviedol, že Rusko za predchádzajúci deň vykonalo 54 útokov, v dôsledku ktorých zahynuli traja ľudia a zranenia utrpelo ďalších šesť osôb.
13:44 V ZAES začali inštalovať ochrannú kupolu, tvrdí proruský predstaviteľ
V areály Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) sa začala inštalácia ochrannej kupoly nad tamojšími skladmi použitého paliva. Oznámil to predstaviteľ Ruskom dosadenej oblastnej správy Vladimir Rogov, informuje TASR podľa nedeľňajšej správy denníka The Guardian. Podľa Rogova kupola ochráni sklad pred úlomkami delostreleckých granátov a improvizovaných výbušných zariadení zhadzovaných dronmi, píše agentúra AP.
Záporožskú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny obsadili v prvých týždňov invázie ruské vojská a v jej blízkosti dochádza opakovane k ostreľovaniu. Jej šesť reaktorov je preto vypnutých už niekoľko mesiacov. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nedávno oznámila, že do ZAES vyšle bezpečnostných expertov, aby sa zabránilo vzniku akejkoľvek jadrovej nehody. Tento dozorný orgán Organizácie Spojených národov pritom do elektrárne už vyslal svoju stálu misiu.
01:09 Zelenskyj: Podarilo sa obnoviť dodávky elektriny pre takmer šesť miliónov ľudí
Úradom v Ukrajine sa po piatkových raketových útokoch zo strany Ruska podarilo obnoviť dodávky elektriny pre takmer šesť miliónov ľudí. V sobotu večer to vo svojom pravidelnom príhovore uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom dodal, že opravy stále pokračujú. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Zelenskyj zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby Ukrajine poskytlo prostriedky na ochranu svojho vzdušného priestoru. "Môžete to urobiť. Môžete poskytnúť ochranu našim ľuďom - stopercentnú ochranu pred týmito ruskými teroristickými útokmi," poznamenal. Podľa DPA Ukrajina v súčasnosti čaká na konečné schválenia systémov protivzdušnej obrany, ktoré jej majú byť dodané. Ukrajinský prezident dúfa, že by medzi nimi mohol byť napríklad americký systém Patriot.
SOBOTA
22:21 Zelenskyj: Obnovené sú dodávky elektriny pre šesť miliónov Ukrajincov
Počas soboty sa podarilo obnoviť dodávky elektriny pre takmer šesť miliónov Ukrajincov, vyhlásil vo svojom večernom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Opravy "od včerajšieho teroristického útoku prebiehajú nonstop", vyhlásil. Pripustil, že v niektorých častiach krajiny sú problémy s dodávkami vody a tepla. Najhoršia situácia je podľa neho v Kyjeve, Ľvove a Vinnycii.
21:27 Núdzový režim s elektrinou po piatkových útokoch sa skončil
Ukrajinský štátny prevádzkovateľ elektrickej siete Ukrenerho ukončil „núdzový režim“ vyhlásený v piatok po ďalšej vlne ruských útokov na energetickú infraštruktúru krajiny. Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko v piatok uviedol, že pri najnovšej vlne útokov bolo poškodených deväť zariadení na výrobu elektriny. Nešpecifikoval, na ktorých miestach to bolo.
21:14 Rusko odsúdilo zákaz vysielania pre šesť kanálov v Moldavsku
Rusko v sobotu odsúdilo rozhodnutie Moldavska dočasne zakázať vysielanie šiestich televíznych kanálov v ruštine a moldavčine ako „politickú cenzúru“. Zákaz vysielania začne platiť od pondelka a potrvá počas trvania výnimočného stavu v Moldavsku pre stanice First in Moldova, RTR Moldova, Accent TV, NTV Moldova, TV6 a Orhei TV. Výnimočným stavom moldavská vláda zareagovala na ruský útok proti Ukrajine 24. februára
18:10 Ruská raketa zasiahla geriatrické centrum
Ruská raketa v sobotu zasiahla "geriatrické centrum" v ukrajinskej Stepanivke. Oznámil to gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Na budove je poškodená strecha, okná i dvere. "Našťastie nie sú žiadne obete ani zranení," informoval Januševyč.
17:44 Rusko tvrdí, že prekazilo dodávku zahraničných zbraní na Ukrajinu
Rusko v sobotu oznámilo, že pri piatkovom rozsiahlom útoku na Ukrajinu zabránilo dodaniu zbraní zo zahraničia na Ukrajinu. Piatkový útok pritom spôsobil po celej Ukrajine narušenie dodávok elektrickej energie a vody. V piatok "boli na Ukrajine vysokopresnými zbraňami zasiahnuté systémy vojenského veliteľstva, vojensko-priemyselný objekt a ich podporné energetické zariadenia… Všetky vytýčené objekty boli zasiahnuté," uviedlo ruské ministerstvo obrany.
15:59 V metre na Majdane prebehne ukrajinské národné finále Eurovízie
Na Ukrajine prebehne v sobotu národné finále pesničkovej súťaže Eurovízie. Uskutoční sa v stanici metra na Majdane, ktorá slúži aj ako protiletecký kryt. Naživo ho od 16.00 h odvysiela kanál Suspiľne kuľtura.
13:05 Vagnerovci vraj popravili desať členov, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine
Ruská ozbrojená firma Vagnerova skupina popravila najmenej desať svojich žoldnierov za to, že odmietli bojovať na Ukrajine. Pre ruský investigatívny web The Insider to povedal jeden z predstaviteľov skupiny Andrej Medvedev. Poznamenal, že bol osobne prítomný pri niekoľkých popravách.
13:01 Putin sa stretol s vojenským vedením, hovorili o stratégii na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok stretol s vojenským vedením, ktoré dohliada na ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine, oznámil v sobotu Kremeľ. Stretol sa s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom, náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom a veliteľmi rôznych zložiek ozbrojených síl. K stretnutiu prišlo v čase, keď Rusko zintenzívnilo útoky na Ukrajine.
12:58 Vo viacerých častiach Ukrajiny sa rozozvučali sirény leteckého poplachu
Sirény varujúce pred vzdušným útokom sa v sobotu rozozneli vo viacerých častiach Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev. Deje sa tak len jeden deň po rozsiahlom ruskom útoku na objekty kritickej infraštruktúry. Sirény sa ozvali aj v Ľvove a vo Volynskej oblasti na západe Ukrajiny či v Mykolajive.
11:25 Rusi sa sťahujú z Kachovky a Novej Kachovky, tvrdí ukrajinská armáda
Rusko presúva jednotky a sťahuje časť svojich vojakov z Kachovky a Novej Kachovky v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Rusi sa údajne stiahli do osady Nyžni Sirohozy, ktorá sa nachádza hlbšie v okupovanej časti Chersonskej oblasti. Kachovka a Nová Kachovka sa nachádzajú na ľavom brehu rieky Dneper, necelých 100 kilometrov východne od Chersonu. Medzi miestnymi obyvateľmi ruskí vojaci vraj šírili informáciu, že ruské vojská do konca roka opustia Kachovku, a kolaborantom ponúkajú presun na okupovaný ukrajinský polostrov Krym.
11:10 V Kryvom Rihu vytiahli spod trosiek telo chlapca, celkovo sú štyri obete
Záchranné zložky pri sobotňajšom pátraní po tých, ktorí prežili ruský raketový útok, vytiahli z trosiek zasiahnutej obytnej budovy v ukrajinskom meste Kryvyj Rih telo rok a pol ročného chlapca. Celkovo tak pri piatkovom útoku zahynuli štyria ľudia a ďalších 13 bolo zranených, informovali úrady. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na sociálnej sieti Telegram napísal, že útoky pokračovali aj cez noc, pričom poškodili elektrické vedenie a domy v mestách Nikopol a Marhanec, ktoré sa nachádzajú neďaleko Záporožskej jadrovej elektrárne.
9:23 Nad Odesou zostrelili dve ruské protilodné rakety
Ukrajinské vzdušné sily zostrelili v sobotu ráno nad Odesou dve ruské rakety Oniks. Na Facebooku o tom informovalo veliteľstvo ukrajinskej armády na juhu krajiny. To uviedlo, že rakety boli odpálené z raketového systému pobrežnej obrany na Rusmi okupovanom polostrove Krym. Zatiaľ neboli zverejnené žiadne ďalšie informácie o útoku. Krátko predtým sa na Telegrame objavili správy, že v Odese bolo počuť výbuchy.
7:13 Šmyhaľ: Ukrajina potrebuje na zimu ešte tisícky generátorov
Ukrajinským podnikom sa podarilo doviezť už viac ako pol milióna generátorov, podľa piatkových slov ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa sú však potrebné tisícky ďalších, a to väčších a výkonnejších, aby sa Ukrajine podarilo prekonať zimu. Ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho po piatkovej - v poradí už deviatej - vlne ruských útokov na energetické zariadenia uviedla, že obnova dodávok energie bude trvať dlhšie ako pri predošlých útokoch.
7:10 Ruské raketové útoky môžu byť predzvesťou veľkej ofenzívy, hovorí britský generál
Najnovšie ruské raketové útoky na Ukrajine môžu byť predzvesťou veľkej ruskej ofenzívy. Pre stanicu Sky News to v piatok uviedol britský generál vo výslužbe Richard Shirreff, ktorý v minulosti pôsobil ako zástupca vrchného veliteľa síl NATO v Európe. Podľa generálových slov Rusko od októbra vypálilo na Ukrajinu už viac ako 1000 rakiet, a to so zámerom spôsobovať škody v ukrajinských mestách a podlomiť tak morálku civilného obyvateľstva. Ruská armáda podľa neho v posledných týždňoch konsoliduje svoje jednotky na frontových líniách, ktoré posilňuje aj veľkými počtami novomobilizovaných.
PIATOK
19:45 Volgogradskú oblasť na juhu Ruska zasiahli "neidentifikované" objekty
Na územie Volgogradskej oblasti na juhu európskej časti Ruska dopadli v piatok "neidentifikované objekty". Tento incident sa časovo zhodoval s novou vlnou raketových útokov ruskej armády na Ukrajinu, informovala britská stanica BBC odvolávajúca sa na miestne médiá.
Tie zverejnili aj videozáznamy nakrútené miestnymi obyvateľmi. Na jednom z nich je zachytený vysokou rýchlosťou a nad zemou letiaci predmet v tvare cigary. Ďalší zachytával popadané stromy a budovu so zničeným múrom.
Podľa BBC väčšina miestnych predstaviteľov odmietla situáciu komentovať. Úrad ministerstva pre mimoriadne situácie pre Volgogradskú oblasť novinárom odporučil, aby o vyjadrenie požiadali priamo ministerstvo obrany v Moskve.
Starosta obce Dubovskij Alexej Golev však uviedol, že v oblasti neboli po incidente hlásení žiadni mŕtvi ani zranení. Spresnil, že úlomky neidentifikovaných objektov sa našli na poliach, na súkromných pozemkoch a zasiahli aj jednu stodolu. Oblasť dopadu trosiek bola ohradená a na mieste pracovali špecialisti z ministerstva pre mimoriadne situácie.
17:37 Kyjevské metro po ďalšej vlne ruských útokov nepremáva, stanice slúžia ako kryty
Po ďalšej vlne raketových útokov na územie Ukrajiny, ktoré v piatok podnikla ruská armáda, zostane metro v Kyjeve po zvyšok dňa zatvorené, keďže jeho stanice slúžia ako kryty pre obyvateľstvo. Informovala o tom na svojom webe televízia CNN.
Technická správa kyjevského metra vysvetlila, že metro nepremáva pre výpadky v dodávkach elektrickej energie, ktoré nastali po ďalších útokoch ruskej armády na energetickú infraštruktúru na Ukrajine.
Súpravy sú odstavené na staniciach metra, aby sa v prípade potreby ľudia zostupujúci do krytu mohli nájsť útočisko nielen na stanici, ale aj vo vagónoch.
K odstávkam dodávok elektrickej energie došlo podľa CNN v celej Kyjevskej oblasti. "Nemocnice a kritická infraštruktúra fungujú na generátory," povedal šéf vojensko-civilnej správy Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba. Ubezpečil, že prioritou je obnoviť dodávky vody a tepla.
Vo svojom statuse na platforme Telegrame Kuleba spresnil, že "v dôsledku masívneho útoku bol poškodený objekt kritickej infraštruktúry a deväť súkromných domov v rôznych okresoch" Kyjevskej oblasti. Dodal, že jedna osoba bola vážne zranená.
16:41 Eurokomisia predstavila detaily deviateho balíka sankcií EÚ proti Rusku
Európska komisia (EK) v piatok predstavila podrobnosti deviateho balíka sankcií proti Rusku za jeho agresiu voči Ukrajine, na ktorých sa lídri EÚ zhodli vo štvrtok na summite v Bruseli.
Najnovší balík dopĺňa úplný zákaz dovozu ruskej ropy prepravovanej po mori do EÚ a globálne zastropovanie cien ropy dohodnuté s partnermi skupiny G7, ktoré sa uplatňujú od 5. decembra.
EÚ doplnila na zoznam ľudí, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, takmer 200 ďalších osôb a subjektov. Sú tam predstavitelia ruských ozbrojených síl, ako aj jednotlivci a podniky pôsobiace vo vojenskom priemysle, poslanci Štátnej dumy a Rady federácie, ministri či predstavitelia okupačnej správy na Ukrajine. Figurujú tam kľúčové osoby stojace za ruskými raketovými útokmi proti civilistom, únosmi ukrajinských detí do Ruska a rozkrádaním ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov.
Nové vývozné obmedzenia sa budú týkať citlivých technológií dvojakého použitia a pokročilých technológií, ktoré môžu posilniť vojenské kapacity Ruska. Patria k nim bezpilotné lietadlá, maskovací výstroj, prostriedky na potláčanie nepokojov a elektronické komponenty využívané ruskou armádou na bojisku.
15:35 Ruské útoky podľa ministra energetiky poškodili deväť zariadení na výrobu energie
Piatkové ruské útoky poškodili deväť „zariadení na výrobu energie“, uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Nešpecifikoval však, na ktorých miestach. Minister povedal, že poškodenie rozvodní viedlo k obmedzeniu výroby elektriny v zariadeniach na výrobu jadrovej energie. Informuje o tom spravodajský portál televízie CNN.
Haluščenko tiež skonštatoval, že situácia s elektrinou v Charkive bude náročná. Starosta mesta Ihor Terechov na komunikačnej platforme Telegram už skôr informoval, že úplne prišli o elektrinu.
Dodávky elektriny sú podľa Haluščenka nemožné pre 50 percent odberateľov. Už skôr štátna energetická spoločnosť Ukrenerho oznámila, že po ruských útokoch aktivovala svoj „núdzový režim“. Medzi ciele podľa Ukrenerho patria „tepelné elektrárne, vodné elektrárne a rozvodne hlavných sietí s napätím 330-750 kilovoltov“.
Rusko od októbra opakovane útočí na energetickú a civilnú infraštruktúru na Ukrajine, čím vyvoláva v mrazivej zime výpadky energií.
14:06 Ukrajina oznámila, že zneškodnila takmer všetky rakety vystrelené na Kyjev
Kyjevské úrady v piatok oznámili, že ukrajinské hlavné mesto sa ubránilo "jednému z najväčších raketových útokov" od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu spred takmer desiatich mesiacov. Kyjevské úrady hlásili, že protivzdušná obrana zostrelila dopoludnia takmer všetky rakety, ktoré prenikli do vzdušného priestoru mesta. Správu publikovala agentúra AP. Kyjevská radnica spresnila, že zachytených a zneškodnených bolo 37 z "približne 40" ruských rakiet. Jeden človek utrpel zranenia. Podľa ukrajinských predstaviteľov podnikli ruské ozbrojené sily v piatok najmenej 60 raketových útokov po celej Ukrajine.
Explózie boli hlásené v najmenej štyroch mestách. Najmenej dvaja ľudia zahynuli, keď útok zasiahol obytnú budovu v Kryvom Rihu v strednej časti Ukrajiny. V tomto rodnom meste ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ruská raketa zničila vchod spomínanej obytnej budovy. Spôsobila aj zranenia najmenej piatim ľuďom vrátane dvoch detí a všetkých previezli do nemocníc, oznámil gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.
13:37 Putin predostrel Módímu svoje hodnotenie konfliktu na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin poskytol v piatok indickému premiérovi Naréndrovi Módímu "základne hodnotenie" konfliktu na Ukrajine. Obe strany počas telefonátu vyjadrili tiež spokojnosť s narastajúcou bilaterálnou spoluprácou. Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že Putin predostrel Módímu svoje hodnotenie konfliktu na Ukrajine na žiadosť Módího. Lídri okrem toho vyjadrili v telefonáte spokojnosť so spoluprácou na vysokej úrovni a so svojím "privilegovaným strategickým partnerstvom". Hovorili o prospektoch spolupráce svojich krajín v oblastiach, ako sú investície, energetika, poľnohospodárstvo, doprava a logistika.
Módího kancelária uviedla, že indický premiér počas telefonátu so šéfom Kremľa zopakoval svoju výzvu, že dialóg a diplomacia sú jediným spôsobom na dosiahnutie pokroku v ukrajinskom konflikte. Módí sa podobne vyjadril aj na septembrovom summite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO), kde Putinovi povedal, že "súčasná éra nie je érou vojny".
13:26 Ukrajina: Rusko vystrelilo vyše 60 rakiet
Viac ako 60 rakiet vystrelili v piatok ruské sily na Ukrajinu, oznámila ukrajinská armáda. Najmenej dvaja ľudia zahynuli pri zásahu obytnej budovy v meste Kryvyj Rih, pričom v dvoch najväčších mestách krajiny, Kyjeve a Charkove, nová vlna útokov narušila dodávky elektriny a vody.
Hovorca ukrajinských vzdušných síl podplukovník Jurij Ihnat vo verejnoprávnej televízii povedal, že ruské sily odpálili riadené strely z pozícií v Čiernom mori. Použili tiež bombardéry v snahe "odpútať pozornosť protileteckej obrany". Nie je jasné, koľko rakiet sa ukrajinskej armáde podarilo zostreliť.
12:29 Rusko vraj začalo kopať na Kryme zákopy, pripravuje sa na príchod ukrajinskej armády
Ruskí vojaci kopú na okupovanom Krymskom polostrove zákopy a budujú opevnenia, informovala ukrajinská vojenská tajná služba. TASR prevzala v piatok správu z portálu britskej televízie Sky News.
Rusko buduje obranu, pretože sa pripravuje na príchod ukrajinských vojakov, uviedla ukrajinská vojenská tajná služba. "Okupanti na dočasne obsadenom Kryme sa pripravujú na vylodenie ukrajinských vojakov," oznámila tajná služba Kyjeva a spresnila: "Popri pobreží neďaleko dediny Moločne (Sakský rajón) vytvárajú mínové polia a zákopy."
Ukrajinská tajná služba tiež hlásila, že ruskí vojaci kladú na Kryme aj takzvané "dračie zuby", ktoré majú spomaliť pohyb ťažkých vozidiel.
Ukrajina v októbri uviedla, že jej vojaci budú na Kryme do konca nasledujúceho roka. Toto ukrajinské územie okupuje Rusko od roku 2014, ale Ukrajina teraz dúfa, že odtiaľ nepriateľa vytlačí – hoci pre ukrajinské ozbrojené sily to bude náročná úloha, domnieva sa Sky News.
09:05 Rusko znova útočilo raketami na ukrajinskú infraštruktúru
Vo viacerých častiach Ukrajiny sa v piatok ráno ozvali sirény leteckého poplachu. V Kyjeve i ďalších mestách bolo počuť výbuchy a úrady hlásili zasiahnutie kritickej infraštruktúry a výpadky prúdu. Informujú o tom televízia CNN, denník Guardian a agentúra AFP. Do ukrajinského vzdušného priestoru smerovalo približne 60 ruských rakiet, uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Raketové útoky hlásili aj v Kyjevskej, Odeskej, Poltavskej, Žytomyrskej, Charkovskej či Sumskej oblasti.
K poškodeniu kritickej infraštruktúry došlo v Charkove, kde hlásili výpadok elektriny vo východnej časti mesta. Podobné správy prišli z Odesy na pobreží Čierneho mora i Sumskej oblasti na severovýchode. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval o explóziách Desňanskom obvode, kde sa nachádza dôležitá elektráreň. Nie je jasné, či bola zasiahnutá.
V meste Kryvyj Rih v centrálnej časti Ukrajiny dopadla raketa na obytnú budovu. Pod troskami by mohli byť obete, uviedol zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Rusko vykonáva rozsiahle vzdušné útoky na Ukrajinu od októbra. Séria raketových a dronových útokoch spôsobila značné škody na energetickej a civilnej infraštruktúre a výpadky prúdu v čase mrazivej zimy.
08:12 Putin v pondelok navštívi Bielorusko, aby rokoval s Lukašenkom
Ruský prezident Vladimir Putin navštívi v pondelok Bielorusko, aby tam rokoval so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom, informuje agentúra AFP. Lukašenkova kancelária v piatok potvrdila, že prezidenti budú rokovať počas Putinovej pracovnej návštevy v Paláci nezávislosti v bieloruskom hlavnom meste Minsk. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že prezidenti budú rokovať sami dvaja a neskôr v rámci širších rozhovorov aj so svojimi ministrami v súvislosti s "bielorusko-ruskou integráciou".
Moskva a Minsk sa zaviazali k viacerým spoločným programom prehlbujúcim ich ekonomickú a obrannú spoluprácu. Podľa Minska sa budú prezidenti na nadchádzajúcom stretnutí "prioritne venovať bezpečnostným záležitostiam a vymenia si názory o situácii v regióne a vo svete". Putin navštívi Bielorusko po takmer desiatich mesiacoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú ruská armáda spustila z viacerých smerov a aj z bieloruského územia, analyzuje AFP. Lukašenkova kancelária však vo vyhlásení neuvádza, že by sa prezidenti chystali v pondelok o Ukrajine rokovať.
07:16 Macron: Na Putina budem naďalej naliehať, aby prestal ostreľovať civilistov
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že bude naďalej naliehať na svojho ruského náprotivka Vladimira Putina, aby na Ukrajine zastavil ostreľovanie civilistov ťažkými zbraňami a dokončil bezpečnostný plán pre Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES). Správu publikovala agentúra AFP. Macron po samite EÚ v Bruseli povedal, že má v úmysle diskutovať s Putinom o delostreleckom ostreľovaní a náletoch bezpilotných lietadiel na Ukrajine, pretože tieto útoky "cielia na civilnú infraštruktúru a na samotných civilistov". Dodal, že niektoré z týchto útokov sú vojnovými zločinmi. Najvyšší francúzsky predstaviteľ tiež dúfa, že mocnosti, ako Čína a India i ďalšie štáty budú v tejto veci tiež na Rusko naliehať.
02:35 Nemecko dodá Ukrajine ďalšie rakety pre systémy protivzdušnej obrany
Nemecká vláda vo štvrtok oznámila, že Ukrajine dodá ďalšiu muníciu pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T, ktoré Berlín poskytol Kyjevu na obranu pred ruskou agresiou. Informuje o tom denník Guardian. Nemecko dodalo Ukrajine za uplynulý týždeň 34 sanitiek, 12 obrnených vyslobodzovacích vozidiel a tiež 78.500 nábojov pre granátomety a delostrelectvo. Nemecké veľvyslanectvo v Kyjeve v sobotu uviedlo, že nemecká Spolková agentúra pre technickú pomoc (THW) poskytne Ukrajine 470 elektrických generátorov v hodnote 19,5 milióna eur.
00:05 Rusko bombardovalo Cherson v priebehu jedného dňa viac ako 16-krát
Ruská armáda bombardovala vo štvrtok nedávno oslobodené mesto Cherson na juhu Ukrajiny viac ako 16-krát, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uviedla agentúra AFP. "Od začiatku tohto dňa Rusko bombardovalo Cherson viac ako 16-krát, iba za jeden deň!" povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom videoodkaze. Dodal, že "brutálne ruské útoky" zasiahli aj východoukrajinský región Donbas a Charkovskú oblasť.
Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne obsadila 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper. Rusko však naďalej ovláda väčšinu Chersonskej oblasti a z tamojších okupovaných území pokračuje v ostreľovaní mesta Cherson.
ŠTVRTOK
22:01 Ukrajina sa dohodla s IEA na obnove energetického sektora
Ukrajinská vláda podpísala vo štvrtok dohodu s Medzinárodnou energetickou agentúrou (IEA) týkajúcu sa obnovy a rozvoja energetickej siete Ukrajiny. Informuje o tom denník Guardian s tým, že dohoda uzavretá na dva roky sa zameria na energetickú bezpečnosť, prechod na takzvanú čistú energiu, šetrenie a tiež rekonštrukciu energetického sektora.
"Sprísnená bezpečnosť a prechod na bezuhlíkovú energiu sú základnými princípmi, na ktorých bude založená obnova ukrajinského energetického sektora. Neupúšťame od našich predošlých plánov na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a pripájame sa ku globálnemu trendu zelenej tranzície," uviedol na margo dohody ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko. "Spoločný program (s IEA) by mal pomôcť s využitém vysokokvalitných odborných znalostí a implementáciou najlepších medzinárodných postupov a pokročilých technológií na prestavbu moderného energetického systému Ukrajiny."
21:40 OSN: Z Ukrajiny bolo exportovaných už 14 miliónov ton obilia
Z ukrajinských prístavov bolo vďaka takzvanej čiernomorskej iniciatíve doteraz vyvezených viac ako 14 miliónov ton obilia. Na tlačovej konferencii v Ženeve to vo štvrtok uviedla generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová, pričom súčasne zdôraznila vplyv dohody medzi Ukrajinou a Ruskom na vývoj svetových cien potravín, ktoré sa znižujú už sedem mesiacov. Čiernomorská dohoda, ktorú 22. júla na 120 dní podpísali OSN, Ukrajina, Rusko a Turecko, pomohla zmierniť celosvetovú potravinovú krízu spôsobenú vojnou. Jej platnosť sa mala skončiť 19. novembra, ale bola predĺžená o ďalších 120 dní, podotkla agentúra AFP. Podľa nej Rebeca Grynspanová na tlačovej konferencii odmietla obvinenia, že vývoz obilia z Ukrajiny končí v bohatých, a nie v rozvojových krajinách.
21:25 Členské štáty EÚ prijali ďalší balík sankcií voči Rusku
Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj samitu EÚ v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia. Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť". Členské krajiny EÚ rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty. Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by EÚ mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam. Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny EÚ si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité. Predošlé kolá sankcií voči Rusku zo strany EÚ zasiahli ruskú ekonomiku, finančný systém, centrálnu banku, ako aj vrcholných vládnych predstaviteľov.
18:14 USA uvalili sankcie na ruského oligarchu Potanina aj finančné inštitúcie
Spojené štáty uvalili vo štvrtok sankcie na jedného z najbohatších Rusov, Vladimira Potanina, jeho spolupracovníkov i na viaceré ruské finančné inštitúcie. Oznámili to tamojšie ministerstvá financií a zahraničných vecí, informuje agentúra AFP a stanica Sky News. USA takýto krok podnikli po tom, čo Potanina a jeho sieť sankcionovali už aj Británia a Kanada. Ministerstvo financií USA uvalilo sankcie na ruskú komerčnú banku Rosbank, ktorú Potanin získal v tomto roku, ako aj na ďalších 17 subjektov spojených s ruským finančným sektorom.
Juhoukrajinské mesto Cherson, z ktorého sa začiatkom novembra stiahli ruskí vojaci, je v týchto chvíľach bez elektriny v dôsledku ruského ostreľovania. Oznámil to vo štvrtok gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Správy publikoval denník Guardian. Pri štvrtkovom ostreľovaní prišli o život najmenej dve osoby.
V Chersone pred začiatkom vojny vo februári žilo takmer 300-tisíc ľudí. Ruská armáda obsadila Cherson ešte v marci. Ku koncu okupácie začiatkom novembra tam podľa oblastných predstaviteľov bolo 100-tisíc obyvateľov. Od opätovného obsadenia mesta ukrajinskou armádou odišlo podľa ukrajinskej vlády 11-tisíc ľudí, väčšinu z nich evakuovali ukrajinské úrady, uviedla agentúra AFP.
11:11 Pri ostreľovaní Chersonu zahynuli dvaja ľudia
Dvaja ľudia prišli vo štvrtok o život pri ruskom ostreľovaní nedávno oslobodeného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Uviedol to zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko, informuje agentúra AFP. "Nepriateľ opäť zasiahol centrum mesta. Sto metrov od administratívnej budovy Chersonskej oblasti... Existujú informácie o dvoch zabitých. Na mieste sú záchranné zložky," oznámil Tymošenko na sociálnych sieťach. Ruské jednotky sa z Chersonu stiahli v novembri. Odvtedy sa mesto bežne stáva terčom ostreľovania.
10:04 Krajiny NATO sa dohodli na zvýšení spoločného civilného a vojenského rozpočtu
Členské štáty Severoatlantickej aliancie sa dohodli na výraznom zvýšení spoločného rozpočtu na budúci rok v kontexte novej bezpečnostnej situácie vo východnej Európe, spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu. Na správu tlačovej agentúry DPA upozornil spravodajca TASR. Civilný rozpočet spojencov z NATO na rok 2023 sa zvýši približne o 27,8 percenta na 370,8 milióna eur (395,8 milióna dolárov), pričom vojenský rozpočet bol stanovený na 1,96 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 25,8 percenta v porovnaní s rokom 2022. Zvýšenie oboch rozpočtových častí oznámila Aliancia v stredu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg toto rozhodnutie privítal a skonštatoval, že ide o "konkrétne vyjadrenie vyššej úrovne ambícií" členských štátov. "Iba Severná Amerika a Európa, ktoré konajú spoločne v silnom NATO, môžu udržať miliardu našich ľudí v bezpečí v čoraz nebezpečnejšom svete," uviedol Stoltenberg vo vyhlásení pre médiá. Spojené vojenské a civilné rozpočty NATO v súčasnosti dosahujú približne 1,8 miliardy eur, čo je v porovnaní s jednotlivými obrannými výdavkami členských štátov veľmi málo. Spojené štáty minuli vlani okolo 769 miliárd eur, v prípade Nemecka to bolo podľa dokumentov NATO okolo 55,6 miliardy eur. Podľa súčasného vzorca na výpočet príspevkov znášajú USA a Nemecko najväčšie percento spoločných nákladov organizácie NATO, pričom každá z nich v roku 2021 prispela približne 16,3 percentami, čiže približne 400 miliónmi eur.
09:10 Ukrajina podnikla na Doneck najväčší útok od roku 2014, tvrdí proruský starosta
Ukrajinské sily ostreľovali v noci mesto Doneck na východe Ukrajiny. Išlo o jeden z najrozsiahlejších ukrajinských útokov na toto mesto za uplynulé roky, uviedol vo štvrtok Ruskom dosadený starosta Donecka Alexej Kulemzin. Informuje o tom agentúra Reuters. "Presne o 7.00 h dnes ráno vystavili centrum Donecka najsilnejšiemu útoku od roku 2014," uviedol Kulemzin na sociálnej sieti Telegram. "Z raketometu BM-21 Grad bolo na civilistov v našom meste vypálených štyridsať rakiet," dodal a útok označil za vojnový zločin. Agentúra Reuters upozorňuje, že túto informáciu nedokázala nezávisle overiť.
Dve najväčšie mestá na východnej Ukrajine Doneck a Luhansk sa dostali pod kontrolu proruských separatistov v roku 2014. Ruský prezident Vladimir Putin v septembri podpísal dekrét, ktorým anektoval štyri oblasti na juhu a východe Ukrajiny vrátane Doneckej a Luhanskej, ktoré sú súčasťou regiónu Donbas. Nezákonnú anexiu ukrajinského územia však väčšina svetových lídrov odsúdila.
07:55 Poľský Sejm schválil rezolúciu označujúcu Rusko za podporovateľa terorizmu
Dolná komora poľského parlamentu (Sejm) v stredu schválila rezolúciu, ktorou Rusko vyhlásila za krajinu podporujúcu terorizmus, informuje PAP. Sejm o tejto rezolúcii neúspešne hlasoval už pred dvoma týždňami. Opozičné strany vtedy namietali, že vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) v poslednej chvíli pridala dodatok, ktorý nebol súčasťou pôvodného návrhu. Návrh predložili opozičné strany.
Strane PiS sa však v stredu podarilo presadiť dodatok, ktorý obviňuje Rusko z havárie lietadla, ktoré sa 10. apríla 2010 zrútilo pri nevydarenom pokuse o pristátie v ruskom Smolensku. O život prišlo 96 osôb vrátane vtedajšieho poľského prezidenta Lecha Kaczyňského. Opozícia sa rozhodla, že v stredu o rezolúcii nebude hlasovať.
02:58 Protikorupčný súd skonfiškoval všetok majetok exprezidenta Janukovyča
Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny (VAKS) skonfiškoval v prospech štátu všetok majetok bývalého prezidenta Viktora Janukovyča vrátane jeho niekdajšej luxusnej rezidencie pri Kyjeve. TASR o tom informuje s odvolaním sa na stredajšie oznámenie zverejnené na stránke súdu. O konfiškáciu majetku exprezidenta, ktorý po vypuknutí ukrajinskej revolúcie z roku 2014 ušiel do Ruska, požiadalo ministerstvo spravodlivosti v Kyjeve. Janukovyčovi právnici avizovali, že sa voči vynesenému verdiktu odvolajú.
Trojica sudcov VAKS rozhodla o tom, že v prospech ukrajinského štátu prepadne bývalá Janukovyčova luxusná rezidencia Mežyhiria pri Kyjeve, hotelový a reštauračný areál v obci Sucholuččia, byt v severnej časti Kyjeva, ako aj viacero áut a parkovacích miest. Na základe súdneho príkazu bolo Janukovyčovi zhabaných aj 31 miliónov ukrajinských hrivien (800-tisíc eur) a takmer 85-tisíc amerických dolárov uložených na bankových účtoch, ako aj majetkové podiely v dvoch spoločnostiach.
Exprezidentovi bolo skonfiškovaných aj 537 predmetov umeleckej a historickej hodnoty vrátane obrazov, ikon, kníh, starožitného nábytku, hodín, váz, mečov, strelných zbraní a jedného kanónu z 19. storočia. Ich celková hodnota sa odhaduje na viac než 18,7 milióna eur. "Konfiškácia sa uskutočnila preto, že Janukovyč spolupracoval s Ruskou federáciou na vykonávaní podvratných a teroristických aktivít zameraných voči Ukrajine a pri vedení agresívnej vojny. Okrem iného tiež prostredníctvom listov vyzýval (ukrajinského) prezidenta Zelenského, aby akceptoval podmienky agresorskej krajiny," uviedli aktivisti z ukrajinskej mimovládnej organizácie Protikorupčné centrum.
STREDA
22:48 USA neočakávajú, že sa boje na Ukrajine počas zimy zastavia
Spojené štáty neočakávajú, že by sa boje na Ukrajine počas zimných mesiacov zastavili. Uviedol to hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johán Kirby s tým, že podľa USA budú trvať "ešte nejaký čas".
Na otázku o perspektívach vyjednávania o ukončení vojny s ruským prezidentom Vladimirom Putinom Kirby novinárom povedal, že vzhľadom na pozemné a vzdušné útoky ruských síl je "ťažké vyvodzovať záver, že sa táto vojna do konca roka skončí". "Práve teraz tam prebiehajú intenzívne boje. Očakávame, že to bude pokračovať ešte nejaký čas," uviedol.
Varoval, že nie je možné predpokladať, že by zimné počasie obmedzilo operácie ruských vzdušných a pozemných síl. "Neočakávame, že by sa boje v nadchádzajúcich zimných mesiacoch zastavili," povedal Kirby.
22:07 SBU opäť vykonala razie v chrámoch moskovského patriarchátu
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v stredu objavila "propagandistickú literatúru" pri raziách v chrámoch a kláštoroch moskovského pravoslávneho patriarchátu po celej Ukrajine. Bezpečnostná služba v stredu zhabala ruské pasy, propagandistickú literatúru a cestovné dokumenty vydané ruskými okupačnými úradmi, spresnila SBU vo vyhlásení.
Ukrajinská tajná služba predtým ohlásila "kontrarozviedne opatrenia" na viac než desiatke náboženských miest v niekoľkých ukrajinských oblastiach vrátane Ľvovskej, Chersonskej a Žytomyrskej. "V týchto publikáciách predstavitelia Ruskej federácie popierajú existenciu ukrajinského ľudu, jeho jazyka a kultúry a spochybňujú ukrajinskú štátnosť," dodáva SBU. Tajná služba zverejnila aj fotografie zhabaných ruských pasov, stúh sv. Juraja – ruského vojenského symbolu, ktorý prevzali stúpenci vojny na Ukrajine – a dokumentov podporujúcich Moskvu.
19:07 Časť mesta Berďansk zostala bez elektriny kvôli "sabotérom"
Ruskými silami okupované juhoukrajinské mesto Berďansk zostalo bez dodávok elektriny pre viac než stotisíc odberateľov po tom, čo ukrajinskí "sabotéri" vyhodili do vzduchu tamojšiu trafostanicu, oznámil Moskvou dosadený šéf samosprávy Alexandr Saulenko. Ako spresnil, k výbuchu trafostanice došlo ešte v utorok večer. Výbušné zariadenie bolo podľa Saulenka nastražené.
18:41 Ruská ekonomika klesla menej, ako naznačil odhad
Ruská ekonomika v 3. štvrťroku 2022 klesla medziročne o 3,7 percent. Ukázali to v stredu revidované údaje štatistického úradu Rosstat, ktoré sú lepšie ako pokles ekonomiky o 4 percentá pri predbežnom odhade.
Vplyv západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu a vplyv mobilizačného príkazu prezidenta Vladimira Putina z konca septembra na pracovnú silu nasmerovali ruskú ekonomiku tento rok do recesie. Ruskí predstavitelia a analytici postupne zlepšovali prognózy vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok, ale naznačili, že jeho pokles môže byť dlhší, aj keď menej prudký, ako sa pôvodne očakávalo.
Ruská ekonomika čelí ďalším protivetrom v dôsledku stropu na ceny ropy, ktoré tento mesiac zaviedli západné krajiny, a embarga Európskej únie na export ruskej ropy po mori.
18:34 V oslobodenom Chersone vraj objavili ruskú mučiareň pre deti
Ukrajinskí vyšetrovatelia objavili v nedávno oslobodenom meste Cherson mučiareň, kde ruské okupačné jednotky údajne zadržiavali a týrali deti. Oznámil to v stredu ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Ruské tajné služby držali deti v takzvanej "detskej cele", kde dostávali len trochu vody a takmer žiadne jedlo, dodal Lubinec s odvolaním sa na výpovede tamojších obyvateľov.
Z nich vyplýva, že tieto deti boli vystavené psychickému týraniu zo strany svojich ruských únoscov, ktorí im vraj povedali, že rodičia ich opustili a už sa nikdy nevrátia domov. Lubinec podotkol, že jeden 14-ročný chlapec bol väznený a neskôr mučený len preto, že si odfotografoval nefunkčnú ruskú vojenskú techniku.
"Mučenie detí sme zaznamenali prvýkrát. Myslel som si, že po Buči a Irpini už nemôžeme siahnuť na hlbšie dno... Ale skutočné dno sme videli až v Chersone," uviedol ukrajinský ombudsman. Britský denník pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Guardian navštívil inú "mučiareň" v juhoukrajinskom Chersone, kde boli podľa tamojších zdrojov zadržiavaní, bití či mučení elektrickým prúdom desiatky mužov. Niektorých z nich ruskí vojaci zabili.
16:05 Podoľak: Kremeľ musí pochopiť, že nijaké ukrajinské územia nie sú súčasťou Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov musia prijať "novú skutočnosť", že štyri nezákonne okupované ukrajinské územia nikdy nebudú súčasťou Ruskej federácie. V stredu to na sociálnej sieti uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, informuje denník Guardian. "Pre Rusko (najmä pre Putina a Peskova) je nevyhnutné prijať 'novú skutočnosť'. Súčasťou Ruska nie sú žiadne ukrajinské územia, ktoré Rusko 'navždy' ukradlo," napísal Podoľak na Twitteri.
Podoľak tak reagoval na utorkové vyjadrenie kremeľského hovorcu, že Ukrajina musí akceptovať novú "skutočnosť", podľa ktorej má Rusko štyri "nové subjekty". Narážal tým na septembrovú anexiu Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, pričom ani jednu z nich nemalo Rusko v tom čase pod kontrolou. Peskov tiež odmietol žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.
15:45 Ruské ostreľovanie zasiahlo budovu regionálnej správy v Chersone
ri stredajšom ostreľovaní oslobodeného ukrajinského mesta Cherson zasiahli ruskí okupanti budovu regionálnej správy. Útok nastal približne o 11:00 miestneho času. Ako referuje spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie Kyryla Tymošenka, zástupcu šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta, Rusi vystrelili na centrum Chersonu viacero rakiet.
„Strely zasiahli budovu regionálnej vojenskej správy v Chersonskej oblasti. Poškodené boli dve poschodia,“ napísal Tymošenko na Telegrame, pričom dodal, že pri útoku neboli žiadne obete na životoch. Gubernátor oblasti Jaroslav Januševyč vyhlásil, že deň predtým bol Cherson terčom ostreľovania dovedna 42-krát. Cieľom bol aj jachtársky klub, vysoká škola či obytné budovy. O život prišla jedna osoba a ďalšia utrpela zranenia.
14:12 Zelenskyj vyzval EÚ, aby podporila tribunál na vyšetrovanie ruských zločinov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu Európsku úniu, aby pomohla rýchlo vytvoriť súdny tribunál, ktorý bude súdiť vedenie Ruska za "zločin agresie. Zelenskyj to uviedol pri príležitosti prevzatia Sacharovovej ceny slobody myslenia za rok 2022, ktorú získal "odvážny ľud Ukrajiny". Uviedla to agentúra AFP. "Vyzývam vás všetkých, vaše strany a štáty, aby ste túto prácu účinne podporovali. (Súdny) tribunál musí začať pracovať. Je potrebné, aby sa to čím skôr stalo skutočnosťou," povedal v príhovore Európskemu parlamentu (EP) prostredníctvom videoodkazu.
Ukrajina sa už niekoľko týždňov usiluje o vznik špeciálneho súdu, aby Kremeľ niesol zodpovednosť za svoju agresiu, pretože to nepatrí do jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu (ICC). "Ruskom zničené mestá a dediny i zničené životy by sa mali odraziť v trestoch nielen pre tých, ktorí to všetko priamo spáchali, ale aj pre tých, ktorí túto agresiu zorganizovali a začali," vyhlásil ukrajinský prezident.
Zelenskyj zároveň trvá na tom, že Ukrajina zvíťazí v boji nad inváznymi ruskými silami a zasadí zdrvujúcu ranu ambíciám ruského prezidenta Vladimira Putina. "Zvíťazíme, aby opäť nedošlo k pokusom uplatniť genocídnu politiku proti nášmu ľudu na Ukrajine aj v celej Európe. Musíme stanoviť a stanovíme novú efektívnu bezpečnostnú architektúru pre svetovú slobodu, medzinárodné právo a poriadok," uzavrel ukrajinský líder.
12:29 Kremeľ tvrdí, že s Kyjevom nerokuje o vianočnom či novoročnom prímerí
Moskva nedostala od Kyjeva žiadne návrhy na zastavenie bojov na Ukrajine počas nadchádzajúceho sviatočného obdobia, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uvádza to agentúra AFP. "Nie, od nikoho neprišli žiadne návrhy a takáto téma nie je na programe," odpovedal Peskov na otázku novinárov, či Rusko zastaví boje počas Vianoc alebo novoročných osláv. Otázka pokoja zbraní na Ukrajine počas vianočných sviatkov nie je na programe dňa, reagoval podľa CNN Peskov.
Kremeľ už v utorok odmietol žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk. Podľa Moskvy Kyjev musí najskôr akceptovať novú územnú "skutočnosť", že Rusko má štyri "nové subjekty". Narážal tak na nezákonnú anexiu štyroch ukrajinských administratívnych celkov – oblasti Doneckú a Luhanskú a časti oblastí Chersonskej a Záporožskej.
11:42 Ruské bombardéry podnikli hliadkové lety nad Japonským morom
Dva ruské bombardéry typu Tu-95 podnikli sedemhodinový hliadkový let nad Japonským morom, uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra Reuters. Bombardéry Tu-95, schopné niesť jadrové hlavice, boli sprevádzané ruskými stíhačkami triedy SU, dodal ruský rezort obrany.
Moskva naďalej vykonáva pravidelné hliadky strategických bombardérov ako demonštráciu sily voči svojim susedom na Ďalekom východe aj v čase prebiehajúcich bojov vo vojne na Ukrajine. V novembri podniklo Rusko s Čínou spoločné hliadkové lety nad Japonským a Východočínskym morom.
11:28 Pápež vyzval ľudí, aby cez Vianoce utrácali menej a peniaze darovali Ukrajincom
Pápež František vyzval v stredu ľudí, aby počas Vianoc utratili menej na vianočné darčeky a oslavy a ušetrené peniaze darovali ľudom na vojnou ničenej Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP."Oslavovanie Vianoc je pekné. No znížme trošku vianočné utrácanie. Majme skromnejšie Vianoce a darčeky. To čo ušetríme, pošlime na záchranu Ukrajincov, ktorí to potrebujú," uviedol pápež počas pravidelnej generálnej audiencie vo Vatikáne.
Počas takmer desať mesiacov trvajúcej vojny sa život Ukrajincov ešte viac skomplikoval po príchode zimy, pretože ruská armáda zamerala svoje útoky na objekty energetickej infraštruktúry. V ich dôsledku dochádza opakovane k výpadkom dodávok tepla, elektrickej energie a vody do domácností, ako aj k narušeniu telefónneho signálu. Ukrajinci podľa pápeža preto veľmi trpia. "Sú hladní a je im zima. Tak veľa ich zomrie, pretože tam nie sú lekári ani zdravotné sestry," uviedol František.
11:05 Scholz: Európska únia je v podpore Ukrajiny jednotná
Európska únia je jednotná v podpore Ukrajiny, povedal v stredu spolkový kancelár Olaf Scholz v nemeckom parlamente, uviedla agentúra Reuters. "Každý, kto si myslí, že blokovaním zahraničnej a bezpečnostnej politiky môže podkopať hodnoty EÚ, ku ktorým sa zaviazal každý členský štát, zlyhá," uviedol Scholz.
Spolkový kancelár tak podľa Reuters zjavne narážal na Maďarsko, ktoré v pondelok upustilo od svojich námietok voči finančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 18 miliárd eur. Námietky Budapešti súviseli s rozhodnutím Európskej komisie o zmrazení eurofondov pre Maďarsko vo výške 7,5 miliardy eur pre nedostatočné reformy v oblasti právneho štátu.
Scholz dodal, že podpora pre Ukrajinu vrátane sankcií voči Rusku bude zachovaná a intenzívna dovtedy, kým bude ruský prezident Vladimir Putin pokračovať v agresii voči Ukrajine. "Nikto netrpí ruskou vojnou tak ako Ukrajinci a my stojíme pevne po ich boku," dodal.
10:57 USA obvinili siedmich ľudí, ktorí údajne do Ruska pašovali vojenské technológie
Spojené štáty obvinili päť Rusov a dvoch Američanov zo sprisahania súvisiaceho so zásobovaním a praním špinavých peňazí v prospech ruskej vlády. Informuje o tom televízia BBC. Americké ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že obvinení sú podozriví z toho, že sa snažili získať od amerických firiem vojenské technológie a technológie s dvojitým využitím, ktoré môže používať armáda aj civilné obyvateľstvo. Tieto technológie sa obvinení údajne snažili získať pre ruský obranný sektor.
Americké úrady tiež predpokladajú, že obvinení sa snažili pašovať streleckú muníciu, čím by porušili americké sankcie. O jednom z podozrivých sa pritom predpokladá, že je príslušníkom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Traja obvinení sú už vo väzbe, pričom štyria Rusi sú stále na slobode. Podľa obžaloby, ktorá bola v utorok odpečatená na federálnom súde v newyorskom Brooklyne, obvinení protiprávne zaobstarali a exportovali veľmi citlivé a regulované elektronické súčiastky. Niektoré z nich je pritom možné použiť na vývoj jadrových alebo hypersonických zbraní, kvantových počítačov a iných vojenských zariadení.
Americký minister spravodlivosti Merrick Garland uviedol, že USA ani ich medzinárodní partneri "nebudú tolerovať zločinecké schémy, ktoré podporujú vojnové snahy ruskej armády". V žalobe sa spomínajú mená všetkých obvinených. Jedným z nich je aj príslušník FSB Vadim Konoščenok, ktorý je vo väzbe v Estónsku a USA požiadali o jeho vydanie. Podľa obžaloby Konoščenok údajne posielal alebo fyzicky pašoval predmety amerického pôvodu z Estónska do Ruska. V prípade, ak bude obvinení uznaní za vinných, hrozí im trest odňatia slobody až do výšky 30 rokov.
10:46 Podpora Ukrajiny zo strany občanov Únie je stabilná, vyplýva z výsledkov prieskumu Eurobarometra
Občania Európskej únie (EÚ) si naďalej myslia, že demokracia je najdôležitejšia hodnota, ktorú by mal Európsky parlament (EP) chrániť, a 72 percent respondentov vníma členstvo svojej krajiny v Únii ako prospešné. Za najdôležitejšie hodnoty pritom občania EÚ považujú demokraciu, ľudské práva a slobodu slova. Zároveň vyzývajú EP, aby chránil tieto hodnoty, na ktorých je založená Európska únia (EÚ). Vyplýva to z výsledkov jesenného prieskumu Eurobarometra 2022, ktoré zverejnili v stredu a prostredníctvom svojej webstránky o nich informuje EP.
Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil od 12. októbra do 7. novembra, vyplýva, že 74 percent občanov EÚ schvaľuje kroky Únie na podporu Ukrajiny po ruskej invázii. Vo všetkých členských krajinách vyjadrilo viac občanov súhlas s podporou EÚ voči Ukrajine, a to najviac vo Švédsku (97 percent), Fínsku (95 percent), v Holandsku (93 percent), Portugalsku (92 percent) a Dánsku (92 percent). Na Slovensku však kroky na podporu Ukrajiny schvaľuje 49 percent opýtaných. Podpora konkrétnych opatrení EÚ, ako sú sankcie proti ruskej vláde alebo finančná, vojenská či humanitárna podpora Ukrajiny, zostáva aj po desiatich mesiacoch od začiatku vojny v rámci EÚ rovnako vysoká a je na úrovni 73 percent, na Slovensku je to 47 percent.
09:40 Zelenskyj: Ukrajinská obrana zostrelila všetky drony útočiace ráno na Kyjev
Ukrajinská vzdušná obrana zostrelila všetkých 13 dronov, ktorými ruská armáda útočila v stredu ráno na Kyjev. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informujú agentúra AFP a televízia CNN. Zelenskyj uviedol, že deň v Kyjeve sa v stredu začal ruským útokom iránskymi dronmi Šáhid. "Všetkých 13 bolo zostrelených našimi systémami vzdušnej obrany," uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach
Podľa predbežných informácií boli pri útoku poškodené dve administratívne budovy v kyjevskpm Ševčenkovom obvode, uviedla miestna vojenská samospráva. Podľa mestskej samosprávy boli obe budovy poškodené "troskami dronov". Zverejnené boli tiež zábery, na ktorých vidieť rozsiahle poškodenú strechu jednej z týchto budov.
07:37 Kuleba: Rusko by mohlo v januári alebo februári spustiť veľkú ofenzívu
Ruské sily by mohli byť schopné spustiť veľkú ofenzívu na Ukrajine do konca januára alebo februára budúceho roka aj napriek opakovaným vojenským porážkam a problémom. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, informuje Guardian. Moskva už niekoľko týždňov pokračuje v útokoch na civilné ciele, najmä na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
"Myslím si, že potenciál Ruska uskutočniť ofenzívu, možno veľkú ofenzívu, môže byť obnovený niekedy koncom januára, februára. O to sa snažia. A my, samozrejme, robíme všetko možné, aby sme tomu zabránili," povedal šéf ukrajinskej diplomacie novinárom v utorok z protileteckého krytu v centre Kyjeva. Moskva podľa jeho slov stále dúfa, že prelomí obranné línie a prenikne hlbšie na územie Ukrajiny. Odvolal sa na oznámené vojenské odvody v Rusku, výcvik nových brancov a presuny ťažkých zbraní.
Ciele ruského prezidenta Vladimira Putina sa od februárového rozkazu napadnúť Ukrajinu nezmenili, chce dobyť celé jej územie, doplnil Kuleba. Západ preto vyzval, aby nepočúval "prázdne vyhlásenia z Kremľa", ktorý si neželá mier, ale prestávku v agresii, aby v nej neskôr mohol pokračovať.
V ukrajinskej metropole Kyjev došlo v stredu ráno k viacerým výbuchom. Starosta Vitalij Kličko explózie bez bližších podrobností potvrdil na sociálnej sieti. Podľa ukrajinských médií podnikli ruské ozbrojené sily na trojmiliónové mesto a jeho okolie útoky bezpilotnými lietadlami. Informácie priniesli agentúra DPA a stanica Sky News.
Kyjevské úrady oznámili, že bola nasadená protivzdušná obrana. V hlavnom meste, okolitej oblasti, ako aj v susednej Žytomyrskej a Vinnickej oblasti zneli podľa svedkov agentúry Reuters asi 20 minút sirény leteckého poplachu. Správy o možných škodách sa zatiaľ neobjavili. Kličko potvrdil výbuch v Ševčenkivskom obvode v centrálnej časti Kyjeva. Prostredníctvom aplikácie Telegram doplnil, že na miesto vyslali príslušníkov pohotovostných služieb.
Žena kráča okolo takzvaných protitankových ježkov, ktoré sú rozmiestnené v centre Kyjeva. Foto: TASR/AP
00:50 Zelenskyj vyzval na pomoc s odmínovaním rozsiahleho územia Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu na dlhodobú pomoc pri odstraňovaní mín a ďalšej nevybuchnutej munície v jeho krajine. Aktuálne podľa neho pokrývajú oblasť približne s rozlohou Kambodže. Informovala o tom agentúra AFP. Zelenskyj vo videopríhovore k novozélandskému parlamentu označil inváziu Ruska za "ekocídu", ktorá bude mať trvalé dôsledky. Wellington a ďalších požiadal o zvýšenie pomoci.
"V súčasnosti je 174-tisíc štvorcových kilometrov ukrajinského územia zamorených mínami a nevybuchnutou muníciou," povedal Zelenskyj poslancom. Je to takmer rozloha Kambodže, Sýrie alebo Uruguaja, píše AFP. Ukrajinský líder vyzval Nový Zéland, ktorého armáda má rozsiahle skúsenosti s odmínovaním, aby pomohol viesť toto úsilie. Dodal, že mínami sú posiate aj Čierne more a susedné Azovské more, kde následkom vojenských akcií uhynuli "státisíce živých tvorov".
UTOROK
21:17 Ukrajinský parlament prijal zákon o národnostných menšinách i mediálny zákon
Ukrajinský parlament v utorok prijal zákon o národnostných menšinách, ktorý je kľúčovou podmienkou pre vstupu tejto krajiny do EÚ, informoval na svojom webe britský denník Guardian. Za zrušenie starého zákona a prijatie nového hlasovalo 324 poslancov, uviedol poslanec Jaroslav Železňak v statuse na platforme Telegram.
Poslanec parlamentu a člen výboru pre ľudské práva, deokupáciu a reintegráciu dočasne okupovaných území, národnostných menšín a medzinárodných vzťahov Taras Tarasenko podľa vyhlásenia zverejneného na webe zákonodarného zboru pripomenul, že jeho výbor na tomto návrhu zákona pracoval viac ako dva roky. Objasnil, že dokument špecifikuje práva národnostných spoločenstiev na Ukrajine a poskytuje záruky ich etnického a kultúrneho rozvoja. Podľa jeho prísľubu sa "na nikoho nezabudne a nebude existovať žiadna diskriminácia". Dosiahne sa ním, že "každý občan Ukrajiny bez ohľadu na etnický pôvod bude mať možnosť poznať ukrajinský jazyk aj svoj rodný jazyk, študovať v tomto jazyku, poznať svoju kultúru".
Poslanec Železňak ďalej informoval, že ukrajinský parlament v utorok prijal aj mediálny zákon. Vzhľadom na to, že rade pre vysielanie a retransmisiu udeľuje veľké právomoci, novinárska obec ho kritizovala. Rada totiž môže nielen ukladať médiám pokuty, ale za opakované porušenie pravidiel môže on-line médiá zablokovať na 30 dní, a to aj bez súdneho rozhodnutia.
20:37 USA zvažujú, že Ukrajine dodajú systémy protivzdušnej obrany Patriot
Spojené štáty sú pripravené schváliť dodávku batérie systémov protivzdušnej obrany Patriot pre Ukrajinu. V utorok to pod podmienkou anonymity uviedli traja americkí predstavitelia s tým, že toto rozhodnutie, ktoré zatiaľ nie je konečné a nebolo ani zverejnené, by mohlo byť prijaté tento týždeň, uviedla agentúra AP. Dva zdroje uviedli, že systémy Patriot by mali pochádzať zo zásob Pentagónu. Správu o úvahách USA dodať tieto systémy Ukrajine priniesla ako prvá stanica CNN.
AP konštatuje, že dodanie systémov Patriot by znamenalo výrazné posilnenie ukrajinskej obrany pred ruskými útokmi a mohlo by spôsobiť eskaláciu vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok členské krajiny skupiny G7, aby Ukrajine dodali viac zbraní, vrátane moderných tankov, ale aj raketového delostrelectva a "rakiet dlhého doletu", a pomohli jej tak brániť sa pred ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru.
19:50 Na Ukrajine sa šíria otravy oxidom uhoľnatým, dôvodom je používanie generátorov
Na Ukrajine v posledných týždňoch narástol počet prípadov otravy oxidom uhoľnatým. Spôsobuje to najmä fakt, že ľudia musia z dôvodu výpadkov elektrického prúdu po ruských útokoch používať generátory a kachle na drevo, no niekedy ich nevedia správne obsluhovať. V utorok o tom informovali ukrajinskí predstavitelia, píše agentúra DPA.
Len v novembri úrady zaznamenali 368 prípadov priotrávenia sa oxidom uhoľnatým, bolo medzi nimi i 92 detí. Uviedol to hovorca ukrajinskej civilnej obrany Olexandr Choružnyj. Dodal, že týmto jedovatým plynom sa udusilo 20 osôb. Len od začiatku decembra sa na Ukrajine priotrávilo oxidom uhoľnatým 97 ľudí vrátane 25 detí a o život prišlo 14 osôb, vyhlásil hovorca. Choružnyj zároveň vyzval Ukrajincov, aby generátory nepoužívali vnútri budov a našli niekoho, kto im ich správne zapojí.
18:13 Vatikán ponúkol, že môže byť dejiskom mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou
Vatikán by mohol byť vhodným miestom na uskutočnenie mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou zameraných na ukončenie vojny na Ukrajine. Na podujatí v talianskom Senáte to uviedol štátny sekretár Svätej stolice Pietro Parolin, ktorého v utorok citoval server Vatican News.
Vatikán je vždy pripravený ponúknuť obom stranám konfliktu rokovací stôl s cieľom dospieť k mierovému riešeniu, zdôraznil Parolin. Diplomacia Svätej stolice sa podľa jeho slov usiluje "všetkým ponúknuť možnosť na stretnutie a zároveň zachovať rovnováhu". Vatikán chce vytvoriť priestor na stretnutie a dialóg, a to bez akýchkoľvek podmienok, povedal Parolin s tým, že potom bude na Rusku a Ukrajine, aby sa dohodli na spôsobe rozhovorov a sprostredkovaní ich obsahu.
Pripustil však, že momentálne síce nie je k dispozícii mnoho predpokladov na takéto rokovania, avšak dôležité podľa neho je nestratiť nádej a pokračovať v úsilí. Vojna sa totiž raz musí skončiť, dodal. "Musíme sa sami seba spýtať, či robíme všetko pre to, aby sa táto tragédia skončila," podotkol s tým, že potrebný je nový projekt mieru a medzinárodnej solidarity.
17:54 Kremeľ odmieta návrh, aby sa ruské jednotky z Ukrajiny stiahli do Vianoc
Kremeľ v utorok odmietol návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa ruské jednotky do Vianoc stiahli z územia Ukrajiny. "O stiahnutí ruských jednotiek z Ukrajiny do konca roka nemôže byť ani reči," povedal Peskov podľa britskej stanice BBC. Hovorca Kremľa súčasne upozornil, že pre dosiahnutie mieru je potrebné vziať do úvahy "začlenenie nových regiónov do Ruska". Mal pri tom na mysli oblasti na východe Ukrajiny, ktorých proruské vedenia zorganizovali sporné referendá a na ich základe požiadali Moskvu o svoje pričlenenie k Ruskej federácii.
Zelenskyj navrhoval stiahnutie ruských jednotiek z územia Ukrajiny ako "konkrétny zmysluplný krok k diplomatickému urovnaniu, o ktorom sa v Moskve tak často hovorí." Ukrajinský prezident v pondelok počas videkonferencie s predstaviteľmi krajín skupiny G7 predostrel aj návrh na uskutočnenie "svetového mierového summitu". Ten by podľa Zelenského určil, ako a kedy má Kyjev implementovať jednotlivé body svojho mierového plánu, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
Zelenskyj okrem toho vyzval krajiny G7, aby Ukrajine dodali viac zbraní na obranu pred ruskými útokmi, vrátane moderných tankov, ale aj raketového delostrelectva a "rakiet dlhého doletu". Ukrajinský líder apeloval na Moskvu, aby podnikla "zásadný" krok smerom k diplomatickému riešeniu konfliktu. Rusko by malo podľa neho svoje jednotky z Ukrajiny stiahnuť do Vianoc. "Nevidím dôvod, prečo by to Rusko nemalo spraviť teraz – do Vianoc," dodal Zelenskyj.
17:03 Litva predĺži núdzový stav na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom do marca 2023
Litovský parlament zahlasoval v utorok za opätovné predĺženie núdzového stavu v regiónoch hraničiacich s Ruskom a Bieloruskom. Platiť bude do 17. marca budúceho roku, píše agentúra DPA. Opatrenia vyplývajúce z núdzového stavu sa týkajú pohraničných oblastí, ako aj ďalších hraničných kontrolných stanovíšť, akými sú napríklad letiská či vlakové stanice. Zodpovedné orgány majú na základe nich právomoci zastavovať a kontrolovať vozidlá a ľudí v pohraničnej oblasti. Posilnená bude tiež ochrana strategických objektov a infraštruktúry.
"Navrhujeme predĺžiť tento (núdzový) stav, keďže sa nič nezmenilo, nič sa nezlepšilo, len sa to zhoršilo," povedala poslancom litovská premiérka Ingrida Šimonyté. Poukázala na to, že do Bieloruska prišli ďalší ruskí vojaci. Litva susedí s ruskou exklávou Kaliningrad ležiacou pri Baltskom mori, ako aj s Bieloruskom, ktoré je kľúčovým spojencom Moskvy. Litva považuje prebiehajúcu ruskú ofenzívu na Ukrajine za priamu hrozbu pre vlastnú bezpečnosť.
16:39 Na konferencii v Paríži sa vyzbierala jedna miliarda eur na pomoc Ukrajine počas zimy
Na medzinárodnej darcovskej konferencii, ktorá sa konala v utorok v Paríži, sa na pomoc Ukrajine počas aktuálnej zimy vyzbierala približne miliarda eur. Oznámila to francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová. Informujú o tom denníka Guardian a agentúra AFP. Ministerka uviedla, že takúto sumu prisľúbilo Ukrajine dovedna 46 krajín a 24 medzinárodných organizácií. Prostriedky budú použité na obnovu zdecimovanej ukrajinskej energetickej siete, ako aj dodávky potravín a vody a pôjdu tiež do zdravotníctva a dopravy.
"Ide o pomoc alebo vecné dary. Nie sú to pôžičky," zdôraznila Colonnová. Prostriedky budú podľa jej slov uvoľnené v nasledovných dňoch a mesiacoch, pričom Ukrajine pomôžu posilniť počas zimných mesiacov jej civilnú infraštruktúru. Takmer polovica z prisľúbených financií, a síce zhruba 400 miliónov eur, je určená na obnovu ukrajinskej energetickej siete čeliacej ruským útokom. "Nemôžeme ich (Ukrajincov) nechať samých čeliť agresorovi," povedala šéfka francúzskej diplomacie.
15:48 Ukrajinská armáda pomáha ruským vojakov vzdať sa pomocou dronu
Velenie ukrajinských ozbrojených síl zverejnilo videonávod v ruštine, ktorý vojakom ruskej armády bojujúcim na Ukrajine radí, ako sa bezpečnejšie vzdať, a to za pomoci bezpilotného lietadla. V utorok o tom informovala britská stanica BBC. Video je dostupné aj na účte generálneho štábu ukrajinskej armády na sociálnej sieti Facebook. "Rozhodli sme sa použiť drony, aby bol proces vzdania sa bezpečnejší," uvádza sa vo videu.
Vysvetľuje sa v ňom, že ruskí vojaci, ktorí sa rozhodnú vzdať, by mali najprv prostredníctvom platformy Telegram kontaktovať projekt Chcem žiť. Následne dostanú ďalšie pokyny a v prípade potreby im oznámia súradnice miesta a čas príletu kvadrokoptéry. Na danom mieste a v určenom čase musí ruský vojak nadviazať vizuálny kontakt s dronom, dať ruky hore a nasledovať dron, ktorý ho bude navigovať na miesto stretnutia s vojakmi ukrajinskej armády.
15:24 Ukrajinci poškodili most v Melitopole, tvrdia proruskí predstavitelia
Proruskí predstavitelia Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny obvinili v utorok proukrajinské elementy z poškodenia mosta vedúceho do strategicky dôležitého mesta Melitopol, obsadeného Rusmi. Informuje o tom agentúra AFP. "Most v obci Konsťantynivka v oblasti východného predmestia Melitopolu poškodili teroristi," uviedol predstaviteľ Ruskom dosadenej oblastnej správy Vladimir Rogov. Dodal, že útok bol vykonaný pomocou výbušnín. Rogov nešpecifikoval rozsah poškodenia mostu. Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach však vidno, že stredná časť mosta sa zrútila
Podľa Rogova bol pritom tento most používaný na zásobovanie Ruskom kontrolovaných častí územia v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Tie tvoria pre Rusko pozemný koridor k polostrovu Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. K útoku na most prišlo po tom, čo ukrajinskí vojaci počas víkendu zaútočili na Melitopol a otvorili tak nový front, v rámci ktorého sa Ukrajina usiluje dobyť späť územie na juhu. Melitopol je dôležitým dopravným uzlom a je kľúčový pre oslobodenie juhu Ukrajiny. Rusko obsadilo Melitopol krátko po začiatku invázie.
13:34 Rusko: Vojská nestiahneme, Ukrajina musí akceptovať novú územnú skutočnosť
Rusko v utorok odmietlo žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o prímerie, ktorá zahŕňala stiahnutie ruských vojsk. Ukrajina podľa Ruska musí akceptovať novú územnú "skutočnosť", informuje agentúra Reuters.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova nová územná skutočnosť znamená, že Rusko má štyri "nové subjekty". Nadobudlo ich v septembri anexiou štyroch ukrajinských oblastí, Organizácia spojených národov ju však odsúdila ako nelegálnu. "Bez toho, aby sa bral ohľad na tieto nové skutočnosti, nie je možné dosiahnuť pokrok," uviedol Peskov.
Peskov reagoval aj na požiadavky, ktoré Zelenskyj predostrel v pondelok skupine G7. Zahŕňali viac vojenskej pomoci pre Ukrajinu, podporu jej finančnej a energetickej stability a podporu mierového riešenia, ktorého súčasťou je stiahnutie ruských vojsk už začiatkom týchto Vianoc. "To sú tri kroky smerujúce k pokračovaniu vojny," vyhlásil Peskov s tým, že o stiahnutí ruských vojsk z Ukrajiny do konca tohto roka nemôže byť reč.
12:57 Šmyhaľ: MAAE vyšle expertov do jadrových elektrární na Ukrajine
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v utorok uviedol, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) súhlasila s vyslaním svojich kontrolórov do jadrových elektrární na území Ukrajiny vrátane Rusmi obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES). Správu publikovala agentúra AFP. "Misie sú zamerané na zabezpečenie elektrární a zaznamenávanie všetkých pokusov o ich vonkajšie ovplyvňovanie, najmä ostreľovanie ruskými agresormi," uviedol Šmyhaľ vo vyhlásení zverejnenom po stretnutí so šéfom MAAE Rafaelom Grossim v Paríži.
Tímy MAAE budú vyslané do Záporožskej, Rivnenskej, Chmeľnyckej, Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne a do odstaveného reaktora v Černobyle, uviedol Šmyhaľ bez uvedenia konkrétnejšieho času. Počas stretnutia zopakoval výzvu na "demilitarizáciu" ZAES, čo označil za prioritu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V Rusmi obsadenej ZAES pracuje misia MAAE od septembra a neustále monitoruje situáciu.
12:01 Von der Leyenová: EÚ pomôže Ukrajincom prekonať útrapy zimy
Európska únia pomôže prekonať Ukrajincom útrapy nadchádzajúcej zimy. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to v utorok uviedla počas Medzinárodnej darcovskej konferencii v Paríži. Pomoc EÚ obsahuje aj príspevky zo Slovenska. Šéfka EK uviedla, že v čase, keď teploty na Ukrajine klesli pod nulu a ruské útoky zanechali milióny ľudí bez prístupu k elektrine, kúreniu a vode, EÚ pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú. Von der Leyenová urobila v Paríži tri dôležité oznámenia: pôjde o dodávku elektrických generátorov, zriadenie Centra zdravia a energie rescEU v Poľsku pre všetkých darcov z EÚ a z tretích krajín a nákup miliónov energeticky úsporných žiaroviek. Podľa jej slov EÚ od začiatku ruskej invázie pre Ukrajinu zabezpečila približne 800 elektrických generátorov.
Najnovšia energetická pomoc zahŕňa 400 veľkých generátorov z rezervy rescEU pre 30 nemocnícm po celej krajine, 100 malých a stredných generátorov z Francúzska, 19 generátorov zo Slovenska, 23 generátorov z Nemecka, 52 transformátorov z Lotyška, 252 transformátorov z Litvy a štyri systémy núdzového napájania z Poľska. Okrem toho eurokomisia poskytne 30 miliónov eur na nákup energeticky úsporných svietidiel. Nový energetický uzol rescEU v Poľsku má uľahčiť prepravu a skladovanie darov tretích strán a pomôcť pri ich doručení na Ukrajinu. Pomoc EÚ cez mechanizmus civilnej ochrany presahuje rámec generátorov a transformátorov a tvoria ju ističe, elektrické vedenie a káble, opravárenské a údržbárske vybavenie pre energetickú infraštruktúru.
11:08 Macron: Konferencia v Paríži má pomôcť Ukrajincom prekonať zimu
Medzinárodná darcovská konferencia, ktorá sa v utorok začala v Paríži, má pomôcť ukrajinskému ľudu zvládnuť túto zimu, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Správu publikovali agentúry AFP a AP. Macron v prejave uviedol, že medzinárodné podujatie je zamerané na poskytnutie krátkodobej pomoci. "Veľmi konkrétne ide o záväzky dodať generátory, pomôcť opraviť infraštruktúru, dodať LED osvetlenie," povedal. O túto formu pomoci požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa na konferencii zúčastňuje prostredníctvom videospojenia.
Francúzsky prezident označil ruské bombardovanie civilných cieľov na Ukrajine za vojnový zločin. Podľa jeho slov Kremeľ útočí na civilnú infraštruktúru, pretože ruskí vojaci utrpeli neúspechy na bojisku. Zámerom Moskvy je podľa Macrona "uvrhnúť ukrajinský ľud do zúfalstva".
Zelenskyj prostredníctvom videozáznamu uviedol, že výpadkami elektrickej energie trpí 12 miliónov Ukrajincov. Ukrajina preto potrebuje elektrické generátory rovnako naliehavo, ako obrnené vozidlá a nepriestrelné vesty pre vojakov. Raketové útoky, ktoré spustilo Rusko od októbra, zničili približne polovicu ukrajinskej energetickej infraštruktúry, uviedla vláda v Kyjeve. Tvrdí tiež, že Rusko sa snaží vytvoriť novú utečeneckú vlnu do Európy. Podľa Moskvy je cieľom útokov na civilnú infraštruktúru oslabiť schopnosť Ukrajiny brániť sa.
09:09 Putin a Si Ťin-pching sa stretnú koncom decembra, tvrdia ruské médiá
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching budú koncom decembra hovoriť o udalostiach tohto roka. V utorok o tom informoval ruský denník Vedomosti s odvolaním sa na nemenový zdroj, informuje agentúra Reuters. Vedomosti v tejto súvislosti oslovili hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, podľa ktorého Kremeľ plánuje stretnutie oficiálne oznámiť neskôr. Na otázku denníka o termíne a obsahu stretnutia však neodpovedal. Podľa nemenovaného zdroja je však nepravdepodobné, že by sa prezidenti stretli osobne.
Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu 24. februára sa Moskva začala viac prikláňať k Číne. Peking pritom v súvislosti s inváziou odmietol vyvíjať nátlak na Moskvu, no vyjadril nesúhlas s možným použitím jadrových zbraní.
08:44 Rusko používa proti Ukrajine 40-ročnú muníciu, tvrdí americký predstaviteľ
Rusko počas takmer desaťmesačnej vojenskej agresie na Ukrajine používa desaťročia starú muníciu s vysokou mierou poruchovosti, pretože vyčerpáva svoje zásoby. Vyhlásil to nemenovaný vysokopostavený vojenský predstaviteľ USA, ktorého v pondelok citovala tlačová agentúra Reuters. "Čerpajú zo starnúcich zásob munície, čo jasne naznačuje, že sú ochotní používať i staršiu muníciu, z ktorej časť bola pôvodne vyrobená pred viac ako 40 rokmi," uviedol vojenský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.
Spojené štáty obviňujú Rusko, že so zámerom posilniť svoju palebnú silu sa obracia na Irán a Severnú Kóreu, keďže Moskva vyčerpáva svoje štandardné zásoby munície. Americký predstaviteľ odhaduje, že použiteľné zásoby munície Rusku postačia do začiatku roka 2023, ak sa neuchýli k zahraničným dodávateľom a starším zásobám. Používanie staršej munície je však spojené s rizikami, tvrdí predstaviteľ. "Inými slovami - nabijete muníciu, držíte si palce a dúfate, že vystrelí, alebo že vybuchne, keď dopadne," povedal.
08:02 Ukrajinský minister: Svet musí prehodnotiť jadrovú bezpečnosť
Svet musí "prehodnotiť jadrovú bezpečnosť" po tom, ako Rusko obsadilo najväčšiu európsku atómovú elektráreň v juhoukrajinskom meste Záporožie. Pred utorkovou konferenciou v Paríži to v rozhovore pre agentúru AFP povedal ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko. Cieľom medzinárodnej konferencie, ktorú organizuje Francúzsko, je zabezpečiť financovanie obnovy poškodenej infraštruktúry na Ukrajine a posilniť podporu Kyjeva v boji proti ruskej okupácii.
Za uplynulé dva mesiace cielené ruské útoky zničili najmenej 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Haluščenko preto na konferencii požiada o potrebné zariadenia a finančné prostriedky, aby Ukrajinci zvládli zimu. V pondelkovom rozhovore Haluščenko povedal, že ruská invázia na Ukrajine "úplne mení naše chápanie jadrovej bezpečnosti". Ako bod obratu označil práve obsadenie Záporožskej jadrovej elektrárne. Tá, ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, v marci obsadili ruské jednotky a v jej okolí pokračuje ostreľovanie.
PONDELOK
21:46 Zelenskyj navrhol usporiadať svetový mierový samit
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol v pondelok počas videkonferencie s predstaviteľmi krajín skupiny G7 uskutočnenie "svetového mierového samitu". Ten by podľa Zelenského určil, ako a kedy má Kyjev implementovať jednotlivé body svojho mierového plánu, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
Zelenskyj okrem toho vyzval krajiny G7, aby Ukrajine dodali viac zbraní na obranu pred ruskými útokmi, vrátane moderných tankov, ale aj raketového delostrelectva a "rakiet dlhého doletu".
Ukrajinský líder apeloval na Moskvu, aby podnikla "zásadný" krok smerom k diplomatickému riešeniu konfliktu. Rusko by malo podľa neho svoje jednotky z Ukrajiny stiahnuť do Vianoc.
21:00 Skupina G7 sa dohodla na podpornej platforme pre Ukrajinu
Lídri krajín skupiny G7 sa v pondelok dohodli na kľúčových prvkoch platformy na koordináciu finančnej podpory pre Ukrajinu, oznámil v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz.
"Cieľom je teraz rýchlo vybudovať túto platformu s účasťou Ukrajiny, medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších partnerov," spresnil Scholz po online rokovaniach skupiny G7.
Na online schôdzke sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Konala sa v predvečer summitu v Paríži, ktorý sa bude venovať povojnovej obnove Ukrajiny a okamžitej pomoci, ktorú môžu spojenci Ukrajine poskytnúť počas nadchádzajúcej zimy.
20:31 Pri výbuchu míny bol zranený proruský vicegubernátor Chersonskej oblasti
Predstaviteľ Rusmi okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny bol zranený pri výbuchu nálože nastraženej v aute. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovali ruské tlačové agentúry, ktoré sa odvolali sa regionálnu správu dosadenú Moskvou.
Proruský vicegubernátor Vitalij Buľuk, ktorý bol zrejme terčom útoku, utrpel stredne vážne zranenia, je hospitalizovaný v stabilizovanom stave, citovala agentúra Interfax predstaviteľa proruského úradu verejného zdravotníctva Chersonskej oblasti Vadima Iľmijeva. Vodič jeho auta však útok neprežil.
Iľmijev dodal, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, vybuchla tzv. smerová mína. Auto po výbuchu zhorelo. Iľmijev nespresnil, kde došlo k explózii.
Buľuk má v proruskej administratíve Chersonskej oblasti na starosti otázky hospodárstva, finančnej a rozpočtovej politiky, poľnohospodárstva, príjmov a poplatkov.
19:24 Rusko útočí na Ukrajinu jej vlastnými raketami, ktoré malo podľa dohody zničiť
Rusko používa na útoky na ukrajinské ciele rakety, ktoré mu v 90. rokoch minulého storočia odovzdala sama Ukrajina. Malo ich zneškodniť výmenou za bezpečnostné záruky. V pondelok to uviedli ukrajinskí predstavitelia.
Britská televízia už pred niekoľkými týždňami priniesla informáciu o tom, že ruským jednotkám sa značne znižujú zásoby munície, preto sa musia uchyľovať k alternatívnym opatreniam. Používajú aj rakety vyrobené v 70. rokoch minulého storočia určené na jadrové útoky. Odstránili z nich však jadrové hlavice a pridali balast, aby zamaskovali, o aké rakety ide.
Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že tieto strely majú zamestnať protivzdušnú obranu Ukrajiny, aby tak Rusi mohli účinnejšie útočiť modernejšími zbraňami.
Podľa najnovších zistení však tieto rakety zo sovietskej éry pôvodne patrili práve Ukrajine, proti ktorej ich teraz ruská armáda používa. Ide o podzvukové strely s plochou dráhou letu Ch-55, ktoré Ukrajina odovzdala Rusku v rámci Budapeštianskeho memoranda. Ukrajina mala vtedy tretí najväčší jadrový arzenál na svete, ktorý malo Rusko zneškodniť a poskytnúť jej za to bezpečnostné záruky.
18:44 Šmyhaľ vyzval na dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval spojencov na dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot, ako aj ďalších obranných systémov, aké Kyjevu už predtým dodali Nemecko a Francúzsko.
Agentúra AP pripomína, že systémy Patriot dosiaľ Ukrajine nedodala žiadna krajina. Tento krok by pravdepodobne znamenal eskaláciu napätia s Ruskom.
18:25 Krajiny EÚ pridajú dve miliardy eur do fondu, cez ktorý vojensky pomáhajú Kyjevu
Členské krajiny Európskej únie v pondelok súhlasili s navýšením finančných prostriedkov vo fonde, ktorý sa používa na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur.
Krajiny EÚ zriadili Európsky mierový nástroj (EIP) v marci 2021. Cez tento fond mohli zaistiť aj nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev, avšak finančné zdroje sa po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli. Aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.
"Dnešné rozhodnutie zabezpečí, že budeme mať dosť financií na to, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov," povedal Borrell v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
17:48 Kremeľ: Rusko teraz neplánuje meniť jadrovú doktrínu
Rusko v blízkej dobe neplánuje žiadne zmeny svojej jadrovej doktríny, povedal v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na agentúru Interfax.
Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva minulý týždeň povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na jadrový útok. Zároveň poukázal na to, že Spojeným štátom ich jadrová doktrína umožňuje prvý útok jadrovými zbraňami. Putin uviedol, že Rusko musí v tejto súvislosti uvažovať o svojej bezpečnosti.
Podľa ruskej jadrovej doktríny z roku 2020 je nasadenie atómových zbraní možné len vtedy, keď nepriateľ takéto zbrane hromadného ničenia nasadí voči Rusku alebo voči jeho spojencom. Použitie jadrových zbraní Ruskom je možné aj v tom prípade, keď je jeho existencia ohrozená konvenčnými zbraňami, spresňuje DPA.
15:42 Šmyhaľ žiada pre krajinu systémy protivzdušnej obrany Patriot
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ žiada pre svoju krajinu systémy protivzdušnej obrany Patriot a iné moderné systémy protileteckej obrany, aby mohla čeliť ruským útokom. Predseda ukrajinskej vlády pre francúzsku vysielaciu spoločnosť LCI povedal, že Rusko chce zaplaviť Európu novou vlnou ukrajinských utečencov tým, že si za cieľ útokov vyberá infraštruktúru na Ukrajine. Tieto útoky spôsobili počas studených zimných mesiacov výpadky v dodávkach elektriny a vody pre milióny ľudí.
Poskytnutie systémov protivzdušnej obrany zem-vzduch Patriot Ukrajine by znamenalo veľký pokrok, pokiaľ ide o druhy systémov protivzdušnej obrany, ktoré západ Kyjevu dodáva. Ukrajina zároveň potrebuje doplnenie zásob delostreleckej munície a moderné tanky, povedal Šmyhaľ v rozhovore odvysielanom v nedeľu večer pred tohtotýždňovým rokovaním v Paríži o zvýšení a koordinovaní ďalšej medzinárodnej pomoci Ukrajine. Organizátori konferencie vo Francúzsku očakávajú, že sa na nej zúčastní viac ako 45 štátov a 20 medzinárodných inštitúcií. Hlavným cieľom je urýchliť pomoc Ukrajine, aby mohla riešiť svoje potreby v oblasti dodávok vody, elektriny, potravín, zdravotnej starostlivosti a dopravy počas ťažkých zimných mesiacov. Zároveň ide o vyslanie odkazu Moskve, že medzinárodné spoločenstvo stojí pri Ukrajine.
14:02 Rusko so súčasnou stratégiou nedosiahne svoje politické ciele, konštatujú Briti
Súčasná stratégia Ruska vo vojne na Ukrajine mu pravdepodobne neumožní dosiahnuť jeho politické ciele. Vo svojom pravidelnom hodnotení vojny to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uvádza britský rezort obrany.
Ministerstvo pripomína, že hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 8. decembra povedal, že hlavnými cieľmi ich „špeciálnej vojenskej operácie“ je ochrana obyvateľov Donbasu a juhovýchodnej Ukrajiny, ale v súvislosti s „oslobodzovaním“ týchto území je ešte veľa práce. To naznačuje, že súčasné minimálne politické ciele Mosky zostávajú nezmenené a pravdepodobne sa stále snaží o rozšírenie kontroly nad Doneckou, Luhanskou, Záporožskou a Chersonskou oblasťou. „Ruskí vojenskí plánovači sa pravdepodobne stále snažia uprednostniť postup hlbšie do Doneckej oblasti,“ konštatuje Londýn.
Tieto ciele však zjavne nie sú dosiahnuteľné. Podľa britského ministerstva obrany je „vysoko nepravdepodobné, že je ruská armáda v súčasnosti schopná vytvoriť efektívnu útočnú silu schopnú prevzatia týchto území“. Je nepravdepodobné, že by ruské pozemné sily v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov dosiahli operačne významný pokrok, dodal rezort.
13:43 Putinova každoročná tlačová konferencia sa tento rok neuskutoční
Každoročná výročná tlačová konferencia ruského prezidenta Vladimira Putina sa tento rok neuskutoční. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informovala agentúra AFP. Peskov dodal, že Putin "pravidelne hovorí s predstaviteľmi tlače, vrátane zahraničných ciest".
Putin je v Rusku pri moci od roku 2000 a pravidelnú koncoročnú tlačovú konferenciu mal takmer každý rok, pripomína AFP. Väčšinou trvala až niekoľko hodín a počas nej odpovedal na otázky novinárov a verejnosti. V minulom roku Putin hovoril štyri hodiny.
12:41 Do českých zbrojoviek prídu pracovať tisícky ukrajinských expertov
Tisícky ukrajinských expertov budú v českých zbrojárskych firmách pracovať na spoločných projektoch a výroba niektorých zbraňových systémov by sa mala začať v prvej polovici budúceho roka. V rozhovore pre Český rozhlas to uviedol námestník českej ministerky obrany Tomáš Kopečný, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Na zvýšenie súčasných výrobných kapacít českých zbrojárskych firiem sú podľa Kopečného potrebné nielen investície, ale aj ľudské zdroje. Ukrajina má podľa jeho slov v obrannom priemysle významné skúsenosti a vyniká v ňom.
"Našim otvorene deklarovaným záujmom je vytvoriť spoločné klastre celých odvetví, na ktorých budeme pracovať spoločne s Ukrajinou. Tým pádom budú v bezpečnostnom zázemí v Česku pracovať aj ukrajinskí experti," povedal Kopečný.
10:15 Rusi masívne ostreľovali Dnepropetrovskú oblasť
V Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine zaznamenali v noci na pondelok silnú delostreleckú paľbu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vojenského predstaviteľa v spomenutej oblasti.
Šéf regionálnej vojenskej administratívy Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ruskí okupanti zasiahli územie pri mestách Nikopol a Marhanec, pričom vypálili najmenej 30 rakiet. Nikopol sa nachádza na druhej strane rieky Dneper oproti Rusmi okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni. Mesto je už niekoľko týždňov pod silnou ruskou paľbou.
09:47 Ukrajinský minister obrany: Obnovíme protiútok, keď zamrzne pôda
Ukrajinská armáda obnoví "aktívny protiútok", keď zamrzne pôda a bude sa dať jednoduchšie prevážať vojenské vybavenie, oznámil v nedeľu ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Informuje o tom televízia CNN. Podľa ministra sa v dôsledku počasia aktivita na fronte obmedzila. Pre "prechod zo suchej jesene do zatiaľ nemrznúcej zimy... sme narazili na oboch stranách na dážď a veľmi zložité podmienky pre podnikanie útokov. Pôda je totiž vlhká a vozidlá s kolesami cez ňu dokážu prejsť len ťažko," uviedol Reznikov v Odese na tlačovej konferencii so svojím švédskym rezortným kolegom Palom Jonsonom.
Zároveň dodal, že Ukrajina sa neplánuje zastaviť. "Preto chceme využiť výhodu momentu, keď sa pôda (mrazom) spevní... Som presvedčený, že budeme pokračovať v našich protiútokoch, vo vojenskom ťažení za oslobodením našich území," uviedol Reznikov. Šéf ukrajinského rezortu obrany označil plán Ukrajiny "za jednoduchý". "Oslobodiť všetky dočasne okupované územia Ukrajiny, tak ako to bolo v roku 1991, keď boli medzinárodne uznané ukrajinské hranice," povedal. Zároveň dodal, že Rusi vedú boj proti ukrajinským civilistom, aby "presvedčili ukrajinskú vládu začať rokovania na základne podmienok Ruska, no neuspejú".
Oleksij Reznikov. Foto: TASR/AP
06:39 Zelenskyj telefonoval s Bidenom, navrhol zvolať globálny mierový samit
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhuje zvolať globálny mierový samit. Ako informovala jeho kancelária, túto iniciatívu predostrel počas telefonického rozhovoru s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
„Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina sa snaží dosiahnuť mier, a upozornil na dôležitosť konsolidácie medzinárodného úsilia na dosiahnutie tohto cieľa. Z tohto dôvodu prezident Ukrajiny počas samitu G20 predstavil mierový vzorec obsahujúci desať kritických krokov, ktorých realizácia umožní ukončiť vojnu. Prezident Ukrajiny načrtol víziu ukrajinskej strany o ďalšej práci v tomto dôležitom smere a prevzal iniciatívu zvolať globálny mierový samit,“ uviedla Zelenského kancelária.
Zelensky počas rozhovoru s Bidenom poďakoval za ďalší balík obrannej pomoci, ktorý bol ohlásený v piatok, ako aj za podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Zelenskyj tiež vyzval Bidena, aby urobil všetko pre to, aby pomohol ochrániť civilné obyvateľstvo Ukrajiny a jej kritickú infraštruktúru.
NEDEĽA
21:20 Ukrajina sa prihlásila k zodpovednosti za útoky na územiach ovládaných Ruskom
Ukrajina sa v nedeľu prihlásila k zodpovednosti za sériu raketových útokov, ktoré sa odohrali počas tohto víkendu a ktorých terčom boli veliteľské stanovištia a sklady na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny. Vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, zverejnenom v nedeľu večer aj na sociálnej sieti Facebook, sa neuvádzajú špecifické ciele. Konštatuje sa v ňom, že za uplynulých 24 hodín ukrajinské letectvo uskutočnilo päť úderov na oblasti, kde je sústredený personál, zbrane a vojenská technika protivníka. Jednotky raketových vojsk a delostrelectva v rovnakom čase zasiahli sedem kontrolných stanovíšť, desať oblastí sústredenia vojenského personálu, jednu oblasť sústredenia delostrelectva a muničný sklad. Agentúra DPA dodala, že Rusko hlásilo niekoľko ukrajinských delostreleckých útokov na ruskou armádou obsadené mesto Melitopol ležiace v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.
19:07 Girkin: Časť ruských vojakov na Ukrajine je nespokojných s velením armády
Niektorí ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine sú pre nepriaznivý vývoj bojov nespokojní s najvyšším velením ich armády a prezidentom Vladimirom Putinom. Po návšteve konfliktnej zóny to uviedol bývalý plukovník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Igor Girkin, ktorý Moskve v roku 2014 pomáhal s anexiou Krymu a organizoval promoskovské milície na východe Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Girkin, ktorý bol v minulosti ministrom obrany v samozvanej Doneckej ľudovej republike, v 90-minútovom videu vyhlásil, že ruská armáda musí prejsť reformou a potrebuje nabrať kompetentných ľudí, ktorí dokážu viesť úspešnú vojenskú operáciu.
18:04 Kremeľ: Rusko napadlo Ukrajinu, lebo sa ignorovali jeho obavy o minských dohodách
Rusko napadlo vo februári Ukrajinu preto, lebo boli ignorované jeho obavy týkajúce sa takzvaných minských dohovorov z rokov 2014 a 2015, ktoré Kyjev uzavrel so seperatistami podporovanými Moskvou. Zamerané boli na urovnanie konfliktu na východnej Ukrajine. Podľa ruských tlačových agentúr to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.vNa otázku novinára, či má Rusko pocit, že bolo v súvislosti s minskými dohodami "podvedené", Peskov uviedol: "Postupom času sa to, samozrejme, stalo očividným." Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší predstavitelia na to opakovane upozorňovali. "Iní účastníci rokovacieho procesu však toto všetko ignorovali," povedal Peskov. Zhrnul, že tieto okolnosti podľa Moskvy následne viedli k spusteniu "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine, ako Moskva svoju ofenzívu nazýva.
17:50 Macron a Zelenskyj hovorili o pripravovaných konferenciách o Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o príprave konferencie na podporu Ukrajiny, ktorá sa má konať v utorok v Paríži. Obaja lídri o svojom telefonáte informovali prostredníctvom sociálnych sietí, uviedla spravodajská televízia BFM. Macron na sieti Twitter špecifikoval, že so Zelenským diskutovali o dvoch konferenciách, ktoré Francúzsko organizuje v utorok. V prípade prvej ide o medzinárodné podujatie zamerané na uspokojenie potrieb Ukrajiny na prekonanie zimy. Aktérmi druhej konferencie budú francúzske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obnove Ukrajiny.
15:43 Erdogan a Putin hovorili o Sýrii, dodávkach obilia aj energetických projektoch
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľnom telefonáte vyzval šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby Rusko zariadilo odsun kurdských síl zo severnej Sýrie. Putin a Erdogan sa rozprávali aj o dodávkach obilia cez Čierne more a spoločných energetických projektoch, najmä čo sa týka plynu. Informujú agentúry AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na vyhlásenie tureckej prezidentskej kancelárie a Kremľa. Erdogan podľa svojho úradu v rozhovore s Putinom tlmočil "úprimné želanie, aby sa rusko-ukrajinská vojna skončila čo najskôr". Vyjadril okrem iného záujem o rozšírenie dohody o vývoze ukrajinského obilia aj na iné komodity. Ankara a Moskva by mohli podľa tureckej prezidentskej kancelárie postupne začať s prípravou na export potravín a iných produktov.
Ukrajina momentálne vyváža svoje obilie z čiernomorských prístavov na základe dohody o vývoze obilia a hnojív, ktorú v júli pomohli s Ukrajinou a Ruskom vyjednať OSN a Turecko. Kremeľ v tejto súvislosti uviedol, že daná dohoda má "komplexný" charakter a naliehal hlavne na odstránenie obmedzení čo sa týka vývozu ruského obilia a hnojív. Moskva vyzvala OSN, aby zatlačila na Západ ohľadom zrušenia niektorých sankcií, ktoré by zaistili voľný export hnojív a poľnohospodárskych produktov z Ruska. Podľa Moskvy ide o časť dohody o vývoze obilia, ktorá dosiaľ nebola implementovaná.
12:44 Cleverly: Rokovania o mieri na Ukrajine nesmú byť krytím pre ruské vyzbrojovanie
Akékoľvek mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou nesmú slúžiť na zakrytie ďalšieho vyzbrojovania Ruska. Pre stanicu Sky News to v nedeľu povedal britský minister zahraničných vecí James Cleverly. Dodal, že dosiaľ nevidel žiadne náznaky, že by Rusko chcelo vstúpiť do rozhovorov so skutočne úprimným úmyslom ukončiť vojnu. Hoci Británia podľa Cleverlyho chce, aby sa mierové rozhovory uskutočnili čo najskôr, zdôraznil, že kritériá pre takéto diskusie by mal stanoviť Kyjev. "Akékoľvek rokovania musia byť reálne, musia byť zmysluplné, nemôžu byť len figovým listom pre ruské znovuvyzbrojovanie a ďalší nábor vojakov," vyhlásil šéf britskej diplomacie.
11:42 Scholz: Putin si chce podrobiť časti ukrajinského územia s použitím násilia
Ruský prezident Vladimir Putin je odhodlaný podrobiť si ukrajinské územia a neštíti sa pritom nijakej brutálnosti. V sobotu to vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz v meste Postupim. Informoval denník Guardian. "Vždy, keď sa s Putinom rozprávam, veľmi jasne dáva najavo, že pre neho je to najmä otázka dobývania niečoho," uviedol Scholz. Dodal, že šéf Kremľa "jednoducho chce dobyť časti ukrajinského územia s použitím násilia". Podľa Guardianu hovoril nemecký kancelár s Putinom od začiatku invázie častejšie, ako ostatní lídri západných krajín. Ich posledný spoločný telefonát sa uskutočnil 2. decembra a trval približne jednu hodinu.
11:17 Medvedev: Rusko zvyšuje výrobu najúčinnejších zbraní novej generácie
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a zároveň bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu vyhlásil, že Rusko zvyšuje výrobu zbraní novej generácie, aby sa dokázalo brániť pred nepriateľmi z Európy, Spojených štátov a Austrálie.
"Zvyšujeme výrobu najúčinnejších zbraní, vrátane tých, ktoré sú založené na nových princípoch," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. Bližšie podrobnosti o zbraniach však neuviedol. Medvedev dodal, že nepriatelia Ruska sa nachádzajú nielen na Ukrajine, ale aj "v Európe, Severnej Amerike, Japonsku, Austrálii, na Novom Zélande a ďalších miestach, ktoré sľúbili vernosť nacistom".
8:46 Estónsko vyzvalo krajiny Západu na poskytnutie ďalšej podpory pre Ukrajinu
Estónska premiérka Kaja Kallasová v nedeľu vyzvala Nemecko a ďalšie krajiny Západu, aby Ukrajine poskytli viac podpory. Je to podľa nej nielen záležitosťou ,,zvrchovanosti a slobody jednej európskej krajiny, ale aj vecou bezpečnosti Európy". Informuje agentúra DPA. "Vyzývam všetkých spojencov vrátane Nemecka, aby poslali čokoľvek, čo majú, aby sa Ukrajina dokázala brániť," uviedla premiérka. Dodala, že ak by všetky krajiny poslali Ukrajine zbrane už v januári či februári, "mohlo to zachrániť mnoho ľudských životov".
7:39 Ukrajina zaútočila na okupovaný Melitopol; proruské úrady hlásia dvoch mŕtvych
Ukrajina zaútočila v sobotu večer na okupovaný Melitopol ležiaci na juhovýchode krajiny, uviedla proruská okupačná správa mesta. Informáciu potvrdili aj ukrajinské úrady v exile. Informuje agentúra Reuters. Promoskovské úrady informovali, že pri raketovom útoku zomreli dvaja ľudia a ďalších desať utrpelo zranenia, zatiaľ čo starosta v exile povedal, že o život prišlo množstvo "votrelcov". Reuters upozorňuje, že tvrdenia o útokoch ani úmrtiach nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
4:53 Banksy dáva do predaja print (FR)AGILE, výťažok poputuje Fondu na pomoc Ukrajine
Britský umelec známy ako Banksy chce dať do predaja 50 kópií svojho diela (FR)AGILE. Výťažok z predaja poputuje do Kyjeva. Podstatou nového diela britského umelca street artu je hra so slovami, informovala britská stanica BBC. Pozadie obrazu tvorí totiž kartón s červeným nápisom FRAGILE (v preklade krehký), ktorého prvé dve písmená možno len tušiť, pretože ich pazúrikmi rozdriapala biela myš snažiaca sa zrejme takto stlmiť svoj pád. Zostávajúce dobre čitateľné písmená tak tvoria slovo AGILE vo významoch svižný, vrtký, čulý či bystrý. Podľa Banksyho bude do predaja ponúknutých 50 printov. Výťažok bude zaslaný Fondu na pomoc Ukrajine. Každá kópia bude podpísaná a očíslovaná samotným umelcom. Cena jedného výtlačku bude 5-tisíc libier (vyše 5800 eur).
1:07Zelenskyj:Viac ako 1,5 mil. ľudí v Odese je po ruských útokoch dronmi bez prúdu
Viac ako 1,5 milióna ľudí v juhoukrajinskom meste Odesa bolo po nočnom útoku ruských tzv. kamikadze dronov v sobotu bez prúdu, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje agentúra AFP. Regionálny energetický úrad varoval, že opravy po piatkových útokoch potrvajú týždne, možno až tri mesiace. ,,Po nočnom útoku dronov iránskej výroby sú Odesa a ďalšie mestá a dediny v regióne v tme. V súčasnosti je v Odeskej oblasti bez elektriny viac ako jeden a pol milióna ľudí," uviedol Zelenskyj.
SOBOTA
22:31 But tvrdí, že by sa prihlásil ako dobrovoľník do vojny proti Ukrajine
Ruský obchodník so zbraňami Viktor But, ktorý si donedávna v USA odpykával 25-ročný trest väzenia, v rozhovore pre Kremľom podporovanú televíziu RT vyhlásil, že "plne podporuje ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine" a že by sa prihlásil ako dobrovoľník na front, keby mal "príležitosť a potrebné zručnosti". V rozhovore pre RT, ktorý bol odvysielaný v sobotu, But povedal, že vo svojej väzenskej cele v Spojených štátoch mal Putinov portrét. Vyhlásil, že je hrdý na to, že je Rus a prezidentom Ruska je Putin.
20:03 Laureáti Nobelovej ceny odsúdili vojnu na Ukrajine
Laureáti tohtoročnej Nobelovej ceny za mier z Bieloruska, Ruska a Ukrajiny na jej sobotňajšom odovzdávaní odsúdili vojnu ruského vodcu Vladimira Putina na Ukrajine. Riaditeľka ukrajinskej organizácie Centrum pre občianske slobody Olexandra Matvijčuková odmietla výzvy na politický kompromis, ktorý by dovolil Rusku ponechať si časť nelegálne anektovaných ukrajinských území. Predseda ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial Jan Račinskij vo svojom prejave povedal, že „dnešný smutný stav občianskej spoločnosti v Rusku je priamym dôsledkom jeho nevyriešenej minulosti." Osobitne pritom odsúdil pokusy Kremľa degradovať históriu, štátnosť a nezávislosť Ukrajiny a iných postsovietskych štátov.
19:58 Rada EÚ schválila pomoc Ukrajine za 18 miliárd eur
Rada Európskej únie schválila v sobotu finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Návrh prijala Rada EÚ písomným postupom a predloží ho Európskemu parlamentu, ktorý by ho mohol prijať už budúci týždeň. Tento balík prináša štrukturálne riešenie na finančnú podporu Ukrajiny v roku 2023, píše sa v správe. Suma, ktorá sa má Ukrajine požičať budúci rok, predstavuje 18 miliárd eur vo forme úverov s desaťročným odkladom. Členské štáty pritom pokryjú prevažnú časť úrokových nákladov z vonkajších pripísaných príjmov. Záruky za tieto výpožičky sa poskytnú buď z rozpočtu EÚ alebo ich poskytnú členské štáty.
17:25 Celá Odesa je bez elektriny
Ruské dronové útoky na energetické zariadenia v juhoukrajinskom meste Odesa spôsobili, že bez elektriny zostala v sobotu celá tamojšia infraštruktúra s výnimkou kritickej, medzi ktorú patria nemocnice či pôrodnice. Gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko na platforme Telegram napísal, že Moskva použila počas útokov v noci z piatka na sobotu tzv. kamikadze drony, ktoré namiesto vypaľovania munície vlietavajú do svojich cieľov. Priblížil, že dva takéto drony zostrelila nad Čiernym morom ukrajinská protivzdušná obrana.
15:43 Boris Johnson žiada väčšiu podporu pre Ukrajinu, vojnu treba ukončiť čím skôr
Bývalý britský premiér Boris Johnson apeloval na západné krajiny, aby naliehavo zvážili, akú ďalšiu podporu môžu poskytnúť Ukrajine, aby pomohli ruskú ofenzívu ukončiť už budúci rok, a nie až v roku 2024 či 2025. Johnson, ktorého ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za kľúčového spojenca Kyjeva, v článku pre noviny The Wall Street Journal uviedol, že ukončenie vojny je "v záujme všetkých vrátane Ruska". Poznamenal, že hoci sú značné finančné záväzky voči Ukrajine náročné v čase rozpočtových obmedzení, "čas sú peniaze", a čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac budú musieť krajiny vynaložiť na vojenskú podporu Kyjeva.
15:39 Francúzsko a Nemecko by mali zaplatiť Donbasu odškodné, žiada Volodin
Predseda Štátnej dumy – dolnej komory ruského parlamentu – Viačeslav Volodin v sobotu obvinil Francúzsko a Nemecko zo zlyhania mierového plánu na východe Ukrajiny. Žiadal tiež, aby tieto dve krajiny vyplatili obyvateľom tejto časti Ukrajiny odškodné. "Nemecko a Francúzsko musia zaplatiť reparácie obyvateľom Donbasu," vyhlásil Volodin v aplikácii Telegram. Súčasná situácia na Ukrajine je podľa neho "výsledkom lživej politiky" predstaviteľov týchto dvoch štátov.
13:09 Na Ukrajine vraj padlo za týždeň 370 Rusov, celkovo takmer 94.000
Ruská armáda na Ukrajine podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl za uplynulý deň stratila ďalších 370 vojakov. Od začiatku vojny tak na Ukrajine podľa Kyjeva padlo už 93.760 ruských vojakov. Ukrajinský generálny štáb ďalej na Facebooku uviedol, že za uplynulých 24 hodín Rusi stratili tri tanky, päť obrnených bojových vozidiel a jeden delostrelecký systém. Od začiatku invázie na Ukrajinu tak ruská armáda prišla o 2940 tankov, 5917 obrnených bojových vozidiel a 1927 delostreleckých systémov. Za uplynulý deň ruské sily utrpeli najväčšie straty v oblasti miest Bachmut a Lyman.
12:43 Austrália uvalí sankcie na Rusko a Irán sa závažné porušovanie ľudských práv
Austrália uvalí sankcie na Rusko a Irán za to, že "neslýchaným" spôsobom porušujú ľudské práva. V sobotu to oznámila austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová. Z Ruska sú sankcionovanými siedmi ľudia, ktorí boli zapojení do plánovania vraždy ruského opozičného politika a kritika Kremľa Alexeja Navaľného, dodala Wongová.
10:11 Ruské útoky podľa Šmyhaľa poškodili všetky ukrajinské tepelné a vodné elektrárne
Obyvatelia Ukrajiny musia počas zimných mesiacov očakávať výpadky energie, keďže mnohé ukrajinské elektrárne sú v dôsledku ruských útokov poškodené. V piatok to vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Hoci je podľa Šmyhaľa situácia v súčasnosti pod kontrolou, dodal, že "poškodené sú všetky tepelné a vodné elektrárne v krajine". Premiér tiež uviedol, že útoky poškodili aj približne 40 percent ukrajinskej vysokonapäťovej rozvodnej siete, preto sú "na väčšine územia Ukrajiny stále značné obmedzenia dodávok elektriny".
7:22 Prieskum: Viac ako polovica Čechov už nesúhlasí s vládnou pomocou Ukrajine
O rusko-ukrajinský konflikt sa teraz zaujíma necelých 60 percent ľudí, čo je o štvrtinu menej ako na jar. Polovica Čechov nesúhlasí ani s krokmi vlády na pomoc Ukrajine. Najväčší odpor majú ľudia voči poskytovaniu vojenského vybavenia. Informoval o tom v piatok spravodajský webový portál iDNES.cz, ktorý cituje z najnovších zistení Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM). S krokmi vlády českého premiéra Petra Fialu podľa prieskumu súhlasí 42 percent ľudí, naopak viac ako polovica (52 percent) ľudí s nimi nesúhlasí. V porovnaní s výsledkami z jari sa proti krokom vlády stavia o 17 percent ľudí viac. Len mierne nadpolovičná väčšina schvaľuje finančnú podporu Ukrajiny, necelá polovica súhlasí so snahou o politickú a ekonomickú izoláciu Ruska. Poskytovanie vojenského vybavenia Ukrajine teraz podporuje len 43 percent opýtaných.
6:49 Bielorusko povolilo vývoz obilia z Ukrajiny cez svoje územie, oznámil šéf OSN
Bielorusko umožní cez svoje územie transport ukrajinského obilia určeného na export tak, aby mohlo byť vyvážané do sveta z litovských prístavov. Minsk si pritom nekladie žiadne predbežné podmienky. Oznámil to v piatok v New Yorku generálny tajomník OSN António Guterres po stretnutí s námestníkom bieloruského ministra zahraničných vecí Juryjom Ambrazevičom. Ten zároveň zopakoval prosbu svojej vlády, aby Bielorusko mohlo vyvážať hnojivá, na ktoré sa teraz vzťahujú sankcie, povedal vo vyhlásení hovorca OSN Stéphane Dujarric.
6:46 Blinken prijal Raua. Zhodli sa, že prioritou je vzdušná obrana Ukrajiny
Partnerstvo Spojených štátov a Poľska nebolo nikdy dôležitejšie a efektívnejšie ako teraz. Vyhlásil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na stretnutí so svojím poľským rezortným kolegom Zbigniewom Rauom, informuje tlačová agentúra PAP. Obaja ministri sa počas rokovania zhodli, že v súčasnosti je prioritou vzdušná obrana Ukrajiny. Rau zopakoval postoj Poľska, že rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa môžu začať až po vyhnaní ruských vojakov z Ukrajiny.
6:42 Rusko k sebe nevpustí 200 Kanaďanov
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že na svoje územie zakazuje vstup 200 popredným Kanaďanom. Ide o priamu reakciu na sankcie, ktoré na Moskvu uvalila Ottawa, informuje tlačová agentúra Reuters. Kanada v piatok zaviedla sankcie voči 33 súčasným alebo bývalým ruským predstaviteľom a šiestim subjektom. Zdôvodnila to "systematickým porušovaním ľudských práv" voči ľuďom, ktorí protestovali proti ruskej invázii na Ukrajinu.
PIATOK
21:18 Ukrajina varovala pred falošným náborom do armády adresovaným nemeckým občanom
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí varovalo v piatok pred falošným náborom do tzv. medzinárodnej légie ukrajinskej armády, aké dostali do schránok občania Nemecka. Informuje o tom agentúra DPA s tým, že na zásielkach bol ako odosielateľ uvedený ukrajinský generálny konzulát v Düsseldorfe.
"Ukrajinský konzulát nijaké takéto listy neposielal," napísal na Facebooku hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko. Listy označil za súčasť dezinformačnej kampane proti Ukrajine, ktorej cieľom je zdiskreditovať ukrajinskú diplomaciu a podkopať nemeckú podporu pre Ukrajinu a jej ľud. Nemecká polícia prípad vyšetruje, pričom agentúry DPA pripomína, že za nábor do zahraničnej armády hrozí až päťročné väzenie.
List ponúka za službu v cudzineckej légii mesačný plat 5000 eur a v prípade úmrtia sľubuje pozostalým odškodné 100.000 eur. DPA uvádza, že ukrajinskí vojaci na fronte zarábajú mesačne v prepočte asi 2400 eur, a rovnako sú na tom aj dobrovoľní vojaci zo zahraničia, ktorí sa k nim pripojili.
20:21 Británia: Rusko sa snaží od Iránu získať balistické rakety
Rusko sa snaží od Iránu získať viac zbraní vrátane balistických rakiet a ponúka za to "bezprecedentnú úroveň" vojenskej a technickej podpory. Vyhlásila to v piatok britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová. Pred spoluprácou Ruska a Iránu v piatok varovali aj Spojené štáty. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.
"Obávame sa, že Rusko hodlá Iránu poskytnúť viac moderných vojenských komponentov, čo Iránu umožní posilniť jeho schopnosti súvisiace so zbraňami," uviedla Woodwardová pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN. Británia si je "takmer istá, že Rusko chce získať zbrane aj od Severnej Kórey a ďalších ťažko sankciovaných krajín", dodala.
19:30 Rusko rozširuje svoj jadrový arzenál, tvrdí minister obrany USA
Rusko rozširuje a modernizuje svoj arzenál jadrových zbraní, vyhlásil v piatok americký minister obrany Lloyd Austin. Ako informovala agentúra Reuters, Austinove vyjadrenia sú v súlade s nedávnym politickým dokumentom Pentagonu o jadrových zbraniach.
Rusko a Spojené štáty majú spolu približne 90 percent všetkých nukleárnych zbraní na svete a Rusko podľa expertov disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní - má takmer 6000 jadrových hlavíc. "Rusko tiež modernizuje a rozširuje svoj jadrový arzenál," povedal Austin počas slávnostného ceremoniálu pre nastupujúceho veliteľa Strategického velenia Spojených štátov (USSTRATCOM). Jeho úlohou je dohliadať na jadrový arzenál USA.
19:20 USA oznámili novú vojenskú pomoc Ukrajine a uvalili ďalšie sankcie na Rusko
Spojené štáty oznámili v piatok uvalenie nových sankcií za porušovanie ľudských práv a za korupciu na vyše 40 osôb a inštitúcií v deviatich krajinách, vrátane Ruska, Číny a Iránu.
Biely dom okrem toho v piatok ohlásil aj nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 275 miliónov dolárov. Posilniť má protivzdušnú obranu Ukrajiny, a to predovšetkým proti ruským dronom. Na sankčný zoznam USA pribudla ruská Ústredná volebná komisia, ktorú Washington obviňuje z dohliadania na "podvodné referendá" na okupovaných častiach Ukrajiny. Okrem samotnej volebnej komisie tam zaradili jej všetkých 15 členov.
18:33 Stoltenberg: Vojna na Ukrajine môže prerásť do konfliktu medzi Ruskom a NATO
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa obáva, že vojna na Ukrajine by sa mohla vymknúť spod kontroly a prerásť do rozsiahleho konfliktu medzi Ruskom a NATO. Uviedol to v rozhovore pre nórsku verejnoprávnu televíziu NRK, zverejnenom v piatok.
"Je tu hrozná vojna na Ukrajine. Môže sa tiež stať rozsiahlou vojnou, ktorá sa rozšíri do veľkej vojny medzi NATO a Ruskom," varoval Stoltenberg. "Každý deň pracujeme na tom, aby sme tomu zabránili," zdôraznil.
Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, v rozhovore tiež povedal, že je dôležité vyhnúť sa konfliktu, "ktorý zahŕňa viac krajín v Európe a stáva sa rozsiahlou vojnou v Európe".
18:08 Putin: Rusko môže v reakcii na "stupídny" cenový strop znížiť produkciu ropy
Rusko by mohlo zredukovať svoju produkciu ropy ako odpoveď na "stupídny" cenový strop zo strany západných štátov. Povedal to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý zároveň zopakoval, že Rusko nebude predávať ropu štátom, ktoré tento strop budú uplatňovať. Informuje o tom agentúra Reuters.
Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália sa minulý týždeň dohodli na zavedení cenového stropu na ruskú ropu dodávanú po mori na úrovni 60 USD (56,82 eura) za barel (159 litrov). "Čo sa týka našej reakcie, už som povedal, že jednoducho nebudeme predávať ropu štátom, ktoré budú toto rozhodnutie uplatňovať," povedal Putin novinárom na tlačovej konferencii v kirgizskom hlavnom meste Biškek, kde sa koná samit Eurázijskej hospodárskej únie (EEU).
"V prípade, že to bude potrebné, budeme uvažovať aj o možnom znížení produkcie," dodal. Rusko je pritom po Saudskej Arábii druhým najväčším vývozcom ropy na svete. Putin však zároveň povedal, že Rusko má dohodu o produkcii s ďalšími štátmi zoskupenia OPEC+, takže takýto drastický krok je stále iba možnosť.
16:01 Ruskí a americkí diplomati rokovali v Istanbule o technických otázkach
Diplomati Ruska a Spojených štátov v piatok v tureckom Istanbule rokovali o viacerých technických otázkach, ktoré sa týkajú vzťahu oboch krajín. Potvrdili to námestník ruského ministra zahraničných vecí a americké veľvyslanectvo v Ankare, informovala agentúra Reuters. Obe strany budú diskutovať o "zložitých otázkach" vrátane víz, počtu zamestnancov veľvyslanectiev a práci ich inštitúcií a agentúr v zahraničí a o ďalších nešpecifikovaných otázkach, citovala námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Riabkov spresnil, že ide o stretnutie medzi vedúcimi oddelení ruského ministerstva zahraničných vecí a ministerstva zahraničných vecí USA. Toto technické stretnutie by sa podľa neho nemalo považovať za znamenie, že obe krajiny sú pripravené pokračovať v diskusii o "hlavných otázkach". Hovorca amerického veľvyslanectva v Ankare uviedol, že "vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných veci sa v Istanbule stretol s ruskými partnermi, aby prebrali úzky okruh bilaterálnych otázok". O vojne na Ukrajine sa však nerokovalo. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone a aj americké v Moskve v posledných rokoch výrazne obmedzili svoj personál. Množstvo ruských a amerických diplomatov bolo vyhostených a museli sa vrátiť do domovských krajín.
15:46 Ak niekto použije proti Rusku jadrové zbrane, bude zmazaný z povrchu Zeme, vyhlásil Putin
Ktorákoľvek krajina, ktorá sa odváži napadnúť Rusko jadrovými zbraňami, bude "vymazaná z povrchu zemského", vyhlásil v piatok ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň pripustil ďalšiu výmenu väzňov so Spojenými štátmi. Informujú o tom televízia Sky News a agentúra AFP. Podľa šéfa Kremľa Rusko nemá mandát na podniknutie preventívneho prvého útoku, tak ako Spojené štáty, no moderné ruské hypersonické zbrane zaistia, že Moskva bude môcť na takýto útok reagovať rozhodne.
Na tlačovej konferencii v kirgizskom hlavnom meste Biškek, kde sa koná samit Eurázijskej hospodárskej únie (EEU), Putin hovoril aj o ďalšej výmene väzňov medzi Ruskom a USA. "Či je možná ďalšia výmena? Áno, všetko je možné. Je to výsledok rokovaní a hľadania kompromisu. V tomto prípade sme kompromis našli a neodmietame pokračovať v takejto práci aj v budúcnosti," povedal Putin.
Rusko podľa Putina v budúcnosti zrejme dosiahne dohodu s Ukrajinou o jej budúcnosti, no pre nedodržiavanie Minských dohôd sa cíti zradené. Podľa Putina totiž Francúzsko a Nemecko, ktoré sprostredkovali v rokoch 2014 a 2015 v bieloruskom Minsku prímerie medzi Ukrajinou a proruskými separatistami, zradili Rusko a teraz dodávajú zbrane Ukrajine. Šéf Kremľa reagoval aj na slová bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá v rozhovore pre nemecký časopis Zeit tento týždeň uviedla, že Minské dohody boli snahou o získanie času pre Ukrajinu. Tá ho mala využiť na budovanie svojej obrany. Putin uviedol, že tieto slová Merkelovej ho sklamali, píše Reuters.
15:42 Ukrajinská laureátka Nobelovej ceny: Putina musí súdiť medzinárodný tribunál
Predstaviteľka ukrajinskej ľudskoprávnej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), ktorú tento rok ocenili Nobelovou cenou za mier, tvrdí, že ruský prezident Putin musí čeliť medzinárodnému tribunálu. Oleksandra Matvijčuková sa takto vyjadrila na piatkovej tlačovej konferencii v Osle, píše agentúra AP.
"Musíme zriadiť medzinárodný (súdny) tribunál, ktorý vyvodí zodpovednosť voči Putinovi, (bieloruskému prezidentovi) Lukašenkovi a ďalším vojnovým zločincom," uviedla Matvijčuková. Ruskú inváziu na Ukrajine označila za "genocídnu" a dodala, že ak Ukrajinci prestanú Rusku klásť odpor, "už nás viac nebude".
Zároveň odmietla návrhy na rokovania, ktoré by mali konflikt ukončiť. Rusko totiž podľa jej slov "vníma akýkoľvek pokus o dialóg ako prejav slabosti".
13:15 Ruské ostreľovanie Charkovskej oblasti zabilo jedného muža a troch ľudí zranilo
Štyridsaťročný muž zomrel na následky zranení po štvrtkových ruských raketových útokoch na Charkovskú oblasť. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol gubernátor oblasti Vasilij Holubev.
Raketovými a delostreleckými útokmi na okresy Kupiansk, Čuhujiv a Izium ruské sily ďalších troch ľudí zranili. Okrem toho poškodili obytné domy a osobné autá. V meste Kupiansk ruské bombardovanie spôsobilo požiar skladu potravinárskeho podniku. Informuje o tom web Guardianu.
13:00 Vysoký komisár OSN: Ukrajina je v stave humanitárnej núdze
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok povedal, že Ukrajina sa nachádza v stave "humanitárnej núdze". Informuje o tom stanica CNN. Türk na tlačovej konferencii v švajčiarskej Ženeve povedal, že na Ukrajine je "17,7 milióna ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc; (a) 9,3 milióna ľudí, ktorí potrebujú potravinovú a existenčnú pomoc".
Na 7,4 milióna tiež vyčíslil počet ukrajinských utečencov a na 6,5 milióna tzv. vnútorne presídlených ľudí. Türk tiež uviedol, že Ukrajinu nesužujú len pretrvávajúce raketové útoky, ale aj zničená civilná infraštruktúra.
"Energetický sektor je silne zasiahnutý, vykurovanie, elektrická sieť, sú tam ľudia, ktorí žijú v mínusových teplotách bez kúrenia a elektriny," povedal. Dodal, že výpadkami prúdu trpia denne milióny ľudí.
Život v suteréne obytného domu v Avdijivke. Foto: TASR/AP
12:09 Peskov: Vzťahy Ruska a USA sú v kríze napriek výmene väzňov
Kremeľ v piatok uviedol, že vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú stále v kríze napriek štvrtkovej výmene väzňov - americkej basketbalistky Brittney Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta. Podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre denník Izvestija vylúčil, že by výmena väzňov mohla byť krokom k prekonaniu krízy v bilaterálnych vzťahoch. "Na Grinerovú zajtra všetci zabudnú," napísal vo štvrtok v statuse na platforme Telegram moderátor ruskej štátnej televízie Jevgenij Popov. "Butov život sa ešte len začína," dodal.
Americké ministerstvo spravodlivosti označilo Buta za jedného z najaktívnejších obchodníkov so zbraňami na svete. Predpokladá sa, že Butov život bol inšpiráciou pre film Obchodník so smrťou z roku 2005 s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, uviedla britská spravodajská televízia Sky News. "Je to kapitulácia Ameriky," vyhlásila poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu Marija Butinová pre štátnu televíziu v rozhovore nakrútenom na moskovskom letisku Vnukovo, keď lietadlo s Butom pristálo. "Je to dôkaz, že Rusko svojich (občanov) neopúšťa, zatiaľ čo Amerika utrpela porážku. Rusko naňho (Buta) nezabudlo," vyhlásila Butinová, ktorá pred štyrmi rokmi skončila v americkom väzení ako agentka cudzej mocnosti.
11:49 Ruská generálna prokuratúra: Vyvesenie ukrajinskej vlajky nie je trestným činom
Ruská generálna prokuratúra konštatovala, že vyvesenie ukrajinskej vlajky alebo použitie jej farieb — modrej a žltej — "samo osebe nepredstavuje trestný čin". Zároveň zdôraznila, že "kvalifikácia konania konkrétnej osoby závisí od súhrnu okolností prípadu", uviedla v piatok na svojom webe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Na generálnu prokuratúru sa v tejto veci ešte v máji obrátil poslanec miestneho zastupiteľstva z Petrohradu za stranu Jabloko Boris Višnevskij. Žiadal, aby sa generálna prokuratúra vyjadrila, či majú ruskí občania právo kritizovať tzv. špeciálnu vojenskú operáciu (SVO), či akákoľvek kritika ruskej armády je porušením zákona a diskreditáciou, či občania majú právo používať v súvislosti s SVO "zakázané slovo" vojna a či vyvesenie vlajky Ukrajiny a použitie žltej a modrej farby sú porušením zákona.
Poslanec argumentoval, že nejasnosť a nevysvetlenie daných skutočností bránia občanom Ruskej federácie, aby "jasne pochopili dôsledky svojho konania, čím sa porušuje princíp právnej istoty".
11:02 Na cestu cez prielivy Bospor a Dardanely už čaká 28 tankerov
V Čiernom mori už čaká na preplávanie cez prielivy Bospor a Dardanely do Stredozemného mora celkovo 28 tankerov. Uviedla to lodná agentúra Tribeca, informuje agentúra Reuters. Turecký námorný úrad vo štvrtok (8. 12.) uviedol, že bude naďalej držať mimo svojich vôd ropné tankery, ktorým chýbajú príslušné poistné listy. A dodal, že potrebuje čas na kontroly. Dvadsať ropných tankerov čaká na prekonanie Bosporského prielivu a ďalších osem tankerov na preplávanie cez úžinu Dardanely do Stredozemného mora. Na povolenie pokračovať v ceste smerom na juh tak čaká celkovo 28 tankerov, tvrdí Tribeca.
10:50 Rusko začína na Ukrajine útočiť iránskymi dronmi z novej dodávky, tvrdia Briti
Rusko zrejme dostalo z Iránu novú várku dronov, ktorými opäť útočí na ciele na území Ukrajiny. Uviedlo to v piatok podľa spravodajskej televízie Sky News britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o vývoji situácie na Ukrajine, ktorá sa zakladá na informáciách tajných služieb. Britský rezort pripomenul, že ruská armáda nasadila drony iránskej výroby do bojov tento týždeň prvýkrát po trojtýždňovej prestávke.
Britská vojenská rozviedka predpokladá, že Rusko zrejme vyčerpalo svoje predchádzajúce zásoby bezpilotných lietadiel Šáhid-131 a Šáhid-136 a teraz dostalo nové. V takom prípade treba zrejme očakávať novú vlnu útokov bezpilotných lietadiel. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia informovali, že Záporožská a Dnepropetrovská oblasť boli po spomínanej prestávke útokom dronov vystavené 6. a 7. decembra. Podľa ukrajinského generálneho štábu bolo vtedy zostrelených 17 bezpilotných lietadiel vrátane 14 dronov typu Šáhid-136.
10:39 Slovensko je podľa Naďa a Káčera pripravené aj naďalej pomáhať Ukrajine
Slovensko je aj naďalej pripravené pomáhať Ukrajine. Po návrate z oficiálnej návštevy ukrajinského Kyjeva to na piatkovej tlačovej konferencii potvrdili minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. "Pre nás je absolútne kľúčové, aby sa niečo také, čo sa deje na Ukrajine, nedialo v iných krajinách. Sloboda, teritoriálna integrita a suverenita Ukrajiny je postavená na rovnakých princípoch ako tá naša. Ukrajina sa bráni vojenskej agresii a keby nebola taká úspešná v bránení sa, tak už túto vojenskú agresiu možno máme na našom území," skonštatoval Káčer.
Naď v tejto súvislosti poukázal, že slovenská vláda v stredu (7. 12.) schválila desiaty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Pomáhanie Ukrajine je podľa Naďa spravodlivé a v súlade s medzinárodným právom. "Charta OSN hovorí jasne, že krajiny, ktoré sú napadnuté, majú právo požadovať pomoc od iných krajín a tie sú oprávnené im pomáhať," podotkol. Najvyšší predstavitelia Ukrajiny sa podľa neho obávajú, že v prípade zmeny vlády sa pomoc od SR skončí. "Minimálne od troch vysokých ústavných činiteľov som počul obavu, že ak by došlo k výmene vlády, tá vláda by nemusela byť proukrajinská a prodemokratická," dodal.
10:18 Rusi ostreľovali nemocnicu v Chersone, zasiahli aj detské oddelenie, uviedol gubernátor
Nemocnica v meste Cherson na juhu Ukrajiny sa v piatok ráno stala terčom ruského ostreľovania. V príspevku na sociálnej sieti Telegram to oznámil gubernátor a šéf vojenskej správy Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Správu publikovala televízia CNN.
Podľa Januševyča rakety zasiahli detské oddelenie a nemocničnú márnicu. Doposiaľ neboli hlásené obete na životoch ani zranenia. Gubernátor tiež dodal, že pri stredajšom ostreľovaní Chersonu, ktorý sa stal terčom takéhoto útoku už 51-krát, zahynuli dvaja ľudia. Rusi podľa neho útočili na civilné ciele delami, mínometmi, tankami a salvovými raketometmi.
10:04 Litva: Predpokladanej Šojguovej expriateľke anulovali povolenie na pobyt
Správny súd vo Vilniuse vo štvrtok potvrdil rozhodnutie migračných úradov, ktoré Jelene Kaminskasovej, údajnej matke nemanželských detí ruského ministra obrany Sergeja Šojgua, anulovali povolenie na prechodný pobyt v Litve. Proti tomuto rozhodnutiu sa dá odvolať, informuje web litovského telerozhlasu LRT, podľa ktorého Kaminskasová má okrem toho aj trojročný zákaz vstupu do krajín schengenského priestoru.
Hovorca okresného správneho súdu vo Vilniuse Audris Kutrevičius informoval, že súd sa stotožnil s názorom migračného úradu, že "sťažovateľka Jelena Kaminskasová predstavuje hrozbu pre bezpečnosť" Litvy z dôvodu svojich väzieb s ruskými vládnymi štruktúrami. Kaminskasová, za slobodna Šebunovová, je bývalou milenkou ruského ministra obrany Šojgua, ktorý má s ňou dve deti. Je vydatá za podnikateľa Adolfasa Kaminskasa, ktorý má ruské i litovské občianstvo. Podľa LRT sa o jeho občianstve rozhodne v najbližších týždňoch. LRT spresnil, že Kaminskas získal ruské občianstvo v októbri, najneskôr na jar 2022. Litovským úradom však doteraz neposkytol dokumenty, na ktorých základe by mohol mať dvojaké občianstvo — zákony v Litve ho umožňujú len v ojedinelých prípadoch.
Podľa LRT v Šojguovom oficiálnom životopise sa Jelena Šebunovová neobjavuje. Začiatkom roku 2000 bola letuškou v letke jednotky ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, ktoré vtedy viedol Šojgu. V roku 2006 ruská bulvárna tlač písala, že sa im narodil syn. V roku 2019 investigatívny web Insider zverejnil článok o prepojení medzi Šebunovovou a ministrom obrany, z ktorého vyplynulo, že by mohli mať ďalšie nemanželské dieťa — dcéru Dariu. Tá má od roku 2019, keď ju Kaminskas adoptoval, litovské občianstvo.
08:54 Minister obrany Naď si prevzal ocenenie od ukrajinského prezidenta Zelenského
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) si vo štvrtok 8. decembra prevzal od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského významné ocenenie Rad Jaroslava Múdreho druhého stupňa. Ukrajinský prezident týmto vzdal hold predstaviteľom iných štátov za služby, ktoré poskytovali Ukrajine a na znak toho, že si tieto krajiny váži. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
„Som nesmierne poctený a úprimne si vážim ocenenie prezidenta Ukrajiny Zelenského, ktoré mi odovzdal v Kyjeve. Rad Jaroslava Múdreho mi bude navždy pripomínať všetky náročné rozhodnutia, ktoré sú doma politicky zneužívané, no na Ukrajine zachraňujú životy,” povedal šéf rezortu obrany s tým, že mu bude toto ocenenie pripomínať všetkých vojakov a civilov, ktorí stoja za bezpečnou prepravou životne dôležitého materiálu. „Budem v ňom vždy vidieť vďaku Ukrajincov, s ktorými som sa mohol osobne stretnúť a vyjadriť našu solidaritu. A bude mi hovoriť, že úprimné odhodlanie, viera a spoločný záujem s dobrým úmyslom sú silnejšie než akékoľvek koncentrované zlo,” dodal Naď.
Minister obrany absolvoval cestu na Ukrajinu spolu s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislavom Káčerom a ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.
08:11 Na Ukrajine ukončili razie v objektoch pravoslávnej cirkvi
Bezpečnostná služba Ukrajina (SBU) ukončila sériu razií v cirkevných objektoch v diecézach ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC), ktorá bola donedávna súčasťou moskovského patriarchátu, no od jari sa vyhlásila za nezávislú od Moskvy. Informovala o tom britská stanica BBC. Podľa ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní sa pri prehliadkach v objektoch UPC našla okrem iného zbierka ikon ukradnutých ruskými jednotkami z rezidencie litovského konzula počas okupácie juhoukrajinského mesta Cherson.
SBU tvrdí, že ikony sa našli v tamojšej katedrále Nanebovzatia Panny Márie, ktorej rektor zmizol krátko pred oslobodením mesta spod ruskej okupácie. Ukrajinské bezpečnostné zložky okrem toho zhabali identifikačné preukazy vydané na meno federálneho poradcu vojensko-civilnej správy Ruskej federácie a ruské pasy patriace kňazom UPC. Našla sa aj vlajka neexistujúceho subjektu Novorossija a propagandistická literatúra, ako aj texty modlitieb oslavujúce Rusko a učebnice, v ktorých boli pochvalné zmienky o súčasnom kremeľskom režime.
05:40 Kongres USA schválil návrh zákona o obrane; zahŕňa pomoc pre Taiwan a Ukrajinu
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vo štvrtok schválila návrh zákona o výdavkoch na obranu, ktorý zahŕňa pomoc vo výške až desať miliárd dolárov pre Taiwan a aj pomoc pre Ukrajinu. Tento návrh zákona o národnej obrane (NDAA) na rok 2023 v celkovej výške 858 miliárd dolárov podporilo 350 členov snemovne a 80 bolo proti, píše Reuters. Ešte ho musí schváliť Senát a následne podpísať americký prezident Joe Biden.
Taiwan by v prípade odobrenia tohto návrhu dostal pomoc vo výške až dve miliardy dolárov ročne v období rokov 2023 až 2027, píše AFP. Zákon má aj urýchliť dodávky zbraní na tento ostrov. Americký prezident by mal zároveň právomoc poskytnúť tomuto ostrovu ročne obranné zariadenia zo zásob USA v hodnote až jednej miliardy dolárov. Návrh zákona podľa spravodajského portálu Defense News zahŕňa pomoc pre Ukrajinu v oblasti zbraní a vybavenia.
05:25 Duda: Poľsko podporuje slobodné a nezávislé Bielorusko
"Chceme hraničiť so slobodným, zvrchovaným a nezávislým Bieloruskom, ktorého spoločnosť, bratský národ, je schopná o sebe rozhodovať," uviedol poľský prezident Andrzej Duda po stretnutí s predstaviteľmi bieloruskej opozície.
Na stretnutí vo Varšave bola aj bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, súperka dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka v posledných voľbách v auguste 2020. Lukašenko vtedy podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil; západ a opozícia však považujú voľby za zmanipulované, pripomína PAP. Cichanovská bola nútená po voľbách emigrovať.
"Nechceme hraničiť s okupovaným územím, kde je ruská armáda, ktorá bojuje proti slobodnej a nezávislej spoločnosti," vyhlásil Duda. Poľsko podľa neho podporuje opozíciu v Bielorusku vzhľadom na "hlboké presvedčenie, že tento zápas bude úspešný pre Bielorusov, ktorí chcú mať slobodnú a zvrchovanú krajinu".
ŠTVRTOK
20:25 Ukrajinskí činitelia sa poďakovali za podporu Slovenska
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalší predstavitelia krajiny sa vo štvrtok po návšteve slovenských ministrov v Kyjeve poďakovali Slovensku za podporu a pomoc. "Od prvých dní úplnej invázie agresora na Ukrajinu sme cítili silnú podporu Slovenska," napísal Zelenskyj na svojom účte na sociálnej sieti Telegram. "Ďakujeme vám za pomoc. Vždy si to budeme pamätať."
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ na Twitteri uviedol, že na stretnutí so slovenským ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom, ministrom obrany Jaroslavom Naďom a ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom poďakoval za 10. balík vojenskej pomoci, najmä za odmínovacie systémy. Ocenil tiež slovenskú podporu na ceste k členstvu v EÚ.
Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba označil Slovensko za skutočného priateľa. "Máme šťastie, že máme takéhoto suseda," uviedol v tvíte s tým, že obe krajiny zintenzívňujú obrannú spoluprácu a zo SR smeruje na Ukrajinu ďalšie vybavenie a balík obrannej pomoci.
Minister obrany SR Jaroslav Naď a ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Foto: TASR/MO SR
19:50 Nikolajčuk: Ukrajinská ekonomika klesne tento rok výraznejšie, než sa čakalo
"Pokles hrubého domáceho produktu (HDP) bude v tomto roku výraznejší, než sme očakávali v októbri," povedal viceguvernér ukrajinskej centrálnej banky Serhij Nikolajčuk. Aj čo sa týka budúceho roka, vývoj bude omnoho horší, než sa pôvodne predpokladalo.
Koncom októbra ukrajinská centrálna banka uviedla, že počíta v tomto roku s poklesom ekonomiky Ukrajiny o takmer 32 %. V prípade roka 2023, ako aj nasledujúceho roka predpokladala banka rast o 4 až 5 % ročne, avšak iba za predpokladu, že bezpečnostné riziká sa zmiernia a dopyt bude rásť.
18:35 Minister Káčer v Kyjeve: Nepoľavíme v podpore Ukrajiny
Slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer navštívil vo štvrtok s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom ukrajinskú metropolu Kyjev. Cieľom pracovnej návštevy bolo potvrdiť pokračujúcu podporu Slovenska pre Ukrajinu. Trojicu ministrov prijali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a prvý podpredseda Najvyššej rady Ukrajiny Oleksandr Kornienko. Rokovali tiež s premiérom Denisom Šmyhaľom a svojimi rezortnými partnermi.
"Do Kyjeva sme neprišli s prázdnymi rukami. Chceme, aby Ukrajina vydržala počas nadchádzajúceho zimného obdobia, preto jej Slovensko poskytne generátory, teplovzdušné ohrievače a materiál na opravu poškodenej energetickej infraštruktúry, prikrývky, vankúše či lekárničky," vyhlásil minister Káčer. Rozsah škôd, ktoré brutálna ruská agresia spôsobila, označil za enormný.
Ako priblížil minister obrany Jaroslav Naď, SR poskytne Ukrajine tzv. zimný balík pomoci v hodnote približne 800 000 eur. Ukrajine tiež pomôžu odmínovacie komplety Božena v hodnote 1,8 milióna eur, balistické vesty v hodnote 1,2 milióna eur a ďalšia vojenská pomoc za približne 6,3 milióna eur, informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Aj takto budeme naďalej podporovať suverénnu a nezávislú Ukrajinu v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Podmienky na ukončenie Ruskom vedenej vojny musí stanoviť Ukrajina a ukrajinské vedenie ich už viackrát verejne a jasne formulovalo. Kľúčové je ukončenie všetkých vojenských aktivít a stiahnutie všetkých ruských vojsk a predstaviteľov okupačnej správy z celého ukrajinského územia. Následne sa začne proces vyšetrovania a spravodlivého potrestania všetkých páchateľov násilností a vojnových zločinov, ktorých sa Rusko na Ukrajine dopustilo," vyhlásil Káčer po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Dmytrom Kulebom.
18:11 Kyjev odhaduje, že v ruskom zajatí je 20 000 ukrajinských vojakov a civilistov
V ruskom zajatí je približne 10 000 ukrajinských vojakov a zhruba rovnaký počet civilistov. Uviedol to vo štvrtok Oleksandr Kononenko, zástupca ukrajinského ombudsmana. Informuje o tom denník The Guardian.
Kononenko tvrdí, že civilisti sú nelegálne zadržiavaní pre ich údajné napojenie na ukrajinskú armádu či štát ako vojnoví zajatci. "Toto je celkový počet osôb klasifikovaných ako 'tých, ktorí zmizli za zvláštnych okolností', presné čísla však nemáme. Rusko neposkytlo prístup (k týmto údajom) Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK)," priblížil Kononenko.
16:45 USA nasadia v Estónsku ďalších vojakov v rámci posilnenia východného krídla NATO
Spojené štáty do Estónska vyšlú v najbližších týždňoch ďalších vojakov a posilnia tak východné krídlo NATO. Vo štvrtok to oznámilo estónske ministerstvo obrany, informuje agentúra AP.
V Estónsku bude nasadená pešia rota, v podmienkach americkej armády ju tvorí 80 až 250 vojakov, uviedol vo vyhlásení estónsky rezort obrany. Doplní ju salvový raketomet HIMARS a súvisiace veliteľské a riadiace zariadenia a systémy.
14:49 Rusi tvrdia, že neplánujú anexiu ďalších ukrajinských území
Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Rusko v rámci pokračujúcej ofenzívy v súčasnosti neplánuje anektovať ďalšie časti ukrajinského územia. Informujú o tom agentúra DPA a britské médiá. Na otázku, či Moskva chce včleniť do Ruskej federácie ďalšie regióny okrem častí nezákonne anektovanej Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax uviedol: "O ničom takom sa nehovorí."
Dodal, že "prinajmenšom v tejto veci nepadli žiadne vyjadrenia". Rusko má podľa jeho slov ešte "veľa práce" s "oslobodením" anektovaných území na juhu a východe Ukrajiny, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva. "Mám na mysli Doneckú republiku, ako aj to, čo sa stalo súčasťou Ruskej federácie, a potom bolo znova okupované ukrajinskými silami," povedal.
Peskov odmietol vyhlásenia Nemecka, že Ukrajina pri obranných operáciách nemusí obmedzovať výlučne na svoje vlastné územie. Varoval, že takéto konanie by viedlo k eskalácii konfliktu. Rusko čelí v posledných týždňoch opakovanému ostreľovaniu svojho územia.
14:38 Belgorod podľa slov tamojšieho gubernátora ostreľujú Ukrajinci
Ukrajinské sily údajne ostreľujú ruské pohraničné mesto Belgorod. Tvrdí to gubernátor rovnomennej oblasti Viačeslav Gladkov, informuje spravodajská stanica CNN.
Gladkov uviedol vo štvrtok na platforme Telegram, že elektrické vedenie v Belgorode ležiacom zhruba 35 kilometrov od ukrajinských hraníc, poškodil šrapnel. Dodal, že podľa predbežných informácií nedošlo pri ostreľovaní k nijaký, civilným obetiam. CNN pripomína, že to nie je prvýkrát, čo Gladkov hovoril o ostreľovaní Belgorodu. Pri ukrajinskom ostreľovaní tohto mesta podľa jeho slov z 15. novembra zahynuli dvaja ľudia.
14:34 Putin: Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny
V príhovore na odovzdávaní štátnych vyznamenaní Zlatá hviezda - udeľovaných za preukázanie výnimočnej odvahy a hrdinstva - Putin pripomenul, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sa začali po októbrových výbuchoch na Krymskom moste, ktorý spája Krymský polostrov, anektovaný Moskvou v roku 2014, s pevninským Ruskom.
"Kto začal? Kto zasiahol Krymský most, kto vyhodil do vzduchu elektrické vedenie z Kurskej jadrovej elektrárne, kto nedodáva vodu do Donecka?" pýtal sa Putin. Kritizoval, že Západ si nevšíma konanie Ukrajiny voči Rusku, no akýkoľvek odvetný krok Moskvy vyvoláva "vlnu informačného šumu".
Ruský prezident v súvislosti s tým vyhlásil, že reakcie tretích strán na kroky Ruska, ani šírenie "dezinformácií a nezmyslov" Moskve nezabránia "v plnení bojových úloh" na Ukrajine a "povinností voči našim občanom".
13:43 Kremeľ: Titul Osobnosť roka pre Zelenského je odrazom rusofóbie na Západe
Rozhodnutie amerického magazínu Time vymenovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "Osobnosť roka" je odrazom "rusofóbneho" postoja západných krajín. Vo štvrtok to vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. Správu publikovala agentúra AFP. Zelenskyj bol okrem toho vo štvrtok portálom Politico vymenovaný za "Najvplyvnejšiu osobu v Európe".
"Volodymyr Zelenskyj vyburcoval svet spôsobom, aký sme nevideli celé desiatky rokov. Jeho rozhodnutie neutiecť z Kyjeva po tom, ako tam 24. februára začali padať ruské bomby, ale zostať a hľadať podporu, bolo osudové," uvádza Time, ktorý rozhodnutie udeliť tento titul Zelenskému považuje za jedno z "najjednoznačnejších" v dejinách časopisu. "Redakčná línia magazínu nevybočuje z toho, čo ponúka európsky hlavný prúd, ktorý je absolútne úzkoprsý, protiruský a zbesilo rusofóbny," vyhlásil Peskov v reakcii na toto rozhodnutie.
Titul osobnosť roka udeľuje časopis Time každoročne od roka 1927. Vlani získal tento titul multimiliardár Elon Musk. Medzi ocenenými boli v uplynulých rokoch aj americký prezident Joe Biden a jeho viceprezidentka Kamala Harrisová, nemecká kancelárka Angela Merkelová, švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová či americký prezident Donald Trump. V roku 2007 tento titul získal ruský prezident Vladimir Putin.
13:37 Ukrajinskému pilotovi udelili rad Zlatej hviezdy
Ukrajinského pilota Vadyma Vorošylova, ktorý zostrelil dve rakety a päť dronov a až následne sa katapultoval zo svojho poškodeného lietadla, vyhlásili za hrdinu Ukrajiny. Udelený mu bol rad Zlatej hviezdy, informuje Guardian. K zmienenej operácii došlo 12. októbra vo Vinnyckej oblasti. Fotografia Vorošylova však obehla internet na Ukrajine až tento týždeň. Pilota zachytáva po zmienenej akcii ležiaceho na posteli so zraneniami, avšak so zdvihnutým palcom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v pondelok dekrét, ktorým mu za jeho službu priznal titul hrdinu Ukrajiny a udelil mu s ním spojené vyznamenanie Rad Zlatej hviezdy určené pre príslušníkov armády.
13:01 Stále existujú riziká pre bezpečnosť Krymu a Sevastopola, tvrdia Rusi
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok priznal, že bezpečnosť Krymského polostrova a mesta Sevastopol je stále ohrozená. Ubezpečil však, že sa prijímajú účinné opatrenia na elimináciu hrozby teroristických útokov. Informuje o tom agentúra AFP.
"Určite existujú riziká, pretože ukrajinská strana pokračuje vo svojej politike organizovania teroristických útokov. Na druhej strane však informácie, ktoré dostávame, naznačujú, že sa prijímajú účinné protiopatrenia," povedal Peskov na tlačovej konferencii. Peskov na žiadosť novinárov takto komentoval správu, ktorá sa objavila vo štvrtok ráno a týkala sa zostrelenia dronu nad Čiernym morom, v oblasti neďaleko Sevastopola, ktorý je najväčším mestom na Krymskom polostrove a sídli v ňom ruská námorná základňa. "Ako zvyčajne, naša armáda vykonala svoju prácu na výbornú," uviedol gubernátor oblasti Michail Razvožajev.
11:07 Politico: Ukrajina útočila na ruské základne upravenými sovietskymi dronmi
Ukrajina použila pri nedávnych útokoch na ruské vojenské základne drony sovietskej výroby, ktoré si sami Ukrajinci špeciálne upravili. Vo štvrtok to uviedol spravodajský portál Politico. Drony, ktoré tento týždeň údajne zasiahli dve vojenské letecké základne na území Ruska, pričom pri útoku prišli o život traja Rusi a boli poškodené dva bombardéry Tu-95.
Podľa zdrojov portálu Politico boli pri útokoch použité modifikované modely hliadkovacích lietadiel Tupolev Tu-141, ktoré sa na Ukrajine nachádzali ešte od čias Sovietskeho zväzu. Pracovníci, ktorí sa na celej operácii podieľali, no želali si zostať v anonymite, tvrdia, že použitie takýchto upravených dronov bolo pre Rusko prekvapením, lebo niečo také neočakávalo.
Denník Guardian pripomína, že Ukrajina už dlhší čas žiada svojich západných spojencov o poskytnutie dronov a striel dlhého doletu. Táto požiadavka však zatiaľ nebola vypočutá pre obavy spojencov, že by ich Ukrajina mohla použiť na útoky na ciele na ruskom území.
10:55 Rusi vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny už viac než tisíc rakiet, tvrdí šéf Ukrenerho
Ruské sily vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny celkovo už viac než tisíc striel a rakiet, uviedol šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj, ktorého citovala agentúra Interfax. Správu publikovala spravodajská stanica Sky News. Osem vĺn leteckých útokov na kritickú infraštruktúru vážne poškodilo rozvodnú sieť a viedlo to k núdzovým aj plánovaným výpadkom prúdu po celej Ukrajine. Kudryckyj však poznamenal, že sieť aj napriek veľkému poškodeniu stále funguje.
"Tieto útoky predstavujú najväčšiu ranu pre elektrickú sieť, akú kedy ľudstvo zažilo. Na elektrické zariadenia a vedenia vrátane rozvodní bolo vypálených viac ako tisíc striel a rakiet," vyhlásil šéf Ukrenerho. "Systém naďalej funguje, je integrovaný, nie je narušený ani odpojený," dodal. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina každým dňom navyšuje prerušené dodávky elektriny, avšak poznamenal, že v metropole Kyjev i niekoľkých ďalších regiónoch pretrvávajú problémy.
09:54 V Moskve zadržali zástupcu šéfa leteckej spoločnosti spájanej s vagnerovcami
Pre podozrenie z korupcie zadržali v Moskve predstaviteľa leteckej spoločnosti ruského ministerstva obrany, ktorá údajne pomáha pri preprave žoldnierov naverbovaných do súkromnej vojenskej spoločnosti známej ako Vagnerova (Wagnerova) skupina. Ako s odvolaním sa na investigatívny web Insider vo štvrtok spresnila britská stanica BBC, správa o zadržaní zástupcu vedúceho spoločnosti 223. letecký oddiel Jurija Butusova sa objavila v stredu. Butusova zadržali pre podozrenie z korupcie a bol na dva mesiace vzatý do väzby.
Spoločnosť 223. letecký oddiel patrí do siete letiek ruského ministerstva obrany, ktorá pokrýva Blízky východ a Afriku. Okrem iného sa venovala i preprave vagnerovcov z Ruska do Sýrie, Sudánu, Líbye a Stredoafrickej republiky, napísal web The Insider, ktorý je v Rusku označený za nežiaducu organizáciu a figuruje v registri tzv. zahraničných agentov. BBC pripomenula, že Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) už v roku 2019 zverejnila dokumenty potvrdzujúce, že 223. letecký oddiel dopravil lietadlami ruského ministerstva obrany do Sudánu skupinu vagnerovcov.
09:09 Ruskí vojaci sa zúčastňujú na taktických cvičeniach v Bielorusku
Rusko vo štvrtok oznámilo, že jeho vojaci sa zúčastňujú na taktických cvičeniach v Bielorusku. Agentúra Reuters, ktorá v tejto súvislosti pripomenula obavy, že by sa Bielorusko pod tlakom Moskvy mohlo začať viac angažovať vo vojne na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že "vojaci Západného vojenského okruhu... pokračujú v intenzívnom bojovom výcviku na strelniciach ozbrojených síl Bieloruskej republiky". Rezort obrany v Moskve dodal, že "bojové výcvikové akcie sa konajú počas dňa i noci".
"Vojaci strieľajú zo všetkých druhov ručných zbraní aj z mínometov, zdokonaľujú svoje zručnosti v riadení bojových vozidiel, absolvujú psychologické kurzy zamerané na zvládanie prekážok, študujú taktickú medicínu a ďalšie odbory," priblížilo ruské ministerstvo. Videonahrávky, ktoré zverejnilo ministerstvo, zachytávajú ruských vojakov počas výcviku v zimnom výstroji pri tankoch, ako strieľajú z rozličných druhov zbraní vrátane diel.
06:22 AP: Rusko bude chcieť získať ďalšie iránske drony a rakety, tvrdia zdroje
Rusko sa bude snažiť získať od Iránu ďalšie bezpilotné lietadlá a rakety určené pre vojnu na Ukrajine. Informovala o tom v noci na štvrtok agentúra AP s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené so záležitosťou.
Podľa nemenovaného predstaviteľa americkej Národnej tajnej služby narastajú obavy, že Rusko sa môže snažiť získať od Iránu ďalšie pokročilé konvenčné zbrane. Americká administratíva je podľa tohto zdroja obzvlášť znepokojená tým, že by Irán mohol Rusko zásobovať raketami zem-zem.
Nemenovaný diplomat OSN pre AP uviedol, že Irán plánuje predať Rusku stovky rakiet a bezpilotných lietadiel, čo je podľa neho v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady (BR) OSN z roku 2015, ktorá nadväzovala na iránsku jadrovú dohodu.
01:01 USA považujú akékoľvek "ľahkovážne" výroky o jadrových zbraniach za nezodpovedné
Spojené štáty v stredu odsúdili akékoľvek "ľahkovážne" výroky o jadrových zbraniach po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko by použilo jadrové zbrane len ako reakciu na nepriateľský útok.
Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na útok. "Znamená to, že ak bude proti nám podniknutý útok, my udrieme späť," citovala ho agentúra DPA. Rusko podľa šéfa Kremľa vníma svoje zbrane ako "ochranu".
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price odmietol priamo komentovať Putinove výroky, ale povedal: "Myslíme si, že akékoľvek ľahkovážne reči o jadrových zbraniach sú absolútne nezodpovedné."
Price povedal, že jadrové veľmoci na celom svete, vrátane Číny, Indie, Spojených štátov i samotného Ruska, majú od studenej vojny jasno v tom, že "jadrová vojna sa nikdy nesmie viesť a nikdy sa nedá vyhrať".
Prezident Vladimir Putin v pondelok uviedol, že Rusko "nemá záujem" pripojiť Bielorusko k svojmu územiu. Povedal to v Minsku po stretnutí s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Rusko nemá záujem nikoho absorbovať, toto by jednoducho nemalo zmysel," odpovedal Putin na otázku novinárov. Dodal, že takéto špekulácie prichádzajú od "neprajných ľudí".
Mnoho analytikov považovalo pripojenie Bieloruska k Rusku ešte v apríli za reálnu možnosť. Prezident Putin vtedy povedal, že nemá v pláne obnovu Sovietskeho zväzu.
Putin v pondelok označil Bielorusko za najbližšieho ruského spojenca. Podľa Lukašenka napriek istým "ostrejším hranám" vo vzájomných vzťahoch oba štáty nachádzajú odpovede na všetky hrozby. Obaja sa vo vyjadreniach po spoločnom rokovaní nezmienili o Ukrajine, informovala americká televízia CNN.
Putin dodal, že s Lukašenkom sa dohodli na posilnení spolupráce "vo všetkých oblastiach". Zhodli sa aj na "spoločných opatreniach pre bezpečnosť oboch krajín", v pokračovaní spoločného výcviku vojakov a "vzájomnom dodávaní zbraní".
Rusko bude ďalej cvičiť bieloruských letcov na pilotovanie lietadiel schopných niesť jadrové hlavice, povedal ruský prezident. Lukašenko dodal, že takéto manévre nikoho neohrozujú.
Bielorusko poskytlo svoje územie Moskve ako jeden z východiskových bodov pre februárový vojenský útok proti susednej Ukrajine. Do vojnových operácií sa však doposiaľ Minsk priamo nezapojil.
Európska únia (EÚ) po mesiacoch politických sporov našla kompromis na cenovom strope na veľkoobchodné ceny plynu na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh). Podľa spravodajcu TASR to potvrdil štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Peter Gerhart po skončení rady EÚ pre energetiku v Bruseli.
"V mene slovenskej delegácie chcem tlmočiť našu spokojnosť so závermi, ktoré boli prijaté. Slovensko oceňuje zhodu na kompromise prijať nariadenie, ktoré zastropuje ceny plynu na európskom trhu," uviedol Gerhart.
Ministri energetiky EÚ sa v pondelok dohodli na tom, že za konkrétnych podmienok cena plynu na holandskej burze TTF nebude môcť prekročiť 180 eur za MWh.
"Podarilo sa nám nájsť dôležitú dohodu, ktorá ochráni občanov pred prudkým nárastom cien energií. Stanovíme realistický a účinný mechanizmus, ktorý bude zahŕňať potrebné záruky, že nebude ohrozená bezpečnosť dodávok energií, a stabilita finančných trhov. Opäť sme dokázali, že EÚ je jednotná a nikomu nedovolí používať energiu ako zbraň," opísal situáciu po skončení rokovaní český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý rokovania medzi členskými krajinami viedol.
Gerhart dodal, že je to veľmi dôležitá správa pre európsky trh, lebo Rada ministrov predpokladá, že zastropovaním ceny plynu dôjde k upokojeniu na európskom trhu s cenami plynu.
"Zároveň sme s spokojní s tým, že bol vytvorený mechanizmus na spoločný nákup plynu v rámci Európskej únie. A dôležitým tretím bodom, kde vyjadrujeme veľkú spokojnosť, je, že je pripravené nariadenie, ktoré umožní, respektíve zjednoduší proces povoľovania potrebný pri budovaní obnoviteľných zdrojov energie," vysvetlil pozíciu Slovenska.
Zjednodušenie budovania infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje požaduje aj Európska komisia cez svoj plán REPowerEU. Rada ministrov potvrdila cieľ, že na hrubej konečnej spotrebe Únie v roku 2030 aspoň 40 % budú mať podiel energie z obnoviteľných zdrojov.
Gerhart poďakoval končiacemu českému predsedníctvu v Rade EÚ, že vyvinulo maximálnu snahu a energiu na to, aby sa pondelňajšie rokovania skončili úspechom. To ministrom zodpovedným za energetiku nariadili aj premiéri a prezidenti vo štvrtok minulý týždeň v Bruseli počas samitu EÚ. Zdôraznil, že kompromisnú dohodu považuje za pozitívnu správu pre európske trhy aj pre európskych občanov.
Ruská ofenzíva smerom na východ Moldavska nie je otázkou toho, či nastane, ale kedy, varoval v pondelok šéf moldavskej špionážnej služby Alexandru Musteata. TASR informuje podľa britskej televízie Sky News.
Šéf Informačnej a bezpečnostnej služby Musteata riziko ruskej ofenzívy považuje za "veľmi vysoké" a že Moskva má stále v pláne zaistiť si pozemný koridor cez Ukrajinu do separatistického moldavského regiónu Podnestersko.
"Otázkou nie je to, či Ruská federácia podnikne nový výpad smerom k územiu Moldavska, ale kedy ho podnikne," povedal Musteata pre televíznu stanicu TVR-Moldova.
Moldavská Informačná a bezpečnostná služba je presvedčená, že Rusko zvažuje viacero scenárov. Do úvahy prichádza ofenzíva na prelome januára a februára alebo marca a apríla. Spustenie ruského útoku proti Moldavsku však bude závisieť od priebehu vojny na Ukrajine.
Bývalá sovietska republika Moldavsko patrí medzi ekonomicky najchudobnejšie európske krajiny a tomu zodpovedá aj rozpočet na obranu. Podnestersko, asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou a prevažujúcim ruskojazyčným obyvateľstvom, v roku 1992 vyhlásil nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia.
Výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu vyšetrujúci útok davu na Kapitol zo 6. januára minulého roka v pondelok jednomyseľne rozhodol, že odporučí príslušným orgánom začať trestné stíhanie bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.
Výbor zložený zo siedmich demokratov a dvoch republikánov navrhuje stíhať Trumpa a jeho spolupracovníkov za podnecovanie k vzbure, bránenie v úradnom výkone, sprisahanie s cieľom podviesť americkú vládu a podanie falošných výpovedí.
Odporúčanie výboru je pre orgány činné v trestnom konaní nezáväzné a konečné rozhodnutie o začatí stíhania bude na ministerstve spravodlivosti.
"(Trump) prehral voľby v roku 2020 a dobre to vedel, avšak rozhodol sa napriek tomu ostať v úrade prostredníctvom rozsiahleho plánu zameraného na zmarenie výsledkov volieb a zablokovanie odovzdania moci," povedal predseda výboru Bennie Thompson z Demokratickej strany.
Podpredsedníčka výboru Liz Cheneyová z Trumpovej Republikánskej strany vo svojom vystúpení uviedla, že v dejinách USA sa všetci prezidenti zasadzovali za pokojné odovzdanie moci, "s výnimkou jedného".
Výbor taktiež jednomyseľne schválil svoju záverečnú správu, ktorá obsahuje okrem iného prepisy výsluchov a legislatívne odporúčania. Správu by mali v plnom znení zverejniť v stredu.
Generálny tajomník OSN António Guterres nepredpokladá, že ruská vojna na Ukrajine sa skončí v blízkej budúcnosti. Uviedol to v pondelok na koncoročnej tlačovej konferencii v New Yorku. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
"Nie som optimista, pokiaľ ide o možnosť efektívnych mierových rozhovorov v blízkej budúcnosti... Myslím si, že vojenská konfrontácia bude pokračovať," povedal Guterres.
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára a boje na ukrajinskom území prebiehajú už takmer desať mesiacov. Rokovania o ukončení tohto konfliktu sa začali už krátko po začiatku invázie. Rozhovory však boli na začiatku apríla pozastavené a obe krajiny sa odvtedy navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach.
Ukrajinskí predstavitelia v súčasnosti požadujú na obnovenie rokovaní o mieri úplné stiahnutie sa ruských vojsk z ukrajinského územia. Rusko to odmieta.
Guterres dúfa, že mier na Ukrajine by mohol byť dosiahnutý v roku 2023. Ako dôvod uviedol dôsledky vojny pre Ukrajincov, ruskú verejnosť a tiež rastúce ceny potravín a energií vo svete. "To všetko sú dôvody, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sa do konca roka 2023 podarilo dosiahnuť mierové riešenie," povedal šéf OSN.
Generálny tajomník OSN na koncoročnej tlačovej konferencii hovoril aj o mieri na Blízkom východe, severokórejských raketách, situácii v Mali i o porušovaní ľudských práv žien v Iráne.
Americká herečka Amber Heardová v pondelok oznámila, že napokon súhlasí s urovnaním súdneho sporu, v rámci ktorého od nej žiadal jej exmanžel Johnny Depp niekoľkomiliónové odškodné za nactiutŕhanie. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Heardová vo svojom príspevku na Instagrame, kde toto svoje "ťažké rozhodnutie" oznámila, neuviedla podmienky urovnania. Súdna porota pred pol rokom rozhodla, že Deppovi má zaplatiť odškodné vo výške desiatich miliónov dolárov. Herečka sa proti tomuto verdiktu najskôr odvolala, teraz sa však rozhodla odvolanie stiahnuť. Podľa vlastných slov už nemá silu na ďalší súdny proces.
"Toto rozhodnutie som urobila po tom, čo som stratila vieru v americký právny systém, v ktorom sa moje nechránené svedectvo stalo predmetom zábavy a potravou pre sociálne médiá," napísala.
Porota rozhodla, že z nactiutŕhania sú vinní obaja – Heardová aj Depp. Heardová mala zaplatiť desať miliónov dolárov Deppovi ako odškodné za novinový článok, ktorý napísala v roku 2018 a exmanžela v ňom obvinila zo sexuálneho násilia. Heardová však za nactiutŕhanie zažalovala aj Deppa a porota jej priznala nárok na odškodné vo výške dvoch miliónov dolárov.
Súdny proces Depp verzus Heardová sa odohrával na jar tohto roku a pritiahol veľkú pozornosť verejnosti, keďže počas neho zazneli mnohé pikantnosti z ich spoločného života.
Skupinu Pussy Riot v nedeľu zadržali po tom, ako sa pokúsila vtrhnúť na ihrisko počas finálového zápasu Majstrovstiev sveta vo futbale v Katare a chceli protestovať proti ruskej vojne na Ukrajine. Informovali o tom aktivisti, na ktorých sa v pondelok odvolal portál britskej televízie Sky News.
Podľa nadácie Cinema for Peace (Filmom za mier), ktorá sa zameriava na humanitárne a environmentálne problémy, ochranka zadržala Niku Nikulšinovú, spolupracovníka skupiny Petra Verzilova a nemenovaného ukrajinského člena Pussy Riot.
Aktivistov zastavili bezpečnostné sily ešte pred vstupom na ihrisko, uviedla nadácia Cinema for Peace. Hudobná a protestná skupina chcela protestovať aj proti väzneniu ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného a proti utláčaniu žien v Iráne.
Aktivisti z Pussy Riot vtrhli na ihrisko aj počas finále Majstrovstiev sveta vo futbale v Moskve v roku 2018, aby pritiahli pozornosť na porušovanie ľudských práv v Rusku, následne ich usporiadatelia odvliekli preč.
Verzilov je jedným z najznámejších aktivistov za ľudské práva v Rusku a vydavateľom nezávislého média Mediazona. Moskva ho zaradila na zoznam hľadaných osôb, pripomína portál Sky News.
Kanadská vláda v pondelok začala proces konfiškácie majetku v hodnote 26 miliónov amerických dolárov, ktorý patrí ruskému oligarchovi Romanovi Abramovičovi. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Kanada robí tento krok prvýkrát, viacero jej spojencov už skonfiškovalo jachty, ropné a plynárenské podniky a ďalší majetok ľuďom zo sankčného zoznamu.
Ottawa v pondelok oznámila, že požiada súd o povolenie zasiahnuť proti Abramovičovej spoločnosti Granite Capital Holdings a následne využiť zisky na obnovu Ukrajiny.
"Putinovi oligarchovia sú komplicmi v protiprávnej a barbarskej invázii Ruska na Ukrajine," uviedla v oznámení kanadská vicepremiérka Chrystia Freelandová.
"Kanada nebude útočiskom pre ich nečestne nadobudnuté majetky a dnešné oznámenie dokazuje naše odhodlanie zaistiť to, že ruské elity zaplatia za svoju podporu Putinovho brutálneho režimu," dodala vicepremiérka.
Abramovič (56), bývalý majiteľ londýnskeho futbalového klubu Chelsea, je na sankčnom zozname Kanady, Spojeného kráľovstva aj Európskej únie.
Po invázii Ruska na Ukrajinu koncom februára uvalila Kanada sankcie na vyše 1 500 ruských jednotlivcov a právnych subjektov.
Štátny rozpočet by mohol prejsť 10. januára 2023, ak sa v ňom urobia úpravy. Pri otázke zmeny Ústavy SR v súvislosti s možnosťou skrátiť volebné obdobie má každá strana s niečím problém, schváliť by sa však mohol návrh SaS po drobných zmenách a ústupku OĽANO. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina).
Čo sa týka rokovaní o zložení rekonštruovanej vlády a novej "76", teda väčšiny v parlamente, čakajú aj na znenie požiadaviek SaS. Ak s nimi budú súhlasiť, mohlo by podľa slov Kollára dôjsť k dohode.
"Rozpočet môže prejsť, keď sme sa bavili so všetkými relevantnými stranami v parlamente, jedine s úpravou. Úprava musí byť viac-menej taká, že sa zo všeobecnej pokladničnej správy presunú zdroje na rezorty, a vtedy si vedia predstaviť aj ostatné strany schválenie rozpočtu," povedal s tým, že pravdepodobne sa ho podarí odsúhlasiť 10. januára. "Dovtedy pôjdeme desať dní v provizóriu, ale prakticky si to nikto nevšimne," priblížil.
Kollár tiež poznamenal, že zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami chcel prijať ešte tento týždeň, no každá strana má s niečím problém. Poukázal na diskusie o možnostiach skrátiť volebné obdobie NR SR referendom, samorozpustením či ústavným zákonom. Sme rodina nemá problém ani s jednou možnosťou. Podčiarkol, že v parlamente nie je dostatočný súhlas, aby sa predčasné voľby schvaľovali 76 hlasmi. Trvá na 90 hlasoch poslancov z hľadiska garancie stability.
Čo sa týka rokovaní o zložení novej "76" a rekonštrukcii vlády, iniciatíva je podľa Kollára na premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO). "Aktuálne rokujú, ešte nemáme na papieri požiadavky napríklad SaS. Pokiaľ ich budem vidieť a budeme s nimi súhlasiť, potom nastane dohoda," reagoval na otázku, ako blízko sú strany k riešeniu.
Prípadnú dohodu si šéf parlamentu predstavuje ako spísané memorandum, aby všetci jasne vedeli, ako postupovať a ako znela dohoda. "Musí k tomu prísť počas týchto dvoch, troch dní," podotkol. Kollár dodal, že hlava štátu im dala termín do konca januára a ak dovtedy neprijmú rozpočet, zmenu ústavy a neprídu ani s novou väčšinou v parlamente, prezidentka by mohla vymenovať úradnícku vládu.
Európska únia (EÚ) sa po mesiacoch politických sporov dohodla na cenovom strope na veľkoobchodné ceny plynu na úrovni 180 eur za megawatthodinu (MWh). TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Bloomberg.
Ministri energetiky EÚ sa v pondelok dohodli na tom, že za konkrétnych podmienok cena plynu na holandskej burze TTF nebude môcť prekročiť 180 eur za MWh, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
V pondelok sa cena referenčného kontraktu na burze TTF nachádzala na úrovni 110 eur za MWh. V auguste sa dostala až nad 340 eur za MWh.
Takzvaný korekčný mechanizmus pre trh s plynom je dočasným opatrením, ktoré má zabrániť prudkým kolísaniam ceny, a mal by od 15. februára 2023 platiť 1 rok, uviedli pre Bloomberg zdroje oboznámené so záležitosťou. Cenový strop je výrazne nižšie v porovnaní s novembrovým návrhom Európskej komisie (EK).
EK chcela stanoviť strop na úrovni 275 eur za MWh. To je však príliš vysoko na to, aby ochránila členské štáty pred prudkým zdražením plynu, s ktorým sa museli vyrovnať tento rok po tom, ako Rusko po svojom útoku na Ukrajinu obmedzilo dodávky plynu do Európy.
Nový cenový strop začne platiť len v prípade, ak bude cena na plyn na TTF o viac než 35 eur za MWh vyššia v porovnaní s cenou skvapalneného zemného plynu (LNG) na globálnom trhu. Ceny na TTF budú musieť zostať nad 180 eur za MWh a o 35 eur nad cenou LNG tri dni po sebe, aby sa aktivoval korekčný mechanizmus.
Českom sa šíri vlna akútnych respiračných infekcií (ARI) vrátane chrípky a chorobnosť sa zvyšuje vo všetkých krajoch a vekových skupinách. Za posledný týždeň bolo chorých viac než 1300 ľudí na 100-tisíc obyvateľov, čo je nárast takmer o 34 percent. V pondelok to uviedlo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Na väčšine územia Českej republiky sa situácia na základe vývoja a ďalšieho nárastu chorobnosti môže vo všetkých vekových kategóriách hodnotiť ako epidémia akútnych respiračných infekcií vrátane chrípky," uviedlo MZ ČR. Výnimkou je Praha a Juhočeský kraj, kde je situácia hraničná.
Podľa Štátneho zdravotníckeho ústavu sa najviac šíria vírusy chrípky, SARS-CoV-2 a RSV. Ministerstvo predpokladá, že v budúcom týždni sa počty chorých budú zvyšovať. "Ľudia by sa mali, ak je to možné, vyhýbať väčším zhromaždeniam a najmä vo zvýšenej miere dodržiavať základné hygienické pravidlá ako napríklad kýchanie do vreckovky," upozornil Matyáš Fošum, riaditeľ odboru ochrany verejného zdravia MZ ČR.
Obmedziť by sa malo aj podávanie rúk, objímanie pri pozdrave či dotýkanie tváre neumytými rukami. "V prípade ochorenia alebo jeho príznakov odporúčame zostať doma a obmedziť kontakt s rizikovými skupinami ako sú seniori alebo osoby s chronickým ochorením na nevyhnutné minimum," doplnil Fošum. Pre posilnenie imunity je podľa neho vhodné konzumovať dostatok ovocia a zeleniny ako prirodzených zdrojov vitamínov.
Slovensko si prevzalo prvý z 15 tankov Leopard 2A4 od Nemecka. Tanky sú náhradou za 30 bojových vozidiel pechoty darovaných Ukrajine. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) to potvrdil v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckou ministerkou Christine Lambrechtovou.
"Pomohli sme nielen ukrajinským ozbrojeným silám v ich spravodlivom boji za slobodu a demokraciu v ich krajine proti ruskej agresii, ale zároveň aj slovenským ozbrojeným silám," vyhlásil Naď s tým, že dodanie tankov Leopard je pre Slovensko dobrou správou.
Ako vysvetlil slovenský minister, doterajších 30 tankov T-72 nemožno považovať za plnohodnotný tankový prápor z hľadiska cieľa vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu. S 15 tankami z Nemecka splní podľa neho Slovensko štandardy v rámci NATO. "Uvedomujeme si, že či už T-72, alebo Leopard nie sú najmodernejšie tanky, ale v najbližšom období neplánujeme akvizíciu ďalších," dodal.
Všetkých 15 tankov by malo byť na Slovensku do budúceho roka. V tom čase už má byť vycvičený aj príslušný počet posádok. Naď potvrdil, že všetky tanky budú postupne vybavené komunikačnými systémami na utajovanú komunikáciu, ktoré budú plne kompatibilné so systémami Ozbrojených síl SR.
Nemecká ministerka ocenila vzájomnú spoluprácu. Vyzdvihla, že Slovensko rýchlo poskytuje Ukrajine sovietske zbrane, ktoré Ukrajinci poznajú.
Naď avizuje ďalší systém protivzdušnej obrany z Nemecka
Nemecké systémy protivzdušnej obrany Patriot by podľa vyhlásení Naďa a Lambrechtovej mali zostať na Slovensku minimálne do konca roka 2023. Potvrdili na spoločnej tlačovej konferencii.
"Zhodli sme sa, že v prípade, ak ich nemecká strana bude musieť stiahnuť z dôvodu servisovania a prác, ktoré sú potrebné na tých systémoch, budú buď nahradené inou aliančnou krajinou s jej systémami, ktoré sú totožné alebo kompatibilné so systémom Patriot, alebo budeme aj s nemeckou stranou hľadať riešenie, možno nejaký iný systém nahradí Patriot," načrtol Naď.
Ministri okrem toho avizovali, že Nemecko má Slovensku poskytnúť nový systém protivzdušnej obrany. Ten posilní východné Slovensko.
"Ide o systém krátkeho dosahu, ktorý je určený na ochranu konkrétnych miest," načrtol Naď. Viac informácií zatiaľ neposkytol.
Slovenský minister tiež potvrdil ďalšie opatrenia na posilnenie protivzdušnej obrany, a to nielen za pomoci spojencov, ale aj národnými rozhodnutiami, ktoré majú smerovať k akvizícii vlastných systémov.
Známa postava ruských tajných služieb a doneckých separatistov Igor Girkin, známy pod prezývkou Igor Strelkov, sa obáva, že ak Rusko prehrá vojnu na Ukrajine, on skončí napokon v Kyjeve, kde ho obesia.
„Ak prehráme túto vojnu, pôjdem na doživotie do Haagu. Potom ma pošlú do Kyjeva, a tam ma obesia. O tom nepochybujem,“ uviedol Girkin v rozhovore s ruským podnikateľom Andrejom Kovaľovom.
Girkin je niekdajším príslušníkom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby a pôsobil aj ako minister obrany v samozvanej Doneckej ľudovej republike.
Súd v holandskom Haagu ho odsúdil v novembri 2022 v neprítomnosti na doživotie v prípade zostrelenia lietadla leteckej spoločnosti Malaysia Airlines, ku ktorému došlo 17. júla 2014 nad východnou Ukrajinou. Zahynulo tam 298 ľudí.
Girkin v roku 2014 pomáhal s anexiou Krymu a organizoval proruské milície na východe Ukrajiny. V súčasnosti opakovane kritizuje Moskvu za jej vojenské chyby na Ukrajine, ktoré podľa neho negatívne ovplyvňujú priebeh operácie.
Ukrajinské deti tento rok prosia Mikuláša o systémy protivzdušnej obrany a zbrane pre ukrajinskú armádu, vyhlásil v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti sviatku svätého Mikuláša podľa juliánskeho kalendára. Informuje o tom americká televízia CNN.
"Na svätého Mikuláša… dali ruskí teroristi ukrajinským deťom darček v podobe nových útokov," povedal Zelenskyj prostredníctvom videoodkazu na stretnutí lídrov krajín združených v Spoločných expedičných silách (JEF), ktoré sa koná v lotyšskej Rige.
"Ukrajinské deti vo svojich listoch pre svätého Mikuláša žiadajú systémy protivzdušnej obrany, zbrane, víťazstvo – víťazstvo pre všetkých Ukrajincov… Konajme!" uviedol.
Zelenskyj zároveň vyzval lídrov JEF, ktorých súčasťou sú Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Litva, Lotyšsko, Holandsko, Nórsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, aby naďalej vojensky podporovali Ukrajinu a "urýchlili tak cestu ukrajinských ozbrojených síl za víťazstvom".
"Naše víťazstvo bude víťazstvom pre každého z vás, pre Európu a pre vašich obyvateľov – víťazstvo, na ktoré sa teší celý svet," uzavrel ukrajinský prezident.
Ukrajina slávi sviatok svätého Mikuláša 19. decembra, keďže sa riadi juliánskym kalendárom, ktorý sa od gregoriánskeho odchyľuje o trinásť dní.
Vláda talianskej premiérky Giorgie Meloniovej chce ešte do konca tohto roka prijať nariadenie, ktoré sťaží záchranárskym lodiam mimovládnych organizácií privážanie nelegálnych migrantov do Talianska. Informuje o tom správa agentúry APA, odvolávajúca sa na správy talianskych médií.
Podľa nariadenia talianskej vlády by mali nelegálni migranti požiadať o azyl priamo na lodi, a to v krajine, kde je plavidlo registrované. Záchranárske lode budú ďalej povinné v prípade operácie v medzinárodných vodách vyhľadať okamžite po nalodení nelegálnych migrantov prístav, a nie čakať na mori na iné plavidlo.
Mimovládne organizácie, ktoré porušia toto nariadenie, môžu dostať pokutu až vo výške 50-tisíc eur, pričom im hrozí aj zhabanie lode.
Taliansky minister vnútra Matteo zdôraznil, že vláda týmto nechce kriminalizovať mimovládne organizácie, avšak je dôležité, aby sa správali podľa istých pravidiel.
Talianski vládni politici obviňujú mimovládne organizácie, že svojou činnosťou podporujú prevádzačstvo. Od začiatku roka prišlo do Talianska už takmer 100-tisíc nelegálnych migrantov.
Po úmrtí dvojročného dievčaťa pri nedeľnom stroskotaní člna s nelegálnymi migrantmi neďaleko Lampedusy navštívil v pondelok ostrov vicepremiér a minister dopravy Matteo Salvini. "Je našou povinnosťou brániť zločinnému obchodu s ľuďmi, pretože prináša iba smrť a zúfalstvo," vyhlásil a dodal, že nelegálnu migráciu je potrebné "riadiť a kontrolovať".
V člne sa nachádzalo 161 nelegálnych migrantov, našla ich talianska pobrežná stráž. Spomínané dievča zomrelo po prevoze do nemocnice. Migranti uviedli, že za prevoz zaplatili etiópskym prevádzačom 3-tisíc eur na hlavu.
Ruská agresia zostáva pre slobodný svet najväčšou výzvou, vyhlásil v pondelok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Vo svojom príhovore ozbrojeným zložkám ministerstva vnútra povedal, že "tento rok prebehol v tieni vojny na Ukrajine". Informuje o tom správa poľskej tlačovej agentúry PAP.
"Ruská agresia proti Ukrajine je pre slobodný svet stále najväčšou výzvou. My podporujeme Ukrajinu, pretože Ukrajina, bojujúca za vlastnú slobodu, bojuje aj za našu slobodu," povedal minister.
Blaszczak pred vojakmi, policajtmi, pohraničnou strážou a hasičmi ocenil ich výkon s tým, že "práve ich každodenná služba udržuje Poľsko v bezpečí".
Poľské ozbrojené zložky v súčasnosti dostávajú modernú výzbroj a teraz prebieha tretia fáza modernizačného programu pre zložky ministerstva vnútra, dodal minister obrany.
Nemecko pozastavilo plánovaný nákup bojových vozidiel pechoty (BVP) typu Puma, kým armáda nepreverí ich spoľahlivosť. V pondelok to oznámila nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová, informuje správa agentúry DPA.
Počas nedávnych cvičení Bundeswehru sa ukázalo, že BVP Puma boli náchylné na rôzne poruchy. Predstavitelia nemeckej armády ich bližšie nešpecifikovali.
Nemecká armáda preto vyšle na najbližšie cvičenia síl veľmi rýchlej reakcie NATO (Very High Readiness Joint Task Force, VJTF) BVP Marder, uviedol hovorca nemeckého ministerstva obrany. Bundeswehr tieto vozidlá používa už od 70. rokov 20. storočia.
"Kým sa vozidlá (Puma) nepreukážu ako stabilné, nebude žiadna druhá objednávka. Kritika parlamentu je úplne oprávnená," uviedla Lambrechtová. Dodala, že nemeckí vojaci musia mať istotu, že ich zbraňové systémy sú stabilné aj v boji.
Plánovaný podpis zmluvy o nákupe ďalších BVP Puma preto odložili a šéfka nemeckého rezortu obrany ich poruchovosť označila za "trpkú prekážku" obchodu.
Ruský rubeľ sa v pondelok prepadol cez hranicu 68 dolárov na viac ako sedemmesačné minimum. Uškodili mu nízke ceny ropy a obavy, že sankcie proti ruskej rope by mohli oslabiť exportné príjmy krajiny. Informuje o tom správa Reuters.
Kurz rubľa oproti doláru o 13.48 SEČ dosiahol 68,02 RUB/USD, čo predstavuje pokles o 5,3 percenta a najnižšiu hodnotu od 11. mája.
Ruská mena sa oslabila aj voči euru, a to o 4,2 percenta na 72 RUB/EUR, čo je najmenej od 6. mája.
Relatívne nízke ceny ropy a riziká menších príjmov z vývozu vzhľadom na cenový strop na námornú dopravu ruskej ropy na úrovni 60 USD (56,50 eura) za barel (159 litrov), ktorý zaviedli skupina G7, Európska únia a Austrália, vyvíjajú tlak na rubeľ.
Analytici však očakávajú, že nadchádzajúce platby daní na konci mesiaca, keď ruskí exportéri prevedú príjmy v cudzej mene na ruble, aby uhradili svoje záväzky, poskytnú rubľu podporu.
Aj ruské akciové indexy v pondelok klesli v reakcii na sankcie. Index RTS denominovaný v dolároch sa znížil o 5,4 percenta na 982,8 bodu, čo je viac ako dvojmesačné minimum. A ruský index MOEX založený na rubli klesol o 0,6 percenta na 2 119,6 bodu.
Slováci sa rozcestovali po svete, najviac leteli na kratšie vzdialenosti v rámci Európy. Počet našincov cestovateľov sa v roku 2022 zvýšil o viac než dvojnásobok v porovnaní s minulým rokom. Najsilnejšími mesiacmi boli tradične máj, jún a júl. Podľa údajov spoločnosti Kiwi.com Slováci zostali verní európskym destináciám, najčastejšie sa vybrali do Londýna, Barcelony, Palmy de Mallorca, Milána a Ríma.
Krajania v aktuálnom roku navštívili celkovo 115 krajín, kde sa zdržali najčastejšie tri až šesť dní a precestovali viac ako 84 miliónov vzdušných kilometrov. Na krátke vzdialenosti absolvovali 73 percent letov, na stredné 24 percent a diaľkové spoje malý podiel tri percentá.
Ceny leteniek sa vracajú na úroveň predpandemického roka 2019. „V rokoch 2020 a 2021 ceny leteniek klesali, pretože letecké spoločnosti chceli týmto krokom stimulovať dopyt. Tento rok sme však zaznamenali návrat k štandardným cenám, na ktoré sme boli zvyknutí pred pandémiou,” uviedla Eliška Řezníček Dočkalová z Kiwi.com. „V priemere tak boli tohtoročné ceny o 29 percent vyššie než vlani, avšak stále nedosiahli úroveň z roku 2019, a to ani na európskej úrovni, ani celosvetovo,” dodala.
Počet zahraničných turistov, ktorí v tomto roku navštívili Slovensko, sa v porovnaní s vlaňajškom zvýšil trojnásobne. Najčastejšie išlo o cestovateľov z Česka, Spojeného kráľovstva, Turecka, Bulharska a Grécka. Najviac letov bolo z Londýna do Bratislavy.
Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) nevie odhadnúť, či návrh budúcoročného štátneho rozpočtu v tomto roku prejde. Šanca na schválenie podľa neho je.
„Ale aká veľká, ťažko povedať. Ja si myslím, že hlasovať by sa malo zajtra (v utorok, pozn. red.) o jedenástej. Skôr si myslím, že sa hlasovanie bude ešte presúvať do ďalších dní,“ povedal v pondelok v parlamente Viskupič. Zároveň zopakoval, že strana SaS rozpočet v predloženej podobe nepodporí.
Schvaľovanie štátneho rozpočtu dali do parlamentného programu koncom novembra a prerokovaný ho mali už 1. decembra. Vláda však riešila vlastné vnútorné problémy, ktoré nakoniec vyústili do toho, že parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera (OĽaNO) ešte skôr, než stihli o rozpočte hlasovať.
Ak sa rozpočet štátnej správy na nasledujúci rok neschváli parlamentom do 31. decembra, od 1. januára nastáva hospodárenie rozpočtovým provizóriom. Príjmy následne nebudú provizóriom dotknuté a rástli by v súlade s mierou inflácie, no výdavky sa zmrazia na sume z roka 2022. Viacerí ekonómovia sa vyjadrili, že každý rozpočet je lepším riešením ako provizórium.
Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v pondelok do bieloruského hlavného mesta Minsk na rokovania s tamojším lídrom Alexandrom Lukašenkom. Informuje o tom správa agentúry AFP.
Ruská štátna televízia odvysielala zábery, na ktorých vidieť Putina, ako vychádza z lietadla na zasneženom letisku v Minsku, kde ho pred bilaterálnymi rokovaniami privítal jeho blízky spojenec Lukašenko.
Bieloruský prezident umožnil Rusku využiť územie svojej krajiny ako jeden z východiskových bodov pre februárový vojenský útok Moskvy na susednú Ukrajinu. Do tamojšej vojny sa však doposiaľ priamo nezapojil, hoci sa opakovane objavujú obavy, že by tak mohol urobiť.
Lukašenkova kancelária v piatok potvrdila, že obaja prezidenti budú počas Putinovej pracovnej návštevy rokovať v Paláci nezávislosti v Minsku. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že obaja lídri budú najskôr rokovať vo dvojici a následne sa k nim pridajú aj viacerí ministri, aby prediskutovali otázky súvisiace s "bielorusko-ruskou integráciou".
Od začiatku budúceho roka platia pre mamičky a iných poistencov nové podmienky vylúčenia povinnosti platiť poistné. Ako informuje Sociálna poisťovňa, do platnosti totiž vstupujú ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých sa bude vylúčenie povinnosti platiť poistné vzťahovať na jednotlivé poistné vzťahy osobitne.
Ako dodáva poisťovňa, od nového roka sa bude vylúčenie povinnosti platiť poistné u zamestnanca a povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) viazať na tehotenstvo a materstvo, a teda nie na poskytovanie dávky materské zo Sociálnej poisťovne.
Toto vylúčenie povinnosti platiť poistné pritom bude trvať matke od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku. U iného poistenca odo dňa od ktorého sa stará o dieťa do nástupu na rodičovskú dovolenku. U SZČO je to do priznania rodičovského príspevku.
„Ak mamička, respektíve iný poistenec požiada z konkrétneho právneho vzťahu o dávku materské, tlačivo žiadosti slúži zároveň aj na účely uplatnenia vylúčenia povinnosti platiť poistné z tohto právneho vzťahu z dôvodu sociálnej udalosti tehotenstvo a materstvo," uvádza Sociálna poisťovňa.
Ak pritom mamička alebo iný poistenec nepožiada o dávku materské, pretože napríklad nespĺňa zákonné podmienky na jej priznanie, na účely uplatnenia vylúčenia povinnosti platiť poistné musí vyplniť formulár Čestné vyhlásenie a priložiť požadované dokumenty.
Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti pripravila formulár Čestné vyhlásenie, ktorý bude slúžiť na preukázanie skutočností nevyhnutných na uplatnenie vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu tehotenstva a materstva. Formulár je dostupný na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Čestné vyhlásenie je možné doručiť ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne poštou alebo podať osobne.
Rusko má zásoby rakiet postačujúce ešte na tri alebo štyri masívne raketové útoky, uviedol v pondelok tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. Informuje o tom agentúra DPA.
"Ak počítate veľké útoky, tak im zostávajú rakety na maximálne dva až tri; možno dokážu naškrabať rakety na štyri," podotkol Danilov v rozhovore pre internetové noviny Ukrajinska pravda, zverejnenom v pondelok. Potom by však Rusko podľa neho nemalo už žiadne rezervy.
Danilov pritom už pred mesiacom vychádzal z toho, že ruská armáda má kapacity na maximálne tri až štyri masívne raketové útoky na Ukrajinu, píše DPA. Odvtedy Moskva podnikla tri rozsiahle útoky s najmenej 70 raketami. Ukrajinské vedenie odhaduje, že Moskva dokáže v dôsledku západných sankcií mesačne vyrobiť zhruba 70 rakiet a riadených striel.
Rusko vojensky zaútočilo na Ukrajinu pred takmer desiatimi mesiacmi, pripomína DPA. Po sérii vojenských protiúderov Ukrajiny začala Moskva v októbri s raketovými útokmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
