Bizarná kanadská štúdia: Lekári by mali zvážiť poradne o dopravných predpisoch pre nezaočkovaných

Odborníkom spoza veľkej mláky sa podaril zvláštny výskum. Publikovali ho v odbornom časopise The American Journal of Medicine, ktorý možno považovať za seriózny. Má impakt faktor – teda číslo, ktoré meria kvalitu časopisu – na úrovni vyše 5,9. Impakt faktor nad päť sa považuje za známku kvality.

V lete 2021 kanadskí vedci preskúmali vládne záznamy viac ako jedenásť miliónov dospelých. Šestnásť percent z nich sa nezaočkovalo žiadnou vakcínou proti covidu.

Experti zistili, že nezaočkovaní majú oproti ľuďom s podanou vakcínou o 72 percent vyššiu pravdepodobnosť stať sa účastníkmi ťažkej dopravnej nehody, pri ktorej aspoň jednu osobu previezli do nemocnice. Je to podobné riziko ako u ľudí trpiacich spánkovým apnoe a dokonca vyššie riziko než u cukrovkárov.

Autori ďalej teoretizujú, že ľudia, ktorí odporujú radám odborníkov, môžu tiež „zanedbávať základné pokyny bezpečnosti na cestách“.

Zistenia sú podľa odborníkov natoľko významné, že všeobecní lekári by mali zvážiť poradne o dopravných predpisoch pre nezaočkovaných pacientov. Poisťovne by zase mohli stanoviť ľuďom bez očkovacej látky iné ceny poistenia vzhľadom na podstatne vyššie riziko nehody. Poskytovatelia prednemocničnej starostlivosti si zasa podľa výskumníkov musia byť vedomí toho, že medzi zranenými po autonehode sú najmä nezaočkovaní ľudia, a preto treba na mieste nešťastia dodržiavať proticovidové opatrenia.

Povedomie o týchto rizikách voči druhým ľuďom by podľa autorov mohlo nepriamo prispieť k zvýšeniu ochoty zaočkovať sa proti covidu.

Svojím spôsobom ide o bizarnú štúdiu. Jej limitácie priznávajú v závere analýzy aj samotní výskumníci. Podotýkajú, že korelácia neznamená kauzalitu. Pozornému čitateľovi neunikne fakt, že očkovanie nemôže zabrániť dopravným nehodám ani ich zapríčiniť. Na rozdiel od prípadov, keď je človek pod vplyvom omamnej látky, prípadne v dôsledku vlastnej choroby skolabuje či zaspí za volantom.

Samotní autori navyše pripúšťajú, že skreslenie mohlo nastať aj pri identifikovaní dopravných nehôd. Do úvahy berú len „vážne dopravné nehody“. Analýza nezahŕňa menšie nehody, ktoré si nevyžiadali prevoz do nemocnice alebo, naopak, úmrtia na mieste incidentu. Navyše, priamo z nej nevyplýva, či medzi jedincami, ktorých museli hospitalizovať, sú iba vinníci nehody, alebo všetci účastníci škodovej udalosti.

Neskúma sa ani rýchlosť vozidla, vzdialenosť, akú vodič prešiel, komponenty vozidla či počasie, čo sú faktory, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť jazdy. Všetky vymenované faktory kladú nad dôveryhodnosť výskumu otáznik a nútia čitateľa zamýšľať sa, či ho mali publikovať v renomovanom medicínsko-vedeckom periodiku.

(est)