Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šojgu: Rusko chce zvýšiť stavy armády, v ukrajinských prístavoch zriadi základne

Rusko plánuje zriadiť základne na podporu svojho vojnového loďstva v dvoch okupovaných prístavoch na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý zároveň vyhlásil, že počet príslušníkov ruskej armády by sa mal zvýšiť na 1,5 milióna. Informujú o tom správy agentúr AFP a AP.

"Prístavy v (ukrajinskom) Berďansku a Mariupole sú plne funkčné. Máme v úmysle zriadiť tam základne na podporu plavidiel, záchranných služieb a opravy lodí (ruského) námorníctva," uviedol Šojgu v rámci správy prednesenej na stretnutí šéfa Kremľa Vladimira Putina s poprednými predstaviteľmi ruskej armády.

Podľa ministra by sa mal početný stav ruskej armády – v čase pokračujúcich bojov na Ukrajine – zvýšiť zo súčasného jedného na 1,5 milióna. Toto číslo by malo zahŕňať aj 695-tisíc vojakov – dobrovoľníkov, ktorí budú v armáde pôsobiť na základe kontraktu.

Šojgu neuviedol, v akom časom horizonte by malo k takémuto zvýšeniu počtu vojakov dôjsť.

Šéf ruského rezortu obrany vo svojej správe avizoval aj vytvorenie nových jednotiek, ktoré budú operovať v západných oblastiach Ruska v reakcii na plány Fínska a Švédska na vstup do Severoatlantickej aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská pravda: Kremeľ klamal, že Putin navštívil frontovú líniu

Po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov v meste Bachmut, ktoré čelí tvrdým bojom, sa podobným krokom snažili pozdvihnúť morálku svojej armády aj Rusi.

Moskva informovala, že ruský vodca Vladimir Putin ešte v piatok vycestoval na frontovú líniu, no nešpecifikovala miesto, ktoré šéf Kremľa navštívil. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Z analýzy záberov zverejnenej na telegramovom kanáli Agentstvo.Novosti však vyplynulo, že správy o Putinovej návšteve frontovej línie neboli pravdivé a ruský prezident dokonca neopustil územie Ruska.

Zábery, na ktorých sa Putin nachádza na mieste údajnej frontovej línie, podľa spomenutého zdroja vznikli v ruskom meste Rostov nad Donom.

(sita)

Minúta  |  

Švajčiarska vláda zamietla možnosť tretieho pohlavia na oficiálnych dokumentoch

Švajčiarska vláda v stredu zamietla návrh parlamentu týkajúci sa zavedenia možnosti tretieho pohlavia – okrem mužského a ženského – na oficiálnych dokumentoch. Vyslovila sa aj proti návrhu neuvádzať žiadne pohlavie. Informovala o tom správa agentúry AP.

Spolková rada svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že "binárny rodový model je vo švajčiarskej spoločnosti stále hlboko zakorenený". Vláda tiež priblížila, že "nateraz neexistujú spoločenské predpoklady na zavedenie tretieho pohlavia alebo na všeobecné neuvádzanie nijakého pohlavia do zápisov na matrike".

Takéto kroky by si totiž podľa Bernu vyžadovali početné zmeny vo švajčiarskej ústave, ako aj v zákonoch na celoštátnej úrovni i v rámci 26-tich kantónov. V súčasnosti sa deti po narodení zapisujú do záznamov na matriku ako muži alebo ženy, pričom žiadna iná možnosť neexistuje.

Vláda uviedla, že v správe švajčiarskeho etického výboru z roku 2020 sa píše, že na zmenu systému v tejto sfére ešte nenastal ten správny čas.

Agentúra AP pripomína, že vláda Nemecka v roku 2018 schválila možnosť uvádzať tretie pohlavie, čo ľuďom umožnilo zvoliť si na dokumentoch kategóriu "iný". Už predtým bolo možné ponechať kolónku "pohlavie" prázdnu.

V Rakúsku súd v roku 2018 rozhodol, že úrady musia ľuďom umožniť nechať si zapísať do oficiálnych záznamov aj iné než mužské či ženské pohlavie, ak si to sami želajú. Súd však nenariadil zmenu existujúceho zákona, keďže ten konkrétne nešpecifikuje, že pohlavie osôb musí byť ženské alebo mužské.

(tasr)

Minúta  |  

Ťažba zemného plynu v USA a Kanade by mala v roku 2023 vzrásť na nový rekord

Produkcia zemného plynu v USA a Kanade by mala pokračovať v raste a na budúci rok sa očakáva nový rekord, tempo rastu by sa však malo výrazne spomaliť. Dôvodom sú najmä očakávané komplikácie pri preprave plynovodmi a nedostatok exportných LNG terminálov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Potom, ako Rusko výrazne znížilo dodávky plynu do Európy, sa prudko zvýšil dopyt po surovine z iných oblastí. Vo veľkej miere z toho ťažia Spojené štáty a Kanada, pričom sa očakáva, že dopyt po plyne budú vykrývať aj v nasledujúcich rokoch. Krajiny zaznamenali podľa predbežných odhadov v tomto roku rekordnú spoločnú produkciu na úrovni 116 miliárd kubických stôp plynu denne (1 kubická stopa = 0,0283 m3), pričom podstatnú časť produkcie plynu zabezpečili USA.

Na budúci rok sa očakáva ďalšie zvýšenie ťažby, avšak rast bude iba mierny. V prípade USA sa počíta s produkciou okolo 100,4 miliardy kubických stôp denne, čo v prípade potvrdenia odhadu znamená rast o dve percentá, uviedlo americké ministerstvo energetiky. Kanadská produkcia plynu by sa zasa podľa odhadov poradenskej firmy Rystad Energy mala zvýšiť z tohtoročného očakávaného rekordu na úrovni 18 miliárd na zhruba 19 miliárd kubických stôp denne.

"Nie je to problém produkcie, ale infraštruktúry," povedal Alan Armstrong, šéf spoločnosti Williams, jednej z najväčších amerických firiem na prepravu zemného plynu. "Čaká nás obdobie, v ktorom bude produkcia obmedzovaná práve pre problémy s prepravou suroviny," dodal. Napríklad Kanada je zhruba v polovici výstavby veľkého terminálu na export LNG, jeho dokončenie sa však očakáva o dva roky.

Podobne je to aj v prípade USA. Od roku 2017 do konca roku 2021 rástol export LNG zo Spojených štátov v priemere o 96 percent ročne. Toto tempo sa však v najbližšom období výrazne spomalí, keďže v budúcom roku sa nepočíta s otvorením ani jedného nového terminálu v USA.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Ruské námorníctvo dostane novú hypersonickú raketu

Ruské námorníctvo dostane v januári novú hypersonickú raketu. Vláda je zároveň pripravená podporovať ozbrojené sily bez finančných obmedzení a na vedenie takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine dostanú ruské sily všetko, čo budú potrebovať. V prejave pred vysokými predstaviteľmi armády to v stredu prisľúbil ruský prezident Vladimir Putin, informujú správy agentúr AFP a Reuters.

"Od januára bude (trieda) fregát Admirál Gorškov vyzbrojená novou hypersonickou raketou Zirkón (Cirkon), ktorá nemá vo svete obdobu," uviedol Putin.

"Naše ozbrojené sily a ich bojové schopnosti sa denne zlepšujú," vyhlásil Putin a dodal, že Rusko posilní aj bojovú pripravenosť svojej jadrovej triády.

Rusko bude podľa neho venovať pozornosť aj dronom, ktorých dôležitosť sa ukázala počas už desať mesiacov prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine. Onedlho bude pripravená aj ťažká medzikontinentálna balistická raketa Sarmat, ktorou budú vyzbrojené pozemné sily.

Na stretnutí Putina s predstaviteľmi ozbrojených síl vystúpil so správou o vývoji "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine minister obrany Sergej Šojgu. Upozornil, že ruské sily tam čelia spojeným ukrajinským a západným silám, keďže západné krajiny dodávajú Kyjevu zbrane aj peniaze.

(tasr)

Minúta  |  

Odchod poslancov Kresťanskej únie z poslaneckého klubu OĽaNO nie je na programe dňa, tvrdí Záborská

Odchod poslancov Kresťanskej únie (KÚ) z poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) nie je na programe dňa. Pre agentúru SITA to uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Anna Záborská (KÚ). Okrem nej sú ešte členmi KÚ poslanci NR SR Ján Szőllős, Radovan Marcinčin a Richard Vašečka. Záborská tak reagovala na odchod občiansko-demokratickej platformy (ODP) z poslaneckého klubu hnutia.

Členkou Kresťanskej únie bola i poslankyňa NR SR Katarína Hatráková, ktorá však od 4. mája tohto roku pôsobí ako nezaradená poslankyňa. Udialo sa tak potom, ako hnutie OĽaNO vylúčilo Hatrákovú spolu s poslankyňou Romanou Tabák (Sme rodina) z poslaneckého klubu. Návrh na ich vylúčenie avizoval šéf klubu Michal Šipoš po tom, ako NR SR nevyslovila súhlas s vydaním Roberta Fica (Smer-SD) do väzby. Hatráková sa pri hlasovaní zdržala a Tabák nehlasovala.

Účasť ODP v hnutí OĽaNO mala zmysel, pokiaľ sa dalo veriť, že jej desať poslancov má dosah na rozhodnutia vedenia hnutia. Uviedol to nezaradený poslanec a člen platformy Kristián Čekovský v pondelok 19. decembra na tlačovej besede. „Platforma pripravovala svoje samostatné pôsobenie už pred odvolávaním vlády, a to z dôvodu, že naše hlavné požiadavky neboli vypočuté. To znamená, že konflikt pokračoval a smeroval k pádu vlády," vysvetlil Čekovský. Dodal, že o zámeroch platformy informovali vedenie hnutia a dočasne povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO).

Občiansko-demokratickú platformu, ktorá má predstavovať liberálne krídlo hnutia OĽaNO, založili desiati poslanci - Kristián Čekovský, Róbert Halák, Monika Kozelová, Anna Mierna, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová, Martina Brisudová a Vladimír Zajačik. Bez nich má OĽaNO už len 37 poslancov. Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj ponúkol dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi svoju funkciu pri prípadnej rekonštrukcii vlády.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.