Preskočiť na obsah
  |  

ČR: Režim na hraniciach zavedený pre nelegálnych migrantov sa uvoľní, kontroly budú náhodné

Na česko-slovenských hraniciach sa uvoľní režim kontrol, ktorý bol zavedený pre vysoké počty nelegálnych migrantov. Česká polícia už nebude zastavovať každé prichádzajúce vozidlo, ako to bolo doteraz, ale kontroly budú len náhodné. Opatrenie bude v tomto režime platiť do 25. januára. Zmenu v stredu po rokovaní vlády oznámil český minister vnútra Vít Rakušan.

"Sľúbili sme zmiernenie režimu. Prvá informácia je, že kontroly na česko-slovenských hraniciach trvajú, ale prechádzajú z typu kontrolovania všetkých vozidiel na kontroly náhodné,“ povedal Rakušan.

Vláda podľa neho zhodnotila, že sa situácia lepší, a tomu prispôsobila aj opatrenia. Chce tiež znížiť stavy policajtov, vojakov a colníkov nasadených na hraniciach. "Znižujeme počet vojakov z 80 na 40, počet príslušníkov colnej správy z 30 na 20," povedal Rakušan.

Šéf rezortu vnútra sa poďakoval Slovensku. "Spolupráca slovenskej a českej polície sa po rokovaní s našimi náprotivkami a po rokovaní policajných prezidentov výrazne zlepšila. Dochádza k spoločným kontrolám slovenskej a českej polície už na území SR, to sa ukázalo ako veľmi účinná metóda," povedal minister. Dodal, že to znižuje nápor nelegálnych migrantov na štátnu hranicu.

Kontroly na hraniciach Česka a Slovenska zaviedol český vládny kabinet 29. septembra pôvodne na desať dní. Odvtedy platnosť tohto opatrenia predĺžil trikrát, naposledy 7. decembra na dva týždne. Najdlhšie môže Česko kontroly predlžovať do konca marca 2023. Rakušan verí, že dovtedy sa situácia ešte viac upokojí.

Do nedele (18. 12.) skontrolovala česká polícia, vojaci a colná správa takmer 2,5 milióna ľudí. Zadržali pritom takmer 9 300 nelegálnych migrantov a 134 prevádzačov. Späť na Slovensko v rámci readmisnej dohody ČR vrátila 3 484 utečencov.

Dočasné kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch a na zelenej hranici zaviedla ČR z dôvodu vysokého nárastu počtu nelegálnych migrantov. Migranti pôvodom najmä zo Sýrie smerujú prevažne do Nemecka a Rakúska.

(tasr, krk)

  |  

Káčer: Zelenského návšteva USA môže upevniť ich podporu Ukrajine

Návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch amerických a jeho vystúpenie v Kongrese môže upevniť podporu zo strany USA pre Ukrajinu. Uviedol to dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer.

Minister vníma Zelenského návštevu veľmi pozitívne, jeho prijatie americkým prezidentom Joeom Bidenom považuje za sympatické gesto. "Som rád, že prezident Zelenskyj vystúpi v Kongrese, pretože je to veľmi dôležité pre udržanie americkej podpory Ukrajine. Vojenskej, politickej aj ekonomickej," povedal.

Podotkol, že americká podpora bola okrem európskej kľúčová. "Možno v niektorých vojenských technológiách ešte výraznejšia ako tá naša," dodal.

Vystúpenie v Kongrese bude podľa neho kľúčové pre udržanie podpory Ukrajine. "Pred doplňovacími voľbami v Senáte zaznievali rôzne hlasy, ktoré akoby relativizovali túto pomoc," vysvetlil. "Zelenskyj je veľmi charizmatický a veľmi silný človek so silnou schopnosťou osobnej výpovede a myslím si, že v tom môže zohrať zásadnú úlohu," doplnil minister.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vycestoval do amerického Washingtonu. Ide o jeho prvú cestu do zahraničia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Putin označil konflikt na Ukrajine za spoločnú tragédiu, za ktorú Moskva nemôže

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu označil konflikt na Ukrajine za "spoločnú tragédiu", za ktorú však podľa neho nemôže Moskva, ale Kyjev a jeho spojenci. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"To, čo sa deje, je, samozrejme, tragédia – naša spoločná tragédia. Nie je to však výsledok našej politiky. Je to výsledok politiky tretích krajín," povedal Putin v prejave pred vysokými predstaviteľmi ruskej armády, ktorý vysielala aj televízia.

Ruské námorníctvo dostane v januári novú hypersonickú raketu Zirkón (Cirkon), ktorá "nemá vo svete obdobu", uviedol šéf Kremľa. Ruská vláda je podľa jeho slov pripravená podporovať ozbrojené sily bez finančného obmedzenia a na vedenie takzvanej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine dostanú ruské sily všetko, čo budú potrebovať.

Moskva používa slovné spojenie "špeciálna vojenská operácia" pre pomenovanie vojny proti Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára.

Na stretnutí ruského prezidenta s predstaviteľmi ozbrojených síl vystúpil so správou o vývoji vojny na Ukrajine minister obrany Sergej Šojgu. Upozornil, že ruské sily čelia spojeným ukrajinským a západným silám, keďže západné krajiny dodávajú Kyjevu zbrane aj peniaze.

(tasr)

  |  

Biely dom potvrdil, že Biden ohlási balík pomoci Ukrajine vrátane rakiet Patriot

Biely dom potvrdil, že americký prezident Joe Biden sa chystá v stredu oznámiť dodanie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot Ukrajine na pomoc v boji s Ruskom. Informuje o tom denník The Guardian odolávajúci sa na prepis telekonferencie s novinármi, ktorú Biely dom zverejnil na svojej webstránke.

Konferencia sa konala v predvečer návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v USA.

Popredný predstaviteľ Bieleho domu na nej potvrdil, že Biden v stredu ohlási "významný" nový balík bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer dvoch miliárd dolárov. Balík bude obsahovať "batériu systému Patriot, ktorá bude kľúčovým prostriedkom na obranu ukrajinského obyvateľstva voči barbarským ruským útokom na kritickú infraštruktúru Ukrajiny".

Predstaviteľ Bieleho domu tiež povedal, že USA vycvičia ukrajinských vojakov v zaobchádzaní s touto batériou, pričom k výcviku dôjde na území tretej krajiny. "Nejaký čas to potrvá, ale ukrajinskí vojaci si tento výcvik odnesú späť do svojej krajiny, aby tak mohli batériu obsluhovať," dodal.

Ukrajinský prezident vycestoval v stredu do USA. Ide o jeho vôbec prvú zahraničnú cestu od konca februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. Zelenskyj sa v USA stretne s americkým prezidentom Joem Bidenom. V Bielom dome majú absolvovať aj spoločnú tlačovú konferenciu, po ktorej by mal Zelenskyj približne o 19.30 miestneho času vystúpiť s prejavom v americkom Kongrese.

(tasr)

  |  

Viac ako 78 percent občanov Ukrajiny vidí budúcnosť krajiny optimisticky

Viac ako 78 percent občanov Ukrajiny je optimistických, čo sa týka budúcnosti ich krajiny. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS), o ktorom informuje portál Ukrajinská pravda.

Napriek vojne a sociálnym, ekonomickým a energetickým problémom, ktoré spôsobuje, je podľa prieskumu až 78,5 percenta respondentov optimistických v súvislosti s budúcnosťou Ukrajiny a 88 percent vidí optimisticky budúcnosť svojej hromady, teda administratívnej jednotky tvorenej mestom, dedinou alebo viacerými dedinami a ich okolitým územím.

KIIS vykonal prieskum v októbri a novembri na vzorke 2-tisíc respondentov z celej Ukrajiny, ktorí na otázky odpovedali telefonicky.

(sita)

  |  

Šojgu: Rusko chce zvýšiť stavy armády, v ukrajinských prístavoch zriadi základne

Rusko plánuje zriadiť základne na podporu svojho vojnového loďstva v dvoch okupovaných prístavoch na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý zároveň vyhlásil, že počet príslušníkov ruskej armády by sa mal zvýšiť na 1,5 milióna. Informujú o tom správy agentúr AFP a AP.

"Prístavy v (ukrajinskom) Berďansku a Mariupole sú plne funkčné. Máme v úmysle zriadiť tam základne na podporu plavidiel, záchranných služieb a opravy lodí (ruského) námorníctva," uviedol Šojgu v rámci správy prednesenej na stretnutí šéfa Kremľa Vladimira Putina s poprednými predstaviteľmi ruskej armády.

Podľa ministra by sa mal početný stav ruskej armády – v čase pokračujúcich bojov na Ukrajine – zvýšiť zo súčasného jedného na 1,5 milióna. Toto číslo by malo zahŕňať aj 695-tisíc vojakov – dobrovoľníkov, ktorí budú v armáde pôsobiť na základe kontraktu.

Šojgu neuviedol, v akom časom horizonte by malo k takémuto zvýšeniu počtu vojakov dôjsť.

Šéf ruského rezortu obrany vo svojej správe avizoval aj vytvorenie nových jednotiek, ktoré budú operovať v západných oblastiach Ruska v reakcii na plány Fínska a Švédska na vstup do Severoatlantickej aliancie.

(tasr)