Kremeľ vyzýva na rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine, pretože sa snaží získať viac času na doplnenie a preskupenie armády, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Alexandr Rodňanskyj v rozhovore pre americkú televíziu CNN, informuje v utorok TASR.
"Blitzkrieg (blesková vojna) dopadol pre nich katastrofálne a oni to vedia. Potrebujú preto viac času na preskupenie a obnovu svojich jednotiek," povedal Rodňanskyj, podľa ktorého sa Moskve nedá veriť. Dodal, že Kremeľ sa snaží odradiť svet od poskytovania ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. "Nesmieme spadnúť do tejto pasce," upozornil.
Ruský prezident Vladimir Putin v uplynulých dňoch niekoľkokrát vyjadril ochotu rokovať, k podmienkam stanoveným Kyjevom sa však nevyjadril. Kým Moskva by chcela rokovať na základe súčasného vývoja na frontovej línii, Kyjev v prvom rade požaduje úplné stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny vrátane polostrova Krym, okupovaného od roku 2014, i reparácie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok večer povedal, že je na Kyjeve, aby vyhovel ruským požiadavkám, a to "demilitarizácii" a "denacifikácii" Ukrajiny. Ak sa tak nestane, rozhodne podľa Lavrova v tejto veci ruská armáda.
Za posledných 60 rokov stúpla priemerná teplota vzduchu v Česku o približne dva stupne Celzia. Ďalšie otepľovanie by pritom mohlo mať vplyv najmä na obdobia sucha, ktoré sa v ČR začali prejavovať už v minulom desaťročí. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy spravodajského portálu Novinky.cz, ktorý sa odvoláva na časopis Statistika&My a Český štatistický úrad (ČSÚ).
Medzi rokmi 1961 a 2021 sa priemerná teplota v Česku zvýšila každých desať rokov približne o jednu tretinu stupňa Celzia. Stúpanie teploty vzduchu pritom najviac badať v letných mesiacoch júl a august a v zimných mesiacoch december a január, keď teplota za desať rokov stúpla v priemere o 0,4 °C. Naopak, najmenej výrazný nárast teploty bol evidovaný v jesenných mesiacoch september a október, a to menej než 0,2 stupňa za desať rokov.
Podľa experta z organizácie Greenpeace Milana Vítka je príčinou otepľovania v Česku spaľovanie fosílnych palív. Vítek tiež upozornil, že vzduch v Česku sa otepľuje dvakrát viac, než je globálny priemer, a to preto, že Česko je kontinentálna krajina bez prístupu k moru. Kontinenty sa totiž podľa Vítka otepľujú rýchlejšie než oceány.
"Rastie nám priemerná teplota a najväčším vplyvom toho bude sucho," skonštatoval Vítek s tým, že Česko napriek tomu nepríde o stabilné zrážky.
"Porovnanie dát z rokov 2011 – 2020 s dátami z predchádzajúceho obdobia 1971 – 2010 ukázalo, že posledné desaťročie bolo jednoznačne najsuchšie," uviedli v časopise odborníci z českého hydrometeorologického ústavu.
Uplynulých desať rokov sa podľa nich líšilo nielen vysokým počtom suchých rokov, ale tiež absenciou výrazne vlhkých rokov. Medzi rokmi 2014 a 2019 trpela okrem toho česká krajina nielen zrážkovým deficitom, ale aj nadpriemernými teplotami vzduchu.
"Na vyššie teploty reaguje aj vegetácia, a to predĺžením svojho vegetačného obdobia. Rastliny sa začínajú rozvíjať na jar skôr, čím sa zvyšuje aj ich potreba vody," uviedli odborníci. Okrem sucha však môžu klimatické zmeny mať v dlhodobom horizonte na Česko aj iné vplyvy.
"Hovorí sa, že tu budeme mať niečo ako stredozemskú klímu. To je čiastočne pravda, no my tu na rozdiel od tamojších štátov nemáme more. Takže sa nám môže stať, že tu budú obrovské mrazy," uzavrel Vítek.
Za najväčší úspech Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v končiacom sa roku označila šéfka rezortu Veronika Remišová (Za ľudí) schválenie nového programového obdobia zo strany Európskej komisie.
Nový a jednotný Program Slovensko znamená zároveň najväčšiu reformu eurofondov, uviedla v utorok Remišová. Výsledkom práce MIRRI je podľa nej tiež výrazné zlepšenie čerpania eurofondov z regionálnych programov IROP a Interreg.
"Rok 2022 bol pre naše ministerstvo v mnohom prelomový, pretože zásadné reformy, ktoré sme odštartovali pred dvoma rokmi, prinášajú svoje prvé veľké výsledky. Za najväčší úspech môžeme bez váhania označiť schválenie nového programového obdobia zo strany Európskej komisie.
Nový a jednotný Program Slovensko, z ktorého budeme môcť investovať v nasledujúcich rokoch takmer 13 miliárd eur, znamená zároveň najväčšiu reformu eurofondov," uviedla Remišová. Šesť doterajších operačných programov rezort nahradil jediným Programom Slovensko s jednotnou metodikou aj pravidlami, čím sa výrazne znížil aj počet administratívnych orgánov.
Úspechom je podľa ministerky aj to, že Slovensko patrí v rámci EÚ medzi prvých šesť krajín, ktoré majú schválené celé programovanie na nové obdobie. V novom programovom období pomôžu žiadateľom o príspevky z eurofondov aj z dotácií nové regionálne centrá, ktoré MIRRI otvorilo v siedmich krajských mestách.
Rezortu sa tiež podarilo spraviť zmeny v Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP) tak, že plán čerpania na rok 2022 splnil už začiatkom leta. Významný nárast čerpania v roku 2022 dosiahlo MIRRI aj v programoch cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovensko - Česko, kde sa čerpanie zlepšilo z 12,5 % v marci 2020 na aktuálnych 70,3 %, a v programe Interreg V-A Slovensko - Rakúsko z 10,2 % až na 64,8 %.
Európska komisia zároveň schválila všetky programy cezhraničnej spolupráce na nové programové obdobie, a to s Českom, Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Ukrajinou. Na roky 2021 - 2027 je na tieto projekty vyčlenených súhrnne 573 miliónov eur.
V novom programovom období pripravuje rezort odlišné nastavenie Interregov. "Naším cieľom je priniesť do pohraničných regiónov európsku kvalitu života a podporiť užitočné projekty pre ľudí, ktoré prinesú komplexné riešenia a služby.
Zameriame sa najmä na ochranu prírody, cyklocesty, lepšie sociálne služby a vzdelanie. Novinkou Interregov je Fond malých projektov, ktorého úlohou bude najmä propagácia menších akcií organizovaných na oboch stranách hraníc," priblížila Remišová.
K úspechom šéfka rezortu zaradila aj schválenie návrhu na využitie eurofondov na dotácie cien energií. "Bol to výsledok piatich mesiacov tvrdých rokovaní s Bruselom a bolo úspechom celej vlády, že sa podarilo presadiť, aby sa na zvládanie ťažkej situácie a celoeurópskej energetickej krízy mohli použiť aj prostriedky z eurofondov," dodala ministerka.
Juhokórejská armáda sa v utorok ospravedlnila za zlyhanie, že nezostrelila päť severokórejských dronov, ktoré v pondelok prenikli do Južnej Kórey. Armáda je po tomto incidente vystavená kritike verejnosti za nedostatočnú pripravenosť. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Včera (v pondelok) vniklo do juhokórejského vzdušného priestoru päť nepriateľských dronov. Naša armáda ich zaznamenala a sledovala, ale ospravedlňujeme sa, že sme ich nedokázali zostreliť," uviedol vo vyhlásení juhokórejský Zbor náčelníkov štábov. Všetkých päť bezpilotných lietadiel sa pravdepodobne vrátilo do Severnej Kórey aj napriek päťhodinovej snahe o ich dolapenie.
Zbor náčelníkov štábov uznal, že juhokórejská armáda má kapacity na to, aby vzdorovala "útočným dronom, ktoré predstavujú skutočnú hrozbu", avšak je limitovaná pri odhaľovaní a následnom zostrelení menších špionážnych bezpilotných lietadiel. V dôsledku predmetného incidentu "vyvolala nepripravenosť armády u verejnosti veľké obavy", píše sa vo vyhlásení.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok na zasadnutí vládneho kabinetu povedal, že pondelkové udalosti odhalili nepripravenosť armády. Jun zároveň nariadil urýchlenie plánu vyslať jednotky dronov na vykonávanie pozorovacích a prieskumných operácií v najdôležitejších vojenských objektoch Severnej Kórey. Táto operácia zahŕňa aj predstavenie technicky pokročilých prieskumných dronov.
Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) kritizuje personálne zmeny, ktoré urobil dočasne poverený šéf rezortu spravodlivosti Viliam Karas. Okrem iného zrušenie dočasného poverenia Evy Behranovej šéfovať vznikajúcemu Správnemu súdu v Bratislave či zmenu na poste generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).
"Sú to pre mňa nepochopiteľné kroky. Za nedôstojný považujem aj spôsob," vyhlásila Kolíková pre TASR. Karas poveril v novembri riadením ZVJS Michala Sedliaka. Dovtedy šéfoval zboru Róbert Mudronček. Karas to vysvetľoval záujmom o zefektívnenie projektového riadenia potrebného na pokračovanie v nevyhnutnej modernizácii a humanizácii väzenstva.
Kolíková vyjadrila obavy nad spôsobom kreovania zmien v trestných kódexoch. Poukázala pritom na nízku legitimitu súčasnej dočasne poverenej vlády. "Ja si myslím, že by to mal minister veľmi dobre zvážiť a asi zatiahnuť aj ručnú brzdu, a teraz radšej žiadne zmeny ani nerobiť," zdôraznila.
Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol počas uplynulých 24 hodín až dvakrát so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom, aby "doriešili mnohé záležitosti". TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na bieloruskú agentúru Belta.
Putin a Lukašenko sa stretli v utorok ráno v Petrohrade na pracovných raňajkách v ruskom múzeu a takisto v pondelok večer na samite krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
"Včera sme diskutovali o veľmi veľkom množstve otázok, a to nielen pri čaji, ale až do neskorého večera. Občas niektorým štátom trvá roky, kým prediskutujú toľko vecí za taký krátky čas. My sme si však za večer vyjasnili mnohé veci, keď sme pokračovali v našom rozhovore z Minska, pretože ten sa týkal hlavne ekonomiky. Som vám vďačný za to, že včera boli doriešené do konca mnohé otázky," cituje Belta Lukašenka.
Šéf Kremľa podľa Belty pozval Lukašenka následne v utorok na raňajky, aby hovorili o bilaterálnych vzťahoch aj iných dôležitých záležitostiach. "Aj keď sme neustále v kontakte, občas sa objavia nejaké záležitosti. Tie musíme vyriešiť a prijať nevyhnutné kroky, aby sme to urobili efektívnym spôsobom," uviedol ruský prezident. Putin a Lukašenko sa stretli aj 19. decembra v Minsku. Ukrajina toto stretnutie označila za "politické divadlo".
Spustenie správneho súdnictva v Bratislave by nemalo byť ohrozené. V rozhovore pre TASR to uviedol dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Správne súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach by mali začať vykonávať svoju činnosť od júna 2023.
"Mám indície, že sa podarí naplniť minimálne počty sudcov tak, aby nebolo ohrozené spustenie správneho súdnictva v Bratislave," zdôraznil minister, ktorý v novembri zrušil dočasné poverenie šéfovať vznikajúcemu Správnemu súdu v Bratislave Eve Behranovej.
"Boli to najmä komunikačné nedostatky. Nebol tu kontakt so sudcovským stavom tak, ako by som si to predstavoval. Preto došlo k zmene," podotkol s tým, že po zmene sa veci posunuli dopredu. Doplnil, že najväčšia hrozba nefunkčnosti spomedzi troch správnych súdov bola napriek odkladu účinnosti súdnej mapy práve v Bratislave.
Karas ďalej uviedol, že Správnemu súdu v Banskej Bystrici bude od 1. januára 2023 šéfovať Peter Molčan, ktorý prešiel riadnym výberovým konaním. "Momentálne sa ukončuje výberové konanie na košický správny súd," dodal.
Súdna rada SR rozhodla na decembrovom zasadnutí o preložení ôsmich sudcov na novovznikajúce správne súdy. Na stole má ďalších 22 žiadostí. V súčasnosti sa konajú aj výberové konania na obsadenie voľných miest sudcov vznikajúcich správnych súdov.
Z radov nesudcov prejavilo záujem o pôsobenie na správnych súdoch v Banskej Bystrici a Bratislave po 29 uchádzačov. V prípade košického správneho súdu prejavilo záujem 25 uchádzačov.
Správne súdy by mali začať fungovať v troch slovenských krajských mestách od 1. júna 2023. Ich vznik priniesla reforma súdnej mapy. Jej cieľom je okrem iného zvýšenie efektivity výkonu súdnej moci a zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy. Reforma počíta aj s úpravou niektorých obvodov okresných súdov a agend, ktorými sa majú zaoberať krajské súdy.
Agrorezort má za sebou mimoriadne náročný, ale zároveň mimoriadne úspešný rok. Uviedol to pre TASR dočasne poverený minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) pri hodnotení roka 2022.
"Po mojom nástupe do pozície ministra pôdohospodárstva v lete minulého roka sa nám 15. októbra 2021 podarilo obnoviť plnú akreditáciu Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), čo bolo kľúčové pre celý agrorezort," priblížil.
"Podarilo sa nám tiež zintenzívniť práce na Strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, čo je v zásade stanovenie pravidiel čerpania eurofondov pre poľnohospodárov na celé ďalšie programové obdobie.
Bola to mimoriadne náročná úloha vzhľadom na to, že pravidlá sa zásadne menia. Samotná EÚ so schválením toho rámca meškala dva roky. Nám sa podarilo dobehnúť zameškané," podotkol.
Agrominister podľa svojich slov verí, že v strategickom pláne boli nastavené správne tie pravidlá, prostredníctvom ktorých pôjdu do agropotravinárskeho sektora v nasledujúcich piatich rokoch viac ako 4 miliardy eur, konkrétne 3,380 miliardy eur z rozpočtu EÚ a 866,8 milióna eur zo štátneho rozpočtu SR.
"Kľúčové je to, že sme rozhodli o navýšení spolufinancovania zo strany slovenského štátneho rozpočtu z 25,7 percenta až na skoro 37 percent, čo našich poľnohospodárov dostáva v podpore na hektár z 1. a 2. piliera prakticky na úroveň Českej republiky. Začneme poskytovať vyššiu podporu ako iné okolité krajiny, ako Poľsko a Maďarsko. Začneme nanovo stavať celý sektor na nohy a tým správnym smerom," avizoval.
V spoločnej poľnohospodárskej politike Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR podľa Vlčana počíta s tým, že sa obmedzia priame platby na hektár, teda prestane sa podporovať len pestovanie hustosiatych obilnín a olejnín.
"Väčšiu časť zdrojov zameriame na podporu tzv. špeciálnej rastlinnej výroby, čo je pestovanie ovocia a zeleniny, zemiakov, ale aj viniča a na podporu živočíšnej výroby. To bolo pre nás kľúčové, o tom sme rokovali s našimi poľnohospodármi a potravinármi, ale aj s Európskou komisiou," informoval.
"A podarilo sa nám dosiahnuť aj zapracovanie ekologizačných prvkov do strategického plánu, ako aj v inteligentnej forme podporiť tú výrobu, ktorá nám posledných viac ako 30 rokov na Slovensku upadala, a to produkcia v živočíšnej výrobe a produkcia v ovocí a zelenine, kde nám sebestačnosť klesla pod 50 percent," dodal Vlčan.
Americká technologická spoločnosť SpaceX v súčasnosti prevádzkuje v Iráne už takmer 100 internetových terminálov systému Starlink, oznámil v pondelok šéf tejto spoločnosti Elon Musk. Informácie priniesla v utorok tlačová agentúra AFP.
Magnát v septembri sľúbil, že Iránu poskytne stabilnú satelitnú internetovú sieť, keďže tamojšie úrady čoraz viac obmedzujú prístup na internet. Podľa aktivistov chcú takto brániť informáciám o protivládnych protestoch, ktoré prebiehajú po celej krajine. "Blížime sa k stovke aktívnych terminálov Starlink v Iráne," napísal Musk na Twitteri.
Starlink má vyše 2 000 malých družíc obiehajúcich len niekoľko stoviek kilometrov nad Zemou, ktoré zaisťujú prístup na internet používateľom pod nimi. Terminály umiestnené na zemi sú napojené na základné routre, ktoré vytvárajú malé Wi-Fi spoty.
Kontroverzný bilionár Musk sa tento rok už stal hrdinom na Ukrajine, keď tam krátko po začiatku ruskej invázie poslal tisíce terminálov Starlink. Ukrajinskí civilisti i ozbrojené sily môžu vďaka tomu medzi sebou komunikovať. Na Ukrajine je medzičasom 20 000 malých bielych prijímačov tohto systému.
Príspevok šéfa Twitteru Muska bol zverejnený ako reakcia na používateľa, ktorého video bolo nakrútené v "uliciach Iránu", kde majú teraz "ženy viac slobody a môžu si vybrať, či si vlasy zakryjú moslimskou šatkou alebo nie".
Muskov príspevok sa evidentne týkal protestov, ktoré sa začali v Iráne aj inde vo svete po septembrovej smrti 22-ročnej Iránky kurdského pôvodu Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. Mravnostná polícia ju zatkla za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy v krajine.
Iránsky režim začal tvrdo zasahovať proti protestujúcim a zatkol už okolo 14-tisíc ľudí, uviedla OSN. Podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Nórsku už iránske bezpečnostné sily zabili pri zásahoch 469 protestujúcich.
Tamojšie úrady obmedzili prístup k sociálnej sieti Instagram a k aplikácii WhatsApp, čo boli do tejto jesene posledné nefiltrované služby sociálnych médií v krajine. Potom zarazili aj aplikácie ako Google Play Store a tiež virtuálne súkromné siete (VPN), ktorými sa dajú obísť miestne obmedzenia v prístupe.
Iránci dlho využívali VPN na získanie prístupu na siete blokované iránskymi úradmi. Dokonca aj iránski vládni predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí pritom majú účty na Twitteri, hoci je táto sociálna sieť v krajine blokovaná.
Slovenská politika bola v roku 2022 veľmi málo predvídateľná, keďže sa vládlo mimo obvyklých politických mantinelov a pravidiel. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Najmä po vystúpení SaS z vládnej koalície sa podľa neho nedalo spoliehať ani na predikcie samotných politikov a vždy bolo treba čakať na konkrétne hlasovania v Národnej rade (NR) SR.
"V parlamente vznikali ad hoc dohody, väčšina bola "tekutá". V parlamente zrazu neplatili žiadne dohody, ani rétorika politikov, ktorí tvrdili, že to bude tak alebo onak," pripomenul Hrabko.
Výsledkom podľa neho bolo, že vláda Eduarda Hegera (OĽaNO), ktorá začínala s ústavnou väčšinou, postupne stratila v parlamente aj väčšinu ako takú a nakoniec jej poslanci vyslovili nedôveru. Exekutívna moc sa tým dostala do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej. "Prezidentka hovorí vcelku jasne, čo sa stane a odkazuje to parlamentu," konštatoval Hrabko.
Slovensko podľa neho v tomto roku postupne ukončilo väčšinu protipandemických opatrení, vzápätí však muselo politicky reagovať na ruský útok voči Ukrajine a celosvetovú ekonomickú krízu spojenú s vysokou infláciou a rastúcimi cenami energií. "Slovensko zvládlo poslednú fázu pandemických opatrení veľmi podobných spôsobom ako všetky predchádzajúce, to znamená chaoticky a zmätočne," poznamenal Hrabko.
Lepšie hodnotí postoj Slovenska k vojne na Ukrajine, ktorý podčiarkli aj uznesenia parlamentu odsudzujúce túto agresiu. Získali podporu naprieč celým parlamentným politickým spektrom.
"Uznesenia parlamentu sú v tejto súvislosti naozaj významné, lebo ukazujú kde Slovensko stojí. Myslím si, že každý normálny človek musí odsúdiť akúkoľvek vojnu," poznamenal Hrabko.
Svet sa podľa neho po 24. februári 2022 veľmi zmenil. "Ukázalo sa, že množstvo medzinárodných organizácií, vrátane OSN, nedokázalo zabrániť vojne na európskom území. Treba to celé prekopať, aby sa už nikdy nič podobné nestalo," uviedol.
Čo sa týka vládnych opatrení na kompenzáciu inflácie a rastúcich cien energií, v tomto roku považuje Hrabko za významné najmä zastropovanie cien elektrickej energie. Vzhľadom na fakt prijatia štátneho rozpočtu na budúci rok sa podľa neho výraznejšia štátna pomoc dá očakávať v roku 2023.
Za dôležitú udalosť uplynulého roka označil Hrabko aj komunálne a regionálne voľby, ktoré boli prvýkrát v spoločnom termíne. "Osobne si nemyslím, že boli splnené očakávania politikov, ktorí sa rozhodli voľby spojiť.
Účasť na voľbách do VÚC sa zvýšila, ale zasa poklesla účasť na voľbách komunálnych," upozornil. Myslí si, že nerealistické boli aj očakávania od veľkých finančných úspor v súvislosti so spojením termínov volieb.
Slovensko už dostalo z Európskeho mierového nástroja za poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine prvých 40 miliónov eur. Na prelome rokov sa očakáva vyplatenie ďalších približne 40 miliónov eur.
V rozhovore pre TASR to potvrdil dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Ako dodal, peniaze rezort okamžite používa na nákup munície a technológií pre Ozbrojené sily SR.
Od začiatku ruskej invázie venovala Slovenská republika Ukrajine pomoc v celkovej hodnote približne 167,8 milióna eur. Súčasťou slovenskej pomoci bol okrem systému protivzdušnej obrany S-300 napríklad odmínovací systém Božena, päť vrtuľníkov, munícia, palivo či ručné zbrane.
Ďalšou pomocou bolo darovanie 30 bojových vozidiel pechoty BVP-1, za ktoré Slovensko získa od Nemecka 15 bojových tankov Leopard 2A4.
Európsky mierový nástroj (EPF) vznikol v roku 2021 so zámerom posilniť bezpečnostné a obranné spôsobilosti členov Európskej únie (EÚ) aj jej partnerov a podporovať zachovanie mieru, medzinárodnej bezpečnosti a stability vo svete.
Financovať mal napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike. Vojna na Ukrajine viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Do roku 2027 by mala byť vo fonde k dispozícii suma 5,7 miliardy eur.
Hasiči zaznamenali na Štedrý deň a počas ďalších dvoch dní celkom 152 udalostí rôzneho charakteru, pri ktorých bola potrebná ich pomoc. Celkový počet výjazdov bol počas vianočných sviatkov nižší ako v obvyklé dni ich služby. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Katarína Križanová.
Na Štedrý deň boli privolaní v 56 prípadoch. "Z toho najviac pri technických výjazdoch (25-krát) a 11-krát zasahovali pri dopravných nehodách," priblížila hovorkyňa. K požiarom boli vyslaní 15-krát, pri ekologických výjazdoch zasahovali päťkrát.
Ďalší deň zasahovali 53-krát. "Ich pomoc bola potrebná pri 20 požiaroch, 18-krát boli vyslaní k technickým udalostiam, 13-krát zasahovali pri dopravných nehodách a vykonali dva výjazdy k ekologickým udalostiam," dodala Križanová.
Na druhý sviatok vianočný sa počet výjazdov hasičov znížil na 43. "Zasahovali pri 18 technických udalostiach a siedmich dopravných nehodách, 15-krát bola ich pomoc potrebná pri požiaroch, trikrát boli vyslaní k ekologickým výjazdom," spresnila.
Na európskej úrovni existuje presvedčenie, že právny štát je v Slovenskej republike rešpektovaným princípom, ktorý sa premieta do praxe a života celej spoločnosti. Pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky to pre TASR uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
Poukázal na to, že viaceré európske inštitúcie vyčítajú, najmä so zreteľom na nezávislosť súdnej moci, zlý stav právneho štátu najmä v Maďarsku či v Poľsku. "Hrozia tam výrazné sankcie a sankčné postupy. Výhrady takého rázu na našu justíciu nezazneli. Skôr naopak," povedal Mazák.
Zdôraznil, že okrem niekoľkých výhrad proti legislatívnym úpravám v súdnom systéme existuje presvedčenie, že právny štát v Slovenskej republike je rešpektovaným princípom, ktorým sa riadia všetky zložky štátnej moci. A má svoje pevné miesto aj v justícii.
Dodržiavanie princípov právneho štátu v SR však považuje za výzvu nielen pre sudcov. "Uplatňuje sa aj voči politikom, orgánom verejnej moci, ústavným a verejným činiteľom. Úcta a povinnosti k právnemu štátu sú totiž každodennou úlohou. Jej plnenie niekedy zahapruje, ale vždy sa hľadá a spravidla aj nájde zdroj a prostriedky nápravy," uviedol pre TASR.
Právny štát nie je podľa neho ukotvený len v slovenskej ústave, ale existuje v rozmanitých podobách ako vysoko akceptované základné pravidlo pre výkon akejkoľvek verejnej moci.
"A nemá už veľmi ďaleko ani k európskym štandardom, hoci nejaké tie rezervy by sa dali úspešne zadefinovať, napríklad výraznejšie akceptovanie zásad korektných legislatívnych procesov, alebo vyššia úroveň lojálnej spolupráce ústavných orgánov či účinná ochrana menšín pri jasnom rešpektovaní zákazu akejkoľvek neospravedlniteľnej diskriminácie," zdôraznil Mazák.
Ruský zákonodarca a multimilionár Pavel Antonov zomrel po páde z okna hotela v Indii, kde bol na dovolenke. Jeho smrť nasledovala len dva dni po záhadnej smrti jeho priateľa a straníckeho kolegu Vladimira Budanova v tom istom hoteli v meste Rájagadá v indickom štáte Urísa.
Informácie priniesli v utorok indické aj britské médiá ako thehindu.com, NDTV či The Daily Telegraph. O úmrtí Antonova – parlamentného poslanca z vládnej strany Jednotné Rusko, úspešného podnikateľa v potravinárskom priemysle, filantropa a kritika ruských útokov na Ukrajine – informovala aj ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Jeden z najbohatších ruských poslancov Antonov bol na dovolenke v regióne Rájagadá v Uríse, kde oslavoval svoje 65. narodeniny. Podľa miestnej polície ho údajne našli mŕtveho, keď skočil z okna na treťom poschodí hotela.
Je to už druhý zákonodarca, ktorý zomrel v priebehu týždňa v tom istom hoteli. Polícia uviedla, že úrady s povolením Antonovej rodiny už jeho telo v pondelok spopolnili. Antonova našli mŕtveho v nedeľu 25. decembra, dodala.
Antonovova smrť nasledovala dva dni po záhadnom úmrtí jeho straníckeho kolegu Budanova (61), ktorého tiež našli mŕtveho v uvedenom hoteli v meste Rájagadá.
Pozoruhodné je, že v hoteli sa na recepcii 21. decembra prihlásili ako hostia štyria ruskí turisti vrátane Antonova a Budanova. Prišli tam z návštevy turistickej atrakcie, mestečka Daringbádí v okrese Kandhmál v štáte Urísa.
Podľa polície jeden z týchto mužov, Budanov, ráno 22. decembra zomrel. Pitva ukázala, že ho postihol infarkt. Aj jeho už spopolnili. Jeho priateľ a kolega Antonov mal po jeho smrti depresiu a 25. decembra tiež zomrel.
Medzitým sprievodca ruských turistov Džíténdra Singh uviedol: "Naši ľudia sa ubytovali v hoteli v Rájagade. Jeden z nich, 61-ročný muž Vladimir B., sa začal cítiť zle. Keď sme nasledujúce ráno prišli do jeho izby, našli sme ho ležať v bezvedomí a zavolali sme políciu."
Opozičná SaS dosiahla, čo chcela, išlo jej o odstavenie lídra OĽaNO Igora Matoviča z vlády. V rozhovore pre TASR to povedal šéf SaS Richard Sulík. S dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) sa bude rozprávať o novej väčšine 76 poslancov, ak ho osloví.
Sulík nechcel povedať, aké podmienky bude mať SaS na prípadnú podporu zrekonštruovanej vlády. Je pripravený diskutovať o predčasných voľbách. Ich termín predpokladá na september.
"Spoločnosť je natoľko traumatizovaná Igorom Matovičom, že sme museli niečo urobiť. Spor s ním sme sa snažili riešiť posledných šesť mesiacov. Po tom, ako došlo k prelomeniu prezidentkinho veta s fašistami, sme zistili, že to nemôže takto fungovať," skonštatoval pre TASR Sulík.
Keďže do konca leta Matovič neodišiel z vlády, dospeli k návrhu na jeho odvolanie. To sa nepodarilo, preto iniciovali návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Dodal, že dosiahli, čo chceli. "Nám išlo o to, aby sme odstavili Igora Matoviča z vlády," tvrdí.
Sulík hovorí, že má plán a na stole sú tri možnosti, a to úradnícka vláda, rekonštrukcia vlády či predčasné voľby. Nechcel povedať, ktorú z troch možností chce. "Najprv si to prejdem s kolegami, potom budem o tom hovoriť verejne, respektíve až keď bude na tom dohoda. Preferujem nejakú možnosť, ale považujem za chybu o tom hovoriť teraz," skonštatoval a dodal, že SaS nebude súčasťou zrekonštruovanej vlády.
S Hegerom sa plánuje rozprávať. "Ak ma osloví, budem sa s ním o tom rozprávať," dodal. Prípadná podpora novej 76 závisí podľa Sulíka od podmienok. "My sa do toho nehrnieme. Ja som mu (Hegerovi, pozn. TASR) to síce navrhol, bavme sa, ale potom som mu o dva - tri dni povedal, nech to považuje za bezpredmetné, pretože na našom klube sú rôznorodé názory. Ako to bude v januári, budeme vidieť. Všetky tri alternatívy sú lepšie ako tá vláda, ktorá tu bola," dodal.
Sulík si vie predstaviť spoluprácu s Matovičom na úrovni politických rokovaní, keďže Matovič bude po odchode vlády stále lídrom OĽaNO. Závisí to od toho, o čo pôjde. Pripomenul, že na jeseň SaS podporila rozumné vládne návrhy. "Viem si predstaviť spoluprácu, keď je o ňu záujem, keď sa dodržujú dohody. Pri rozpočte bola dohoda veľmi komplexná a všetko hladko prebehlo," priblížil.
Na predčasné voľby treba podľa Sulíka dohodu prakticky celého parlamentu. Myslí si, že budú v septembri. "To je dátum, pri ktorom bude každý mierne nespokojný, ale dôležité je, že všetci zúčastnení budú rovnako mierne nespokojní, a preto by to mohlo prejsť. Niektorí ich chcú čím skôr, niektorí vôbec, tretí chcú úradnícku vládu, štvrtí nechcú," skonštatoval.
Zároveň zopakoval, že poslanci SaS podporia zmenu Ústavy SR o možnosti skrátiť volebné obdobie len vtedy, ak prejde pozmeňujúci návrh ich poslankyne Márie Kolíkovej.
Príbeh Slovenskej republiky (SR), ktorá 1. januára 2023 oslávi 30 rokov samostatnosti, je úspešný. V súčasnosti v krajine prevláda pragmatizmus, v ktorom sa ťažko hľadajú duchovné ideály. K moci sa stále dostávajú nekompetentní ľudia a chýbajú osobnosti, ktoré by boli nositeľmi vízie.
Politici nemajú trpezlivosť budovať niečo dlhodobo. Takto vníma 30 rokov samostatného Slovenska bývalý politik František Mikloško, ktorý nebol za rozdelenie československej federácie, ale vznik SR vníma ako dobrý krok.
"Osobne som sa staval proti rozdeleniu. Boli sme priatelia, ktorí vyšli z disentu. Nemohol som tú minulosť hodiť cez palubu a ísť proti priateľom. Rozchod nie je politicky ani ľudsky príjemný," povedal pre TASR Mikloško. Poukazuje však na slová Augustína Mariána Húsku, že pred 30 rokmi bol vhodný čas na rozdelenie, neskôr by to už také jednoduché nebolo.
"Augustín Marián Húska mi raz povedal, že teraz je moment, keď veľmoci uznávajú vznik nových štátov. Ak to neurobíme teraz, bude to hrozne ťažké niekedy urobiť. Čiže ten okamih bol správny. Ja som z osobných dôvodov nebol zaň, ale republika vznikla a je to v poriadku," uviedol pre TASR Mikloško, ktorý bol v minulosti predsedom slovenského parlamentu.
Príbeh 30 rokov samostatného Slovenska vníma ako úspešný, hoci mal podľa jeho slov aj temné chvíle. Za zlé obdobia označil časy mečiarizmu aj vlády Smeru-SD.
"V roku 1998 to bolo o bytí a nebytí Slovenska," pripomenul koniec vlády Vladimíra Mečiara a nástup kabinetu Mikuláša Dzurinda. "To bolo vydýchnutie. Aj po odchode Smeru to bolo vydýchnutie, že sme to prežili," povedal pre TASR Mikloško.
Na Slovensku sa však k moci podľa neho stále dostávajú nekompetentní ľudia a chýba tu zmysel pre štát. "Je to mentalita národa, ktorý sa nenaučil vládnuť a je skôr poddanský. Poddaný chce nejako prežiť, myslí len na seba, na svoju rodinu," vysvetlil.
Generáciu, ktorá zápasila s komunizmom, strieda podľa Mikloška generácia pragmatikov. "Momentálne nad Slovenskom visí vlna obrovského pragmatizmu, v ktorom sa ťažko hľadajú duchovné ideály," uviedol.
V politike aj v iných oblastiach mu chýbajú ľudia, ktorí by boli nositeľmi vízie. "Chýbajú všade, v kresťanstve, civilnom svete, akademickej pôde. Máme veľa špecialistov, ale málo integrálnych osobností," konštatoval.
Napriek ťažkým obdobiam sa podľa Mikloška Slovákom vždy v dejinách podarilo zachrániť. "Verím, že táto snaha nám zostane, len ju treba kultivovať a to je dlhý proces," podotkol. Politikom vyčíta, že nemajú trpezlivosť niečo dlhodobo budovať. "Každý chce okamžité víťazstvo a čo bude potom, to nikoho nezaujíma. Otázka je, či sa tu nájdu politici, štátnici, ktorí budú dlhodobo budovať," poznamenal pre TASR.
Stabilným riešením súčasnej politickej situácie by bolo vytvorenie vlády, ktorá opätovne získa podporu parlamentu. Zhodujú sa na tom politológovia z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Možnosť stabilnej väčšiny v Národnej rade (NR) SR pre novovytvorenú či zrekonštruovanú vládu však vníma politologička Aneta Világi ako málo pravdepodobnú. Predčasné voľby považuje za reálnejší scenár.
"Slovensko je parlamentnou demokraciou, ktorej podstatou je to, že sa vláda zodpovedá parlamentu. Často na to zabúdame, osobitne v posledných rokoch kríz, pandémie či vojny na Ukrajine. Taký systém vládnutia teda umožňuje, že sa vlády menia, i keď parlament zostáva bezo zmeny," upozornil pre TASR politológ Erik Láštic.
V tomto kontexte je podľa neho stabilným riešením vytvorenie vlády, ktorá opätovne získa podporu parlamentu. "Ak sa takáto väčšina v parlamente ani po opakovaných pokusoch nenájde, majú nasledovať parlamentné voľby, v ktorých voliči rozhodnú o novom parlamente, ktorý takúto väčšinu nájde," doplnil.
Z hľadiska stability by bola podľa Világi najlepšia možnosť, ak by sa v parlamente našla stabilná väčšina pre novovytvorenú či zrekonštruovanú vládu zostavenú v aktuálnom parlamente. Vníma ju však ako málo pravdepodobnú.
"Ak by sa aj aktuálne našla väčšina, ktorá by vyslovila dôveru takejto vláde, je malá pravdepodobnosť, že by išlo o stabilnú väčšinu poslancov podporujúcu vládu štandardným spôsobom," povedala pre TASR.
Preto si myslí, že predčasné voľby skôr alebo neskôr sú reálnejším scenárom. Z krátkodobého hľadiska to však stabilitu neprinesie. "Musí im predchádzať hľadanie politickej podpory pre legislatívny rámec umožňujúci predčasné voľby a zároveň budeme ako krajina vystavení volebnej kampani. Pred nami je teda aj naďalej turbulentné obdobie," skonštatovala Világi.
Politologička Darina Malová taktiež upozornila, že z hľadiska stability je najlepšie, keď sa voľby konajú v riadnom termíne. "V tom prípade by rekonštrukcia vlády mohla viesť k akémusi obnoveniu 'poriadku' a vzťahy medzi politickými stranami, ktoré nie sú pre niektorých prehľadné, by sa tak ustálili a bolo by jasné, kto tvorí koalíciu a kto je v opozícii," skonštatovala.
Ani rekonštruovaná vláda, ani úradnícka vláda nikdy nedostanú podporu mimoparlamentnej strany Hlas-SD. Pre TASR to uviedol jej líder Peter Pellegrini. Tvrdí, že to nebude vláda s mandátom od občanov. Jeho poslanci neľutujú podporu návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Nerozumie však postoju SaS. Po páde vlády treba podľa Pellegriniho dosiahnuť predčasné voľby, a nie ju "kriesiť".
"Postoju SaS nie je možné ani pri najmenšej vôli rozumieť. Oni predsa tvrdili, že Eduard Heger zlyhal ako premiér, že to zďaleka nie je len o Igorovi Matovičovi, že Hegerova vláda nedokázala zabezpečiť pomoc ľuďom. A zrazu nič z toho neplatí? Zrazu je Heger dobrý premiér, ktorý by mal dostať ďalšiu šancu?" pýta sa Pellegrini.
Ešte nevidel stranu, ktorá by zhodila vládu a potom by ju šla kriesiť namiesto normálneho demokratického postupu, ktorým majú byť predčasné voľby. "Len a len ľudia môžu rozhodnúť, kto má Slovensko vyviesť z dnešného marazmu," myslí si.
Vláda podľa Pellegriniho zlyhala takmer vo všetkom, na čo siahla, označil ju za neschopnú a amatérsku. "Jediné, čomu po celý rok venovala svoju energiu, boli ich vzájomné spory vrcholiace pádom vlády. Nedokázala ľuďom pomôcť pri drastickom zdražovaní, nedokázala bojovať s energetickou krízou, nedokázala do spoločnosti vrátiť pokoj, dôveru a súdržnosť," myslí si líder Hlasu-SD.
Oceňuje sľubované zastropovanie cien elektriny. "Ak sa to po všetkých tých peripetiách podarí, budeme radi, že ľudia v týchto ťažkých časoch nebudú za energie platiť naozaj drastické ceny," uzavrel.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol udelil v utorok mimoriadnu milosť viacerým odsúdeným politikom vrátane svojho predchodcu v úrade, niekdajšieho prezidenta I Mjong-baka, ktorý si odpykával 17-ročný trest väzenia za korupciu a ďalšie trestné činy. Informuje o tom agentúra Reuters.
I Mjong-baka zatkli v marci 2018. Odsúdený bol za prijímanie úplatkov, spreneveru a zneužitie právomocí v súvislosti s korupčnou kauzou okolo závodu na výrobu náhradných dielcov do automobilov. Týchto skutkov sa dopustil pred pôsobením v prezidentskom úrade i počas neho.
Odsúdili ho v roku 2020, z väzenia bol však odvtedy viackrát dočasne prepustený z dôvodu chatrného zdravia a potrebnej liečby. Naposledy mu výkon trestu pozastavili v júni v reakcii na jeho žiadosť, v ktorej sa odvolával na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav.
Prezidentská milosť vstúpi do platnosti v stredu, pričom I Mjong-bakovi sa ňou zruší zvyšných 15 rokov trestu. Agentúra AP uvádza, že milosť v utorok udelili celkovo vyše 1300 ľuďom.
Pôvodne sa očakávalo, že exprezidenta omilostí Jun Sok-jol už v auguste, keď udelil svoju prvú milosť od nástupu do úradu. Trest vtedy – okrem iných – zrušil napríklad dedičovi technologického gigantu Samsung I Če-jongovi usvedčenému z korupcie. I Mjong-bak je v poradí už štvrtým bývalým juhokórejským prezidentom, ktorý sa ocitol za mrežami.
Jeho nasledovníčka v úrade, exprezidentka Pak Kun-hje (70), bola v súvislosti s korupčným škandálom, ktorý v roku 2017 ukončil jej pôsobenie na poste hlavy štátu, odsúdená až na 20-ročné väzenie. Aj ona však dostala prezidentskú milosť a z väzenia sa dostala vlani, teda po necelých piatich rokoch.
Severokórejský vodca Kim Čong-un otvoril v utorok výročné zasadnutie Ústredného výboru vládnucej Kórejskej strany práce. V úvode zjazdu vychválil úspechy a zároveň vyzval na väčšie úsilie pri prekonávaní výziev a problémov, ktorým čelí jeho krajina. Informuje o tom agentúra AP.
Zjazd má okrem iného preskúmať politiku aj rozpočet končiaceho roka aj návrh budúcoročného rozpočtu, uvádza agentúra AFP citujúc zo správy severokórejskej štátnej agentúry KCNA.
Kim podľa expertov zasadnutie pravdepodobne využije na potvrdenie svojho odhodlania rozšírenie jadrového arzenálu KĽDR.
V úvode zasadnutia vyzdvihol obrovské ťažkosti, akým KĽDR v ostatnom čase podľa jeho slov úspešne čelila. Zároveň povedal, že krajina "pozoruhodným spôsobom vzrástla vo všetkých oblastiach politiky, vojenstva, hospodárstva a kultúry, pričom pokrok sa dosiahol pri napĺňaní gigantických úloh...".
Podľa niektorých politických komentátorov bude možno Kim potrebovať takéto propagandistické vyhlásenia, aby si zabezpečil väčšiu lojalitu verejnosti pri presadzovaní náročných projektov týkajúcich sa posilnenia arzenálu zbraní či riešenia ekonomických problémov v čase, keď KĽDR čelí sankciám USA i medzinárodnému tlaku na obmedzenie svojho jadrového programu.
Predpokladá sa, že zjazd bude trvať niekoľko dní, pričom Kim sa na ňom neskôr zrejme bude zaoberať aj otázkami ako sú zbrojenie, vzťahy s USA či ekonomika krajiny.
Severná Kórea tento rok uskutočnila rekordný počet skúšok zbraní vrátane vystrelenia medzikontinentálnej balistickej rakety, ku ktorému došlo prvýkrát od roku 2017.
Samotný Kim deklaroval, že sa nevráti k rokovaniu so Spojenými štátmi, ak neprestanú so svojou nepriateľskou politikou, čím podľa AP zjavne odkazoval na sankcie, ako aj pravidelné spoločné vojenské cvičenia USA a Južnej Kórey.
V Bielorusku odsúdili v pondelok v neprítomnosti na 12-ročné väzenie dvoch opozičných aktivistov, ktorí z tejto krajiny ušli. Agentúra AP uvádza, že ide vôbec o prvý rozsudok voči bieloruským disidentom vynesený v ich neprítomnosti.
Odsúdenými sú trojnásobná olympijská medailistka v plávaní Aljaksandra Herasimenjová a opozičný aktivista Alexandr Opejkin. Súd v Minsku ich usvedčil z viacerých obvinení vrátane "vyzývania na zavedenie sankcií" voči Bielorusku a ďalších činov, ktorých zámerom bolo "uškodiť národnej bezpečnosti". Obom vymerali 12-ročné väzenie, informovala bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna.
Herasimenjová a Opejkin založili v roku 2020 Bieloruskú nadáciu športovej solidarity (BSSF), ktorá združuje stovky bieloruských športovcov kritických voči vláde autoritárskeho bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Nadácia vznikla po spornom Lukašenkovom víťazstve v prezidentských voľbách z augusta 2020 a následných masových protivládnych protestoch.
Bieloruské úrady masové protesty tvrdo potlačili, pričom zatkli viac ako 35 000 ľudí, na čo Západ reagoval uvalením prísnych sankcií voči Minsku. Samotná Herasimenjová (36) po voľbách z Bieloruska odišla a v súčasnosti žije v exile.
Nadácia BSSF, ktorú Minsk označuje za extrémistickú, poskytuje športovcom prenasledovaným bieloruským režimom finančnú a právnu pomoc, uvádza agentúra AFP. Zasadzovala sa aj za bojkot niektorých medzinárodných športových podujatí, ktoré sa mali konať v Bielorusku a vo viacerých prípadoch prispela k ich zrušeniu.
Herasimenjová, niekdajšia majsterka sveta a olympijská víťazka, vydražila svoju zlatú medailu z Majstrovstiev sveta v roku 2012 za vyše 15 000 eur, ktoré venovala na podporu BSSF.
Súd v Minsku nariadil v pondelok aj skonfiškovanie jej bytu, auta, a zabavenie približne 45 000 eur na jej bankových účtoch.
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá žije v exile v Litve, odsúdila pondelňajšie verdikty voči Herasimenjovej aj Opejkinovi. "Hanebné!... Takto sa (bieloruský) režim snaží potrestať svojich odporcov v exile," napísala na Twitteri. "Režim sa k nim nemôže dostať, no zabavil im majetok v Bielorusku vrátane auta a bytu," dodala.
Podľa údajov ľudskoprávnej organizácie Viasna je v Bielorusku v súčasnosti za mrežami 1 439 politických väzňov.
AKTUALIZOVANÉ Srbsko uviedlo do stavu "najvyššej pohotovosti" svoje ozbrojené sily. Oznámil to v pondelok neskoro večer srbský minister obrany Miloš Vučevič, pričom poukázal na čoraz napätejšie vzťahy so susedným Kosovom, ktoré sa v ostatnom čase ešte viac vyhrotili v dôsledku blokád a prípadov streľby. Informuje o tom agentúra AFP.
"Srbský prezident (Aleksandar Vučič)... nariadil srbskej armáde, aby bola v najvyššom stupni bojovej pohotovosti, to znamená na úrovni (pripravenosti) použitia ozbrojenej sily," povedal Vučevič. Dodal, že prezident nariadil aj posilnenie takzvaných špeciálnych ozbrojených síl, a to zo súčasných 1 500 na 5 000 príslušníkov.
Srbské ministerstvo vnútra zároveň informovalo, že "všetky (armádne) jednotky" okamžite prechádzajú "pod velenie náčelníka generálneho štábu". AFP pripomína, že predmetné rozkazy prezidenta Vučiča prichádzajú po tom, ako bol k hraniciam s Kosovom v nedeľu vyslaný práve náčelník generálneho štábu srbských ozbrojených síl Milan Mojsilovič.
"Situácia je tam zložitá," povedal Mojsilović v nedeľu večer v rozhovore s televíziou Pink cestou do mesta Raška na juhozápade krajiny, zhruba desať kilometrov od hraníc s Kosovom. Žiada si podľa neho "prítomnosť srbskej armády pozdĺž administratívnej línie", čo je termín používaný srbskými orgánmi na označenie hranice s Kosovom. Podľa srbského ministerstva vnútra "všetky jednotky" prechádzajú "okamžite pod velenie náčelníka generálneho štábu".
Srbské ozbrojené sily boli v ostatných rokoch uvedené do stavu "najvyššej pohotovosti" pre napätie s Kosovom už viackrát. Naposledy sa tak stalo v novembri po tom, ako Belehrad tvrdil, že viacero dronov z Kosova narušilo jeho vzdušný priestor.
https://www.youtube.com/watch?v=EkBaiV4h_HA
Etnickí Srbi zablokovali ďalšie cesty nákladnými autami
Etnickí Srbi na severe Kosova v utorok zablokovali ďalšie cestné komunikácie. Zároveň neuposlúchli výzvy, aby predtým postavené barikády odstránili. Udialo sa tak len deň po tom, čo Srbsko pre zvýšené napätie medzi oboma krajinami uviedlo svoju armádu do stavu najvyššej pohotovosti. Správu publikovala agentúra AP.
Kosovskí Srbi začali blokovať cesty v meste Mitrovica, ktoré obývajú Albánci aj Srbi, už počas noci naloženými nákladnými autami. AP pripomína, že Srbi po prvýkrát od začiatku súčasnej krízy zablokovali ulice v jednom z väčších kosovských miest, keďže až doteraz umiestňovali barikády len na cesty vedúce k srbsko-kosovským hraniciam.
Kedy sa zintenzívnili protesty
Tisíce etnických Srbov demonštrovali ešte minulý štvrtok (22. decembra) v severnej časti Kosova proti "nespravodlivému" postupu vlády v Prištine. Hromadná demonštrácia sa konala neďaleko jednej z barikád, ktorú postavili kosovskí Srbi 10. decembra pobúrení zatknutím bývalého policajta. Paralyzovali tým dopravu cez dva hraničné priechody so Srbskom.
Goran Rakič, predseda strany Srpska lista (Srbská kandidátka), tvrdil, že kosovská polícia Srbov "obťažuje" každý deň. Miestni Srbi v novembri hromadne odstúpili zo všetkých verejných funkcií vrátane polície a na bezpečnostné vákuum museli byť nasadené jednotky etnických Albáncov. "Sme na svojej vlastnej pôde, nemôžeme mlčať v spojitosti s nespravodlivosťou, bitím našich ľudí, nemôžeme súhlasiť, že sa potichu vytratíme," povedal Rakič počas štvrtkovej demonštrácie. Kosovská polícia uviedla, že zhromaždenie malo "nenásilný" priebeh.
Napätie sa vystupňovalo, keď kosovské úrady naplánovali na 18. decembra regionálne voľby v oblastiach na severe, kde majú väčšinové zastúpenie Srbi. Strana SL sa rozhodla voľby bojkotovať.
Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová 10. decembra krátko po postavení cestných barikád oznámila, že voľby presunú na 23. apríla budúceho roka. Polícia museli odvtedy čeliť niekoľkým útokom strelnými zbraňami a na hliadku policajnej misie EÚ v Kosove (EULEX) niekto hodil granát.
Napätie sa na severe Kosova, kde žije prevažne srbská menšina, obzvlášť vyostrilo ešte v novembri aj v dôsledku dlhotrvajúcemu sporu týkajúceho sa poznávacích značiek vozidiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské poznávacie značky.
Na protest proti predmetnému zákonu dali výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamestnancov patriacich k tamojšej srbskej menšine. Priština napokon od opatrenia upustila, v dôsledku zmienených masových odchodov z verejných funkcií sa však krajina ocitla v akomsi bezpečnostnom vákuu, uvádza AFP.
Kosovo sa v dôsledku napätej situácie rozhodlo následne odložiť komunálne voľby v obciach so srbskou väčšinou. Pôvodne sa mali tieto voľby konať v polovici decembra, na základe rozhodnutia prezidentky Vjosy Osmaniovej sa však presunuli na apríl.
KFOR nič nenecháva na náhodu
Mierové sily KFOR zvýšili v ostatných mesiacoch svoju prítomnosť na severe Kosova. K poslednému prípadu streľby, ktorý aktuálne vyšetrujú, tam došlo v nedeľu večer, a to pri obci Zubin Potok. Výstrely smerovali k jednej z hliadok misie KFOR. K nijakým zraneniam ani materiálnym škodám však nedošlo.
Priština obviňuje z najnovšej eskalácie napätia Belehrad. Tvrdí, že jej severný sused používa všetky dostupné prostriedky na to, aby konal proti ústavnému poriadku Kosova.
Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a doteraz ho považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
Ukrajina chce do konca februára usporiadať mierový summit, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční na pôde Organizácie Spojených národov (OSN). V pondelok to pre agentúru AP uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, informuje TASR.
Prostredníkom na rokovaniach by podľa Kulebových slov mal byť generálny tajomník OSN António Guterres. Summit by sa mal uskutočniť v čase prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Šéf ukrajinského rezortu diplomacie vyhlásil, že je "veľmi spokojný" s výsledkom minulotýždňovej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch a dodal, že Ukrajina urobí všetko preto, aby vojnu v roku 2023 vyhrala.
"Koniec každej vojny je výsledkom rozhodnutí na bojisku a pri rokovacom stole," uviedol Kuleba. Na otázku, či bude na summit pozvané aj Rusko, minister odpovedal, že je potrebné, aby sa táto krajina najprv zodpovedala za svoje vojnové zločiny na medzinárodnom súde.
Kuleba zároveň uviedol, že generálny tajomník OSN Guterres sa ukázal nielen ako "efektívny mediátor a vyjednávač, ale najmä ako čestný a zásadový človek", preto by uvítal jeho aktívnu účasť na summite.
Na vyjadrenia Moskvy, ktorá je podľa svojich vlastných slov pripravená vyjednávať, šéf ukrajinského rezortu diplomacie povedal, že "(Rusko) pravidelne hovorí o tom, že je pripravené rokovať, nie je to však pravda, lebo všetko, čo robí na bojisku, dokazuje opak".
Čína v pondelok oznámila, že od 8. januára ruší povinnú karanténu pre osoby prichádzajúce zo zahraničia. Ľudia sa budú musieť pri vstupe do krajiny preukázať len výsledkom PCR testu na koronavírus nie starším ako 48 hodín. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Čínsky Národný zdravotnícky výbor informoval o zmene pravidiel na hraniciach prostredníctvom online vyhlásenia. Zároveň dodal, že sa zrušia i obmedzenia počtu medzinárodných letov do Číny. Nové nariadenia začnú platiť 8. januára. Ochorenie COVID-19 bude zároveň preradené do nižšej kategórie infekčných chorôb, uviedol výbor.
Agentúra AFP pripomína, že Čína až donedávna uplatňovala prísnu stratégiu nulovej tolerancie covidu. Od marca 2020 museli všetky osoby prichádzajúce do tejto ázijskej krajiny podstúpiť povinnú dvojtýždňovú karanténu, ktorá bola neskôr predĺžená až na tri týždne. Tieto opatrenia ovplyvnili najmä medzinárodný turizmus a obchod, čo ešte viac uškodilo tamojšej ekonomike.
Čína pred dvoma týždňami uvoľnila obmedzenia v oblasti hromadného testovania a karantény takmer po troch rokoch snahy úplne potlačiť šírenie covidu. Ukončenie povinného hromadného testovania na koronavírus však sťažilo sledovanie prudko rastúceho počtu nových prípadov nákazy. Čínske úrady minulý týždeň priznali, že v súčasnosti je "nemožné" spočítať celkový počet pacientov s covidom.
Betlehem zo snehu, ktorý už niekoľko dní stojí pri Rainerovej chate vo Vysokých Tatrách, v pondelok niekto poškodil. Na sociálnej sieti chatár Peter Petras zverejnil fotografiu, na ktorej sú sochy Márie, Jozefa a Ježiša obliate červeným vínom.
Betlehem pred chatou dokončil Petras spolu s dobrovoľníkmi zhruba pred tromi dňami. Hoci dielu, ktoré stavali približne tri týždne, doposiaľ neuškodil dážď ani oteplenie, podľa Petrasa ho poškodil opitý turista.
"Som veľmi smutný z toho, čo sa stalo. Naša 25-dňová práca vyšla nazmar pre človeka, ktorý 'hrdinsky' zničil a pohanil symbol Vianoc. Rovnaká výčitka padá aj na prizerajúcich sa, že mu v tom nezabránili. Samozrejme, že nás to nezlomí, ale už to nebude ako predtým," uviedol Petras. Sochu nahrubo očistil, v utorok (27. 12.) chce opravu dokončiť.
Prvý betlehem postavil chatár a horský nosič v roku 1998. Odvtedy ho chodia každoročne obdivovať tisíce návštevníkov. Okrem betlehemu sa mu podarilo pred chatou vytvarovať zo snehu aj sochu chatára či veľkonočné vajíčko.
Mierové sily Severoatlantickej aliancie v pondelok uviedli, že vyšetrujú streľbu, ktorú zaznamenali v nedeľu v severnej časti Kosova, kde v súčasnosti prebiehajú násilné demonštrácie. Srbsko v reakcii na tento incident vyslalo k hraniciam s Kosovom veliteľa armády Milana Mojsiloviča.
TASR informuje podľa správ agentúr AP a AFP. K streľbe došlo v nedeľu večer pri obci Zubin Potok na severe Kosova, kde etnickí Srbi v uplynulých dvoch týždňoch intenzívne demonštrovali proti nespravodlivému postupu vlády v Prištine.
Mierové sily misie KFOR, ktorú vedie NATO, uviedli, že k incidentu došlo v tesnej blízkosti jednej z ich hliadok. Podľa ich vyhlásenia neboli po streľbe hlásené zranenia a v súčasnosti pracujú na objasnení všetkých faktov.
"Pre všetkých zúčastnených je dôležité vyhnúť sa akejkoľvek rétorike alebo činom, ktoré môžu spôsobiť napätie a eskalovať situáciu… Od všetkých aktérov očakávame, že budú hľadať najlepšie riešenie na zaistenie bezpečnosti a ochrany všetkých komunít," napísala misia KFOR vo vyhlásení.
Veliteľ srbskej armády Mojsilovič v nedeľu povedal, že situácia v oblasti je komplikovaná a zložitá. Dodal, že prítomnosť srbskej armády pozdĺž hraníc je nevyhnutná.
Mojsilovič po rozhovore so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom odcestoval do obce Raška, ktorá leží asi 10 kilometrov od hraníc s Kosovom. "Úlohy, ktoré má srbská armáda… sú presné, jasné a budú splnené," povedal
Srbi žijúci na severe Kosova, pobúrení zatknutím bývalého policajta, zablokovali 10. decembra hlavné cesty a paralyzovali dopravu cez dva hraničné priechody so Srbskom.
Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a doteraz považuje Kosovo za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
Počet obetí extrémneho zimného počasia, ktoré sužuje Spojené štáty a Kanadu, sa zvýšil na najmenej 52. Viacerí ľudia zomreli, keď uviazli vo svojich autách a počas čakania na záchranárov zamrzli.
V Spojených štátoch prišlo o život najmenej 48 osôb, z toho 27 obetí zaznamenali v štáte New York. Ku krízovej situácii došlo v tamojšom meste Buffalo, kde mali záchranné zložky v dôsledku víchrice a ťažko zjazdným cestám problémy dostať sa do postihnutých oblastí.
Ďalší štyria ľudia zahynuli pri nehode autobusu, ktorý sa v kanadskej provincii Britská Kolumbia prevrátil na zľadovatenej vozovke. Podľa americkej Národnej meteorologickej služby (NWS) napadlo do nedele na letisku v Buffale viac ako 1,2 metra snehu, pričom snehová prikrývka pribúdala rýchlosťou 5–7 centimetrov za hodinu.
Polícia v Buffale tiež uverejnila výzvu pre majiteľov snežných skútrov, aby sa zapojili do pátracích a záchranárskych prác. Stanica Sky News pripomína, že v dôsledku extrémneho počasia zostalo bez elektriny približne 1,8 milióna amerických domácností. Letecké spoločnosti museli zrušiť či presunúť tisíce letov.
Lietadlá parkujú pri bránach na medzinárodnom letisku Vancouver počas snehovej búrky v kanadskom meste Richmond. Foto: TASR/AP
Rozsiahle časti USA od Skalistých hôr po Apalačské vrchy sužujú aj silné mrazy. Napríklad v štáte Montana namerali pri príchode blizzardu teplotu mínus 45,6 °C, sobotňajšie minimum namerané v meste Havre má hodnotu mínus 39 °C.
Vodičov úrady vyzvali, aby napriek najrušnejšiemu obdobiu v súvislosti s cestovaním nevychádzali na cesty. K úmrtiam najmä pri dopravných nehodách došlo v štátoch Oklahoma, Kentucky, Missouri, Tennessee, Wisconsin, Kansas, Nebraska, Ohio, New York, Colorado a Michigan.
V Kanade je bez elektrickej energie približne 140-tisíc domácností, najmä v provinciách Ontário a Québec. Tamojšia meteorologická služba upozornila, že teploty môžu v Kanade klesnúť až na mínus 43 °C.
Guvernér holandskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Klaas Knot predpokladá sprísňovanie menovej politiky zo strany ECB aj v ďalších mesiacoch.
Podľa neho je ECB len tesne za polovicou svojho cyklu sprísňovania menovej politiky a ak chce dostať súčasnú vysokú infláciu pod kontrolu, bude v tomto trende musieť pokračovať. TASR o tom informuje na základe správy denníka Financial Times, ktorý s Knotom uskutočnil rozhovor.
ECB na svojom ostatnom zasadnutí v polovici decembra zvýšila úrokové sadzby štvrtýkrát po sebe, pričom sa dostali na 14-ročné maximum. V porovnaní s predchádzajúcimi zasadnutiami však tempo ich zvyšovania zmiernila. Zatiaľ čo predtým zvýšila sadzby o 75 bázických bodov, v decembri ich posunula nahor o 50 bodov. Celkovo ich od júla zvýšila o 2,5 percentuálneho bodu, pričom depozitnú sadzbu posunula na dve percentá. Zároveň oznámila, že so zvyšovaním sadzieb ešte neskončila.
To potvrdil aj Knot, ktorý pre Financial Times uviedol, že na nasledujúcich piatich zasadnutiach do júla 2023 bude banka uplatňovať "primerané tempo sprísňovania menovej politiky". Ako dodal, napriek tomu, že ekonomika svoj rast spomaľuje a blíži sa k stagnácii, ECB musí v súčasne nastavenej politike pokračovať.
"Ak budeme robiť málo, riziko bude ešte väčšie," povedal Knot. Najväčšou výzvou v nasledujúcom roku bude pre ECB podľa neho stanovenie, kedy už sprísňovanie politiky dosiahlo svoje maximum.
Viacerí ekonómovia sú presvedčení, že ECB podceňuje rýchlosť spomaľovania inflácie v budúcom roku a riziko možného rozsahu recesie. Knot však upozornil, že nedávne údaje naznačili, že recesia bude "krátka a plytká". "V niektorých krajinách eurozóny, napríklad v Nemecku, najnovšie údaje poukazujú na to, že to najhoršie by už mohlo byť za nami," dodal.
Ako povedal, výrazný rast platov bude infláciu stále udržiavať na vysokej úrovni. ECB odhaduje, že rast miezd dosiahne na budúci rok v priemere 5,2 percenta a do roku 2025 sa bude iba mierne spomaľovať na úroveň tesne pod štyri percentá. Miera nezamestnanosti by sa mala držať v blízkosti októbrového historického minima 6,5 percenta. "Ako sa ukazuje, firmy, ktoré počas pandémie zamestnancov prepustili, neurobili najšikovnejší krok," dodal šéf holandskej centrálnej banky.
Predpokladá, že rekordný rast platov v Holandsku o 6,4 percenta "je s určitým oneskorením možný aj v ďalších krajinách". Ako dodal, nevidí dôvod, prečo by zamestnanci mali súhlasiť s poklesom svojej kúpnej sily pri súčasných podmienkach na pracovnom trhu. "Skutočnú neistotu" však predstavuje vojna na Ukrajine, pričom tento faktor je mimo kontroly ECB. Ako však Knot dodal, to najlepšie, čo ECB môže urobiť, je práve sústrediť sa na znižovanie miery inflácie.
Ukrajina v pondelok oficiálne vyzvala na vylúčenie Ruska z Organizácie Spojených národov. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Ukrajina vyzýva členské štáty OSN… aby zbavili Ruskú federáciu štatútu stáleho člena Bezpečnostnej rady (BR) OSN a vylúčili ju celkovo z OSN," uviedol ukrajinský rezort diplomacie vo vyhlásení. Dodal, že Rusko "nezákonne okupuje kreslo Sovietskeho zväzu v BR OSN" od rozpadu tohto štátneho útvaru v roku 1991.
"Z právneho a politického hľadiska možno urobiť len jeden záver: Rusko je uzurpátorom kresla Sovietskeho zväzu v Bezpečnostnej rade OSN," píše sa vo vyhlásení. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tiež uviedlo, že "tri desaťročia nezákonnej prítomnosti Ruska v OSN boli poznačené vojnami a zaberaním území iných krajín".
Bezpečnostná rada OSN pozostáva z 15 členov – piatich stálych a desiatich volených nestálych –, ktorých úlohou je riešiť globálne krízy prijímaním sankcií, schvaľovaním vojenských akcií a zmien charty OSN.
Piati stáli členovia BR OSN – USA, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Čína a Rusko – majú právo veta a môžu tak zablokovať akúkoľvek rezolúciu. Táto skutočnosť odráža dynamiku moci z čias konca druhej svetovej vojny. Rada tak môže byť bezmocná pričinením jediného vetujúceho člena.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok uviedla, že počas víkendu zneškodnila skupinu sabotérov z Ukrajiny, ktorí sa snažili preniknúť na ruské územie. TASR správu prevzala od agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na ruské tlačové agentúry.
"Pri potýčke 25. decembra 2022 boli zabití štyria sabotéri, ktorí sa snažili vstúpiť z Ukrajiny na územie Brianskej oblasti (v Rusku)," citujú FSB ruské agentúry. Podľa FSB mali pri sebe zabité osoby automatické strelné zbrane nemeckej výroby, navigačné vybavenie a "štyri improvizované výbušné zariadenia".
Ruské agentúry zverejnili video, na ktorom je možné vidieť na zemi ležať štyri telá v zimnom kamuflážnom odeve a so zbraňami. Ukrajina sa zatiaľ k tejto záležitosti nevyjadrila, všíma si Reuters.
Rusko obvinilo prokyjevské sily z niekoľkých sabotáží vrátane útoku, pri ktorom bol poškodený Kerčský most spájajúci pevninské Rusko s Krymským polostrovom anektovaným v roku 2014. Minulý týždeň schválili poslanci dolnej komory ruského parlamentu zákon, na základe ktorého je "sabotérom" možné udeliť dlhoročné väzenské tresty, pripomína AFP.
Český prezident Miloš Zeman v pondelok vo svojom poslednom vianočnom posolstve označil za najvýznamnejšiu udalosť uplynulého roka ruskú agresiu na Ukrajine. Vyjadril nádej, že Rusko územie Ukrajiny opustí. Zároveň sa rozlúčil s občanmi.
Najvýznamnejšou udalosťou roka 2022 bola podľa Zemana ruská agresia proti Ukrajine. "Bol som vždy stúpencom korektných ekonomických vzťahov s Ruskou federáciou, najmä pre dodávky relatívne lacných energetických surovín. Ale sú situácie, keď ekonomické záujmy musia ustúpiť záujmom bezpečnostným," uviedol prezident ČR.
Celosvetová bezpečnosť je podľa jeho slov touto agresiou ohrozená. "Plne podporujem pomoc ČR bojujúcej Ukrajine a verím, že tlak slobodných krajín skôr alebo neskôr prinúti Rusko, aby územie Ukrajiny opustilo," vyjadril nádej Zeman.
Zelený fanatizmus a inflácia
Za ďalší významný problém tohto roka označil energetickú krízu. Prispela k nej podľa neho ruská agresia, ale aj "zelený fanatizmus", takzvaný green deal. „Pokusy zakázať autá so spaľovacími motormi, obmedziť nielen uhoľné, ale aj jadrové elektrárne, aj pokusy rozšíriť emisné povolenky, ktoré tiež výrazne zvyšujú cenu energie,“ povedal Zeman v príhovore.
Tretím najväčším problémom v tomto roku bola podľa Zemana inflácia. Podľa neho má viac faktorov, napríklad zvyšovanie úrokov centrálnou bankou. „Preto som využil zákonné oprávnenie a hovoril som s guvernérom národnej banky.“ Uviedol, že vetoval návrh zákona o rozpočte a vláda musí prijať daňové návrhy odborníkov.
V druhej časti prejavu Zeman bilancoval svoje 32-ročné pôsobenie v politike. "Zloženie účtov" pokladá za svoju povinnosť voči občanom. "Ako prezident republiky som sa v prvom rade snažil hájiť české národné záujmy," uviedol prezident s tým, že národným záujmom Česka musí byť podpora exportu.
Podľa svojich slov sa preto snažil mať korektné vzťahy so všetkými významnými krajinami vo svete. Pripomenul, že srdcovou záležitosťou jeho pôsobenia v prezidentskom úrade bol vzťah s Izraelom.
Spomienky na minulosť a plány do budúcnosti
"Za svoje názory som bol niekoľkokrát vyhodený z práce, prvýkrát pre nesúhlas so sovietskou okupáciou a naposledy v septembri 1989 pre kritický článok v technickom magazíne, ktorý mal veľký ohlas, rozmnožoval sa, a tak azda aspoň trochu prispel k novembrovej revolúcii," uviedol.
"Po 8. marci odídem do starobného dôchodku. Budem čítať zaujímavé knihy a budem aj spomínať," povedal Zeman. "Je čas sa rozlúčiť," pokračoval a zacitoval z básne Vítězslava Nezvala: "A keby sme sa viackrát nevideli, bolo to krásne a bolo toho dosť. Zbohom a šáteček!" zakončil svoj posledný vianočný prejav český prezident.
Miloš Zeman sa po nástupe na post prezidenta ČR v roku 2013 rozhodol presunúť tradičný novoročný prejav z 1. januára na 26. decembra. Vysvetlil to tým, že chcel nadviazať na československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka a jeho vianočné prejavy v období prvej Československej republiky.
Čínsky prezident Si Ťin-pching v pondelok vyzval úrady, aby v súvislosti s prudkým šírením koronavírusu podnikli kroky na "ochranu ľudských životov". Čínsky líder sa tak k zhoršujúcej pandemickej situácii v krajine vyjadril prvýkrát od nedávneho uvoľnenia opatrení.
Čínsky prezident povedal, že úrady, ktoré majú na starosti kontrolu šírenia ochorenia COVID-19 v krajine, čelia v súčasnosti novej situácii a novým výzvam. Podľa jeho slov by mala byť spustená cielenejšia kampaň na boj s koronavírusom, ktorá bude efektívnejšie chrániť životy, bezpečnosť a zdravie obyvateľov, uviedla čínska štátna televízia CCTV.
Čína na začiatku decembra uvoľnila obmedzenia v oblasti hromadného testovania a karantény po takmer troch rokoch snahy úplne potlačiť šírenie covidu. Ukončenie povinného testovania na koronavírus však sťažilo sledovanie prudko rastúceho počtu nových prípadov nákazy. Čínske úrady priznali, že v súčasnosti je "nemožné" spočítať celkový počet pacientov s covidom.
Kurz ruského rubľa v pondelok výrazne vzrástol a vymazal časť z minulotýždňových strát. Za predchádzajúci týždeň však ruská mena zaznamenala najprudší pokles za posledných zhruba šesť mesiacov, keď jej vývoj ovplyvnili obavy z dôsledkov sankcií západných štátov na export ruských energií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kurz rubľa klesol za minulý týždeň približne o 8 percent. K poklesu došlo krátko po tom, ako do platnosti vstúpilo embargo na dovoz ruskej ropy tankermi a západné štáty sa dohodli na zavedení cenového stropu na ruskú komoditu. Ruské ministerstvo financií oznámilo, že najnovší pokles kurzu rubľa súvisí so zotavením dovozu.
Pred 9.00 h SEČ dosiahol kurz rubľa oproti doláru 68,31 RUB/USD, čo znamená rast o 2,8 percenta. V porovnaní s eurom sa kurz ruskej meny posilnil o 4,4 percenta na 72,40 RUB/EUR a oproti čínskej mene vzrástol o 2,1 percenta na 9,71 RUB/CNY.
Analytici už skôr uviedli, že tento týždeň by sa kurz rubľa mal posilniť. V závere mesiaca totiž platia firmy dane, pričom vývozcovia musia prevádzať príjmy v zahraničnej mene na ruble. To sa potom odráža na kurze ruskej meny.
Ale výrazný pokles v poslednom týždni spôsobil, že rubeľ, ktorý bol donedávna najlepšie si počínajúcou menou na svete v tomto roku, stratil svoju top pozíciu. Tú v minulom týždni získal brazílsky reál.
Ceny na slovenských čerpacích staniciach sa budú v najbližších dňoch držať zastabilizované na súčasných úrovniach. Analytička 365.bank Jana Glasová však nevylučuje, že by ceny benzínov a motorovej nafty mohli aj klesnúť. Všetko však bude záležať na vývoji svetových cien ropy.
„Ak by ceny ropy opäť klesli pod 80-dolárovú hladinu, nevylučujeme ďalšie zlacnenie. Ďalší vývoj na ropnom trhu bude závisieť hlavne od toho, ako budú trhy ďalej vnímať obavy z recesie globálneho hospodárstva, vývoj dopytu a ako budú investori reagovať na pokles produkcie ruskej ropy,“ uviedla pre agentúru SITA Glasová.
Podľa údajov Štatistického úradu SR za 50. tohtoročný týždeň ceny benzínov na našich pumpách opäť výrazne klesli, a to už piaty týždeň po sebe. Liter 95-oktánového benzínu sa predával za priemernú cenu 1,490 eura a v týždňovom porovnaní sa jeho cena znížila o dve percentá. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,663 eura a jeho cena sa oproti predchádzajúcemu týždňu taktiež výrazne znížila o 2,5 percenta. Významný pokles zasiahol aj ceny nafty, ktorá zlacnela o 2,4 percenta na priemernú úroveň 1,617 eura za liter.
V medziročnom porovnaní si však za benzín a naftu stále priplácame, aj keď tento nárast je už len mierny. Benzín 95 je drahší o necelé dve percentá ako vlani a benzín 98 je na rovnakej úrovni ako vlani. Najvýraznejší medziročný rast však zaznamenáva nafta, ktorá je až o osemnásť percent drahšia ako vlani.
Počas minulého týždňa sa ceny ropy Brent hýbali v pásme 83 až 78 amerických dolárov za barel. V úvode minulého týždňa sa Brent ešte držala pod 80-dolárovou hranicou, ale neskôr mierne vzrástla do pásma 80 až 83 dolárov za barel. Pod zvýšenie cien ropy sa podľa analytičky podpísali hlavne informácie z Moskvy, ktorá plánuje obmedziť produkciu ropy ako odpoveď na zavedenie cenového stropu na ruskú ropu Urals.
Dlhodobo je však ropa tlačená nadol hlavne obavami z recesie globálnej ekonomiky, ktorá by viedla aj k poklesu dopytu po nej. „Tieto dôvody sa v najväčšej miere podpisujú aj pod aktuálny vývoj cien ropy. Okrem toho tlačia ropu nadol aj obavy z pandemickej situácie v Číne. Trhy sa obávajú poklesu dopytu po rope, keďže Čína je jej najväčším dovozcom,“ uzavrela Glasová.
Južná Kórea obvinila Severnú Kóreu z toho, že niekoľko jej dronov preletelo v pondelok cez juhokórejské hranice, čo prinútilo juhokórejskú armádu vyslať do vzduchu vojenské lietadlá a vypáliť varovné výstrely, aby drony zahnala. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Naša armáda detegovala severokórejské bezpilotné lietadlá v okolí vzdušného priestoru (mesta) Kimpcho o 10.25 h (miestneho času)," uviedol juhokórejský zbor náčelníkov štábov. "Niekoľko severokórejských bezpilotných lietadiel narušilo náš vzdušný priestor," dodáva zbor náčelníkov štábov vo vyhlásení s informáciou, že k narušeniu prišlo v blízkosti juhokórejskej provincie Kjonggi.
Narušenie vzdušného priestoru krajiny prinútilo juhokórejskú armádu nasadiť do akcie útočné vrtuľníky a stíhačky a vypáliť varovné výstrely. Jedno z vyslaných juhokórejských ľahkých bojových lietadiel typu KA-1 neskôr v okrese Hoingsung havarovalo, uviedla juhokórejská agentúra Jonhap.
V dôsledku tejto vojenskej akcie bola približne na hodinu pozastavená prevádza letiska v meste Kimpcho a medzinárodného letiska Inčchon, ktoré je hlavným letiskom juhokórejskej metropoly Soul, uviedol Jonhap s odvolaním sa ministerstvo dopravy.
Išlo o prvé preniknutie severokórejských dronov do juhokórejského vzdušného priestoru za uplynulých päť rokov. K tomuto incidentu pritom dochádza v čase zvýšeného napätia, ktoré spôsobuje tento rok Pchjongjang bezprecedentným počtom skúšok zbraní, píše AFP.
Líder nemeckej opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz vyzval vládu spolkového kancelára Olafa Scholza, aby preukázala väčšie vodcovstvo a zodpovednosť na medzinárodnej scéne.
"Nemecko musí byť ochotné prevziať väčšiu zodpovednosť lídra. Nie iba líderstvo, ale zodpovednosť lídra za Európu," povedal šéf CDU. Merz totiž tvrdí, že Európskej únii sa darilo viac, keď sa Nemecko chopilo tejto pozície. "Je to vďaka našej geostrategickej pozícii, našej situácii ako najľudnatejšej a aj ekonomicky najsilnejšej krajiny v EÚ," vysvetlil.
Šéf opozičnej CDU povedal, že v debatách na národnej úrovni považujú Nemci svoj vplyv za menší, ako ho vníma mnoho členských štátov EÚ i ďalších krajín.
