Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský dôstojník napojený na Vagnerovu skupinu sa stal veliteľom západného okruhu, tvrdí ukrajinská rozviedka

Ruský dôstojník Jevgenij Nikiforov, napojený na súkromnú armádu Vagnerova skupina, bol vymenovaný za veliteľa Západného vojenského okruhu ruských ozbrojených síl, uviedli ukrajinské spravodajské služby. TASR prevzala v utorok informácie z webovej stránky britského denníka The Guardian.

Americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone vo svojej najnovšej správe uviedla, že Nikiforov údajne velí ruskému západného zoskupeniu z veliteľského postu v meste Bogučar vo Voronežskej oblasti na juhozápade Ruska.

Nikiforov údajne vo funkcii veliteľa Západného vojenského okruhu nahradil generálplukovníka Sergeja Kuzovleva, pretože Nikiforov je členom koalície vytvorenej Sergejom Surovikinom, celkovým veliteľom ruských ozbrojených síl na Ukrajine, a Jevgenijom Prigožinom, zakladateľom ruskej armády žoldnierov Vagnerova skupina, píše ISW.

Ukrajinské tajné služby predtým hlásili, že Prigožin vytvoril spojenectvo so Surovikinom a že obaja sú rivalmi ruského ministra obrany Sergeja Šojgua. Nikiforov má skúsenosti z velenia jednotkám Vagnerovej skupiny vo východoukrajinskom regióne Donbas z rokov 2014 a 2015, dodal ISW.

Surovikin má povesť brutálneho a tvrdého veliteľa – voči nepriateľom Ruska, civilistom i vlastným podriadeným. Dokázal to vo viacerých vojnách, napríklad v Čečensku a Sýrii, kde velil ruským jednotkám počas neľútostného bombardovania mesta Aleppo.

(tasr, min)

Minúta  |  

Taliansky prezident a premiérka Meloniová sa zúčastnili na pohrebe exministra Frattiniho

Taliansky prezident Sergio Mattarella a premiérka Giorgia Meloniová sa v utorok zúčastnili na pohrebe bývalého ministra zahraničných vecí a člena Európskej komisie Franca Frattiniho, ktorý počas Vianoc zomrel na rakovinu vo veku 65 rokov.

TASR prevzala správu z tlačovej agentúry ANSA. Frattini zomrel v sobotu na Štedrý večer v nemocnici Gemelli v Ríme.

Mattarella a Meloniová boli medzi mnohými poprednými predstaviteľmi Talianska, ktorí prúdili do Kostola svätých apoštolov v centre Ríma, neďaleko svetoznámej Fontány di Trevi, aby sa naposledy rozlúčili s Frattinim – mužom, ktorého oceňujú ako príkladného služobníka štátu.

Taliansky kabinet medzitým vydal nariadenie, že Frattini má mať aj štátny pohreb. Frattini začínal v roku 1981 ako prokurátor a pracoval aj ako poradca pre súdnictvo v šiestej vláde vplyvného kresťanského demokrata Giulia Andreottiho.

Následne zohral poprednú rolu pri obnove dôstojnosti v politike – po tom, čo akcia "Čisté ruky" zameraná na vyšetrenie korupcie na najvyšších miestach začiatkom 90. rokov 20. storočia ukázala, aký zničený je starý politický systém v krajine.

V rokoch 2002 až 2004 a 2008 až 2011 pôsobil Frattini ako minister zahraničných vecí, v oboch prípadoch išlo o vlády vtedajšieho premiéra Silvia Berlusconiho. V rokoch 2004 až 2008 bol komisárom EÚ pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť. Od januára tohto roka zastával funkciu predsedu talianskej Štátnej rady, orgánu plniaceho úlohu najvyššieho správneho súdu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Arménsky premiér Pašinjan spochybnil na stretnutí s Putinom misiu v Náhornom Karabachu

Arménsky premiér Nikol Pašinjan spochybnil v utorok úlohu príslušníkov ruských mierových síl v Náhornom Karabachu, keď hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o blokáde v tomto spornom regióne. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Azerbajdžanskí aktivisti blokujú od polovice decembra tzv. Lačinský koridor – ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom a Arménskom –, čím vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou. V dôsledku tejto blokády dochádzajú obyvateľom tejto horskej oblasti už zásoby potravín, liekov i pohonných hmôt.

Baku tvrdí, že protest vznikol spontánne, Jerevan však obviňuje Azerbajdžan z organizovania tohto protestu s cieľom prinútiť Arménov opustiť sporný región.

Pašinjan sa popri summite krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) stretol s Putinom, s ktorým chcel hovoriť o tejto "kríze" a možných spôsoboch jej riešenia.

"Je to zóna, za ktorú sú zodpovední ruskí mierotvorcovia v Náhornom Karabachu," uviedol Pašinjan. Zároveň dodal, že napriek dohode nemá ruská mierová misia Lačinský koridor pod kontrolou.

Putin pred novinármi uviedol, že je dôležité zamerať sa najmä na urovnanie napätia v Zakaukazsku, a uviedol, že o danej záležitosti sa už od pondelka diskutuje, no bližšie informácie neuviedol.
Azerbajdžan a Arménsko viedli o územie Náhorného Karabachu už dve vojny.

Posledná vypukla v roku 2020 a vyžiadala si vyše 6500 životov. Tento posledný konflikt sa skončil prímerím, ktoré vyrokovalo Rusko. V rámci mierovej dohody tiež Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu územie, ktoré roky ovládalo.

Rusko okrem toho vyslalo v rámci tejto dohody do Náhorného Karabachu mierotvorcov. Arménsko však od začiatku blokády Rusko obviňuje z toho, že jeho mierová misia v Karabachu zlyhala.

Na summite SNŠ, ktorý aktuálne prebieha v Petrohrade, sa zúčastnil aj úhlavný nepriateľ Arménska – azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Rusko sa aj napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine snaží zachovať si úlohu sprostredkovateľa medzi týmito bývalými sovietskymi republikami.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko potrebuje viac času na preskupenie armády, tvrdí Zelenského poradca

Kremeľ vyzýva na rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine, pretože sa snaží získať viac času na doplnenie a preskupenie armády, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Alexandr Rodňanskyj v rozhovore pre americkú televíziu CNN, informuje v utorok TASR.

"Blitzkrieg (blesková vojna) dopadol pre nich katastrofálne a oni to vedia. Potrebujú preto viac času na preskupenie a obnovu svojich jednotiek," povedal Rodňanskyj, podľa ktorého sa Moskve nedá veriť. Dodal, že Kremeľ sa snaží odradiť svet od poskytovania ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. "Nesmieme spadnúť do tejto pasce," upozornil.

Ruský prezident Vladimir Putin v uplynulých dňoch niekoľkokrát vyjadril ochotu rokovať, k podmienkam stanoveným Kyjevom sa však nevyjadril. Kým Moskva by chcela rokovať na základe súčasného vývoja na frontovej línii, Kyjev v prvom rade požaduje úplné stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny vrátane polostrova Krym, okupovaného od roku 2014, i reparácie.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok večer povedal, že je na Kyjeve, aby vyhovel ruským požiadavkám, a to "demilitarizácii" a "denacifikácii" Ukrajiny. Ak sa tak nestane, rozhodne podľa Lavrova v tejto veci ruská armáda.

(tasr, min)

Minúta  |  

Za 60 rokov vzrástla v Česku priemerná teplota o zhruba dva stupne Celzia

Za posledných 60 rokov stúpla priemerná teplota vzduchu v Česku o približne dva stupne Celzia. Ďalšie otepľovanie by pritom mohlo mať vplyv najmä na obdobia sucha, ktoré sa v ČR začali prejavovať už v minulom desaťročí. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy spravodajského portálu Novinky.cz, ktorý sa odvoláva na časopis Statistika&My a Český štatistický úrad (ČSÚ).

Medzi rokmi 1961 a 2021 sa priemerná teplota v Česku zvýšila každých desať rokov približne o jednu tretinu stupňa Celzia. Stúpanie teploty vzduchu pritom najviac badať v letných mesiacoch júl a august a v zimných mesiacoch december a január, keď teplota za desať rokov stúpla v priemere o 0,4 °C. Naopak, najmenej výrazný nárast teploty bol evidovaný v jesenných mesiacoch september a október, a to menej než 0,2 stupňa za desať rokov.

Podľa experta z organizácie Greenpeace Milana Vítka je príčinou otepľovania v Česku spaľovanie fosílnych palív. Vítek tiež upozornil, že vzduch v Česku sa otepľuje dvakrát viac, než je globálny priemer, a to preto, že Česko je kontinentálna krajina bez prístupu k moru. Kontinenty sa totiž podľa Vítka otepľujú rýchlejšie než oceány.

"Rastie nám priemerná teplota a najväčším vplyvom toho bude sucho," skonštatoval Vítek s tým, že Česko napriek tomu nepríde o stabilné zrážky.

"Porovnanie dát z rokov 2011 – 2020 s dátami z predchádzajúceho obdobia 1971 – 2010 ukázalo, že posledné desaťročie bolo jednoznačne najsuchšie," uviedli v časopise odborníci z českého hydrometeorologického ústavu.

Uplynulých desať rokov sa podľa nich líšilo nielen vysokým počtom suchých rokov, ale tiež absenciou výrazne vlhkých rokov. Medzi rokmi 2014 a 2019 trpela okrem toho česká krajina nielen zrážkovým deficitom, ale aj nadpriemernými teplotami vzduchu.

"Na vyššie teploty reaguje aj vegetácia, a to predĺžením svojho vegetačného obdobia. Rastliny sa začínajú rozvíjať na jar skôr, čím sa zvyšuje aj ich potreba vody," uviedli odborníci. Okrem sucha však môžu klimatické zmeny mať v dlhodobom horizonte na Česko aj iné vplyvy.

"Hovorí sa, že tu budeme mať niečo ako stredozemskú klímu. To je čiastočne pravda, no my tu na rozdiel od tamojších štátov nemáme more. Takže sa nám môže stať, že tu budú obrovské mrazy," uzavrel Vítek.

(tasr, min)

Minúta  |  

Najväčším úspechom ministerstva investícií je schválenie nových eurofondov, vyhlásila Remišová

Za najväčší úspech Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v končiacom sa roku označila šéfka rezortu Veronika Remišová (Za ľudí) schválenie nového programového obdobia zo strany Európskej komisie.

Nový a jednotný Program Slovensko znamená zároveň najväčšiu reformu eurofondov, uviedla v utorok Remišová. Výsledkom práce MIRRI je podľa nej tiež výrazné zlepšenie čerpania eurofondov z regionálnych programov IROP a Interreg.

"Rok 2022 bol pre naše ministerstvo v mnohom prelomový, pretože zásadné reformy, ktoré sme odštartovali pred dvoma rokmi, prinášajú svoje prvé veľké výsledky. Za najväčší úspech môžeme bez váhania označiť schválenie nového programového obdobia zo strany Európskej komisie.

Nový a jednotný Program Slovensko, z ktorého budeme môcť investovať v nasledujúcich rokoch takmer 13 miliárd eur, znamená zároveň najväčšiu reformu eurofondov," uviedla Remišová. Šesť doterajších operačných programov rezort nahradil jediným Programom Slovensko s jednotnou metodikou aj pravidlami, čím sa výrazne znížil aj počet administratívnych orgánov.

Úspechom je podľa ministerky aj to, že Slovensko patrí v rámci EÚ medzi prvých šesť krajín, ktoré majú schválené celé programovanie na nové obdobie. V novom programovom období pomôžu žiadateľom o príspevky z eurofondov aj z dotácií nové regionálne centrá, ktoré MIRRI otvorilo v siedmich krajských mestách.

Rezortu sa tiež podarilo spraviť zmeny v Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP) tak, že plán čerpania na rok 2022 splnil už začiatkom leta. Významný nárast čerpania v roku 2022 dosiahlo MIRRI aj v programoch cezhraničnej spolupráce Interreg V-A Slovensko - Česko, kde sa čerpanie zlepšilo z 12,5 % v marci 2020 na aktuálnych 70,3 %, a v programe Interreg V-A Slovensko - Rakúsko z 10,2 % až na 64,8 %.

Európska komisia zároveň schválila všetky programy cezhraničnej spolupráce na nové programové obdobie, a to s Českom, Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Ukrajinou. Na roky 2021 - 2027 je na tieto projekty vyčlenených súhrnne 573 miliónov eur.

V novom programovom období pripravuje rezort odlišné nastavenie Interregov. "Naším cieľom je priniesť do pohraničných regiónov európsku kvalitu života a podporiť užitočné projekty pre ľudí, ktoré prinesú komplexné riešenia a služby.

Zameriame sa najmä na ochranu prírody, cyklocesty, lepšie sociálne služby a vzdelanie. Novinkou Interregov je Fond malých projektov, ktorého úlohou bude najmä propagácia menších akcií organizovaných na oboch stranách hraníc," priblížila Remišová.

K úspechom šéfka rezortu zaradila aj schválenie návrhu na využitie eurofondov na dotácie cien energií. "Bol to výsledok piatich mesiacov tvrdých rokovaní s Bruselom a bolo úspechom celej vlády, že sa podarilo presadiť, aby sa na zvládanie ťažkej situácie a celoeurópskej energetickej krízy mohli použiť aj prostriedky z eurofondov," dodala ministerka.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.