Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kosovo uzatvorilo pre cestnú blokádu jeden z hlavných hraničných priechodov

Kosovo uzatvorilo v stredu svoj najväčší hraničný priechod po tom, čo ho na srbskej strane zablokovali demonštranti, aby tak preukázali podporu kosovským Srbom, ktorí odmietajú uznať nezávislosť Kosova. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Srbskí Srbi vytvorili v utorok traktormi a kamiónmi cestnú blokádu, čím uzatvorili hraničný priechod Merdare ležiaci na východných hraniciach Kosova. K tomuto najnovšiemu protestu pritom prišlo len niekoľko hodín po tom, čo Srbsko uviedlo, že v súvislosti so stúpajúcim napätím medzi Prištinou a Belehradom uvádza do stavu pohotovosti svoju armádu.

,,Ak ste už vstúpili do Srbska, musíte (pre návrat do Kosova) použiť iný hraničný priechod... alebo ísť cez Severné Macedónsko," uviedlo kosovské ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti Facebook, kde zároveň oznámilo zatvorenie hraničného priechodu Merdare. Uzávera vstúpila do platnosti o polnoci, no hraničný priechod nebolo možné pre blokádu využívať už ani istý čas predtým.

Merdare je pritom podľa Reutersu jedným z najdôležitejších kosovských hraničných priechodov pre nákladnú dopravu. Krajina však má aj medzinárodné vlakové spojenie.

Napätie sa na severe Kosova, kde žije prevažne srbská národnostná menšina, sa vyostrilo ešte v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa evidenčných čísiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe zákon, ktorý by zakazoval Srbom žijúcim v Kosove používať srbské evidenčné čísla.

Od 10. decembra pritom prichádza na severe Kosova k prestrelkám medzi políciou a Srbmi, ktorí už vyše desaťkrát zablokovali cesty v okolí mesta Mitrovica. K týmto blokádam začalo prichádzať po zatknutí bývalého srbského policajta za údajné napadnutie policajta v službe, píše Reuters.

Od 10. decembra boli na kosovsko-srbských hraniciach zatvorené ďalšie dva hraničné priechody. Celkovo tak zostávajú otvorené už len tri hraničné priechody medzi oboma krajinami. Vláda v Prištine požiadala v súvislosti s blokádami mierové sily NATO – KFOR – o odstránenie barikád. KFOR však uviedlo, že nemá právomoc na podnikanie krokov na srbskom území.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a považuje ho stále za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

(tasr)

Minúta  |  

OSN: Zabitých civilistov na Ukrajine je podstatne viac než potvrdený počet 6 884

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v stredu zverejnil údaj o doterajšom počte civilistov zabitých v ruskej vojne na Ukrajine a uviedol, že má zaznamenaných 6 884 usmrtených ľudí vrátane 429 detí. TASR prevzala informácie z webového portálu britského denníka The Guardian.

Údaj o civilných obetiach na životoch je za obdobie 24. februára až 26. decembra 2022.

Úrad OSN však dodal, že skutočný počet obetí je pravdepodobne „podstatne vyšší, keďže údaje z niektorých oblastí, v ktorých prebiehajú intenzívne boje, prichádzajú s oneskorením a mnohé správy sa ešte overujú".

(tasr)

Minúta  |  

Mikloš: Za 30 rokov napísalo samostatné Slovensko príbeh plný zvratov

Za 30 rokov napísalo samostatné Slovensko zaujímavý príbeh plný zvratov, úspechov aj neúspechov, očakávaných aj neočakávaných udalostí, víťazstiev aj zlyhaní. Pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky to pre TASR uviedol bývalý minister financií Ivan Mikloš.

„Raz sme išli hore, raz dole, raz sme viac tvorili, inokedy viac trovili, raz sme išli so západným civilizačným prúdom, raz proti nemu," poznamenal. Ak sa pozrieme na porovnateľné krajiny, ktoré so Slovenskom v posledných desaťročiach prekonávali dedičstvo totalitného komunistického režimu a nekonkurencieschopnej centrálne riadenej ekonomiky, dá sa podľa Mikloša povedať, že úspešnejšie boli a sú tie, ktoré robili reformy a čo najskôr sa integrovali do EÚ, eurozóny, NATO a OECD.

„Keďže do EÚ sme vstúpili v prvej vlne, do NATO a OECD v druhej a do eurozóny ako druhí (po Slovinsku), pričom naši susedia vo V4 tam stále nie sú, dalo by sa povedať, že v zásade išlo o vydarených 30 rokov a o úspešný príbeh. Pri bližšom pohľade to však až tak ideálne nevyzerá," podotkol Mikloš. Poukazuje, že ešte pred desiatimi rokmi (2012) bola SR spomedzi 11 porovnateľných krajín, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004 (V4, tri baltské krajiny /B3/, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko) na 3. mieste v ekonomickej úrovni (za Slovinskom a Českom).

„V roku 2021 to bolo už predposledné desiate miesto, pričom za nami bolo už len Bulharsko. Kým pri rozdelení v roku 1993 sme dosahovali 66 percent českej ekonomickej úrovne, v roku 2012 to bolo 91,7 percenta, ale v roku 2021 už len 74,7 percenta," priblížil pre TASR Mikloš. Do nezávislosti podľa jeho slov vstúpilo Slovensko na jednej strane s hendikepom nového štátu, ktorý nemal niektoré inštitúcie samostatného štátu, ale aj s výhodou dobre rozbehnutých reforiem ešte v rámci Československa z rokov 1990 – 1992.

,,Potom však prišli roky 1993 – 1998, roky dvoch vlád Vladimíra Mečiara, keď bolo Slovensko vylúčené z integrácie do EÚ, NATO a OECD, do krajiny neprichádzali zahraničné investície, bujnela korupcia, štátne podniky sa rozdávali za babku spriateleným podnikateľom, prípadne manažmentu týchto podnikov, rástla platobná neschopnosť, nesplácané úvery priviedli na pokraj krachu najväčšie banky, ktoré boli v štátnom vlastníctve, štát neplatil za svoje záväzky, expanzívna fiškálna politika bola brzdená reštriktívnou menovou politikou centrálnej banky, čo viedlo k enormnému rastu úrokových sadzieb a ďalej to decimovalo ekonomiku," opísal Mikloš s tým, že SR bola považovaná za čiernu dieru Európy.

Nasledovali dve vlády Mikuláša Dzurindu. „Prvá zmazala integračné manko (v roku 2000 sme vstúpili do OECD a v roku 2004 v rámci prvej skupiny rozšírenia aj do EÚ) a vyriešila najväčšie zdedené problémy po Mečiarových vládach," doplnil Mikloš. Poukázal na záchranu najväčších bánk, riešenie platobnej neschopnosti štátu, podnikov, dereguláciu cien, záchranu VSŽ Košice, otvorenie krajiny zahraničným investorom a pritiahnutie veľkých investorov, reštrukturalizáciu a modernizáciu ekonomiky.

„Druhá vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2006 spustila veľmi ambiciózny a komplexný reformný program, vďaka ktorému bolo Slovensko Svetovou bankou v roku 2004 označené za najreformnejšiu krajinu na svete. V tom istom roku sme vstúpili do EÚ a o Slovensku sa začalo hovoriť ako o ekonomickom tatranskom tigrovi. Dosahovali sme najvyšší ekonomický rast v Európe a za šesť rokov sme zmenili zásadným spôsobom imidž krajiny – z čiernej diery Európy na ekonomického tigra," poznamenal Mikloš.

Dzurindov kabinet vystriedala vláda Smeru-SD. "Reformami naštartovaná ekonomika stále rýchlo rástla, od 1. januára 2009 sme dokončili proces vstupu do eurozóny, začatý ešte v roku 2003, rok 2009 však bol aj rokom globálnej ekonomickej krízy, v rámci ktorej slovenská ekonomika klesla o 5,5 percenta," uviedol pre TASR Mikloš. Ďalšia vláda, tentoraz pod vedením Ivety Radičovej, musela po kríze konsolidovať verejné financie. Kabinet skončil predčasne, nastúpila ďalšia vláda Smeru-SD.

„Vládnutie všetkých troch vlád Smeru bolo charakteristické predovšetkým absenciou potrebných reforiem, deformovaním alebo rovno rušením tých predchádzajúcich, obrovskou korupciou, politickým ovládnutím a znefunkčnením orgánov činných v trestnom konaní, nekompetentnosťou, populizmom a celkovo nezodpovednou a nekompetentnou politikou," zdôraznil Mikloš.

Po ostatných voľbách nastúpila vláda pod vedením hnutia OĽaNO. Mala podľa Mikloša ambíciu zásadne meniť túto politiku Smeru-SD, ale nenaplnila sa. Ako dôvody spomína pandémiu COVID-19, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu, ale aj subjektívne dôvody, teda špecifickú osobnosť Igora Matoviča, konflikty a nesúdržnosť koalície a koaličných strán. „A to sú všetko dôvody, pre ktoré sme dnes tam, kde sme, teda napríklad na predposlednom mieste pred Bulharskom a za všetkými ostatnými porovnateľnými krajinami," vysvetlil Mikloš.

Celkovo síce Slovensko patrí podľa neho za tri desaťročia k úspešným krajinám, ale to najmä z dôvodu dvoch reformných vzopätí. ,,Pričom to prvé sa stalo ešte pred osamostatnením (v rokoch 1990 – 1992) a to druhé v rokoch 1998 – 2006. Takže sa pohybujeme ako na hojdačke alebo skôr húsenkovej dráhe, ktorej zostupné časti sú však dlhšie a hlbšie ako tie vzostupné," zhodnotil Mikloš.

V súčasnosti zdôrazňuje potrebu reforiem najmä v štyroch oblastiach. „Po prvé, zdravé a udržateľné verejné financie. Po druhé, neustále sa zlepšujúce podnikateľské prostredie. Po tretie, kvalitná a efektívna verejná správa a kvalitné verejné služby. A po štvrté, vedomostná spoločnosť, teda kvalitné školy, veda, výskum, inovatívna ekonomika," vymenoval Mikloš. Vo všetkých týchto oblastiach išlo Slovensko podľa neho počas vlád Smeru-SD, ale aj za posledné dva roky viac dole ako hore.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský vojenský expert: Boje na Ukrajine sa zintenzívnili

Ruská armáda vypálila v uplynulých 24 hodinách v ukrajinskom meste Cherson 33 rakiet na civilné ciele. Oznámila v stredu ráno ukrajinská armáda. Boje na Ukrajine pritom zosilneli, keď Rusko v snahe dobyť späť niektoré mestá vyslalo na frontovú líniu tanky a ozbrojené vozidlá, približuje ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Generálny štáb ukrajinskej armády v správe o situácii na bojovom poli v stredu ráno uviedol, že Rusko útočí na obývané oblasti ležiace na pravom brehu rieky Dneper neďaleko mesta Cherson mínometmi a delami.

Rusko však popiera, že by svoje útoky mierilo na civilistov, a Reuters upozorňuje, že uvedené informácie nedokázal nezávisle overiť.

Ruská armáda sa v novembra z Chersonu stiahla, pričom išlo o jeden z najväčších úspechov, ktoré ukrajinské ozbrojené sily dosiahli počas už celkovo 11 mesiacov trvajúcej vojny. Boje sa však s príchodom zimy spomalili.

,,Čo sa týka frontovej línie, nastala len veľmi malá zmena, avšak nepriateľ zvýšil svoj tlak, a to aj čo sa týka počtu mužov a typu a kvality (vojenského) vybavenia," uviedol vojenský analytik Ždanov. Zároveň dodal, že boje zosilneli po tom, čo do nich Rusko vyslalo ozbrojené vozidlá a tanky.

Najťažšie boje prebiehajú v súčasnosti vo východoukrajinskom meste Bachmut a tiež severnejšie v mestách Svatove a Kreminna, kde sa ukrajinskí vojaci snažia prelomiť ruskú obranu, píše Reuters. Zároveň dodáva, že z Bachmutu, kde pred inváziou žilo asi 70-tisíc ľudí, sa stalo mesto duchov.

Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu 24. februára a označilo ju za ,,špeciálnu vojenskú operáciu". Za jej cieľ určilo denacifikáciu Ukrajiny, ktorá podľa Moskvy predstavovala pre Rusko hrozbu.

Rusko plánovalo premôcť Ukrajinu len za niekoľko dní, jeho armáda však utrpela na jar porážku na predmestí Kyjeva a aj na jeseň sa musela z viacerých oblastí stiahnuť, na čo Putin reagoval vyhlásením prvej vojenskej mobilizácie od čias druhej svetovej vojny, približuje Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Heger bol slabý premiér, stranícky podriadený Matovičovi, myslí si politologička

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) bol slabým predsedom vlády. Stranícky bol podriadený lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi. Musel rešpektovať jeho rozhodnutia. Hegerovo pôsobenie bolo zneisťované aj predsedom Sme rodina a parlamentu Borisom Kollárom. Myslí si to politologička z Univerzity Komenského (UK) Bratislave Darina Malová.

Podľa Malovej sa zdalo, že premiér Heger bol aj ľudsky veľmi lojálny voči Matovičovi. ,,Z toho vyplývalo, že sa nepokúsil poslancov OĽaNO rozdeliť a získať tak podporu pre seba a prípadne založiť novú stranu, ako k tomu prišlo v roku 1994 po odvolaní vlády Vladimíra Mečiara," skonštatovala pre TASR.

,,Z hľadiska akýchkoľvek klasifikácií, ktoré poznáme v politickej vede, to bol slabý premiér," myslí si politologička. ,,Nielen, že musel rešpektovať netransparentné a nepredvídateľné rozhodnutia svojho ministra financií, ale často jeho pôsobenie bolo zneisťované a spochybňované aj predsedom parlamentu Borisom Kollárom ako lídrom koaličnej strany," povedala. V rámci daných podmienok podľa nej ani inak pôsobiť nemohol, len trpezlivo čakať a snažiť sa rokovať.

Politologička z UK Aneta Világi pripomenula, že historicky sme na Slovensku zvyknutí na rolu premiéra ako lídra vlády aj vládnej koalície. Je to zväčša dané jeho postaveniu lídra najsilnejšej politickej strany koalície. Podobnú situáciu, v akej sa ocitol Heger, sme mali podľa nej počas vlády Ivety Radičovej, ktorá taktiež nebola predsedníčkou strany SDKÚ-DS a stranícky sa zodpovedala Mikulášovi Dzurindovi. ,,To, že jej pozíciu sme v rámci vtedajšej koalície vnímali ináč a silnejšie než postavenie Hegera, bolo spôsobené najmä tým, že po škandále okolo spisu Gorila sa predseda SDKÚ-DS dobrovoľne stiahol a ani z pozície ministra zahraničných vecí nijakým spôsobom verejne nespochybňoval líderskú pozíciu premiérky," pripomenula Világi. Matovič k tomuto podľa nej nikdy nedospel. ,,Skôr naopak, v čase vládnych kríz to bol on, kto vystupoval do popredia. Automaticky to so sebou vnášalo otázku, akú rolu teda zohráva premiér," priblížila.

Heger priniesol podľa politológa z UK Erika Láštica do vládnutia kvality, ktoré sa stratili s ročným pôsobením Matoviča na čele vlády. ,,V tom optimistickom čítaní tak priniesol Heger do vládnutia rozmer 'dospelého v miestnosti', ktorý sa pokúša upokojovať a zmierňovať konflikty," skonštatoval pre TASR. V pesimistickom pohľade je táto upokojujúca kvalita vnímaná podľa Láštica ako slabosť, neochota ísť do konfliktov a nekonečné odkladanie riešenia problémov, ktoré sa dali, či mohli riešiť oveľa skôr.

(tasr)

Minúta  |  

Masár: Budovanie štátu a ekonomiky sme zvládli lepšie, ako sa čakalo

Proces budovania samostatného štátu a jeho ekonomiky sme zvládli lepšie, ako predpokladali mnohé domáce aj zahraničné subjekty. Pre TASR to povedal bývalý guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Masár, ktorý pred 30 rokmi stál za vznikom centrálnej banky.

Uplynulých 30 rokov slovenskej ekonomiky hodnotí pozitívne, považuje ich za úspešný príbeh. ,,V čase vzniku Slovenskej republiky mnohí ľudia neverili, že budeme schopní vybudovať samostatnú fungujúcu, prosperujúcu ekonomiku. Veľa úvah súviselo s tým, že Slovensko nebude schopné vytvoriť vlastnú fungujúcu ekonomiku, čo by mohlo byť dôvodom na hľadanie iného politického riešenia ako vytvorenie samostatného štátu," povedal pre TASR.

Ako úspešné kroky spomenul vstup Slovenska do inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond (MMF) či Svetová banka. ,,Nadviazanie kontaktov s inými nadnárodnými finančnými inštitúciami, získanie prvého ratingu, vstup na finančné trhy, čo nám umožnilo získavanie zdrojov na budovanie devízových rezerv," doplnil. Vyzdvihol aj vstup do Európskej únie (EÚ) a zavedenie eura ako platidla na území SR.

Za mimoriadne významný považuje aj vstup do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). ,,Tým, že sme vstúpili do OECD, bolo potvrdené, že mnohé čiastkové úspechy sa dajú vnímať tak, že Slovensko patrí medzi najvyspelejšie ekonomiky sveta. Čo pre krajinu, ktorá začala budovať svoju samostatnosť, ako aj pre národ, ktorý si pomerne neskoro vytvoril vlastný štát, je veľký úspech," poznamenal pre TASR Masár.

Obdobie rozdelenia československej federácie a vznik SR boli však podľa neho veľmi komplikované. ,,V čase vzniku SR prebiehali rôzne ekonomické procesy, transformácia socialistickej ekonomiky na trhovú stále pokračovala. Jej hlavným ekonomickým dosahom, okrem inštitucionálneho budovania trhovej ekonomiky, bola privatizácia so všetkými plusmi a mínusmi," priblížil.

Pripomenul aj procesy súvisiace s delením majetku. ,,Nešlo len o finančné vyjadrenie majetku, ale aj o nestabilitu spojenú s tým, že niektoré inštitúcie prestávali pôsobiť na území Slovenska. Veľká časť štátneho know-how bola v Prahe a my sme museli budovať nové inštitúcie s tým, že naše know-how bolo výrazne slabšie," doplnil Masár. Jednou z najdôležitejších inštitúcií bola nová centrálna banka NBS.

Po rozdelení federácie vykazovala slovenská ekonomika nižšiu výkonnosť ako česká, ale Slovensko sa podľa Masára pomerne rýchlo spamätalo. ,,Už v roku 1996 bol rast slovenskej ekonomiky vyšší ako českej. Začali sme sa k českej ekonomike približovať," poukázal Masár s tým, že potom prišli roky s lepšími výsledkami a približovanie sa priemeru EÚ.

Poukázal aj na porovnanie inflácií českej a slovenskej koruny, kde inflácia slovenskej koruny už v roku 1996 bola nižšia. ,,Aj to hovorí, že sme proces budovania samostatného štátu a jeho ekonomiky zvládli lepšie, ako predpokladali mnohé domáce aj zahraničné subjekty," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.