Boje uviazli na mŕtvom bode, ale vyhráme, tvrdí šéf ukrajinských vojenských špiónov. Rusko sa medzitým chváli postupom
Ukrajinskí vojaci vo vozidle Humvee v Bachmute. Foto: Profimedia
Ukrajinskí vojaci vo vozidle Humvee v Bachmute. Foto: Profimedia
Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby strávil dva dni v Bachmute, na dostrel od ruských pozícií. Hoci boje podľa neho uviazli na mŕtvom bode, je presvedčený o víťazstve Ukrajiny a navrátení celého jej územia vrátane Krymu. Ruské ministerstvo obrany však tvrdí, že jeho sily získali v doneckom smere nové, výhodné pozície.
Náčelník Hlavnej správy rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny Kyrylo Budanov bol v Bachmute 27. – 28. decembra. Stál najmenej 600 metrov od predtým zaznamenanej ruskej predsunutej línie vojsk.
Budanovova návšteva tohto mesta v Doneckej oblasti tak podporuje predchádzajúce správy o taktickom protiútoku ukrajinských síl, ktoré 21. decembra odrazili Rusov z predmestia Bachmutu, píše americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Návšteva šéfa rozviedky je podľa ISW jedným z indikátorov, že ruská ofenzíva na Bachmut pravdepodobne vrcholí.
„Kulminované ruské sily môžu pokračovať v neefektívnych útokoch čiat na Bachmut, ale je veľmi nepravdepodobné, že by tieto útoky priniesli operačne významné zisky,“ domnieva sa ISW.
Na mŕtvom bode
Vo štvrtok, deň po Budanovovej návšteve Bachmutu, zverejnila stanica BBC rozhovor s týmto armádnym generálmajorom. Šéf vojenských špiónov v ňom konštatoval, že boje uviazli na mŕtvom bode, pretože ani ukrajinským, ani ruským silám sa nedarí dosiahnuť výrazný pokrok.
Po tom, čo si Ukrajinci v novembri vzali späť Cherson (mesto na juhu krajiny), väčšina najprudších bojov sa presunula na východ, do okolia Bachmutu. V iných sektoroch sú ruské sily podľa pozorovateľov zrejme v defenzíve, ale zima spomalila aj tempo ukrajinských pozemných operácií na frontovej línii, ktorá dosahuje približne 1000 kilometrov.
Budanov v interview uviedol, že ruská armáda „sa teraz úplne ocitla v slepej uličke“ a utrpela veľmi veľké straty. Kremeľ preto podľa neho vyhlási ďalšiu mobilizáciu brancov.
Top špión zároveň priznal, že ukrajinským vojakom chýbajú zdroje na to, aby mohli postupovať vo viacerých úsekoch.
„Nemôžeme ich poraziť úplne vo všetkých smeroch. Ani oni nás… Veľmi sa tešíme na nové zásoby zbraní a na príchod pokročilejších zbraní.“
Hrozba z Bieloruska
Začiatkom decembra, „po sérii ruských vojenských neúspechov“, ukrajinskí predstavitelia varovali pred možnosťou ďalšej pozemnej ofenzívy Rusov z územia Bieloruska, ktorú by mohli spustiť začiatkom roka 2023. Išlo by tak o druhý pokus o dobytie Kyjeva. Ofenzívne sily by zahŕňali desaťtisíce záložníkov, ktorí sa momentálne pripravujú v Rusku.
Budanov však spochybnil ruské aktivity v Bielorusku vrátane presunu tisícov vojakov do tejto krajiny. Vidí v tom snahu prinútiť Ukrajinu odkloniť svoje jednotky z juhu a východu smerom na sever.
V tomto zmysle Štandard už pred Vianocami konštatoval, že môže ísť o informačnú operáciu Moskvy s cieľom vystrašiť Ukrajinu a Západ tým, že Bielorusko je pripravené zapojiť sa do vojny. A Ukrajinci by tak mohli naviazať časť svojich síl k bieloruskej hranici, čo by oslabilo ich protiofenzívu na frontových líniách na juhovýchode.
Zvláštny vlak
Budanov ako príklad uviedol, že nedávno dorazil k bielorusko-ukrajinskej hranici vlak s ruskými vojakmi. Stál tam niekoľko hodín a potom sa so všetkými vrátil.
„Urobili to otvorene počas dňa, aby to každý videl, aj keby sme to nechceli,“ povedal Budanov. Vojakov nasadených v Bielorusku tak nevníma ako skutočnú, bezprostrednú hrozbu.
„Zatiaľ nevidím žiadne známky príprav zaútočiť z Bieloruska na Kyjev alebo severné oblasti,“ poznamenal.
BBC uvádza, že rozhovor s Budanovom v jeho matne osvetlenej kancelárii v Kyjeve sa uskutočnil niekoľko dní po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát po viac ako troch rokoch odcestoval do bieloruskej metropoly Minsk (19. decembra, pozn. red.). Návšteva šéfa Kremľa vyvolala špekulácie, že by sa mohol pokúsiť presvedčiť prezidenta Alexandra Lukašenka, svojho dlhoročného spojenca, aby vyslal bieloruské jednotky na Ukrajinu. Vo februári Bielorusi poskytli Rusom svoje územie pre útok na Kyjev.
Podľa Budanova však bieloruská spoločnosť nebude podporovať ďalšiu účasť svojej krajiny vo vojne a aj analytici spochybňujú úroveň pripravenosti Lukašenkovej 48-tisícovej armády.
„Preto prezident Lukašenko podniká všetky kroky na to, aby zabránil katastrofe pre svoju krajinu,“ vysvetlil Budanov.
Bachmut ako trofej
Brutálne boje o Bachmut sa vyostrili po tom, čo Ukrajinci znovudobyli Cherson. Bachmut je zákopová vojna, ktorú pozorovatelia prirovnávajú k bojom počas prvej svetovej vojny. Ak by Rusi mesto dobyli, pretrhli by tým ukrajinské zásobovacie trasy a otvorili si cestu na mestá Kramatorsk a Sloviansk, kľúčové ukrajinské bašty v Doneckej oblasti.
Podľa Budanova vedie ofenzívu na Bachmut ruská súkromná vojenská spoločnosť Vagnerova skupina.
Analytici predpokladajú, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin chce mesto získať ako politickú trofej v rámci konkurenčných bojov medzi elitou ruského štátu.
Okrem toho Rusko od polovice októbra vedie neúprosné útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny s využitím rakiet a bezpilotných lietadiel. Milióny ľudí zostali bez elektriny, kúrenia či vody.
Budanov nevylúčil, že útoky budú pokračovať, ale poznamenal, že Rusko nebude schopné udržať úroveň vzdušných útokov v dôsledku ubúdajúcich zásob rakiet a neschopnosti ruského priemyslu ich dopĺňať.
Podľa Budanova majú Rusi väčšinu dronov, ktorými útočia, od Iránu. Ten im však odmieta dodať rakety, pretože sa obáva reakcie Západu. Irán je totiž už i tak pod tlakom ochromujúcich západných sankcií za svoj kontroverzný jadrový program.
Hoci boje podľa Budanova uviazli na mŕtvom bode, je pevne presvedčený, že Ukrajina nakoniec získa späť celé svoje územie, ktoré momentálne okupujú Rusi. A to aj Krym, ktorý Rusko obsadilo a anektovalo v roku 2014. Šéf vojenských špiónov predpokladá, že Ukrajina sa vráti k svojim hraniciam z roku 1991, keď po rozpade Sovietskeho zväzu vyhlásila svoju nezávislosť.
Rusi hovoria o dosiahnutí výhodnejších pozícií
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov pritom vo štvrtok informoval, že ruské jednotky pokračovali v ofenzíve v doneckom smere, pričom získali nové, výhodné pozície.
„Straty nepriateľov v tejto oblasti za jeden deň predstavovali viac ako 80 zabitých a zranených ukrajinských vojakov, štyri bojové vozidlá pechoty, tri bojové obrnené vozidlá a šesť áut,“ uviedol Konašenkov.
Pokračoval, že v juhodoneckom smere ruské jednotky s podporou delostrelectva porazili ukrajinské jednotky – konkrétne v okresoch obcí Solodke, Volodymyrivka, Pavlivka a Velyka Novosilka.
„Zlikvidovali do 30 vojakov, dve bojové obrnené vozidlá a štyri pickupy,“ dodal Konašenkov.
Rusko na Ukrajincov tlačí pozdĺž celej frontovej línie
121 dní do volieb v USA. Trump by mal obnoviť jadrové testy, vyzývajú jeho poradcovia
