Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi pri dôležitej leteckej základni ďaleko od Ukrajiny zneškodnili "objekt"

Protivzdušnú obranu vo štvrtok aktivovali na základni Engeľs v juhoruskej Saratovskej oblasti, kde sú umiestnené strategické lietadlá ruských ozbrojených síl. Nachádza sa stovky kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Obrana tam zničila ,,neznámy objekt", oznámili oblastní predstavitelia. Správu priniesla tlačová agentúra AFP.

,,Systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný v Engeľskom okrese v strednej časti ruskej Saratovskej oblasti," napísal na sociálnych sieťach jej gubernátor Roman Busargin a dodal, že systém zneškodnil neidentifikovaný objekt.

Ruská protivzdušná obrana už cez Vianoce 26. decembra zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo, ktoré sa priblížilo k tejto leteckej základni na juhu Ruska. Ministerstvo obrany v Moskve vtedy spresnilo, že ukrajinský dron zostrelili v malej výške, keď sa približoval k vojenskému letisku Engeľs. Dodalo, že pád vraku dronu spôsobil smrteľné zranenia trom ruským technikom na letisku.

Zdroj: Twittter

Letecká základňa Engeľs, ktorá je jednou z dvoch ruských základní určených pre strategické bombardéry, leží pri mestách Engeľs a Saratov približne 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Od frontovej línie na Ukrajine je vzdialená stovky kilometrov, píše tlačová agentúra Reuters.

K útoku na túto vojenskú základňu prišlo aj 5. decembra, keď bol podniknutý úder aj na ďalšiu základňu v ruskej Riazanskej oblasti. Ukrajina sa k útokom v Rusku verejne neprihlásila, no nazvala ich ,,karmou" za inváziu z 24. februára.

Útoky na vojenské ciele vzdialené stovky kilometrov od frontovej línie vyvolávajú pochybnosti o efektivite ruskej protivzdušnej obrany a prekvapili aj mnohých ruských vojnových komentátorov. Tí na sociálnych sieťach uvádzajú, že ak Ukrajina dokáže zaútočiť na miesto, ktoré sa nachádza tak hlboko na ruskom území, potom môže byť schopná zasiahnuť aj Moskvu.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd rozhodol o porušení práva Jaroslava Haščáka v súvislosti s jeho listami počas väzby

Úrad špeciálnej prokuratúry SR porušil základné právo Jaroslava Haščáka na inú právnu ochranu. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu (ÚS) SR. Špeciálna prokuratúra je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 707 eur.

Haščákova sťažnosť sa týkala kontroly a zadržiavania jeho korešpondencie v súvislosti s kolúznou väzbou, v ktorej bol od 4. decembra 2020 do 7. januára 2021. Finančník sa sťažoval, že listy, ktoré v ústave na výkon väzby odovzdal na prepravu, boli podrobené kontrole až takmer dva mesiace po jeho prepustení z väzby a odovzdané na poštovú prepravu až 12. marca 2021. Argumentoval, že obmedzenie základných práv vo väzbe vrátane možnosti orgánov činných v trestnom konaní nahliadať do korešpondencie obvineného je spojené výlučne s trvaním väzby. Na ÚS sa sťažoval na postup špeciálnej prokuratúry voči jeho žiadostiam a sťažnostiam v tejto veci.

ÚS rozhodol o ústavnej sťažnosti 11. októbra. ,,Postup špeciálnej prokuratúry, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého upovedomenia, je potrebné považovať za ústavne neakceptovateľný, porušujúci jeho právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Vydaniu napadnutého upovedomenia totiž predchádzalo nekonanie v žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu policajta v relevantnom čase (nie jeho zavinením), keď jeho obvinenie bolo ešte aktuálne," uviedol súd.

Finančníka vyšetrovateľ obvinil z podplácania a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jeho obvinenie súvisiace s kauzou Gorila zrušil generálny prokurátor SR Maroš Žilinka 31. augusta 2021.

(tasr)

Minúta  |  

Prokuratúra zverejnila anonymizované uznesenie k vyšetrovaniu smrti Lučanského

Krajská prokuratúra v Prešove zverejnila na webe anonymizované uznesenie k zastaveniu trestného stíhania v prípade smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová.

Prokuratúra zároveň požiadala o korektný prístup k informovaniu verejnosti o celospoločensky citlivých trestných veciach. ,,Bez prvkov bulvarizácie témy a tendenčných názvov článkov, podsúvajúcich verejnosti názor o existencii systémových chýb v rezorte prokuratúry," podotkla.

Spôsob a rozsah informovania verejnosti „o rozhodnutí v trestnej veci poškodeného M. L." podľa nej v plnom rozsahu zodpovedá pravidlám informovania verejnosti v demokratickom a právnom štáte.

Krajská prokuratúra v Prešove koncom novembra vylúčila cudzie zavinenie v súvislosti so smrťou Lučanského. Na základe vyšetrovania zamietla sťažnosti na zastavenie vyšetrovania zo strany Úradu inšpekčnej služby. Rozhodnutie je právoplatné. Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.

(tasr)

Minúta  |  

Na misijnú pastoračnú prácu v rómskych komunitách pôjde 330-tisíc eur

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na podporu projektu misijnej pastoračnej práce v rómskych komunitách v roku 2023 dostane 330-tisíc eur. Rozhodla o tom vláda počas svojho štvrtkového online rokovania.

Prostredníctvom finančnej podpory poskytnutej KBS sa podarilo v rokoch 2020 až 2022 zabezpečiť fungovanie viacerých pastoračných diel. Tie spolu pokrývajú približne 40 000 obyvateľov rómskej národnosti. „Pomocou dotácií sa podarilo vytvoriť 23 pracovných úväzkov a celkovo sa v týchto misiách zamestnáva 27 ľudí, z čoho je 14 rómskej národnosti," uvádza sa v predloženom materiáli.                 

Okrem misijnej práce sa pracovníci venujú vzdelávaniu osôb z týchto vylúčených a chudobných komunít, vytvárajú voľnočasové aktivity pre deti a mládež, zlepšujú ich hygienické a sociálne návyky, pomáhajú so získavaním a udržaním pracovných miest a celkovou inklúziou miestnych Rómov.

„Riešenie problémov rómskych komunít si vyžaduje dlhodobú a systémovú prácu. Samotný projekt misijných diel nevyrieši problém znevýhodnených skupín, ale spolu s ďalšími integračnými a sociálnymi projektmi prináša riešenie, ktoré v dlhodobom horizonte napomáha začleneniu ľudí z rómskych komunít medzi majoritné obyvateľstvo," píše sa v materiáli. Pastorácia vytvára odrazový mostík, ktorý im umožní dosiahnuť vyššie vzdelanie, zmeniť návyky, vžité stereotypy a ponúka príležitosti na zmenu ich sociálneho statusu.

 Poskytnuté financie na projekt majú byť určené na zabezpečenie 23 pracovných úväzkov (pastoračných pracovníkov, asistentov, koordinátorov) v roku 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel slovenský europoslanec a dlhoročný politik Miroslav Číž

AKTUALIZOVANÉ Zomrel slovenský europoslanec a dlhoročný politik Miroslav Číž (68). Informovala o tom strana Smer-SD na sociálnej sieti.

,,Dnes (štvrtok) nás v ranných hodinách navždy opustil náš skvelý kamarát, kolega a na verejnosti rešpektovaný odborník a politik Miroslav Číž," uviedla strana Smer-SD.

Pripomenula, že Číž stál aj pri vzniku strany. V minulosti bol aj poslancom Národnej rady SR. V posledných rokoch zastupoval Slovensko v Európskom parlamente.

Profil Miroslava Číža

Miroslav Číž sa narodil 11. februára 1954 v Banskej Štiavnici. Absolvoval v roku 1978 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1979 až 1981 pracoval ako právnik na obvodnom Národnom výbore Bratislava IV. V období rokov 1981 až 1989 pôsobil ako lektor v Inštitúte pre národné výbory. Medzi rokmi 1990 – 2002 zastával v NR SR funkciu tajomníka výboru pre verejnú správu.

Za poslanca NR SR vo volebnom období 2002 až 2006 bol zvolený za stranu Smer (neskôr Smer-SD) a stal sa podpredsedom Výboru NR SR pre verejnú správu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR. Vo voľbách v roku 2006 bol opätovne zvolený za poslanca za stranu Smer-SD a stal sa podpredsedom NR SR.

V roku 2010 sa opäť stal poslancom za stranu Smer-SD. Od roku 2014 pôsobil vo funkcii podpredsedu NR SR. Ako poslanec pôsobil aj po voľbách v roku 2016. V minulosti bol členom Ústavnoprávneho výboru NR SR a stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii, v roku 2016 bol členom Mandátového a imunitného výboru NR SR, členom Výboru NR SR pre kultúru a médiá a členom Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii. Číž bol tiež podpredsedom klubu Smer-SD. Od roku 2019 zastupoval Slovensko v Európskom parlamente v súčasnom volebnom období.

Počas svojej politickej kariéry absolvoval odborné stáže v Nemecku, Švajčiarsku, Spojenom kráľovstve a Írsku. Prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Academii Istropolitane v Bratislave.

Reakcie politikov

Pamiatku zosnulého europoslanca Miroslava Číža si na sociálnej sieti pripomenuli viacerí politici. Vyzdvihli jeho prácu, konštruktívnu diskusiu a vyjadrili sústrasť rodine a pozostalým.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) so zármutkom prijal správu o úmrtí bývalého dlhoročného poslanca parlamentu Miroslava Číža. Informovala o tom NR SR na sociálnej sieti. Pripomenula, že Číž vykonával poslanecký mandát v slovenskom parlamente od roku 2002 až do roku 2019 a zastával aj funkciu podpredsedu snemovne. Od roku 2019 zastupoval Slovenskú republiku ako poslanec v Európskom parlamente. "Česť jeho pamiatke!" dodala NR SR.

Číža si na sociálnej sieti pripomenuli aj jeho kolegovia zo strany Smer-SD, pri vzniku ktorej stál. "Intelektuálny dubisko. Kto ho poznal, vie, o čom hovorím. Súčasne nádherný nepraktický bonviván milujúci život. Jeho intelekt, vedomosti, kultúra jazyka, to všetko nám dnes v tomto vlčom slovenskom svete bude mimoriadne chýbať," uviedol predseda strany Robert Fico.

"Odpočívaj v pokoji," napísal exminister a poslanec za Smer-SD Ján Richter. "Navždy nás opustil kolega a kamarát," doplnil a pripomenul jeho politickú kariéru. Čížovu prácu vyzdvihol aj podpredseda strany Richard Takáč.

"Slovenskú politiku opustil môj priateľ, človek oddaný sociálno-demokratickým hodnotám, ktorý vždy zastupoval národnoštátny záujem na pôde Európskeho parlamentu. Česť jeho pamiatke," uviedol nezaradený poslanec a líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

"Bol si takým Lacom Borbélym slovenského parlamentu. Často s komplikovanými vetnými konštrukciami a nie úplne pochopený. Vo väčšine tém názorovo úplne opačne ako ja. Dala sa ale s tebou viesť kvalitná a hlboká diskusia. Odpočívaj v pokoji, Miro," uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

(tasr)

Minúta  |  

Budaj: Množstvo vyzbieraného bioodpadu sa oproti roku 2020 zvýšilo desaťnásobne

Množstvo vyzbieraného kuchynského odpadu sa oproti roku 2020 zvýšilo desaťnásobne. Pred dvoma rokmi sa z domácností vyzbieralo 2 579 ton bioodpadu, v roku 2021 to bolo 25 503 ton. V rozhovore pre TASR to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Envirorezort očakáva, že za rok 2022 sa množstvo kuchynského odpadu z domácností opäť zvýši.

„Z údajov je zrejmé, že v roku 2021 oproti roku 2020 množstvo kuchynského odpadu výrazne stúplo. Stúpajúci trend zapríčinilo najmä zrušenie výnimky z triedeného zberu kuchynského odpadu z domácností, pretože najmä v roku 2021 si mestá svoje systémy zberu upravovali v zmysle požiadaviek legislatívy," skonštatoval Budaj.

Analýzy ukazujú, že množstvo bioodpadu z kuchyne je v zmesovom odpade na úrovni 39 percent. To podľa šéfa envirorezortu znamená, že potenciál zvyšovania množstva triedeného zberu kuchynského odpadu z domácností je vysoký. ,,Dôsledným triedením bioodpadu od komunálneho odpadu získavame surovinu na ďalšie zhodnotenie a výrobu kvalitného hnojiva," podotkol minister.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.