Preskočiť na obsah
  |  

Vladimírovi Krčmérymu sa na poslednej rozlúčke poklonila elita štátu aj obyčajní ľudia

Bol to jeden z najveľkolepejších a najdojímavejších pohrebov v moderných slovenských dejinách. Verejnosť a príbuzní sa vo štvrtok v bratislavskom Kostole sv. Vincenta de Paul rozlúčili so zosnulým lekárom a vedcom Vladimírom Krčmérym.

Do bratislavského kostola prišli cirkevné, politické a spoločenské elity aj obyčajní ľudia a vysoké počty veriacich. Pohreb prenášala televízia, pohrebnú omšu celebroval bratislavský metropolita Zvolenský, vystúpil biskup Haľko, ktorý predniesol homíliu, premiér Heger či najbližšia rodina zosnulého profesora.

Prítomní boli košický arcibiskup Bernard Bober, vatikánsky nuncius arcibiskup Nicola Girasoli, ale aj arcibiskup Cyril Vasiľ a biskupi František Rábek, Viliam Judák, Tomáš Galis, Ján Kuboš či emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák.

Bratislavský biskup Haľko počas homílie pripomenul Krčméryho krédo: "Tento svet je len epizóda, sme tu len na návšteve. Večnosť sa nám otvára po smrti." Biskup zdôraznil význam obrazu Božieho milosrdenstva, ktorý mu visel doma na stene, aj jeho službu blízkym do samého konca. Vrátil sa k poslednému ránu, v deň Krčméryho odchodu na večnosť, keď bol v Kútoch v utečeneckom tábore, ktoré sa práve rušilo: „Podľa svedkov bol v dobrej nálade a okrem iného tam povedal: Misia ukončená, pokračujeme v ďalšej.“

Krčméryho ocenil aj premiér Eduard Heger. Pripomenul jeho početné aktivity aj rolu, ktorú zohral počas pandémie. Vo svojom vystúpení ho nazval bratom, dodal: ,,Pomáhal najchudobnejším. Išiel na miesta, kde by sme povedali, že svet na nich zabudol. Tam, kde sa mnohí neodvážili ísť ani myšlienkami, plný odvahy, vytrvalosti, trpezlivosti, lásky a obety chodil a zakladal misie," uviedol premiér.

https://standard.sk/295414/odisiel-clovek-nadeje/

S príhovormi vystúpili aj dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Marek Šmid, rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Juraj Benca či vatikánsky nuncius Nicola Girasoli.

So zvlášť dojemným príhovorom vystúpil syn zosnulého profesora Michal Krčméry. „Ak by bola v nebi univerzita, z božských cností by si tam spravil doktorát a možno aj habilitáciu, keby sa dalo,“ povedal.

Na poslednej rozlúčke sa okrem neho zúčastnili ďalší členovia vlády, politici či hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý s ním tiež blízko spolupracoval. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zase vystúpi s príhovorom na súkromnom smútočnom stretnutí.

Hoci to nebol štátny pohreb a rodina si neželala mediálnu publicitu poslednej rozlúčky, slovenská spoločnosť ocenila význam a veľkosť diela profesora Krčméryho veľmi dôstojným spôsobom.

Vladimír Krčméry zomrel 20. decembra 2022 vo večerných hodinách. Mal 62 rokov.

https://standard.sk/295264/ako-si-spominam-na-profesora-krcmeryho/

(tasr, fed)

  |  

Bielorusko oznámilo, že nad svojím územím zostrelilo ukrajinskú raketu

Bieloruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho systém protivzdušnej obrany v pohraničnej oblasti v okolí mesta Brest vo štvrtok okolo 10.00 h miestneho času (08.00 h SEČ) zostrelil raketu z ukrajinského systému S-300. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Incident sa odohral medzi 10.00 h a 11.00 h miestneho času (12.00 h – 13.00 h SEČ) a v tom istom časovom intervale Rusko vypálilo smerom na Ukrajinu množstvo rakiet, píše agentúra Reuters.

Bieloruská štátna tlačová agentúra Belta predtým oznámila, že na územie Bieloruska údajne dopadla ukrajinská raketa z protiraketového systému S-300. Belta zverejnila fotografiu, na ktorej sú podľa nej na prázdnom poli časti strely odpálenej systémom S-300.

Agentúra Belta zverejnila fotografiu, na ktorej sú podľa nej na prázdnom poli časti strely odpálenej systémom S-300.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podľa správ miestnych médií požiadal ,,skupinu špecialistov", aby incident vyšetrila, píše Sky News. Ukrajina sa ešte k záležitosti nevyjadrila.

V novembri dopadla na územie Poľska raketa, ktorá mohla byť vypálená ukrajinským systémom protivzdušnej obrany, pripomína Sky News. V dôsledku explózie zomreli dvaja muži a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenia.

Systémy S-300 boli vyvinuté v niekdajšom Sovietskom zväze a v súčasnosti ich používa Rusko i Ukrajina.

(tasr)

  |  

Rusi pri dôležitej leteckej základni ďaleko od Ukrajiny zneškodnili "objekt"

Protivzdušnú obranu vo štvrtok aktivovali na základni Engeľs v juhoruskej Saratovskej oblasti, kde sú umiestnené strategické lietadlá ruských ozbrojených síl. Nachádza sa stovky kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Obrana tam zničila ,,neznámy objekt", oznámili oblastní predstavitelia. Správu priniesla tlačová agentúra AFP.

,,Systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný v Engeľskom okrese v strednej časti ruskej Saratovskej oblasti," napísal na sociálnych sieťach jej gubernátor Roman Busargin a dodal, že systém zneškodnil neidentifikovaný objekt.

Ruská protivzdušná obrana už cez Vianoce 26. decembra zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo, ktoré sa priblížilo k tejto leteckej základni na juhu Ruska. Ministerstvo obrany v Moskve vtedy spresnilo, že ukrajinský dron zostrelili v malej výške, keď sa približoval k vojenskému letisku Engeľs. Dodalo, že pád vraku dronu spôsobil smrteľné zranenia trom ruským technikom na letisku.

Zdroj: Twittter

Letecká základňa Engeľs, ktorá je jednou z dvoch ruských základní určených pre strategické bombardéry, leží pri mestách Engeľs a Saratov približne 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Od frontovej línie na Ukrajine je vzdialená stovky kilometrov, píše tlačová agentúra Reuters.

K útoku na túto vojenskú základňu prišlo aj 5. decembra, keď bol podniknutý úder aj na ďalšiu základňu v ruskej Riazanskej oblasti. Ukrajina sa k útokom v Rusku verejne neprihlásila, no nazvala ich ,,karmou" za inváziu z 24. februára.

Útoky na vojenské ciele vzdialené stovky kilometrov od frontovej línie vyvolávajú pochybnosti o efektivite ruskej protivzdušnej obrany a prekvapili aj mnohých ruských vojnových komentátorov. Tí na sociálnych sieťach uvádzajú, že ak Ukrajina dokáže zaútočiť na miesto, ktoré sa nachádza tak hlboko na ruskom území, potom môže byť schopná zasiahnuť aj Moskvu.

(tasr)

  |  

Ústavný súd rozhodol o porušení práva Jaroslava Haščáka v súvislosti s jeho listami počas väzby

Úrad špeciálnej prokuratúry SR porušil základné právo Jaroslava Haščáka na inú právnu ochranu. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu (ÚS) SR. Špeciálna prokuratúra je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 707 eur.

Haščákova sťažnosť sa týkala kontroly a zadržiavania jeho korešpondencie v súvislosti s kolúznou väzbou, v ktorej bol od 4. decembra 2020 do 7. januára 2021. Finančník sa sťažoval, že listy, ktoré v ústave na výkon väzby odovzdal na prepravu, boli podrobené kontrole až takmer dva mesiace po jeho prepustení z väzby a odovzdané na poštovú prepravu až 12. marca 2021. Argumentoval, že obmedzenie základných práv vo väzbe vrátane možnosti orgánov činných v trestnom konaní nahliadať do korešpondencie obvineného je spojené výlučne s trvaním väzby. Na ÚS sa sťažoval na postup špeciálnej prokuratúry voči jeho žiadostiam a sťažnostiam v tejto veci.

ÚS rozhodol o ústavnej sťažnosti 11. októbra. ,,Postup špeciálnej prokuratúry, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého upovedomenia, je potrebné považovať za ústavne neakceptovateľný, porušujúci jeho právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Vydaniu napadnutého upovedomenia totiž predchádzalo nekonanie v žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu policajta v relevantnom čase (nie jeho zavinením), keď jeho obvinenie bolo ešte aktuálne," uviedol súd.

Finančníka vyšetrovateľ obvinil z podplácania a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jeho obvinenie súvisiace s kauzou Gorila zrušil generálny prokurátor SR Maroš Žilinka 31. augusta 2021.

(tasr)

  |  

Prokuratúra zverejnila anonymizované uznesenie k vyšetrovaniu smrti Lučanského

Krajská prokuratúra v Prešove zverejnila na webe anonymizované uznesenie k zastaveniu trestného stíhania v prípade smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová.

Prokuratúra zároveň požiadala o korektný prístup k informovaniu verejnosti o celospoločensky citlivých trestných veciach. ,,Bez prvkov bulvarizácie témy a tendenčných názvov článkov, podsúvajúcich verejnosti názor o existencii systémových chýb v rezorte prokuratúry," podotkla.

Spôsob a rozsah informovania verejnosti „o rozhodnutí v trestnej veci poškodeného M. L." podľa nej v plnom rozsahu zodpovedá pravidlám informovania verejnosti v demokratickom a právnom štáte.

Krajská prokuratúra v Prešove koncom novembra vylúčila cudzie zavinenie v súvislosti so smrťou Lučanského. Na základe vyšetrovania zamietla sťažnosti na zastavenie vyšetrovania zo strany Úradu inšpekčnej služby. Rozhodnutie je právoplatné. Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.

(tasr)

  |  

Na misijnú pastoračnú prácu v rómskych komunitách pôjde 330-tisíc eur

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na podporu projektu misijnej pastoračnej práce v rómskych komunitách v roku 2023 dostane 330-tisíc eur. Rozhodla o tom vláda počas svojho štvrtkového online rokovania.

Prostredníctvom finančnej podpory poskytnutej KBS sa podarilo v rokoch 2020 až 2022 zabezpečiť fungovanie viacerých pastoračných diel. Tie spolu pokrývajú približne 40 000 obyvateľov rómskej národnosti. „Pomocou dotácií sa podarilo vytvoriť 23 pracovných úväzkov a celkovo sa v týchto misiách zamestnáva 27 ľudí, z čoho je 14 rómskej národnosti," uvádza sa v predloženom materiáli.                 

Okrem misijnej práce sa pracovníci venujú vzdelávaniu osôb z týchto vylúčených a chudobných komunít, vytvárajú voľnočasové aktivity pre deti a mládež, zlepšujú ich hygienické a sociálne návyky, pomáhajú so získavaním a udržaním pracovných miest a celkovou inklúziou miestnych Rómov.

„Riešenie problémov rómskych komunít si vyžaduje dlhodobú a systémovú prácu. Samotný projekt misijných diel nevyrieši problém znevýhodnených skupín, ale spolu s ďalšími integračnými a sociálnymi projektmi prináša riešenie, ktoré v dlhodobom horizonte napomáha začleneniu ľudí z rómskych komunít medzi majoritné obyvateľstvo," píše sa v materiáli. Pastorácia vytvára odrazový mostík, ktorý im umožní dosiahnuť vyššie vzdelanie, zmeniť návyky, vžité stereotypy a ponúka príležitosti na zmenu ich sociálneho statusu.

 Poskytnuté financie na projekt majú byť určené na zabezpečenie 23 pracovných úväzkov (pastoračných pracovníkov, asistentov, koordinátorov) v roku 2023.

(tasr)