Preskočiť na obsah
  |  

Heger o novej 76-tke: Ak si mám vybrať medzi Ficom, Pellegrinim, extrémistami a SaS, budem rokovať s demokratmi

Prípadné rokovania o podpore vlády i so 76 poslancami budú pokračovať v januári. Uviedol to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO). Rokovania medzi sviatkami prebiehať nebudú, Slovensko podľa neho teraz potrebuje oddych a pokoj.

V poslednom čase prebiehali rokovania s SaS najmä o rozpočte a nebol čas, aby spoločne rokovali o niečom inom. ,,Dal som rozpočtu prioritu. Povedal som, že sa ideme rozprávať iba o rozpočte, aby sme ho schválili pred Vianocami," povedal dočasne poverený predseda vlády. O podpore kabinetu v parlamente chce Heger rokovať so stranou SaS. ,,Ak si mám vybrať, či budem rokovať s Robertom Ficom (Smer-SD), Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), extrémistami alebo SaS, tak samozrejme, že budem rokovať s demokratmi," poznamenal.

O konkrétnych podmienkach podpory je podľa neho predčasné hovoriť. Ani prípadný odchod niektorého z ministrov nie je v tejto chvíli témou. ,,Najprv sa veci musia vykomunikovať za zavretými dverami," podotkol. Hegerovým cieľom je mať reformnú, protikorupčnú vládu s jasným politickým smerovaním.

Zároveň skonštatoval, že nemá žiadnu istotu, ako dopadnú rokovania o podpore vlády. ,,Jedinú istotu, ktorú máme, je odhodlanie a chuť spolupracovať. Na to musíme vsádzať. Ak sa aj toto rozpadne, tak sme nepoučiteľní," povedal Heger pre TASR. Dodal, že urobí všetko pre to, aby sa nestalo to, čo v roku 2012, keď sa k moci opäť dostal Smer-SD.

Predseda vlády prednedávnom avizoval aj predstavenie vízie, ako vrátiť Slovensku a občanom nádej. ,,Predstavím ju detailne rozpracovanú v dohľadnom čase," poznamenal.

(tasr)

  |  

Srbi začali odstraňovať cestné barikády, aby zmiernili napätie v Kosove

Cestné barikády neďaleko hlavného hraničného priechodu medzi Kosovom a Srbskom začali vo štvrtok odstraňovať, informovala srbská verejnoprávna televízia RTS. Dodala, že tento krok otvára cestu k zmierneniu vyostreného napätia v tomto nepokojnom regióne. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Osobné autá a kamióny vo štvrtok čakali v rade pred hraničným priechodom zo srbskej strany, kde bola umiestnená cestná barikáda, uviedla RTS. Kosovská polícia však potvrdila, že priechod je oficiálne znovu otvorený.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v stredu neskoro večer oznámil, že barikády budú odstránené. Reagoval tým na výzvy Washingtonu a Bruselu, aby obe strany sporu urobili kroky na uvoľnenie napätia – je totiž jedným z najhorších za posledné roky na severe Kosova.

,,Barikády budú odstránené, ale nedôvera zostáva," povedal Vučič v stredu večer na stretnutí so zástupcami kosovských Srbov neďaleko hranice. Kosovskí Srbi, ktorí už 19 dní blokovali cesty na severe Kosova, súhlasili s tým, že od štvrtkového rána začnú odstraňovať barikády.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, po krvavej vojne z konca 90. rokov 20. storočia. Belehrad však odmieta Kosovo uznať a povzbudzuje 120.000 etnických Srbov žijúcich v Kosove, aby neuznávali autoritu Prištiny. Na severe Kosova tvoria Srbi väčšinu.

Kosovskí Srbi začali pred troma týždňami blokovať prístupové cesty ku kosovsko-srbským hraniciam. Najskôr zatarasili dva a v stredu aj tretí a zároveň najväčší hraničný priechod. Protestovali tak proti zatknutiu bývalého srbského policajta z Kosova, ktorého však v stredu kosovské orgány premiestnili do domáceho väzenia.

Srbsko pre napätie v regióne uviedlo v pondelok svoju armádu do stavu najvyššej pohotovosti. Prepustenie zmieneného policajta Dejana Pantiča, o ktorom rozhodol súd v kosovskej Prištine na žiadosť prokuratúry, rozhorčilo predstaviteľov kosovskej vlády vrátane premiéra Albina Kurtiho a ministerky spravodlivosti Albuleny Haxhiuovej.

Pantiča zadržali 10. decembra za ,,terorizmus" po tom, ako údajne počas demonštrácie napadol kosovského policajta. Na jeho prepustenie vyzýval aj srbský prezident Vučič.

Napätie na severe Kosova sa vyostrovalo už v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa evidenčných čísiel vozidiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské evidenčné čísla. Od opatrenia napokon upustila.

(tasr)

  |  

Vladimírovi Krčmérymu sa na poslednej rozlúčke poklonila elita štátu aj obyčajní ľudia

Bol to jeden z najveľkolepejších a najdojímavejších pohrebov v moderných slovenských dejinách. Verejnosť a príbuzní sa vo štvrtok v bratislavskom Kostole sv. Vincenta de Paul rozlúčili so zosnulým lekárom a vedcom Vladimírom Krčmérym.

Do bratislavského kostola prišli cirkevné, politické a spoločenské elity aj obyčajní ľudia a vysoké počty veriacich. Pohreb prenášala televízia, pohrebnú omšu celebroval bratislavský metropolita Zvolenský, vystúpil biskup Haľko, ktorý predniesol homíliu, premiér Heger či najbližšia rodina zosnulého profesora.

Prítomní boli košický arcibiskup Bernard Bober, vatikánsky nuncius arcibiskup Nicola Girasoli, ale aj arcibiskup Cyril Vasiľ a biskupi František Rábek, Viliam Judák, Tomáš Galis, Ján Kuboš či emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák.

Bratislavský biskup Haľko počas homílie pripomenul Krčméryho krédo: "Tento svet je len epizóda, sme tu len na návšteve. Večnosť sa nám otvára po smrti." Biskup zdôraznil význam obrazu Božieho milosrdenstva, ktorý mu visel doma na stene, aj jeho službu blízkym do samého konca. Vrátil sa k poslednému ránu, v deň Krčméryho odchodu na večnosť, keď bol v Kútoch v utečeneckom tábore, ktoré sa práve rušilo: „Podľa svedkov bol v dobrej nálade a okrem iného tam povedal: Misia ukončená, pokračujeme v ďalšej.“

Krčméryho ocenil aj premiér Eduard Heger. Pripomenul jeho početné aktivity aj rolu, ktorú zohral počas pandémie. Vo svojom vystúpení ho nazval bratom, dodal: ,,Pomáhal najchudobnejším. Išiel na miesta, kde by sme povedali, že svet na nich zabudol. Tam, kde sa mnohí neodvážili ísť ani myšlienkami, plný odvahy, vytrvalosti, trpezlivosti, lásky a obety chodil a zakladal misie," uviedol premiér.

https://standard.sk/295414/odisiel-clovek-nadeje/

S príhovormi vystúpili aj dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Marek Šmid, rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Juraj Benca či vatikánsky nuncius Nicola Girasoli.

So zvlášť dojemným príhovorom vystúpil syn zosnulého profesora Michal Krčméry. „Ak by bola v nebi univerzita, z božských cností by si tam spravil doktorát a možno aj habilitáciu, keby sa dalo,“ povedal.

Na poslednej rozlúčke sa okrem neho zúčastnili ďalší členovia vlády, politici či hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý s ním tiež blízko spolupracoval. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zase vystúpi s príhovorom na súkromnom smútočnom stretnutí.

Hoci to nebol štátny pohreb a rodina si neželala mediálnu publicitu poslednej rozlúčky, slovenská spoločnosť ocenila význam a veľkosť diela profesora Krčméryho veľmi dôstojným spôsobom.

Vladimír Krčméry zomrel 20. decembra 2022 vo večerných hodinách. Mal 62 rokov.

https://standard.sk/295264/ako-si-spominam-na-profesora-krcmeryho/

(tasr, fed)

  |  

Bielorusko oznámilo, že nad svojím územím zostrelilo ukrajinskú raketu

Bieloruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho systém protivzdušnej obrany v pohraničnej oblasti v okolí mesta Brest vo štvrtok okolo 10.00 h miestneho času (08.00 h SEČ) zostrelil raketu z ukrajinského systému S-300. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Incident sa odohral medzi 10.00 h a 11.00 h miestneho času (12.00 h – 13.00 h SEČ) a v tom istom časovom intervale Rusko vypálilo smerom na Ukrajinu množstvo rakiet, píše agentúra Reuters.

Bieloruská štátna tlačová agentúra Belta predtým oznámila, že na územie Bieloruska údajne dopadla ukrajinská raketa z protiraketového systému S-300. Belta zverejnila fotografiu, na ktorej sú podľa nej na prázdnom poli časti strely odpálenej systémom S-300.

Agentúra Belta zverejnila fotografiu, na ktorej sú podľa nej na prázdnom poli časti strely odpálenej systémom S-300.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podľa správ miestnych médií požiadal ,,skupinu špecialistov", aby incident vyšetrila, píše Sky News. Ukrajina sa ešte k záležitosti nevyjadrila.

V novembri dopadla na územie Poľska raketa, ktorá mohla byť vypálená ukrajinským systémom protivzdušnej obrany, pripomína Sky News. V dôsledku explózie zomreli dvaja muži a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenia.

Systémy S-300 boli vyvinuté v niekdajšom Sovietskom zväze a v súčasnosti ich používa Rusko i Ukrajina.

(tasr)

  |  

Rusi pri dôležitej leteckej základni ďaleko od Ukrajiny zneškodnili "objekt"

Protivzdušnú obranu vo štvrtok aktivovali na základni Engeľs v juhoruskej Saratovskej oblasti, kde sú umiestnené strategické lietadlá ruských ozbrojených síl. Nachádza sa stovky kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Obrana tam zničila ,,neznámy objekt", oznámili oblastní predstavitelia. Správu priniesla tlačová agentúra AFP.

,,Systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný v Engeľskom okrese v strednej časti ruskej Saratovskej oblasti," napísal na sociálnych sieťach jej gubernátor Roman Busargin a dodal, že systém zneškodnil neidentifikovaný objekt.

Ruská protivzdušná obrana už cez Vianoce 26. decembra zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo, ktoré sa priblížilo k tejto leteckej základni na juhu Ruska. Ministerstvo obrany v Moskve vtedy spresnilo, že ukrajinský dron zostrelili v malej výške, keď sa približoval k vojenskému letisku Engeľs. Dodalo, že pád vraku dronu spôsobil smrteľné zranenia trom ruským technikom na letisku.

Zdroj: Twittter

Letecká základňa Engeľs, ktorá je jednou z dvoch ruských základní určených pre strategické bombardéry, leží pri mestách Engeľs a Saratov približne 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Od frontovej línie na Ukrajine je vzdialená stovky kilometrov, píše tlačová agentúra Reuters.

K útoku na túto vojenskú základňu prišlo aj 5. decembra, keď bol podniknutý úder aj na ďalšiu základňu v ruskej Riazanskej oblasti. Ukrajina sa k útokom v Rusku verejne neprihlásila, no nazvala ich ,,karmou" za inváziu z 24. februára.

Útoky na vojenské ciele vzdialené stovky kilometrov od frontovej línie vyvolávajú pochybnosti o efektivite ruskej protivzdušnej obrany a prekvapili aj mnohých ruských vojnových komentátorov. Tí na sociálnych sieťach uvádzajú, že ak Ukrajina dokáže zaútočiť na miesto, ktoré sa nachádza tak hlboko na ruskom území, potom môže byť schopná zasiahnuť aj Moskvu.

(tasr)

  |  

Ústavný súd rozhodol o porušení práva Jaroslava Haščáka v súvislosti s jeho listami počas väzby

Úrad špeciálnej prokuratúry SR porušil základné právo Jaroslava Haščáka na inú právnu ochranu. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu (ÚS) SR. Špeciálna prokuratúra je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 707 eur.

Haščákova sťažnosť sa týkala kontroly a zadržiavania jeho korešpondencie v súvislosti s kolúznou väzbou, v ktorej bol od 4. decembra 2020 do 7. januára 2021. Finančník sa sťažoval, že listy, ktoré v ústave na výkon väzby odovzdal na prepravu, boli podrobené kontrole až takmer dva mesiace po jeho prepustení z väzby a odovzdané na poštovú prepravu až 12. marca 2021. Argumentoval, že obmedzenie základných práv vo väzbe vrátane možnosti orgánov činných v trestnom konaní nahliadať do korešpondencie obvineného je spojené výlučne s trvaním väzby. Na ÚS sa sťažoval na postup špeciálnej prokuratúry voči jeho žiadostiam a sťažnostiam v tejto veci.

ÚS rozhodol o ústavnej sťažnosti 11. októbra. ,,Postup špeciálnej prokuratúry, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého upovedomenia, je potrebné považovať za ústavne neakceptovateľný, porušujúci jeho právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Vydaniu napadnutého upovedomenia totiž predchádzalo nekonanie v žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu policajta v relevantnom čase (nie jeho zavinením), keď jeho obvinenie bolo ešte aktuálne," uviedol súd.

Finančníka vyšetrovateľ obvinil z podplácania a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Jeho obvinenie súvisiace s kauzou Gorila zrušil generálny prokurátor SR Maroš Žilinka 31. augusta 2021.

(tasr)