Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbsko odvolalo stav bojovej pohotovosti svojej armády

Srbsko rozhodnutím prezidenta Aleksandra Vučiča vo štvrtok odvolalo stav najvyššej pohotovosti svojej armády, informuje TASR s odvolaním sa na správy srbskej agentúry Tanjug, chorvátskej agentúry HINA a americkej agentúry AP.

Srbské ozbrojené sily boli uvedené do stavu bojovej pohotovosti v pondelok v dôsledku situácie na severe Kosova, kde miestni Srbi zablokovali hraničné priechody so Srbskom. Priština následne požiadala mierové sily NATO, aby zátarasy odstránili, inak to urobí sama. Belehrad odpovedal vyhlásením bojovej pohotovosti armády, pričom zároveň vyzval Prištinu na ukončenie „útokov" na etnických Srbov v Kosove.

Bezprostredným spúšťačom napätia bolo zadržanie bývalého policajta, etnického Srba, kosovskou políciou za údajné napadnutie kosovského policajta počas demonštrácie, čo úrady klasifikovali ako terorizmus. Zadržaného Srba v stredu premiestnili po rozhodnutí súdu do domáceho väzenia. Tento krok rozhorčil najvyšších predstaviteľov Kosova, ktorí tvrdia, že človek podozrivý z terorizmu musí ostať vo väzbe.

V priebehu štvrtka bol opätovne otvorený predtým zablokovaný hlavný hraničný priechod medzi Srbskom a Kosovom, pričom kosovskí Srbi postupne odstraňujú aj ďalšie zátarasy. Pri Mitrovici však odblokovanie cesty spomalil podpaľačský útok neznámych osôb na dve nákladné autá, ktoré slúžili ako zátarasa.

Misia Severoatlantickej aliancie KFOR vo štvrtok vyzvala Srbov v Kosove, aby urýchlili odstraňovanie zátarás.

„Diplomacia zvíťazila a napätie v severnom Kosove sa zmierňuje," vyhlásil v reakcii na najnovší vývoj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. „Násilie nikdy nemôže byť riešením," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

ECDC: Testovať prišelcov z Číny na covid je zbytočné, Európania sú imúnnejší

Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vo štvrtok vyhlásilo, že povinné testovanie cestujúcich z Číny na koronavírus je ,,neopodstatnené", a to napriek súčasnému šíreniu nákazy v Číne. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Povinné testovanie prichádzajúcich z Číny zaviedli napríklad Spojené štáty a v Európe Taliansko, ktoré vyzýva aj ostatné krajiny Európskej únie, aby urobili to isté.

ECDC sa však nazdáva, že nárast prípadov covidu v Číne by nemal mať vplyv na epidemiologickú situáciu v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru „z dôvodu vyššej populačnej imunity a predchádzajúceho výskytu a následného nahradenia variantov, ktoré v súčasnosti cirkulujú v Číne".

Talianske zdravotnícke úrady informovali, že pri sekvenovaní výterov ľudí prichádzajúcich z Číny nezaznamenali žiadne nové varianty koronavírusu.

Európska komisia medzitým zvolala zasadnutie Výboru pre zdravotnú bezpečnosť, aby prerokoval prípadné prijatie opatrení.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko umožní využívanie ropovodu Družba na tranzit kazašskej ropy do Nemecka

Rusko údajne umožní využívanie ropovodu Družba na tranzit kazašskej ropy do Nemecka.

Rusko je ochotné pristúpiť na takúto žiadosť, uviedol vo štvrtok podľa tlačovej agentúry Interfax minister energetiky Alexander Novak. „Staviame sa k tomu normálne, a ak sa časť kazašskej ropy presmeruje z Ust-Lugy do Družby, je to v poriadku."

Európa sa snaží znížiť svoju závislosť od ruskej ropy. Dôvodom je ruská útočná vojna proti Ukrajine. Nemecko a Poľsko už oznámili, že od januára prestanú odoberať ruskú ropu dodávanú prostredníctvom ropovodov. V záujme ďalšieho zabezpečenia požiadali o zvýšenie dodávok ropy okrem iných aj bývalú sovietsku republiku Kazachstan.

Podľa šéfa kazašskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti KazMunayGas (KMG) Magsuma Mirsagalijeva je firma pripravená od januára posielať skúšobné dodávky cez ropovod Družba do Nemecka do rafinérie PCK v meste Schwedt. Rafinéria v Brandenburgu ešte donedávna patrila ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť.

Kazašský prepravca ropy Kaztransoil už údajne požiadal o tranzit 1,2 milióna ton ropy do Nemecka v budúcom roku. Kazachstan sa nachádza v Strednej Ázii. Na prepravu ropy do Európy musí krajina buď využiť ruskú ropovodnú infraštruktúru, alebo ju prepraviť po mori cez Kaspické more do Azerbajdžanu, odkiaľ sa môže ropovodmi ďalej transportovať do Turecka alebo na čiernomorské pobrežie Gruzínska.

(tasr)

Minúta  |  

Až päťdesiattisíc eur. Taliansko hrozí pokutami pre lode zachraňujúce migrantov

Mimovládne organizácie prevádzkujúce lode, ktoré zachraňujú migrantov v talianskych výsostných vodách v Stredozemnom mori, budú musieť platiť pokuty v prípade porušenia nových pravidiel zavedených vládou v Ríme. Minister dopravy Matteo Salvini to prirovnal k pokutám v cestnej premávke.

Podľa nového vládneho nariadenia musia lode operujúce v talianskych výsostných vodách bezodkladne po záchrane migrantov požiadať o zakotvenie v prístave, a nie ostať na mori a čakať na ďalšie člny s migrantmi. V súčasnosti takto ostávajú lode mimovládnych organizácií na mori aj niekoľko dní a za ten čas nazbierajú stovky migrantov.

Lode musia po novom informovať zachránených migrantov o možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu ktorýkoľvek štát v Európskej únii, a nie nevyhnutne Taliansko.

Pokuta za nedodržanie týchto pravidiel sa môže vyšplhať až na 50-tisíc eur a v prípade ich opakovaného porušenia môžu talianske úrady pristúpiť k dočasnému zadržaniu lode a prípadne až k jej konfiškácii.

Vláda talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá sa ujala moci na jeseň, obviňuje mimovládne organizácie, že svojimi aktivitami na mori pomáhajú prevádzačom. Mimovládne organizácie to popierajú.

Tento rok do Talianska podľa údajov tamojšieho ministerstva vnútra prišlo 102-tisíc nelegálnych migrantov, desatinu z nich priviezli mimovládne organizácie. Vlani v Taliansku zaznamenali 66 500 nelegálnych migrantov.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko: Meloniová oznámila návštevu Kyjeva a vyzvala na federalizáciu EÚ

Talianska premiérka Giorgia Meloniová navštívi začiatkom februára Kyjev. Oznámila to vo štvrtok na koncoročnej tlačovej konferencii v Ríme, informuje TASR na základe správy agentúry APA.

Jej cesta sa tak uskutoční ešte pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára.

„Povedala som (ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi) Zelenskémmu, že Taliansko je pripravené pôsobiť ako garant mierového procesu. Z tohto dôvodu mám v úmysle vycestovať do Kyjeva ešte pred 24. februárom," uviedla Meloniová.

Talianska premiérka sa opätovne prihlásila k záväzkom voči Severoatlantickej aliancii. "Potvrdzujem pripravenosť Talianska dodržať prijaté záväzky," zdôraznila.

„Európa, ktorá môže ponúknuť lepšie riešenia, je federalizovaná Európa. Pri dôležitých otázkach je tak jednoduchšie nájsť spoločné riešenia, jednou z nich je aj otázka obrany. Nemyslím si, že NATO a (koncepcia) európskej armády si navzájom odporujú. Naopak, myslím si, že sa dopĺňajú," dodala Meloniová.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský parlament vyslovil dôveru novej Netanjahuovej vláde

Poslanci izraelského parlamentu vyslovili vo štvrtok dôveru novej koaličnej vláde premiéra Benjamina Netanjahua. V 120-člennom Knesete podporilo v poradí šiesty Netanjahuov kabinet 63 poslancov, 54 bolo proti, informuje denník The Jerusalem Post.

Za nového predsedu izraelského parlamentu krátko predtým poslanci zvolili Amira Ohanu z Netanjahuovej pravicovej strany Likud. Ide o vôbec prvého šéfa Knesetu, ktorý sa otvorene hlási k homosexualite, píše agentúra AFP.

Bezprostredne po hlasovaní o dôvere zložil 73-ročný Netanjahu — vôbec najdlhšie slúžiaci izraelský premiér — a členovia jeho kabinetu predpísanú prísahu.

Agentúra AP označila novú, v poradí 37. vládu za najpravicovejšiu a najviac nábožensko-konzervatívnu v dejinách štátu Izrael. Jej ktorej súčasťou sú okrem Likud aj židovskí ultranacionalisti a náboženské strany.

Víťazstvom v predčasných voľbách, ktoré sa v Izraeli konali 1. novembra, Netanjahu získal mandát na zostavenie vlády napriek tomu, že je obvinený z korupcie. Zloženie nového kabinetu vyvolalo znepokojenie nielen zo strany sekulárnej časti izraelskej spoločnosti či LGBT komunity, ale aj podnikateľského či vojenského sektora.

Podľa AFP sa v tejto súvislosti objavujú obavy z možného ďalšieho vyhrotenia situácie v Pred jordánsku, ktoré je opakovane dejiskom zrážok medzi palestínskymi radikálmi a izraelskými bezpečnostnými zložkami. Tamojšiu situáciu považujú analytici za najhoršiu za posledných 20 rokov.

Nová vláda by okrem iného chcela obmedziť právomoci nezávislej izraelskej justície a pokračovať v rozširovaní nelegálnych židovských osád v okupovanom Pred jordánsku. Netanjahu za svoj hlavný zahraničnopolitický cieľ označil snahu zabrániť Iránu získať jadrové zbrane a zaistiť vojenskú prevahu Izraela v regióne. Chce tiež dosiahnuť dohody o normalizácii vzťahov s ďalšími arabskými krajinami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.