Preskočiť na obsah
  |  

Španielsko zápasí s alarmujúcim nárastom násilia páchaného na ženách

Španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska vo štvrtok odsúdil "hrozivý" nárast násilia páchaného na ženách, v dôsledku ktorého bolo len v decembri zabitých deväť žien. Páchateľmi týchto útokov boli najmä partneri zavraždených žien. Pokiaľ ide o počet obetí v tomto roku, za december je ich počet najvyšší, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Medzi obeťami je aj 32-ročná tehotná žena, ktorú v stredu večer v stredošpanielskom meste Escalona pred zrakom svojich dvoch dospievajúcich detí na smrť dobodal jej bývalý partner. Polícia muža podozrivého z vraždy krátko nato zatkla. Podľa správ španielskych médií mala žena porodiť v priebehu niekoľkých dní.

Ak sa potvrdí, že ju usmrtil jej bývalý partner, počet žien zabitých v dôsledku rodového násilia v tomto roku stúpne na 47 a na 1 180 od roku 2003, keď vláda začala viesť takúto evidenciu.

Minister Grande-Marlaska vo štvrtok na tlačovej konferencii v Madride vyhlásil, že decembrová séria vrážd je „veľmi zarmucujúca" a mala by slúžiť ako „budíček".

Vyzval ľudí, aby nahlasovali všetky podozrenia na prípady rodovo podmieneného násilia. Informoval, že polícia v celej krajine dostala rozkaz „zvýšiť" svoju ostražitosť.

„Toto nie je súkromná záležitosť, ako sa to chápalo v minulosti...je to tragédia, ktorej musíme ako spoločnosť čeliť," zdôraznil Grande-Marlaska.

Ku kauze sa vyjadril aj španielsky premiér Pedro Sánchez, keď vo svojom príspevku na platforme Twitter napísal, že úsilie o „skoncovanie s rodovým násilím sa týka nás všetkých. Je nevyhnutné konať spoločne ako spoločnosť, aby sme zastavili túto pohromu".

Programy na riešenie prípadov domáceho násilia sa v Španielsku začali aplikovať od roku 1997, keď 60-ročnú Anu Orantesovú zbil, vyhodil z balkóna a potom upálil jej bývalý manžel po tom, ako sa úradom opakovane sťažovala na jeho násilné správanie.

Španielsky parlament v roku 2004 drvivou väčšinou schválil prvý zákon v Európe, ktorý sa osobitne zameriava na rodovo podmienené násilie.

Najvyšší počet obetí rodovo podmieneného násilia v Španielsku zaznamenali v roku 2008, keď ich do evidencie pribudlo až 76.

(tasr)

  |  

Putin privítal návrat Netanjahua, chce posilniť vzťahy s Izraelom

Šéf Kremľa Vladimir Putin privítal návrat staronového izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý sa vo štvrtok po roku a pol vrátil k moci. Putin v tejto súvislosti ocenil Netanjahuov prínos k rozvíjaniu priateľských vzťahov s Ruskom, informuje agentúra AFP.

„Verím, že nová (izraelská) vláda pod vaším vedením bude pokračovať v línii posilňovania rusko-izraelskej spolupráce vo všetkých oblastiach, v prospech našich národov a v záujme zaistenia mieru a bezpečnosti Blízkeho východu," uvádza sa v Putinovej gratulácii Netanjahuovi, ktorej text zverejnil Kremeľ.

Ako pokračuje TASR, Putin vysoko ocenil „osobný a dlhodobý prínos" tohto izraelského pravicového politika k „posilňovaniu priateľských vzťahov" medzi oboma krajinami.

Poslanci izraelského parlamentu vyslovili vo štvrtok dôveru novej koaličnej vláde premiéra Netanjahua, ktorú pozorovatelia označujú za najpravicovejšiu a nábožensky najkonzervatívnejšiu v dejinách štátu Izrael. Bezprostredne po hlasovaní o dôvere zložil 73-ročný Netanjahu predpísanú prísahu a ujal sa moci.

Po začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine zaujal Izrael opatrný postoj, aby zamedzil zvýšeniu napätia vo vzťahoch s Moskvou. Pre Izrael je totiž kľúčová spolupráca s Ruskom v Sýrii, kde sa izraelská armáda snaží zabrániť narastaniu vplyvu Iránu.

Izrael preto odmieta žiadosti Kyjeva o dodávky zbraní a poskytuje mu len humanitárnu pomoc a nevojenské ochranné vybavenie. Minister obrany v predchádzajúcej izraelskej vláde Benny Ganc v novembri uviedol, že Izrael by mohol pomôcť ukrajinským špecialistom pri vývoji nevojenského systému včasného varovania pred leteckými útokmi.

(tasr)

  |  

Srbsko odvolalo stav bojovej pohotovosti svojej armády

Srbsko rozhodnutím prezidenta Aleksandra Vučiča vo štvrtok odvolalo stav najvyššej pohotovosti svojej armády, informuje TASR s odvolaním sa na správy srbskej agentúry Tanjug, chorvátskej agentúry HINA a americkej agentúry AP.

Srbské ozbrojené sily boli uvedené do stavu bojovej pohotovosti v pondelok v dôsledku situácie na severe Kosova, kde miestni Srbi zablokovali hraničné priechody so Srbskom. Priština následne požiadala mierové sily NATO, aby zátarasy odstránili, inak to urobí sama. Belehrad odpovedal vyhlásením bojovej pohotovosti armády, pričom zároveň vyzval Prištinu na ukončenie „útokov" na etnických Srbov v Kosove.

Bezprostredným spúšťačom napätia bolo zadržanie bývalého policajta, etnického Srba, kosovskou políciou za údajné napadnutie kosovského policajta počas demonštrácie, čo úrady klasifikovali ako terorizmus. Zadržaného Srba v stredu premiestnili po rozhodnutí súdu do domáceho väzenia. Tento krok rozhorčil najvyšších predstaviteľov Kosova, ktorí tvrdia, že človek podozrivý z terorizmu musí ostať vo väzbe.

V priebehu štvrtka bol opätovne otvorený predtým zablokovaný hlavný hraničný priechod medzi Srbskom a Kosovom, pričom kosovskí Srbi postupne odstraňujú aj ďalšie zátarasy. Pri Mitrovici však odblokovanie cesty spomalil podpaľačský útok neznámych osôb na dve nákladné autá, ktoré slúžili ako zátarasa.

Misia Severoatlantickej aliancie KFOR vo štvrtok vyzvala Srbov v Kosove, aby urýchlili odstraňovanie zátarás.

„Diplomacia zvíťazila a napätie v severnom Kosove sa zmierňuje," vyhlásil v reakcii na najnovší vývoj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. „Násilie nikdy nemôže byť riešením," dodal.

(tasr)

  |  

ECDC: Testovať prišelcov z Číny na covid je zbytočné, Európania sú imúnnejší

Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vo štvrtok vyhlásilo, že povinné testovanie cestujúcich z Číny na koronavírus je ,,neopodstatnené", a to napriek súčasnému šíreniu nákazy v Číne. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Povinné testovanie prichádzajúcich z Číny zaviedli napríklad Spojené štáty a v Európe Taliansko, ktoré vyzýva aj ostatné krajiny Európskej únie, aby urobili to isté.

ECDC sa však nazdáva, že nárast prípadov covidu v Číne by nemal mať vplyv na epidemiologickú situáciu v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru „z dôvodu vyššej populačnej imunity a predchádzajúceho výskytu a následného nahradenia variantov, ktoré v súčasnosti cirkulujú v Číne".

Talianske zdravotnícke úrady informovali, že pri sekvenovaní výterov ľudí prichádzajúcich z Číny nezaznamenali žiadne nové varianty koronavírusu.

Európska komisia medzitým zvolala zasadnutie Výboru pre zdravotnú bezpečnosť, aby prerokoval prípadné prijatie opatrení.

(tasr)

  |  

Rusko umožní využívanie ropovodu Družba na tranzit kazašskej ropy do Nemecka

Rusko údajne umožní využívanie ropovodu Družba na tranzit kazašskej ropy do Nemecka.

Rusko je ochotné pristúpiť na takúto žiadosť, uviedol vo štvrtok podľa tlačovej agentúry Interfax minister energetiky Alexander Novak. „Staviame sa k tomu normálne, a ak sa časť kazašskej ropy presmeruje z Ust-Lugy do Družby, je to v poriadku."

Európa sa snaží znížiť svoju závislosť od ruskej ropy. Dôvodom je ruská útočná vojna proti Ukrajine. Nemecko a Poľsko už oznámili, že od januára prestanú odoberať ruskú ropu dodávanú prostredníctvom ropovodov. V záujme ďalšieho zabezpečenia požiadali o zvýšenie dodávok ropy okrem iných aj bývalú sovietsku republiku Kazachstan.

Podľa šéfa kazašskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti KazMunayGas (KMG) Magsuma Mirsagalijeva je firma pripravená od januára posielať skúšobné dodávky cez ropovod Družba do Nemecka do rafinérie PCK v meste Schwedt. Rafinéria v Brandenburgu ešte donedávna patrila ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť.

Kazašský prepravca ropy Kaztransoil už údajne požiadal o tranzit 1,2 milióna ton ropy do Nemecka v budúcom roku. Kazachstan sa nachádza v Strednej Ázii. Na prepravu ropy do Európy musí krajina buď využiť ruskú ropovodnú infraštruktúru, alebo ju prepraviť po mori cez Kaspické more do Azerbajdžanu, odkiaľ sa môže ropovodmi ďalej transportovať do Turecka alebo na čiernomorské pobrežie Gruzínska.

(tasr)

  |  

Až päťdesiattisíc eur. Taliansko hrozí pokutami pre lode zachraňujúce migrantov

Mimovládne organizácie prevádzkujúce lode, ktoré zachraňujú migrantov v talianskych výsostných vodách v Stredozemnom mori, budú musieť platiť pokuty v prípade porušenia nových pravidiel zavedených vládou v Ríme. Minister dopravy Matteo Salvini to prirovnal k pokutám v cestnej premávke.

Podľa nového vládneho nariadenia musia lode operujúce v talianskych výsostných vodách bezodkladne po záchrane migrantov požiadať o zakotvenie v prístave, a nie ostať na mori a čakať na ďalšie člny s migrantmi. V súčasnosti takto ostávajú lode mimovládnych organizácií na mori aj niekoľko dní a za ten čas nazbierajú stovky migrantov.

Lode musia po novom informovať zachránených migrantov o možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu ktorýkoľvek štát v Európskej únii, a nie nevyhnutne Taliansko.

Pokuta za nedodržanie týchto pravidiel sa môže vyšplhať až na 50-tisíc eur a v prípade ich opakovaného porušenia môžu talianske úrady pristúpiť k dočasnému zadržaniu lode a prípadne až k jej konfiškácii.

Vláda talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá sa ujala moci na jeseň, obviňuje mimovládne organizácie, že svojimi aktivitami na mori pomáhajú prevádzačom. Mimovládne organizácie to popierajú.

Tento rok do Talianska podľa údajov tamojšieho ministerstva vnútra prišlo 102-tisíc nelegálnych migrantov, desatinu z nich priviezli mimovládne organizácie. Vlani v Taliansku zaznamenali 66 500 nelegálnych migrantov.

(tasr)