Preskočiť na obsah
  |  

Z punku vraj spravila mainstream. Zomrela módna návrhárka Vivienne Westwoodová

Vo veku 81 rokov vo štvrtok zomrela britská módna návrhárka Vivienne Westwoodová. TASR správu prevzala zo stanice BBC.

Westwoodovej módny dom v príspevku na Twitteri uviedol, že návrhárka zomrela "pokojne a v kruhu rodiny" v londýnskej štvrti Clapham. Jej manžel a zároveň spolupracovník Andreas Kronthaler vyhlásil, že "bude ďalej pokračovať (v práci) s Vivienne v srdci".

Westwoodovej kariéra v módnom priemysle začala v 70. rokoch minulého storočia. Venovala sa najmä punkovému štýlu obliekania, čím sa stala jednou z najvýraznejších svetových návrhárok.

"Dala punku výzor a štýl, ktoré sa radikálne odlišovali od čohokoľvek predtým," uviedol Andrew Bolton z Metropolitného múzea umenia v New Yorku. Dodal, že Westwoodová vo svojich návrhoch používala "roztrhané džínsy, zatváracie špendlíky a tričká s nápismi... predstavila postmodernizmus". Podľa Boltona sa vďaka Westwoodovej stal "punkový štýl súčasťou hlavného módneho prúdu".

Vivienne Westwoodová bola známa aj ako aktivistka a bojovníčka proti globálnemu otepľovaniu a klimatickej zmene. Zosnulá britská kráľovná Alžbeta II. jej udelila dve vyznamenania vrátane Radu britského impéria.

(tasr)

  |  

Testovanie cestujúcich z Číny na covid je diskriminačné, tvrdia tamojšie médiá. WHO nesúhlasí

Pochopiteľné kroky či naopak diskriminácia? Svetová zdravotnícka organizácia WHO a čínske médiá sa rozchádzajú v názore, či má testovanie čínskych obyvateľov na prítomnosť koronavírusu, ktoré po extrémnom náraste prípadov zaviedli západné krajiny, opodstatnenie.

Opatrenia, ktoré niektoré krajiny zaviedli v súvislosti s nárastom počtu prípadov nákazy koronavírusom v Číne, sú "pochopiteľné", keďže Peking o situácii neposkytol dostatok informácií. V noci na piatok to uviedol šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

"Na to, aby sme dokázali posúdiť rizikovosť situácie v súvislosti v Čínou, potrebuje WHO viac detailnejších údajov," napísal Ghebreyesus v príspevku na Twitteri. Dodal, že pri nedostatku takýchto informácií "je pochopiteľné, že krajiny po celom svete podnikajú kroky, ktorými chcú ochrániť svojich obyvateľov".

"WHO je veľmi znepokojená vyvíjajúcou sa situáciou v Číne," povedal 21. decembra Ghebreyesus na tlačovej konferencii. Od Číny žiadal podrobnejšie informácie o vážnosti ochorenia, hospitalizáciách a prípadoch, ktoré si vyžadujú umiestnenie na oddelenia intenzívnej starostlivosti.

Čínske štátne médiá naopak v piatok označili nariadenie niektorých štátov povinne testovať ľudí prichádzajúcich z Číny na koronavírus za diskriminačné. Tamojšie úrady zároveň tvrdia, že údaje, ktoré o pandemickej situácii v krajine zverejňujú, sú transparentné.

"Skutočným zámerom (týchto krajín) je sabotovať trojročnú snahu Číny o boj proti covidu a útočiť na čínsky systém," uviedli štátne médiá, ktoré opatrenia spomenutých štátov označili za "nepodložené a diskriminačné".

Podľa čínskeho ústavu pre kontrolu a prevenciu chorôb v piatok zaznamenali v krajine 5500 nových prípadov nákazy koronavírusom a jedno úmrtie. Podľa odborníkov však tieto čísla nie sú reálne. Odhadujú preto, že v Číne by mohlo na covid zomierať až 9-tisíc ľudí denne.

Čínska Národná zdravotnícka komisia (NHC) zároveň minulý týždeň oznámila, že už viac nebude zverejňovať denné počty úmrtí na ochorenie COVID-19.

Spojené štáty a ďalšie krajiny vrátane Talianska zaviedli v priebehu minulého týždňa povinné testy na koronavírus pre ľudí prichádzajúcich z Číny. Po uvoľnení prísnych opatrení tam totiž prudko narástol počet nových prípadov nákazy.

Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) však vo štvrtok vyhlásilo, že povinné testovanie cestujúcich z Číny na koronavírus je "neopodstatnené".

(tod/tasr)

  |  

Ktoré známe slovenské osobnosti nás opustili v roku 2022

Aj v roku 2022 nás navždy opustilo viacero významných slovenských osobností. Pripomeňme si ich v chronologickom prehľade.

JANUÁR

1. januára – Vo veku 69 rokov zomrel známy novinár a komentátor Eduard Žitňanský, manžel bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej.

5. januára – Vo veku nedožitých 75 rokov zomrel štvornásobný držiteľ slovenského ocenenia Tréner roka Libor Charfreitag starší. Najviac sa preslávil ako tréner syna Libora Charfreitaga mladšieho, majstra Európy z roku 2010 a bronzového zo svetového šampionátu v roku 2007.

7. januára – Bývalý popredný sólista spevohry Divadla Nová scéna Ladislav Miškovič zomrel vo veku 80 rokov.

15. januára – Vo veku 63 rokov zomrel dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity profesor Juraj Dolinský.

FEBRUÁR

2. februára – Vo veku 64 rokov zomrel bývalý minister školstva László Szigeti.

3. februára – Vo veku 91 rokov zomrel architekt Iľja Skoček. Medzi budovy, ktoré projektoval, patril aj bratislavský Dom odborov (Istropolis).

7. februára – Bývalý minister kultúry a spisovateľ Ivan Hudec zomrel vo veku 74 rokov.

9. februára – Vo veku 82 rokov zomrel bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Bol aj poslancom Národnej rady SR a Európskeho parlamentu.

15. februáraRadomír Boháč, vedúci Stálej misie SR pri OSN so sídlom vo Viedni. Zomrel vo veku 60 rokov po ťažkej chorobe.

17. februára – Vo veku 90 rokov zomrel niekdajší hospodár Svetového združenia bývalých politických väzňov František Bednár starší, ktorý sa podieľal na organizovaní pietnych akcií a odhaľovaní pamätníkov obetiam bývalého režimu.

18. februára – Po dlhej chorobe zomrel vo veku 73 rokov Pavol Dubček, syn Alexandra Dubčeka.

21. februára – Vo veku 91 rokov zomrel architekt Ivan Matušík, autor bratislavského obchodného domu Prior a hotela Kyjev či Novej Tržnice na bratislavskom Trnavskom mýte.

24. februára – Vo veku 80 rokov zomrela architektka Viktória Cvengrošová, ktorá spolu s partnerom Virgilom Droppom vytvorila napríklad Národné tenisové centrum, budovu TV Markíza či Štúdio S.

MAREC

14. marca – Vo veku 77 rokov zomrel herec, politik, minister kultúry, poslanec a prvý predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubomír Roman.

27. marca – Vo veku 88 rokov zomrel legendárny slovenský futbalista a bývalý československý reprezentant Titus Buberník. Na ME 1960 s Československom získal bronz, na MS 1962 v Čile bol člen strieborného tímu.

APRÍL

6. aprílaKarol Divín, bývalý československý krasokorčuliar, strieborný medailista zo ZOH 1960 v Squaw Valley či dvojnásobný majster Európy, zomrel vo veku 86 rokov.

15. apríla – Vo veku 71 rokov zomrel prozaik a esejista Ján Tužinský, bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu.

18. apríla – Štyri dni po svojich 76. narodeninách zomrel bývalý hokejový útočník, majster Československa z roku 1979, Milan Mrukvia.

20. apríla – Vo veku nedožitých 97 rokov zomrel vojnový veterán Ján Krutý.

29. apríla – Člen zakladateľského tímu a dlhoročný riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan zomrel vo veku 75 rokov.

MÁJ

19. mája – Vo veku 77 rokov zomrel bývalý československý futbalový reprezentant Dušan Kabát, ktorý so Spartakom Trnava získal päť majstrovských titulov.

21. mája – Vo veku 72 rokov zomrel po ťažkej chorobe športový novinár Marián Šimo, ktorý bol významnou novinárskou osobnosťou.

22. mája – Vo veku nedožitých 86 rokov zomrel spisovateľ a prekladateľ Jozef Kot.

JÚL

9. júla – Vo veku 69 rokov zomrel bývalý riaditeľ Národného bezpečnostného úradu František Blanárik.

AUGUST

8. augusta – Vo veku 98 rokov zomrel v Ríme kardinál Jozef Tomko. Bol emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.

8. augusta – Exposlanec Národnej rady SR a bývalý starosta bratislavského Ružinova Pavol Kubovič zomrel vo veku 62 rokov.

20. augusta – Architekt Virgil Droppa starší zomrel vo veku 82 rokov. Spolu so svojou partnerkou Viktóriou Cvengrošovou boli autormi Národného tenisového centra, budovy TV Markíza či Štúdia S. Podpísali sa aj pod rekonštrukciu Starej tržnice a riešenie Námestia slobody v Bratislave.

31. augusta – Bývalý prezident Slovenskej humanitnej rady Ivan Sýkora, ktorý sa venoval práci s osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, skonal vo veku 79 rokov.

31. augusta – Vo veku 83 rokov zomrel Alexander Horváth, bývalý kapitán futbalového Slovana Bratislava, ktorý priviedol k zisku Pohára víťazov pohárov v roku 1969.

SEPTEMBER

8. septembra – Emeritný sudca Ústavného súdu SR a bývalý štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR Ľubomír Dobrík zomrel vo veku 70 rokov.

22. septembra – Vo veku 90 rokov skonal spisovateľ, prekladateľ a novinár Ladislav Švihran.

23. septembraĽubomír Čechovič, ktorý sa produkčne podieľal na tvorbe desiatok inscenácií zlatej éry Bratislavských televíznych pondelkov, zomrel vo veku 69 rokov.

29. septembra – Bývalý generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Jozef Tkáčik zomrel vo veku 79 rokov.

OKTÓBER

4. októbra – Na Slovensku patril Ján Rosocha k priekopníkom vzniku a rozvoja bunkového a tkanivového bankovníctva. Bol prednostom Združenej tkanivovej banky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice. Dožil sa 62 rokov.

7. októbra – Vo veku 86 rokov zomrela zakladateľka Fóra spotrebiteľov, niekdajšia riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie a dlhoročná komunálna poslankyňa Marta Černá.

8. októbra – Vo veku 79 rokov zomrela autorka francúzskej polievky Darina Matyášová. Celý profesionálny život spojila s vývojom a výrobou sterilizovaných a dehydrovaných polievok.

9. októbra – Vo veku 75 rokov zomrel televízny redaktor Peter Maťašovský. Pôsobil v Československej a neskôr v Slovenskej televízii.

13. októbra – Vo veku 75 rokov zomrel bývalý minister spravodlivosti a sudca Jozef Liščák.

14. októbraStanislav Kropilák, slovenský basketbalista 20. storočia, ktorý s Interom Bratislava získal štyri federálne tituly a s reprezentáciou ČSSR vybojoval na ME 1985 striebornú medailu, skonal vo veku 67 rokov.

22. októbra – Vo veku 76 rokov zomrel televízny a rozhlasový redaktor, textár a scenárista Peter Guldan.

25. októbra – Vo veku 81 rokov zomrel slovenský hudobník, skladateľ, klavirista, aranžér a kapelník Branislav Hronec.

26. októbra – Vojnový veterán Ján Chudík, priamy aktér slovenského protifašistického odboja, skonal vo veku 95 rokov.

NOVEMBER

5. novembra – Zakladateľ strojárenskej skupiny Matador Group Štefan Rosina zomrel vo veku 90 rokov.

9. novembra – Vo veku 89 rokov zomrel politik a spoluzakladateľ KDH Ivan Čarnogurský.

23. novembra – Televízny kameraman Juraj Hajdu, s ktorým sa spája najmä zlatá éra detskej televíznej tvorby, zomrel vo veku 84 rokov.

23. novembra – Navždy odišiel básnik, dramaturg, zberateľ a prekladateľ rómskej poézie a ľudových rozprávok Dezider Banga. Mal 83 rokov.

DECEMBER

5. decembra – Vo veku 95 rokov zomrela herečka Mária Kráľovičová, ktorá stvárnila stovky divadelných, filmových, televíznych a rozhlasových kreácií. Bola prvou slovenskou televíznou herečkou.

10. decembra – Herečka Soňa Valentová zomrela vo veku 76 rokov. Vytvorila desiatky hereckých charakterov, pričom na mnohých spolupracovala s manželom, režisérom Pavlom Hasprom.

12. decembra – Bývalý slovenský lyžiar Anton Šoltýs zomrel vo veku 85 rokov. Na konte mal deväť titulov majstra Československa a štartoval aj na ZOH 1964 v Innsbrucku.

13. decembra – Vo veku 52 rokov zomrela mládežnícka trénerka a bývalá hráčka ženského basketbalového klubu MBK Ružomberok Jelena Mozgová.

15. decembra – Bývalý riaditeľ Slovenského národného múzea, historik, minister školstva, poslanec a diplomat Matúš Kučera skonal vo veku 90 rokov.

18. decembra – Vo veku 88 rokov zomrela herečka a bývalá riaditeľka Divadla Andreja Bagara v Nitre Hilda Augustovičová.

20. decembra – Vo veku 62 rokov zomrel profesor, lekár a odborník na tropickú medicínu a infektológiu Vladimír Krčméry.

22. decembra – Vo veku 71 rokov zomrel bývalý slovenský cyklista Anton Tkáč. V drese Československa sa stal olympijským šampiónom, keď v Montreale 1976 triumfoval v šprinte v dráhovej cyklistike. V rovnakej disciplíne sa stal v rokoch 1974 a 1978 aj majstrom sveta.

23. decembra – Vo veku 93 rokov zomrel nestor slovenskej reportážnej žurnalistiky, publicista a spisovateľ Slavo Kalný.

29. decembra – Vo veku 68 rokov zomrel slovenský europoslanec a dlhoročný politik Smeru Miroslav Číž.

(tasr)

  |  

V oblasti Hormuzského prielivu sa koná veľké cvičenie iránskej armády

Iránske ozbrojené sily začali vo štvrtok večer na juhu krajiny v blízkosti strategického Hormuzského prielivu veľké vojenské cvičenie, informovali podľa agentúry AFP iránske médiá.

Zástupca koordinátora ozbrojených síl, admirál Habíbolláh Sajjárí, ktorého citovala oficiálna agentúra IRNA, spresnil, že do cvičenia s kódovým názvom Zulfikar 1401 sú zapojené „pechota, obrnené a mechanizované jednotky armády, obranné systémy vzdušných síl, ponorky a hladinové lode, ako aj strategické bombardéry".

V rámci cvičenia budú nasadené aj drony, ktoré budú vykonávať „operácie na zber informácií ... proti útočníkom, ako aj prieskumné operácie", povedal Sajjárí.

V auguste tohto roku iránska armáda uskutočnila rozsiahle cvičenia s dronmi. Konali sa na území celej krajiny a zapojených do nich bolo 150 bezpilotných lietadiel.

V júli, keď bol americký prezident Joe Biden na turné po krajinách Blízkeho východu, iránska armáda predstavila svoju prvú divíziu lodí a ponoriek schopných niesť ozbrojené drony, pripomenula AFP.

Spojené štáty a Izrael obviňujú Teherán z používania bezpilotných lietadiel a rakiet na útoky na americké sily a lode napojené na Izrael v Perzskom zálive.

Západné štáty uvalili na Irán sankcie, pretože ho obviňujú z dodávok bezpilotných lietadiel Rusku, ktoré ich následne nasadzuje do vojny na Ukrajine. Teherán tieto tvrdenia kategoricky odmieta.

(tasr)

  |  

Biden sa teší na spoluprácu s "priateľom" Netanjahuom

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok uviedol, že sa teší na spoluprácu so staronovým izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorého označil za svojho dlhoročného „priateľa". Washington však bude vystupovať voči akýmkoľvek krokom ohrozujúcim takzvané dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, zdôraznil Biden, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Netanjahu sa vo štvrtok po roku a pol vrátil k moci, keď parlament vyslovil dôveru jeho novej koaličnej vláde. Pozorovatelia ju označujú za najpravicovejšiu a nábožensky najkonzervatívnejšiu v dejinách štátu Izrael.

Biden sa podľa vlastných slov teší na to, že bude môcť s Netanjahuom spolupracovať pri riešení aktuálnych výziev v regióne Blízkeho východu vrátane hrozby, ktorú predstavuje Irán.

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken zase uviedol, že Washington bude posudzovať novú izraelskú vládu na základe jej politiky, a nie podľa osobností, ktoré ju tvoria. V Netanjahuovej šiestej vláde je aj krajne pravicový politik Itamar Ben-Gvir, ktorý bude viesť novovytvorené ministerstvo národnej bezpečnosti.

Ben-Gvir, rovnako ako viacerí ďalší členovia novej izraelskej vlády, odmieta riešenie blízkovýchodného konfliktu na báze mierového spolunažívania židovského a palestínskeho štátu.

Z prostredia Netanjahuovho kabinetu sa tiež ozývajú hlasy o potrebe zlegalizovať židovské osady v okupovanom Predjordánsku a vo vhodnom momente toto územie anektovať. Blinken varoval, že Spojené štáty budú proti rozširovaniu osád a tiež akýmkoľvek pokusom o anexiu Predjordánska.

(tasr)

  |  

Putin podpísal zákon trestajúci sabotáže aj doživotnými trestami

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok podpísal zákon, podľa ktorého môže byť sabotáž potrestaná až doživotným väzením. Informuje o tom TASR, ktorá túto správu prevzala z agentúry DPA.

Týmto federálnym zákonom sa do trestného zákonníka pridávajú tri nové paragrafy. Podľa jedného z nich sa napomáhanie pri sabotáži trestá buď väzením na 10 až 20 rokov alebo doživotím. Za výcvik na účely sabotáže alebo organizovanie sabotáže hrozí trest 15 až 20 rokov väzenia alebo doživotie. Účasť v sabotážnej skupine môže byť súdom potrestaná piatimi až desiatimi rokmi väzenia.        

Agentúra DPA dodala, že po tom, ako Rusko koncom februára rozpútalo vojnu na Ukrajine, regióny Ruska zachvátila vlna podpaľačských útokov. Ich terčom boli vojenské správy, odvodové centrá či iné administratívne budovy. Do leta sa intenzita týchto útokov znížila, ale po vyhlásení tzv. čiastočnej mobilizácie v druhej polovici septembra sa podpaľačské útoky obnovili s novou silou.

Podľa ruského exilového spravodajského webu Mediazona do začiatku novembra zaznamenali v Rusku najmenej 75 útokov na administratívne budovy a v 52 prípadoch boli cieľom podpaľačstva vojenské správy a centrá pre nábor do armády.

Občianski aktivisti tvrdia, že nejasné formulácie a rôzne výklady zákona dávajú orgánom činným v trestnom konaní i úradom široký priestor na to, aby stíhali odporcov politiky Kremľa.

V posledných mesiacoch boli mnohí kritici vojny za "diskreditáciu ruskej armády" odsúdení na dlhé väzenské tresty. Medzi nimi sú aj opoziční politici Iľja Jašin, Vladimir Kara-Murza a ďalší.

(tasr)