Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva predstavilo prvú fázu nového rozdelenia nemocníc

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zverejnilo v piatok základnú kostru novej nemocničnej siete. Podľa výsledkov prvej fázy kategorizácie bude jedna nemocnica piatej, tri nemocnice štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 nemocníc druhej úrovne, 42 nemocníc prvej úrovne a špecializovaných nemocníc.

"V súčasnosti sú podmienene vyhodnotené len povinné medicínske programy od druhej úrovne nemocníc. V následnej fáze budú kategorizované ďalšie programy. "Inými slovami, ak konkrétne oddelenie v nemocnici nie je zaradené pod povinný medicínsky program, prvá fáza kategorizácie sa tohto oddelenia netýka," vysvetlil dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Podotkol, že prvá fáza sa rovnako netýka špecializovaných zariadení.

Nemocnicou piatej úrovne sa stala Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) spolu s partnerskými nemocnicami. "Okrem komplexnej starostlivosti z ostatných úrovní sa zameria aj na výkony vysokošpecializovanej starostlivosti s veľmi zriedkavými výskytom. Ilustračným príkladom je transplantácia srdca," priblížil rezort.

Nemocnicami štvrtej úrovne sa stanú Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. "Zároveň, bude úlohy štvrtej úrovne plniť aj UNB," doplnil rezort. Okrem komplexnej starostlivosti nižších úrovní budú nemocnice poskytovať aj špecializovanú starostlivosť s nízkou početnosťou, napríklad vysoko komplexné výkony v neurochirurgii či kardiochirurgii.

Do tretej úrovne boli podmienene zaradené Univerzitná nemocnica Martin, Fakultné nemocnice Trnava, Nitra, Trenčín, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Sieť nemocníc tretej úrovne dopĺňajú aj tri nemocnice vyšších úrovní. "Pacienti v nich nájdu komplexnú akútnu a plánovanú starostlivosť, od starostlivosti o akútne ťažké úrazy cez onkochirurgické zákroky až po intervenčnú liečbu," ozrejmilo MZ.

Nosná časť zdravotnej starostlivosti, viac ako 75 percent všetkých hospitalizácií, bude poskytovaná nemocnicami prvej a druhej úrovne, ktorých je viac ako 50. V nemocniciach druhej úrovne bude poskytovaná štandardná starostlivosť v pôrodníctve, výmeny kĺbov či základné chirurgické zákroky.

Ministerstvo zohľadňovalo pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých úrovní päticu podmienok, a to počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti nemocnice, časovú dostupnosť zariadenia, plnenie minimálnych počtov úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existenciu povinných programov.

Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc ministerstvo zverejní v prvom štvrťroku 2023. Od roku 2024 kategorizáciu prevezme komisia pre tvorbu siete, ktorá bude zložená zo zástupcov všetkých relevantných subjektov.

Reformu nemocníc prijal parlament vlani. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Reforma má definovať nárok pacienta, zabezpečiť vyššiu a dostupnú kvalitu zdravotnú starostlivosť, stanoviť jasné čakacie lehoty a stabilizáciu siete nemocníc. Nemocniciam má priniesť finančnú stabilitu, transparentné pravidlá či jednoznačnú priorizáciu investícií.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: V čase 30. výročia Slovenskej republiky potrebujeme ochrániť demokraciu

Práve v čase 30. výročia samostatnej Slovenskej republiky potrebujeme ochrániť demokraciu a vytvoriť prostredie pre jej rozvoj. Vyhlásil to dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) v rozhovore pre TASR. Pripomenul kauzy predchádzajúcich vlád a upozornil na možný návrat Smeru-SD k moci. Zároveň vyzdvihol členstvo SR v Európskej únii a NATO.

"Práve v tomto čase, kedy budeme oslavovať 30 rokov samostatnosti SR, sa nachádzame v situácii, kedy potrebujeme ochrániť demokraciu a vytvoriť také prostredie, aby sa rozvíjala," podčiarkol premiér. Upozorňuje pritom na možný návrat vlád Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), prípadne aj s extrémistami. "Vieme, čo bude nasledovať, zažili sme to," povedal a pripomenul pád kabinetu Ivety Radičovej a nasledujúce roky vlád Smeru-SD.

Čo sa týka vzniku samostatnej SR a rozdelenia Česko-Slovenska, premiér hovorí o unikáte. Pokojné rozdelenie dvoch krajín podľa jeho slov oceňujú aj mnohí svetoví lídri. Skonštatoval tiež, že do vzniku samostatného štátu išlo Slovensko z ťažšej pozície. Pripomenul industrializáciu krajiny aj silné previazané väzby s Českom. "Museli sme zapracovať, aby sme to dobehli, museli sme dobudovať inštitúcie, ktoré boli centralizované v Prahe. Čakala nás tvrdá práca," poznamenal. Upozornil, že transformácia čakala aj náš priemysel. Pripomenul i "divokú privatizáciu" za vlády Vladimíra Mečiara.

Podotkol tiež, že Slovensku takmer ušiel vlak do NATO a EÚ. Spätne konštatuje, že práve vďaka EÚ sme získali množstvo zdrojov na rekonštrukciu krajiny. Tvrdí však, že predchádzajúce vlády Smeru-SD vytvorili systém, ktorým tieto zdroje čiastočne "vytunelovali". Považuje to za veľkú škodu. Napriek tomu sa však podľa neho vďaka eurofondom podarilo zvýšiť na Slovensku životnú úroveň. Vyzdvihol aj vstup do eurozóny.

Heger dodal, že po ruskej invázii na Ukrajinu sa ukázala sila členstva v NATO. Aj oblasť obrany totiž podľa neho predchádzajúce vlády zanedbali. Poukázal na stav ochrany vzdušného priestoru či na zastaranú techniku pozemného vojska. "Preto naša vláda investuje toľko do obstarania novej techniky," dodal. Vyzdvihol však, že vďaka členstvu v Severoatlantickej aliancii sme po ruskej invázii spolu s partnermi dokázali zabezpečiť ochranu Slovenska najmodernejšími systémami. Podotkol, že keby sme ich chceli obstarávať a šetriť na ne, trvalo by to roky.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoké Tatry sú plné turistov, nárast návštevnosti oproti Vianociam je citeľný

Väčšina hotelov, najmä v tých najpopulárnejších strediskách vo Vysokých Tatrách je pred oslavami nového roka plne obsadená. Pre TASR to potvrdila riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková s tým, že v Podhorí alebo menších tatranských osadách, je ešte možné nájsť si ubytovanie na Silvestra.

"Ak sa na to pozrieme plošne, tak silvestrovské pobyty nie sú vypredané na 100 percent. Pocítili sme nárast turistov oproti Vianociam, ktoré sú v Tatrách menej populárne ako nový rok. Jednak sú to ubytovaní hostia, ale s blížiacim sa víkendom pribúda aj jednodňových návštevníkov. Okrem toho v lyžiarskych strediskách na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici sa naplno lyžuje. Keďže momentálne je na Slovensku so snehom problém, tak pre Tatry je určite výhodou aj stabilita snehovej pokrývky," zhodnotila Blašková. Okrem zjazdového lyžovania sú k dispozícii aj bežkárske trate a v týchto dňoch otvorili aj chladené klzisko v Starom Smokovci.

Návštevnosť je podľa Blaškovej citeľne lepšia ako vlani, keď čísla ovplyvnila pandémia. Tento rok však negatívne do zimy zasiahlo chrípkové obdobie, v dôsledku čoho klienti presúvali, respektíve rušili pobyty. Chýba však aj zahraničná klientela. "Niektoré národnosti v návštevnosti výrazne rastú, prekvapujú Rumuni a turisti z Pobaltia. Zatiaľ sa javí pokles záujmu u Poliakov, uvidíme, aká bude bilancia na konci zimnej sezóny, je to len dočasný stav," doplnila Blašková s tým, že v prvej päťke návštevníkov sú Slováci, Česi, Poliaci s Rumunmi a Maďari. Záujem je aj od klientov z Anglicka, Lotyšska, Litvy či Nemecka.

Blašková dodala, že spoločenská situácia zmenila segment cestovného ruchu i nákupné správanie ľudí. Pobyty si plánujú s krátkym predstihom a šetria, podľa dopytu sa však zdá, že by v zime tatranský región mohol zaznamenať pozitívne čísla a nárast počtu ubytovaní.

Tatranci pozitívne vnímajú aj schválenie 10-percentnej DPH. "Pre sektor cestovného ruchu je to záchrana v poslednej chvíli, určite to v našom prípade zlepší konkurencieschopnosť oproti susednému Poľsku. Tovary a služby stúpli v priemere o 30 percent, mzdy o 10 až 15 percent, takže zníženie DPH je predovšetkým nástrojom pre stabilizáciu cien a ich ďalšie nezvyšovanie, čo by trh zrejme neuniesol," skonštatovala Blašková s tým, že ceny sa zvýšili maximálne o 10 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Vznik SR nebol taký jednoduchý, báli sme sa, či vydrží rok

Vznik samostatnej Slovenskej republiky nebol taký jednoduchý, báli sme sa, či vydrží prvý rok. Skonštatoval to predseda opozičného Smeru-SD a expremiér Robert Fico pri príležitosti 30. výročia vzniku SR.

Fico sa aktuálne obáva, že ak bude pokračovať vývoj posledných dvoch rokov, o desať rokov bude veľký problém hovoriť o suverenite republiky. Aj o tom podľa neho budú najbližšie parlamentné voľby, akú víziu dá ktorá strana Slovensku.

"Keď vznikala SR, bol som politický elév, mal som 27 rokov, ale hlasoval som aj za deklaráciu zvrchovanosti, aj za ústavu, čo bolo predpokladom vzniku SR," spomína Fico. Dominoval vtedy podľa neho postoj, že každá krajina si zaslúži ísť vlastnou cestou. "A áno, báli sme sa. Naozaj sme nevedeli, či v roku 1993 krajina vydrží, nebolo to také jednoduché," poznamenal a poukázal napríklad na absenciu vlastných úradov a inštitúcií, aké boli na federálnej úrovni, napríklad národná banka. Dodal, že aktuálny vývoj nejde tak, ako ľudia čakali a už vôbec nie tak, ako čakali politici v roku 1992 pri prijímaní odvážnych rozhodnutí vo vzťahu k vzniku SR.

Čo sa týka suverenity, niektoré vlády podľa jeho slov najskôr zbavili krajinu tej ekonomickej. "Boli to divoké privatizácie za Mečiara a Dzurindu," uviedol s tým, že v súčasnosti by sme možno niektoré veci úplne inak zvládali, keby energetické monopoly ostali v rukách štátu. Následne podľa neho prišlo obdobie straty suverenity z pohľadu bezpečností. Hovorí o odovzdaní vzdušného priestoru Spojeným štátom americkým a o oslabovaní našej suverenity a samostatnosti aj v medzinárodnom priestore. V tejto súvislosti poukázal aj na stav V4. "To bol vynikajúci nástroj na presadzovanie našich vlastných národných záujmov. Heger zodpovedá za to, že sa prestali stretávať premiéri V4 pred samotnými európskymi radami," tvrdí.

Z ekonomického hľadiska vidí Fico posun Slovenska za uplynulé roky a za dôležitý okamih označil vstup do Európskej únie. Pripomenul, že vtedajšia opozícia reprezentovaná aj Smerom-SD sa prihlásila k referendu a že sa naďalej k členstvu v EÚ hlási. Poukázal na evidentný pokrok Slovenska od roku 2004 vo viacerých oblastiach. "Treba si členstvo v EÚ strážiť, bojovať zaň, na druhej strane treba bojovať aj za suverénne postavenie krajiny," podčiarkol.

Za osudový moment budúcnosti SR považuje Fico aj to, ako sa vláda postaví k otázke odobratia práva veta členským štátom Únie. Ak by k tomu došlo, bude to podľa neho začiatok konca Únie. "Hoci je EÚ dobrý projekt, je v katastrofálnom stave," dodal s tým, že je dôležité hovoriť aj o jej budúcnosti. Za prvoradé z hľadiska fungovania v Únii označil potrebu národnej koncepcie. "Súčasná vláda nevie, čo vlastne chce s touto krajinou a len sa slepo pozerá na EÚ. A EÚ sa slepo pozerá na USA," poznamenal. Ak to takto pôjde ďalej a EÚ nebude mať jasnú vlastnú zahraničnopolitickú víziu, obáva sa aj o budúcnosť Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: Slovensko by malo byť štátom, na ktorý sa môžu ľudia spoľahnúť

Slovensko by malo byť štátom, kde spravodlivosť platí pre všetkých rovnako a kde sa ľudia môžu na štát spoľahnúť, že im pomôže v zložitej situácii a bude zlepšovať kvalitu ich života. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pre TASR na otázku o svojej predstave, akou krajinou by malo byť Slovensko o ďalších 30 rokov. Ako dodala, potrebujeme sa pozerať konečne dopredu.

"Ak by sa malo niečo povedzme v horizonte ďalších 30 rokov zmeniť alebo podariť k spokojnosti nás všetkých, potom by sme mali hľadať spôsob, ako pozitívne aktivity jednotlivcov a pozitívne vzopätia spoločnosti preniesť do každodenného života, do každodenného riadenia štátu," načrtla prezidentka.

Vyzvala ľudí, aby vnímali rôznorodosť svojich postojov ako niečo, čo nielen odlišuje a zaťažuje, ale aj ako privilégium demokracie. "Musia nás spájať naše hodnoty, ako sú aj rešpekt k slobode a právam iných," poznamenala.

(tasr)

Minúta  |  

Minimálna hodnota stravného lístka sa od začiatku budúceho roka zvýši na 5,10 eura

Minimálna hodnota stravného lístka sa pre státisíce zamestnancov od začiatku budúceho roka zvýši zo 4,80 eura na 5,10 eura.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR tým reaguje na vývoj indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní so zámerom zámerom zmierniť dopady rastúcej inflácie. Opatrenie rezortu práce o zvýšení súm stravného nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roka.

Opatrením sa suma stravného zvýši pri trvaní pracovnej cesty od 5 do 12 hodín zo 6,40 eura na 6,80 eura, pri trvaní pracovnej cesty od 12 hodín do 18 hodín z 9,60 eura na 10,10 eura a pri pracovnej ceste trvajúcej nad 18 hodín zo 14,50 eura na 15,30 eura. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je pritom podľa Zákonníka práce 75 % stravného pre pracovné cesty v trvaní od 5 do 12 hodín. Pri sume stravného 6,80 eura je minimálna hodnota stravovacej poukážky 5,10 eura. Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku vo vyššej hodnote.

Za august tohto roka dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní na Slovensku hodnotu 105, čo predstavuje oproti základni zvýšenie o 5 percentuálnych bodov. Za základňu sa pritom považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého boli naposledy opatrením upravené sumy stravného. „V zmysle mechanizmu zvyšovania súm stravného podľa zákona o cestovných náhradách bola teda splnená podmienka na ich zvýšenie," konštatuje ministerstvo práce.

Minimálna hodnota stravných lístkov sa od mája tohto roka zvýši tretíkrát. Prvýkrát najnižšia hodnota gastrolístkov stúpla od mája tohto roka z 3,83 eura na 4,50 eura, druhýkrát od septembra tohto roka zo 4,50 eura na 4,80 eura.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.